Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-129-2023.pdf
PDF · 82.29 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/129/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 29.05.2023, č. k. 9T/206/2017-500, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.03.2024 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 29.05.2023, č. k. 9T/206/2017-500 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 17.01.2015 v čase okolo 16.00 hod. v rodinnom dome č. XXX v D. sa vyhrážal a vulgárne nadával svojej manželke E. B., že je hrbaňa hrbatá a podobne, následne jej napľul do tváre a povedal, že sa nedožije vnúčat a že ju zbije ako to robil predtým, dňa 30.01.2015 v čase okolo 15.00 hod. po tom, čo opätovne prišla na uvedený dom už ako bývalá manželka s ktorou sa rozviedol dňa 20.01.2015, jej vulgárne nadával a uvádzal, že nič v živote nedokáže, že jej vybije jej umelé zuby a dňa 31.01.2015 v čase o 09.30 hod. po tom, čo prespala na uvedenom dome, tam prišiel A. B., odomkla mu dvere, vošiel dnu a na chodbe v dome ju chytil za vlasy a pritlačil k stene, následne jej napľul do tváre a povedal jej, že ju zabije a že si to odsedí, nato ju chytil za hlavu búchal ju o stenu, zhodil ju na zem, kde ju kopal do nôh a do tela, zatiahol ju do obývacej miestnosti, kde ju niekoľkokrát kopol, pričom jej vulgárne nadával a opakovane sa jej vyhrážal, že ju zabije, že pri prvom rozvode sa chcel zabiť on, ale že už takú chybu neurobí a teraz zabije ju, čím jej spôsobil aj zlomeninu proximálneho (pravého) článku malíčka pravej nohy bez posunu hornej línie a rôzne podliatiny po tele bez závažnejšieho obmedzenia na obvyklom spôsobe života.
Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 360 ods. 2, § 36 písm. j), § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 1.200 eur a podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, mu bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku si prokurátor ponechal lehotu (nevyjadril sa k podaniu opravného prostriedku), pričom obžalovaný odvolanie podal a to proti výroku o vine a treste, ako aj konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný prostredníctvom obhajcu namietal, že po tom ako nesúhlasil so zmenou samosudcu, prokurátor na začiatku hlavného pojednávania nepredniesol obžalobu a teda nebolo mu zrejmé, čo sa mu kladie za vinu a ani jeho obhajca nemohol zaujať stanovisko k obžalobe, čím došlo k porušeniu práva na obhajobu. Na hlavnom pojednávaní navrhol vypočuť znalca, avšak súd prvého stupňa nevykonal
výsluch znalca a ani nečítal časť zápisnice o predchádzajúcom hlavnom pojednávaní. V súvislosti s týmto pochybením potom obžalovaný namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či súd zamietol vykonanie tohto dôkazu a tak došlo k ďalšiemu porušeniu práva na obhajobu. Poukázal na odôvodnenie skoršieho rozsudku, keď bol spod obžaloby oslobodený, pričom s novým hodnotením dôkazov sa nestotožnil. Zároveň namietal, že súd neposúdil podstatnú otázku, či údajné čiastkové útoky mohli spôsobiť u poškodenej dôvodnú obavu o jej zdravie a život. Podľa neho je nemožné, aby sa, vzhľadom na okolnosti prípadu, u poškodenej mohla vzbudiť dôvodná obava o jej zdravie a život, keď sa opätovne vracala do takého prostredia a dokonca v ňom prespávala. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a oslobodil ho spod obžaloby.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor, obžalovaný a jeho obhajca a na ktorom bolo doplnené dokazovanie podľa § 326 ods. 5 v spojení s § 277a ods. 3 Trestného poriadku čítaním časti zápisnice o výsluchu znalca MUDr. Zdenka Móresa zo dňa 20.04.2021. Prokurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadal odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch odvolania a obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená - obžalovaný, a to v lehote ustanovenej v zákone.
Odvolací súd musí konštatovať, že okresný súd pochybil, keď po zmene samosudcu neprečítal zápisnicu o výsluchu znalca MUDr. Zdenka Móresa, ktorý bol na hlavnom pojednávaní vypočutý, a prečítal len jeho odborné vyjadrenie (č. l. 491). Túto chybu napravil nadriadený súd postupom podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku a zistil, že znalec sa na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2021 v celom rozsahu pridržiaval podaného odborného vyjadrenia a dodal, že najčastejšie prípady z hľadiska klinickej praxe sú také, ktoré vznikajú zakopnutím prednej časti nohy o tupý tvrdý predmet, pričom zo súdno-znaleckého hľadiska je preukázaná zlomenina bázy 1. článku malíčka pravej nohy.
Napriek tomuto pochybeniu súd I. stupňa všetky dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom.
Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a tiež sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.
Obžalovaný nesprávne poukázal na predchádzajúce odôvodnenie rozsudku zo dňa 28.04.2021, pretože toto rozhodnutie bolo uznesením krajského súdu zo dňa 05.05.2022, č. k. 6To/70/2021 – 478, zrušené v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie a to nielen z dôvodu neúplného vykonania dôkazov, ale aj nelogického a neúplného hodnotenia vykonaných dôkazov.
Po vrátení veci už odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého rozsudku súdu I. stupňa. Z tohto dôvodu si skutkové závery súdu I. stupňa osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. Okresný súd správne reagoval aj na obranu obžalovaného, pokiaľ ide o jeho alibi, že v čase spáchania skutkov sa nachádzal na inom mieste.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zistený skutok vykazuje všetky znaky pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. c) Trestného zákona, keď obžalovaný sa vyhrážal svojej manželke smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo u nej vzbudiť dôvodnú obavu a život a zdravie, nakoľko poškodená prejav obžalovaného vnímala aj ako vyhrážanie, keď osobu obžalovaného vnímala ako agresívnu, mala z neho strach a bála sa o svoj život a zdravie. Na tomto mieste treba uviesť, že v konaní bola preukázaná vierohodnosť výpovede poškodenej k spôsobu spáchania skutkov obžalovaným, pričom dôveryhodne vyznieva aj jej potreba zostať v D. po predchádzajúcom napadnutí obžalovaným.
Okresnému súdu je potrebné ďalej vytknúť nesprávny procesný postup po zmene samosudcu. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 27.02.2023 vyplýva, že okresný súd vykonal hlavné pojednávanie odznovu a začal výsluchom obžalovaného, keď nedodržal „formálny“ postup – prokurátor nepredniesol najprv obžalobu. Aj keď k prednesu obžaloby nedošlo, podľa názoru krajského súdu nejde o takú procesnú chybu okresného súdu, ktorá by zakladala porušenie práva na obhajobu obžalovaného. Totižto obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní, kde došlo k prečítaniu obžaloby, prítomný (č. l. 258 a nasl.), obhajca obžalovaného zaujal stanovisko k obžalobe, pričom bolo umožnené obžalovanému, aby urobil jedno z vyhlásení uvedené v § 257 ods. 1 Trestného poriadku a obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Rovnako tak zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 27.02.2023 (č. l. 485 – 486) nevyplýva, že by obžalovaný nevedel o akú trestnú vec ide a nemal možnosť sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, resp. sám vo veci vypovedať. Preto pochybenie zo strany okresného súdu krajský súd vzhliadol, ale išlo len o formálne pochybenie, ktoré nemalo reálny dopad na práva obžalovaného, keď navyše po zmene samosudcu a nesúhlase obžalovaného s takouto zmenou sa vykoná hlavné pojednávanie od začiatku, ale postup podľa § 257 sa na novom hlavnom pojednávaní nevykonáva. Okresný súd zároveň správne postupoval, keď opätovne nevypočul znalca MUDr. Móresa, ktorý bol už vo veci vypočutý a to za účasti obžalovaného a jeho obhajcu, ktorí mali možnosť znalcovi klásť otázky, pričom obžalovaný napokon pred vyhlásením uznesenia podľa § 274 ods. 1 Trestného poriadku návrhy na doplnenie dokazovanie nemal. Pokiaľ ide o výrok o treste k samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd správne u obžalovaného preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne u neho zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona) a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel krajský súd k záveru, že okresným súdom uložený peňažný trest je trestom a to vzhľadom aj na odstup času od spáchania trestného činu, trestom zákonným, primeraným a spravodlivým. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej trestnej veci krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zrušenie či prípadnú zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.