Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/129/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 29.05.2023, č. k. -500, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.03.2024 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 29.05.2023, č. k. -500 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na na tom skutkovom základe, že dňa 17.01.2015 v čase okolo 16.00 hod. v rodinnom dome č. XXX v D. sa vyhrážal a vulgárne nadával svojej manželke E. B., že je hrbaňa hrbatá a podobne, následne jej napľul do tváre a povedal, že sa nedožije vnúčat a že ju zbije ako to robil predtým, dňa 30.01.2015 v čase okolo 15.00 hod. po tom, čo opätovne prišla na uvedený dom už ako bývalá manželka s ktorou sa rozviedol dňa 20.01.2015, jej vulgárne nadával a uvádzal, že nič v živote nedokáže, že jej vybije jej umelé zuby a dňa 31.01.2015 v čase o 09.30 hod. po tom, čo prespala na uvedenom dome, tam prišiel A. B., odomkla mu dvere, vošiel dnu a na chodbe v dome ju chytil za vlasy a pritlačil k stene, následne jej napľul do tváre a povedal jej, že ju zabije a že si to odsedí, nato ju chytil za hlavu búchal ju o stenu, zhodil ju na zem, kde ju kopal do nôh a do tela, zatiahol ju do obývacej miestnosti, kde ju niekoľkokrát kopol, pričom jej vulgárne nadával a opakovane sa jej vyhrážal, že ju zabije, že pri prvom rozvode sa chcel zabiť on, ale že už takú chybu neurobí a teraz zabije ju, čím jej spôsobil aj zlomeninu proximálneho (pravého) článku malíčka pravej nohy bez posunu hornej línie a rôzne podliatiny po tele bez závažnejšieho obmedzenia na obvyklom spôsobe života.

Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa , , , peňažný trest vo výške 1.200 eur a podľa pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, mu bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku si prokurátor ponechal lehotu (nevyjadril sa k podaniu opravného prostriedku), pričom obžalovaný odvolanie podal a to proti výroku o vine a treste, ako aj konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu namietal, že po tom ako nesúhlasil so zmenou samosudcu, prokurátor na začiatku hlavného pojednávania nepredniesol obžalobu a teda nebolo mu zrejmé, čo sa mu kladie za vinu a ani jeho obhajca nemohol zaujať stanovisko k obžalobe, čím došlo k porušeniu práva na obhajobu. Na hlavnom pojednávaní navrhol vypočuť znalca, avšak súd prvého stupňa nevykonal

výsluch znalca a ani nečítal časť zápisnice o predchádzajúcom hlavnom pojednávaní. V súvislosti s týmto pochybením potom obžalovaný namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či súd zamietol vykonanie tohto dôkazu a tak došlo k ďalšiemu porušeniu práva na obhajobu. Poukázal na odôvodnenie skoršieho rozsudku, keď bol spod obžaloby oslobodený, pričom s novým hodnotením dôkazov sa nestotožnil. Zároveň namietal, že súd neposúdil podstatnú otázku, či údajné čiastkové útoky mohli spôsobiť u poškodenej dôvodnú obavu o jej zdravie a život. Podľa neho je nemožné, aby sa, vzhľadom na okolnosti prípadu, u poškodenej mohla vzbudiť dôvodná obava o jej zdravie a život, keď sa opätovne vracala do takého prostredia a dokonca v ňom prespávala. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a oslobodil ho spod obžaloby.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor, obžalovaný a jeho obhajca a na ktorom bolo doplnené dokazovanie podľa v spojení s čítaním časti zápisnice o výsluchu znalca MUDr. Zdenka Móresa zo dňa 20.04.2021. Prokurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadal odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch odvolania a obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená - obžalovaný, a to v lehote ustanovenej v zákone.

Odvolací súd musí konštatovať, že okresný súd pochybil, keď po zmene samosudcu neprečítal zápisnicu o výsluchu znalca MUDr. Zdenka Móresa, ktorý bol na hlavnom pojednávaní vypočutý, a prečítal len jeho odborné vyjadrenie (č. l. 491). Túto chybu napravil nadriadený súd postupom podľa a zistil, že znalec sa na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2021 v celom rozsahu pridržiaval podaného odborného vyjadrenia a dodal, že najčastejšie prípady z hľadiska klinickej praxe sú také, ktoré vznikajú zakopnutím prednej časti nohy o tupý tvrdý predmet, pričom zo súdno-znaleckého hľadiska je preukázaná zlomenina bázy 1. článku malíčka pravej nohy.

Napriek tomuto pochybeniu súd I. stupňa všetky dôkazy v intenciách správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a tiež sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Obžalovaný nesprávne poukázal na predchádzajúce odôvodnenie rozsudku zo dňa 28.04.2021, pretože toto rozhodnutie bolo uznesením krajského súdu zo dňa 05.05.2022, č. k. – 478, zrušené v celom rozsahu podľa , , a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie a to nielen z dôvodu neúplného vykonania dôkazov, ale aj nelogického a neúplného hodnotenia vykonaných dôkazov.

Po vrátení veci už odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého rozsudku súdu I. stupňa. Z tohto dôvodu si skutkové závery súdu I. stupňa osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. Okresný súd správne reagoval aj na obranu obžalovaného, pokiaľ ide o jeho alibi, že v čase spáchania skutkov sa nachádzal na inom mieste.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zistený skutok vykazuje všetky znaky pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na , keď obžalovaný sa vyhrážal svojej manželke smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo u nej vzbudiť dôvodnú obavu a život a zdravie, nakoľko poškodená prejav obžalovaného vnímala aj ako vyhrážanie, keď osobu obžalovaného vnímala ako agresívnu, mala z neho strach a bála sa o svoj život a zdravie. Na tomto mieste treba uviesť, že v konaní bola preukázaná vierohodnosť výpovede poškodenej k spôsobu spáchania skutkov obžalovaným, pričom dôveryhodne vyznieva aj jej potreba zostať v D. po predchádzajúcom napadnutí obžalovaným.

Okresnému súdu je potrebné ďalej vytknúť nesprávny procesný postup po zmene samosudcu. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 27.02.2023 vyplýva, že okresný súd vykonal hlavné pojednávanie odznovu a začal výsluchom obžalovaného, keď nedodržal „formálny“ postup – prokurátor nepredniesol najprv obžalobu. Aj keď k prednesu obžaloby nedošlo, podľa názoru krajského súdu nejde o takú procesnú chybu okresného súdu, ktorá by zakladala porušenie práva na obhajobu obžalovaného. Totižto obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní, kde došlo k prečítaniu obžaloby, prítomný (č. l. 258 a nasl.), obhajca obžalovaného zaujal stanovisko k obžalobe, pričom bolo umožnené obžalovanému, aby urobil jedno z vyhlásení uvedené v a obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Rovnako tak zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 27.02.2023 (č. l. 485 – 486) nevyplýva, že by obžalovaný nevedel o akú trestnú vec ide a nemal možnosť sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, resp. sám vo veci vypovedať. Preto pochybenie zo strany okresného súdu krajský súd vzhliadol, ale išlo len o formálne pochybenie, ktoré nemalo reálny dopad na práva obžalovaného, keď navyše po zmene samosudcu a nesúhlase obžalovaného s takouto zmenou sa vykoná hlavné pojednávanie od začiatku, ale postup podľa sa na novom hlavnom pojednávaní nevykonáva. Okresný súd zároveň správne postupoval, keď opätovne nevypočul znalca MUDr. Móresa, ktorý bol už vo veci vypočutý a to za účasti obžalovaného a jeho obhajcu, ktorí mali možnosť znalcovi klásť otázky, pričom obžalovaný napokon pred vyhlásením uznesenia podľa návrhy na doplnenie dokazovanie nemal. Pokiaľ ide o výrok o treste k samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva

ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd správne u obžalovaného preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne u neho zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život ( ) a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel krajský súd k záveru, že okresným súdom uložený peňažný trest je trestom a to vzhľadom aj na odstup času od spáchania trestného činu, trestom zákonným, primeraným a spravodlivým. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej trestnej veci krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zrušenie či prípadnú zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.