Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-6C/91/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v sporovom konaní žalobcu: G. C., D.. XX.XX.XXXX, N. S. Č.. XXX, právne zastúpená JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom Hodžova 53, Trenčín, IČO: 42 373 646, proti žalovanému: Karioka, s.r.o., so sídlom Pobedim 237, IČO: 46 901 817, právne zastúpený KUTAN & PARTNERS s.r.o., so sídlom Rajská 15/A, Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 861 308, o zaplatenie 4.000,- Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% od 05.04.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou žiadal súd, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% od 05.04.2016, t.j. odo dňa podania návrhu do zaplatenia. Súčasne žiadal žalovaného zaviazať k náhrade trov konania. Uviedol, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 12.10.2015 rezervačnú zmluvu pri uzatváraní ktorej konal žalovaný v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto ide v tomto prípade o vzťah spotrebiteľ - dodávateľ (žalovaný). Pri uzatváraní predmetnej rezervačnej zmluvy, ktorá sa mala riadiť ustanoveniami je zrejmé, že sa na ňu vzťahujú tiež ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Rezervačná zmluva je teda zároveň spotrebiteľskou zmluvou. Na základe tejto zmluvy sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť tzv. rezervačný poplatok vo výške 4.000,- Eur, ako prejav záujmu o rezerváciu bytu. Tento poplatok žalobkyňa skutočne uhradila na účet žalovaného dňa 07.01.2016. Zmluva je svojim obsahom najbližšie k ustanoveniam sprostredkovateľskej zmluvy. Podľa a nasl. , pri dôslednom vyhodnotení tejto tzv. rezervačnej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli, dospeli k presvedčeniu, že táto zmluva v písomnej podobe je neplatná, nakoľko presne nešpecifikuje, k čomu má smerovať sprostredkovanie, pretože v texte zmluvy sprostredkovateľ pri kontraktácii ani len nevyprecizoval presný typ zmluvy, ktorá má byť cieľom jeho sprostredkovania. Poukázal na ustanovenie . Ďalej uviedol, že z ustanovení predmetnej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa má záujem o rezerváciu nehnuteľnosti, žalovaný je sprostredkovateľom a rezervačný poplatok má byť započítaný ako preddavok na plnenie podľa účelu zmluvy, ktorý sa má zaplatiť vlastníkovi. Toto ustanovenie je rozporné, neurčité a nie je z neho jednoznačne jasné, čo sa má s rezervačným poplatkom stať v prípade, že sa nehnuteľnosti neprevedú na záujemcu. Okrem toho je tiež v zmluve rozporné, aký účel táto zmluva má, keďže z ustanovenia čl. 4 vyplýva, že len samotné uzavretie sprostredkovanej zmluvy (k čomu mimochodom došlo) má za následok naplnenie účelu a naproti tomu podľa ustanovenia čl. 1 bod 3 je účelom „budúci prevod vlastníckeho práva..., ktorý bude realizovaný uzavretím zmluvy o budúcej zmluve a/alebo Kúpnej zmluvy („Zmluvy o prevode vlastníctva bytu ...“). Tieto dve ustanovenia zmluvy si podľa ich názoru jednoznačne odporujú, keď podľa jedného ustanovenia bol účel zmluvy naplnený a podľa ďalšieho nie.

Takto formulované ustanovenia spôsobujú neurčitosť zmluvy a s ňou spojenú absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Na základe tejto zmluvy žalobkyňa na výzvu žalovaného uzatvorila s vlastníkmi rezervovaného bytu kúpnu zmluvu, avšak podpisy predávajúcich na tejto zmluve neboli osvedčené, ako to predpokladá ustanovenie § 30 Zákona o katastri nehnuteľností, teda zmluva nenadobudla účinnosť. K prevodu bytu nedošlo z objektívnych príčin, keď žalobkyni nebol schválený úver bankou a iná forma zaplatenia nebola medzi stranami dohodnutá. Všetci účastníci sprostredkovateľskej zmluvy boli od začiatku uzrozumení s tým, že k prevodu bytu môže dôjsť len za predpokladu schválenia úveru bankou v požadovanej výške. Žalovaný prisľúbil súčinnosť pri procese schvaľovania tohto úveru a prišiel s myšlienkou dofinancovania bytu prostredníctvom spotrebiteľského úveru. Po celý čas uisťoval žalobkyňu, že požadovaná suma jej bude v plnej miere schválená bankou, avšak ako sa následne ukázalo úver nebol schválený v takej výške, ako požadovala. Došlo teda k nemožnosti plnenia zmluvy. Zároveň bolo žalobkyni doručené odstúpenie od kúpnej zmluvy, avšak otázka zaplateného rezervačného poplatku zostala nevyriešená. Žalobkyni bola len doručená výzva na vyplatenie nároku na zmluvnú pokutu zo dňa 25.01.2016 s návrhom, aby sa zmluvná pokuta uspokojila z rezervačného poplatku založeného na účet sprostredkovateľa v pomere 50% pre vlastníkov nehnuteľnosti a 50% pre sprostredkovateľa. Žalovaný tým okrem iného podľa ich názoru priznal, že žalovanú sumu zadržiava do dňa podania návrhu neoprávnene, keďže na jej ponechanie neexistuje právny titul. Nárok na zaplatenie požadovanej zmluvnej pokuty žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a nevyplýva mu ani z napadnutej rezervačnej zmluvy. Zmluva okrem toho obsahuje nekalú obchodnú praktiku, ktorá je obsiahnutá vo formulácii: „účelom je budúci prevod vlastníckeho práva ..., ktorý bude realizovaný uzavretím zmluvy o budúcej zmluve a/alebo kúpnej zmluvy/zmluvy o prevode vlastníctva bytu ...,“. Takto formulovaný účel zmluvy s cieľom neskôr tvrdiť, že nedošlo k splneniu podmienok daných rezervačnou zmluvou, hodnotíme ako nekalú obchodnú praktiku s poukazom na ustanovenie písmeno c) ďalej poukázal na ustanovenie a uviedol, že neurčitosť spôsobuje tiež použitie vyššie citovaných spojok a/alebo, keď z tohto ustanovenia nie je absolútne zrejmé, či sprostredkúvané zmluvy majú byť uzatvorené všetky súčasne, prípadne len jedna z nich. Táto neurčitosť pramení z gramaticky protichodného použitia týchto spojok, keď spojka „a“ predpokladá uzavretie viacerých zmlúv a odporovacia spojka „alebo“ naproti tomu vylučuje uzavretie viacerých zmlúv. Pokiaľ ide o otázku splnenia povinnosti klientmi uzatvoriť sprostredkúvanú zmluvu, túto si napriek tomu, že sú presvedčení o absolútnej neplatnosti rezervačnej zmluvy, splnila. Pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý nedošlo k prevodu vlastníctva uviedla, že došlo k objektívnej nemožnosti plnenia na strane klientky, ktorej nebol schválený úver napriek prísľubu sprostredkovateľa, že sa o schválenie úveru postará. Dojednanie o zmluvnej pokute jej podľa č. 3 bod 1 je opäť z dôvodu viacerých neurčitostí v tomto ustanovení neplatné, preto žalobkyňa nesúhlasila s navrhovaným „vyrovnaním“ z tzv. rezervačného poplatku, keďže podľa jej názoru žiaden nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol tak sprostredkovateľovi ako ani vlastníkovi nehnuteľnosti. Zadržaný poplatok preto žiada vrátiť v celej sume listom zo dňa 22.02.2016. Žalovaný však žalobkyni len prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že uplatňovaný nárok je neopodstatnený, keďže podľa neho došlo k naplneniu rezervačnej zmluvy. Vyslovil názor, že zmluva medzi stranami sporu, ktorá podľa obsahu mohla byť zmluvou sprostredkovateľskou trpí, pokiaľ ide o predmet sprostredkovania a dohodu o odmene vadou neurčitosti a nezrozumiteľnosti a táto skutočnosť spôsobuje jej absolútnu neplatnosť v zmysle . Žalovaný nemôže opierať svoje nároky o text takto vyplnenej zmluvy a nie je ani oprávnený zadržiavať peniaze, ktoré boli určené výlučne na plnenie zo zmluvy, od ktorej bolo odstúpení a ktorá je zrušená, príp. nebola nikdy platne uzatvorená. V zmysle žiadala vydať bezdôvodné obohatenie.

2. Súd vo veci vydal dňa 06.04.2017 pod sp. zn. -16 Platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom.

3. Proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor, v ktorom uviedol, že medzi žalobkyňou, ako kupujúcou a manželmi G., ako predávajúcimi došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. D. O. D. S. V. I.O. D. U. Č.. XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve predávajúcich (ďalej len „Kúpna zmluva“). V zmysle čl. 4 rezervačnej zmluvy uzatvorenej dňa 12.10.2015 medzi žalobkyňou ako záujemkyňou, žalovaným ako sprostredkovateľom a manželmi G., ako vlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností, došlo k naplneniu účelu rezervačnej zmluvy uzatvorením kúpnej zmluvy. Podľa čl. 2 Kúpnej zmluvy, časť kúpnej ceny vo výške 4.000,- Eur bola zaplatená vo forme rezervačného poplatku za účet žalovaného. Dňa 04.03.2016

došlo jednostranným zápočtom k započítaniu vzájomných pohľadávok žalovaného na jednej strane a manželov G. na strane druhej, a to konkrétne pohľadávky žalovaného z titulu nároku na odmenu vo výške 4.000,- Eur v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej dňa 01.10.2015 medzi manželmi G. a žalovaným proti pohľadávke manželov G. z titulu nároku na odovzdanie časti kúpnej ceny vo výške 4.000,- Eur zaplatenej vo forme rezervačného poplatku. Keďže k naplneniu účelu rezervačnej zmluvy došlo uzatvorením kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho došlo k vyššie uvedenému zápočtu pohľadávok medzi žalovaným a manželmi G., žalovaný vyplatenie sumy požadovanej žalobkyňou, čo do dôvodu a výšky neuznáva a návrh žalobkyne považuje za neopodstatnený v celom rozsahu, o čom právny zástupca žalovaného písomne informoval právneho zástupcu žalobkyne v oznámení o prevzatí právneho zastúpenia a odpoveďou na výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 09.03.2016 žiadal žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania.

4. Uznesením sp. zn. -34 zo dňa 09.05.2017 súd zrušil Platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 06.04.2017, č.k. -16.

5. K podanému odporu sa vyjadril zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že žalovaný v podanom odpore nevysvetlil rozpor popísaný v žalobe, keď podľa zmluvy nie je zrejmé, čo bolo účelom rezervačnej zmluvy. Nevyjadril sa najmä k ustanoveniu čl. I bod 3, podľa ktorého je účelom „budúci prevod vlastníckeho práva..., ktorý bude realizovaný uzavretím zmluvy o budúcej zmluve a/alebo Kúpnej zmluvy/Zmluvy o prevode vlastníctva bytu ...“ Keďže si tieto dve ustanovenia zmluvy jednoznačne odporujú, majú za to, že žalovaný sa nemôže odvolávať len na jedno z odporujúcich si ustanovení, ktoré je v jeho prospech, ale tento rozpor musí spôsobovať neplatnosť právneho úkonu. Ďalej poukázal na to, že v ďalšom už žalovaný oznamuje, že vzájomný m započítaním pohľadávok medzi ním a treťou osobou (manželia G.) vo výške 4.000,- Eur, považuje nároky strán za vybavené. K tomu považoval za potrebné poukázať najmä na protichodnosť tvrdení, ktoré žalovaný uvádza v odpore a už v skoršej komunikácii so žalobcom. Podľa výzvy z 25.01.2016 totiž žalovaný požadoval uhradenie zmluvnej pokuty, ktorú už v odpore nespomína. Jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok je jednostranným právnym úkonom, ktorým veriteľ aj bez súhlasu dlžníka môže zrušiť (tzv. kompenzovať) vzájomné pohľadávky, ktoré voči sebe veriteľ a dlžník navzájom majú. Inak povedané, uskutočnením jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok tieto pohľadávky zaniknú bez toho, aby si ich veriteľ a dlžník musel navzájom reálne plniť (avšak len vo výške, v ktorej sa kryjú). Pre platné jednostranné započítanie pohľadávok musia byť splnené podmienky, a to - pohľadávky musia byť vzájomné a okrem toho rovnakého druhu splatné a započítanie pohľadávok nesmie byť zo zákona vylúčené. Tvrdil, že pohľadávka žalovaného nebola vzájomná, keď žalovaný nemal pohľadávku voči tretej osobe ako tvrdil, pretože k prevodu nehnuteľnosti a vyplateniu kúpnej ceny nedošlo. Bez ohľadu na túto skutočnosť nemôže byť žalobca ukrátený na svojich právach z dôvodu vzájomného započítania pohľadávky žalovaného s treťou osobou. Takáto obrana žalovaného je nemysliteľná. Žalobca požadoval od žalovaného vrátenie sumy, ktorú jej žalovaný bez právneho dôvodu zadržiava. To, akým spôsobom on započítava pohľadávky tretích osôb je pre neho irelevantné. Žalovaný doručil žalobcovi v minulosti len návrh, aby sa zmluvná pokuta (ktorej nárok nespochybňujú) uspokojila z rezervačného poplatku založeného n a účet sprostredkovateľa v pomere 50% pre vlastníkov nehnuteľnosti a 50% pre sprostredkovateľa (žalovaného). Žalobca tento návrh neakceptoval. Žalovaný tým priznal, že žalovanú sumu zadržiava do dnešného dňa neoprávnene, keďže na jej ponechanie neexistuje právny titul, nárok na zaplatenie požadovanej zmluvnej pokuty žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a nevyplýva mu ani z napadnutej rezervačnej zmluvy. Keďže peniaze, ktoré žalovaný len prijal ako sprostredkovateľ boli určené vlastníkom nehnuteľností (v tomto prípade manželom G.) žalovaný nemal na ne právny nárok, pretože bol len splnomocnený na ich prijatie. Navyše, k prevodu nehnuteľnosti nedošlo, žalobca a manželia G. sa dohodli na odstúpení od zmluvy bez nároku na ďalšie sankcie, a teda v zmysle platných ustanovení si mali strany navzájom vrátiť svoje plnenie. Tomuto postupu ale bráni žalovaný, ktorý prijatý preddavok kúpnej ceny žalobcovi nevrátil. Z dohody zúčastnených osôb o rezervácii nehnuteľnosti nevyplynulo, aký je nárok sprostredkovateľa voči záujemcom, teda voči žalobcovi v prípade, že k prevodu nehnuteľnosti nedôjde. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov O. Z. V. L.. R. G., oboznámil sa s Rezervačnou zmluvou uzatvorenou dňa 12.10.2015, s oznámením žalovaného adresovaného žalobcovi vo veci odstúpenia od zmluvy a výzvy na vyplatenie nároku na zmluvnú pokutu, s Kúpnou zmluvou zo dňa 07.01.2016, s Výzvou právneho zástupcu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia adresovanej žalovanému, s Platobný rozkazom sp. zn. -16, s Odporom proti platobnému rozkazu,

so Sprostredkovateľskou zmluvou uzatvorenou dňa 01.10.2015, s Jednostranným zápočtom zo dňa 04.03.2016, s Uznesením o zrušení platobného rozkazu č.k. -34 zo dňa 09.05.2017, s Vyjadrením právneho zástupcu žalovaného zo dňa 03.10.2018, ako i s obsahom ďalšieho spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Na pojednávaní konanom dňa 12.06.2019 žalobca uviedol, že ona, jej bývalá spolužiačka I. Z. V. A. Z. sa stretli v pobočke žalovaného v D. O. D. s tým, že mala v pláne, že sa usadí v SR a chcela si kúpiť byt, preto požiadala o pomoc túto realitnú kanceláriu. Povedala stručne, zreteľne a jasne, že nemá toľko času dochádzať a sama si uvedené vybavovať. Pán Z. v realitnej kancelárii povedal, že má tento byt, na ktorý bola následne uzatvorená kúpna zmluva, že jej vybaví komplet celý úver. O peniazoch vo výške 4.000,- Eur nebola žiadna debata, keď sa rozprávali prvý krát. Potom sa to celé zamotalo a začalo to mať veľmi dlhé trvanie. Chýbali rôzne papiere, ktoré od nej potrebovali. Ona všetko riešila, papiere mu posielala. Potvrdenie od zamestnávateľa mu posielala tri krát, raz ho stratil, potom ho nevedel nájsť. Stále mu niečo chýbalo, dlho sa to vlieklo. Vzhľadom k tomu, že mala skúškové v škole, nemohla cestovať na Slovensko. V jeden deň cestovala na Slovensko až 3x, všetko riešila s pánom Z., aby to rýchlejšie išlo. V tom čase už bola uzatvorená rezervačná zmluva. Pýtala sa ho, prečo všetok dlho trvá, povedal, že sme na Slovensku, že tu všetko dlho trvá, že to bude OK. V prvý deň, keď mali prvé rokovanie, išli na obhliadku bytu G. a dohodli sa o tom, že to chce riešiť i na riešení úveru. Pán Slanina povedal, že úver vybaví, že s tým nie je žiadny problém. Rezervačný poplatok mu zaplatila až v banke v A. ešte pred podpisovaním kúpnej zmluvy medzi kupujúcim a predávajúcim a následne až potom jej pani v banke povedala, že či vie o tom, že predmetný úver nie je ani komplet schválený, chýbala tam čiastka, k čomu uviedla, že si myslí, že to bolo asi 16.000,- Eur. Pán Z. jej povedal, že to je všetko v pohode, že to sa bude riešiť ďalej s tým úverom, že keď už má schválený jeden, že banka jej dofinancuje aj druhý úver, ale aký mal byť druhý úver nevedela. Ona bola v tom, že celý úver je schválený. Nevedela, že to neschválili v čase úhrady rezervačného poplatku. Keď išli do banky kúpnopredajná zmluva bola podpísaná, tú podpisovali v banke. Potom jej pán Z. povedal, že to bude trvať ešte 2-3 dni a potom to bude všetko vyriešené. Odvtedy žiadna komunikácia s pánom Z. nebola, nakoľko ona mu telefonovala a on nezdvíhal telefón. Vyjadrila sa, že zo strany pána Z. došlo k ubezpečeniu, že bude vybavený celý úver na zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť, teda 72.000,- Eur. Po dlhom trvaní vybavovania jej manželia G. povedali, že to dlho trvá, pričom predtým už dosť dlho čakali a byt predajú tomu, koho rýchlejšie nájdu. Nemala vedomosť o tom, či by manželia G. dostali od žalovaného sumu 4.000,- Eur. Bolo jej doručené odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného. V čase prejavenia jej záujmu o predmetnú nehnuteľnosť nedošlo k zmene jej finančnej situácie. Po prejavení záujmu o predmetný byt nebola nezamestnaná.

8. Právny zástupca žalobcu uviedol, že má za to, že toto je práve ten prípad, kedy pojmy uvedené v právnom úkone sú natoľko neurčité, či rozporuplné, že spôsobujú neplatnosť. Účelom zmluvy, ako niekoľko krát potvrdil sám žalovaný bolo nielen uzavretie samotnej zmluvy, ale podľa niektorých ustanovení aj prevod vlastníckeho práva k čomu nedošlo. Na prevod vlastníckeho práva je v tomto prípade nevyhnutné aj rozhodnutie štátneho orgánu, katastra nehnuteľností, v opačnom prípade právne účinky zmluvy nikdy nenastanú, dokonca po uplynutí obdobia troch rokov od uzavretia zmluvy v prípade, ak nebol podaný návrh na vklad sa má za to, že účastníci od zmluvy odstupujú. Pokiaľ teda nenastala táto najdôležitejšia okolnosť prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam, nemá ani žalovaný nárok domáhať sa odmeny. Poukázal na ust. , kedy sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi zmluvu a odmena mu patrí len v tom prípade, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Výsledkom v tomto prípade z pohľadu vlastníkov nehnuteľnosti, ako aj záujemcov bolo celkom nepochybne prevod toho vlastníckeho práva. Ak sa k tomuto tieto strany nedostali, žalovaný nemá ani nárok na odmenu, ktorú si v rozpore s dobrými mravmi ponechal, prípadne započítal vo vzťahu k vlastníkom nehnuteľností. Z jej pohľadu tu ide o plnenie bez právneho dôvodu na účet žalovaného, prípadne došlo k plneniu, kedy právny dôvod odpadol a poukázala na odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného, ktorý teda sám realizoval tento právny úkon, ktorý má závažné dôsledky na nároky strán sporu, pretože žalovaný nemôže nazvať odstúpenie od zmluvy ako irelevantné, nakoľko odstúpenie od zmluvy sa nedá vziať späť alebo meniť bez súhlasu druhej strany. Bolo to rozhodnutie žalovaného učiniť tento úkon a preto aj musí znášať následky, ktoré jeho doručením spôsobil. Po odstúpení sa má vydať všetko, čo sa prijalo medzi stranami a toto žalovaný do dnešného dňa ani na výzvu neurobil. Čo sa týka nárokov, ktoré žalovaný uplatňoval, aj tieto sú počas celého jeho konania rozporné, pretože nepochybne a preukázateľne na začiatku tohto sporu požadoval zmluvnú pokutu z rezervačnej zmluvy, je to výslovne uvedené v odstúpení od zmluvy a keď sa žalobkyňa začala brániť súdnou cestou a požadovať vrátenie sumy, žalovaný zmenil svoj postoj k veci a začal tvrdiť, že došlo k naplneniu účelu rezervačnej zmluvy.

To všetko z ich pohľadu iba z dôvodu, že si uvedomil, že na zmluvnú pokutu, ktorej nárok si uplatňoval, alebo ktorej zaplatenie si uplatňoval, nemá právny nárok. Týmto zdôvodňujú aj pasívnu legitimáciu žalovaného, pretože on bol ten, kto peniaze prijal a následne navrhoval si sumu 4.000,- Eur ponechať ako započítanie zmluvnej pokuty, s čím ale žalobkyňa nesúhlasila. Berie to teda ako jeho návrh, ktorý sa nestretol s prijatím na strane žalobkyne.

9. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava tvrdení v odpore proti platobnému rozkazu a vo vyjadrení zo dňa 03.10.2018. Žalobca ako záujemca, žalovaný ako sprostredkovateľ, žalovaný a manželia G., ako vlastníci nehnuteľnosti uzavreli dňa 12.10.2015 rezervačnú zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok rezervovať nehnuteľnosti. Následne došlo medzi manželmi G. a žalobcom k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Má za to, že rezervačná zmluva zo dňa 12.10.2015 bola uzavretá platne. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cdo205/2008. Ďalej uviedla, že v prípade rezervačnej zmluvy zo dňa 12.10.2015 bolo úplne jasné, že jej účelom je prevod vlastníckeho práva k už vyššie spomenutým nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne. Rezervačný poplatok z rezervačnej zmluvy, ktorý tvorí spornú pohľadávku tvoril tiež časť kúpnej ceny, čo je v kúpnej zmluve zo dňa 07.01.2016 výslovne uvedené. Zmluvnou stranou kúpnej zmluvy nie je žalovaný, ale manželia G. ako predávajúci a žalobca ako kupujúci. Rovnako v rezervačnej zmluve zo dňa 12.10.2015 je uvedené, že vlastník splnomocňuje na prijatie poplatku žalovaného, z čoho jasne vyplýva, že rezervačný poplatok bol pohľadávkou manželov G., ako vlastníkov nehnuteľností a dlhom žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný má aktuálne rezervačný poplatok u seba vyplýva zo skutočnosti, že došlo k započítaniu rezervačného poplatku pohľadávky manželov G. s nárokom žalovaného, ako sprostredkovateľa na sprostredkovateľskú províziu v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 01.10.2015. Sprostredkovateľská provízia vo všeobecnosti slúži na úhradu nákladov realitnej kancelárie účelne vynaložených na sprostredkovanie predaja nehnuteľností. Zdôraznila, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje a neexistoval žiadny záväzkovo právny vzťah, na základe ktorého žalobca peňažne plnila v prospech žalovaného. Z uvedeného dôvodu žalovaný nie je pasívne legitimovaný v tomto spore. Otázka, týkajúca sa platnosti jednostranného právneho úkonu započítania nie je pre dané konanie relevantná, nakoľko ide o právny vzťah medzi manželmi G. a žalovaným. V nadväznosti na list zo dňa 25.01.2016 tento považujú vo vzťahu k prejednávanej právnej veci za irelevantný, nakoľko žalovaný neinicioval žiadne konanie, ktorým by si uplatňoval svoj nárok na zmluvnú pokutu na súde. V súvislosti s tvrdením žalobcu o tom, že žalovaný sa zaviazal vybaviť úver, ktorým by financoval v BSM G., uvádza toľko, že konanie žalobcu po prejavení záujmu o túto nehnuteľnosť bolo nanajvýš zmätočné, a to vo vzťahu zmenami, stratou jeho zamestnania z čoho následne plynuli problémy pri zabezpečovaní úveru. Navrhla dovyslúchať pána Z..

10. Svedok O. Z. uviedol, že v dobe, kedy prebiehal tento prípad bol obchodným zástupcom, ktorý sprostredkovával tento prípad. Vie o aký konkrétny prípad sa jedná. Vo vzťahu k stranám sporu je v takom, že s manželmi G. mal uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní, pričom on pri tej zmluve o sprostredkovaní konal ako obchodný zástupca a žalobcu mu doporučila jej známa. Myslí si, že má vypovedať na to, čo sa stalo. Na začiatku to bolo vlastne tak, že boli záujemcovia, ktorí chceli predať nehnuteľnosť, objavila sa záujemkyňa pani C.. S manželmi G. uzatváral za Karioku zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti. Potom sa pristúpilo k uzatvoreniu rezervačnej zmluvy, avšak predtým zisťovali, ako je na tom slečna C., záujemkyňa, finančne. Bolo zistené, že potrebuje financovanie formou úveru. Nakoľko pracovala v F., od začiatku bolo zrejmé, že nedostane také podmienky ako na Slovensku. To závisí od toho, či je človek zamestnaný, myslí si, že v tej dobe boli banky schopné prefinancovať celý úver, pokiaľ bol človek zamestnaný na Slovensku. Pre ľudí, ktorí pracovali v zahraničí poskytovali len 85% z hodnoty nehnuteľnosti. V nadväznosti na to vedeli, že predmetné nehnuteľnosti bude potrebné dofinancovať formou spotrebného úveru alebo stavebného úveru. Vzhľadom na finančné podmienky pani C., to problém nebol. Vlastne ona mala dostatočný príjem na to, aby dostala úver i vo vyššej výške, ako potrebovala. Banky v tom čase vyžadovali, že keď je človek zamestnaný aj v zahraničí, musí byť výplata poukazovaná na účet, či už v zahraničí alebo na Slovensku, nestačí doložiť len výplatné pásky, aby sa preukázali výplaty. Bohužiaľ, pani C. mala k dispozícii výplatné pásky, na začiatku, ale tento príjem jej nebol poukazovaný na účet. Preto ten proces bol dlhší, lebo banka vyžadovala, aby pani C. výplata bola poukazovaná na účet minimálne tri po sebe idúce mesiace. Myslí si, že to bolo okolo konca toho roku, medzi sviatkami alebo bezprostredne po sviatkoch, kedy bol pani C. ten hypotekárny úver schválený. Vedeli, že hypotekárny úver je schválený, takže už nemal byť problém, pričom banka bola ochotná dofinancovať jej aj ostatné prostriedky nutné na kúpu. Mali dohodnutý termín v banke s tým, že sa v tento deň, keď sa tam mali dostaviť, dostala aj

ten spotrebný úver, ktorý potrebovala na dofinancovanie, to by sa doriešilo všetko v jeden deň, keďže bola v Rakúsku, aby nemusela chodiť na viackrát. Čo sa ale stalo, pani C. poslednú výplatu mala na výplatnej páske, dala si ju vyplatiť na ruku, nie na účet, tak ako to požadovala banka a tým pádom nemala ako voči banke preukázať príjem a neschválili jej spotrebný úver na dofinancovanie. Oni mali v záujme vyriešiť danú situáciu nejakým úverom v inej bankovej alebo aj nebankovej spoločnosti a následne to doriešiť, pretože z jej príjmu nemal byť problém, aby jej úver bol poskytnutý. Všetko to však zlyhalo na tom, že každý vyžadoval príjem na účet. Vzhľadom k tomu, čo nastalo, že nemala pani C. poslednú výplatu poukázanú na účet, muselo by to celé začať od začiatku, celý ten proces, opätovne čakať celé tri mesiace, a to si už nepamätal, či tam došlo k zmene zamestnania, alebo nie. Oni to museli ukončiť. Manželia G. potrebovali predať byt, tlačil ich čas, hoci boli ochotní ešte mesiac počkať. Oni ešte reálne aj mesiac čakali, či sa daná situácia nevyrieši nejakým spôsobom. K otázkam sa vyjadril v tom smere, že ako realitná kancelária zabezpečujú všetko od podpísania zmluvy, cez všetky procesy až po samotné odovzdanie nehnuteľnosti. Vlastne, či už je to, keď sa nájde záujemca, či už je to rezervačná zmluva, overujú si skutočnosti, čo sa týka finančnej situácie ľudí, či na tom budú tak, aby si tú nehnuteľnosti mohli dovoliť. V tomto prípade, v prvom rade sa zistila finančná situácia, či sú schopní to prefinancovať formou úveru. Vlastne už pritom prišli na to, že slečna C. nemá poukazovanú výplatu na účet a upozornili ju na to, že pokiaľ chce dostať nejaký úver, minimálne 3 - 6 mesiacov jej výplata musí chodiť na účet. Po prešetrení tohto bola podpísaná rezervačná zmluva, nechali pripravovať kúpne zmluvy, ktoré išli obidvom stranám na odsúhlasenie a čakalo sa na samotné schválenie úveru. Vzhľadom k tej situácii, že sa čakalo na to, aby výplaty boli posielané na účet, bol ten proces zdĺhavejší. Plus teda ešte okrem toho, keď banka žiadala nejaké potvrdenie, musel sadnúť do auta a vycestovať za pani C.Č. do Viedne tak, aby to mali rýchlejšie. K otázke, či realitná kancelária funguje ako podnikateľ za účelom dosiahnutia zisku, či si svedok spomína, kde bola dohodnutá odplata za všetky tieto služby, ktoré realitná kancelária poskytovala za účelom predaja, sa svedok vyjadril v tom smere, že samotná odplata bola dohodnutá v samotnej rezervačnej zmluve a následne v kúpnej zmluve. Prvý krok, kedy je sprostredkovaná výška odmeny realitnej kancelárie v sprostredkovateľskej zmluve, tam je jasne definovaná výška, následne v zmluve je definovaná ako výška odmeny a v kúpnej zmluve ako prvá časť kúpnej ceny. K otázke právneho zástupcu žalobcu, ktorý poukazoval na skutočnosť, že na rezervačnej zmluve je uvedené, že spoločnosť je zastúpená U. O. a nech svedok uvedie, z akého dôvodu zmluvu podpisoval on a tiež, prečo tento spôsob konania nie je uvedený v predmetnej zmluve, svedok uviedol, že DirectReal je frančízová spoločnosť, ktorá udeľuje licenciu na fungovanie pod hlavičkou DirectReal jednotlivým subjektom, v tomto prípade Karioke a následne daná spoločnosť poskytuje sublicenciu jednotlivým obchodným zástupcom spoločne s plnomocenstvom na uzatváranie sprostredkovateľských zmlúv, podpisovanie rezervačných zmlúv a iných súvisiacich dokumentov. K otázke, prečo uvedený spôsob nie je uvedený v rezervačnej zmluve, kde sa o tom nenachádza ani jedna veta, svedok uviedol, že rezervačná zmluva je vypracovaná frančízorom, spoločnosťou DirectReal, je takto postavená. Pokiaľ majú strany záujem tak k dispozícii vedia dať aj plnomocenstvo aj zmluvu o obchodnom zastúpení. Na to, konkrétne, prečo uvedené nie je uvedené v rezervačnej zmluve, že na základe čoho podpisoval on túto zmluvu, jeho odpoveď je, že nevie, zmluvu dostali ako štandardizovanú. K otázke, či sa nikdy nedomáhal pre svoju vlastnú ochranu uvedenia titulu, na základe ktorého uzatváral zmluvu za inú spoločnosť, uviedol, že nie, nakoľko nikdy nenastal žiadny problém. Pokiaľ došlo k situácii, že chcel predložiť dokumenty, tak ich vedel predložiť. K otázke, či ako obchodný zástupca mal aj určitú províziu z takejto odmeny, keď v danom prípade bola uhradená suma 4.000,- Eur, alebo uvedené bolo nejakým spôsobom zohľadnená v odmene svedka, uviedol, že v danom prípade mu nebol poskytnutý nárok na odmenu, čaká na to, čo sa stane. Peniaze obchodnému zástupcovi ako odmena sa vyplácajú až potom, čo je podaný návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosť, kto vypracovával odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo zasielané žalobcovi, ale vyjadril sa v tom smere, že určite nebolo vypracované ním. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, či spoločnosť, ktorú obchodne svedok zastupoval, žiadala o úhradu zmluvnej pokuty. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, kto vypracovával odstúpenie od zmluvy pre vlastníkov bytu manželov G., ale on ako osoba určite nie. S manželmi G. komunikoval o odstúpení od zmluvy, ale vzhľadom k nejakému časovému odstupu, už si na to nepamätal. K otázke právneho zástupcu žalobcu, či za žalovaného komunikoval alebo zasielal písomnosti niekto iný, ak áno, aby uviedol svedok jeho meno. V danom konkrétnom prípade sa svedok vyjadril v tom smere, že nejaké dokumenty boli posielané jeho osobu, ale on ich len zbalil do. K otázke, kedy je podľa svedka naplnený, alebo mal byť naplnený účel rezervačnej zmluvy, svedok uviedol, že účel rezervačnej zmluvy je naplnený podpisom kúpnych zmlúv. K otázke, či zasielal svedok manželom G. dokument týkajúci sa započítania, svedok uviedol, že takýto dokument bol zasielaný. K otázke, na základe čoho si žalovaný uplatňoval voči G. odmenu, svedok uviedol, že na základe komplet

celého procesu, keď čo sa začalo sprostredkovateľskou zmluvou, rezervačnou zmluvou, pokračovalo to následne kúpnou zmluvou. To bol účel prísť k tomu, a to, že nebola naplnená kúpna zmluva, to už neprišlo ich zavinením, aj keď robili všetko preto, aby tak bolo. Podľa svedka za žalovaného konal maximálne konateľ U. O.. K otázke právneho zástupcu žalovaného, či provízia svedka sa znižuje, napr. o poplatok na podanie návrhu na vklad, svedok uviedol, že áno, samozrejme, toto je jeden z poplatkov, takisto sa to ponižuje o ďalšie náklady s tým súvisiace, napr. čo sa dáva advokátom, potom sú tam frančízové poplatky a takéto veci.

11. Svedkyňa R. G. uviedla, že ona bola len vlastníkom bytu, ktorý sa predával. Nemá žiadny vzťah k stranám sporu. Vedela, prečo bola predvolaná na pojednávanie. Uviedla, že z dôvodu, že sa neuskutočnila kúpa bytu a ostal tam visieť nejaký rezervačný poplatok. Keď podpisovali rezervačnú zmluvu, tak tá rezervačná zmluva zaväzovala rezervačný poplatok. Nevedela sa vyjadriť, odkiaľ má takúto informáciu, že ide o toto v tomto spore. Keď to ukončovali tak sa spýtala, čo bude s tými peniazmi, s tými 4.000,- Eur, to bol vlastne rezervačný poplatok. Preto sa o to zaujímala, lebo keď sa ten predaj bytu neuskutočnil, lebo slečna C. nemala peniaze, malo by im prislúchať 2.000,- Eur podľa rezervačnej zmluvy, tak to myslela. Po oboznámení sa s predmetom výsluchu uviedla, že neprijala od žalobcu žiadne plnenia, t.j. od pani C.. Od nikoho neprijala nič, ani od Karioky, ani od slečny C., nikto jej nič nedal. Na otázky odpovedala tak, že nemá vedomosť o tom, že žalovaný navrhoval slečne C., aby 2.000,- Eur z rezervačného poplatku pripadlo na nárok na zmluvnú pokutu pre nich - pre ňu. Žalovaný ju nekontaktoval, že jej chcel vyplatiť sumu 2.000,- Eur. Svedkyňa komunikovala za spoločnosť žalovaného s pánom Z., s nikým iným nekomunikovala za spoločnosť žalovaného, neviem, aké pozadie tam je. Zmluva mala byť uzatvorená 18.12. a všetko, čo sa dialo bolo až v januári. Znenie zmluvy jej dal pán Z.. Pán Z. jej k okolnostiam odstúpenia povedal, že slečna C. nemá peniaze a tým pádom nie je možné uzatvoriť zmluvu. Nespomenula si na to, či by jej ešte pán Z. vypracovával nejaké písomnosti. Spoločnosť žalovaného úhradu 4.000,- Eur od nej nežiadala. K otázke, či spoločnosť žalovaného jej oznámila, že si voči nej započítali pohľadávku vo výške 4.000,- Eur, uviedla, že pán Z. jej dal takéto započítanie, ale ona si už nespomína, čo bolo súčasťou tohto textu. Neoslovila žalovaného, keď sa rozhodla predať byt. So spoločnosťou žalovaného uzatvárala sprostredkovateľskú zmluvu, ale našli si ju na základe inzerátu. K otázke právneho zástupcu žalovaného, či jej bolo jasné, že na základe sprostredkovateľskej zmluvy je povinná zaplatiť odmenu za sprostredkovanie za predpokladu, že dôjde k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy/zmluvy o prevode vlastníctva, uviedla, že je to zmätočná otázka, pretože ona bola povinná zaplatiť sumu 4.000,- Eur, len ak dôjde k prevodu vlastníctva. K otázkam právneho zástupcu žalovaného, čo sa týka jednostranného zápočtu, či svedkyni bol doručený dokument od spoločnosti žalovaného „Jednostranný zápočet zo dňa 04.03.2016“, svedkyňa uviedla, že k uvedenému sa vyjadrila, bolo to strašne dávno. Potom, čo jej bolo pánom Z. povedané, že slečna C. nemá peniaze na kúpu bytu, čakali ešte päť mesiacov, kým sa to všetko vyrieši, to je do konca februára. K otázke právneho zástupcu, či by svedkyňa uhradila sumu 4.000,- Eur žalovanému v prípade, že by trvali od nej, aby im túto sumu uhradila uviedla, že k prevodu nikdy nedošlo, nebolo prečo sumu 4.000,- Eur uhrádzať.

12. Právny zástupca žalobcu k výsluchu svedkov uviedol, že svedok Z. má záujem na výsledku konania, jeho výpoveď bola nedôveryhodná. Je nepochybné, že konal za žalovaného v tomto konkrétnom prípade, vyhýbal sa odpovediam. Na tom, či vypracovával a vybavoval nejaké záležitosti v mene žalovaného, pričom svedkyňa G. ho usvedčila práve z toho, že aj písomnosti, ktoré mala ona písať žalobcovi, jej minimálne dal svedok Z., to znamená, že všetky prejavy vôle v tejto veci tu riadil žalovaný, a to aj za tretie osoby.

13. Právny zástupca žalovaného k výsluchu svedkov uviedol, že podľa ich názoru svedok Z. jasne odpovedal na otázku, že bola uzavretá sprostredkovateľská zmluva, pričom na základe sprostredkovateľskej zmluvy došlo k vykonaniu viacerých činností týkajúcich sa sprostredkovania nehnuteľností, ktoré aj štandardne vykonáva. Na základe tohto má realitná kancelária nárok na odmenu za sprostredkovanie v prípade, ak k úhrade za sprostredkovanie došlo pričinením sprostredkovateľa, čiže realitnej kancelárie. Následne obaja svedkovia uviedli, že dokument Jednostranný zápočet bol manželom G. zaslaný s tým, že týmto dokumentom došlo k započítaniu rezervačného poplatku s odmenou sprostredkovateľa v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy.

14. Z Rezervačnej zmluvy uzatvorenej dňa 12.10.2015, súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi žalovaným, ako sprostredkovateľom a žalobcom ako záujemcom a manželmi G., ako vlastníkom. Z článku 1 bod 3 predmetnej zmluvy, účelom rezervácie je budúci prevod vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, ktorý bude realizovaný uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve a/alebo kúpnej zmluvy/ zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorej zmluvné strany budú na jednej strane vlastník ako budúci predávajúci, resp. predávajúci a na druhej strane záujemca ako budúci kupujúci, resp. kupujúci (ďalej len „sprostredkúvaná zmluva“) , ďalej len „účel“. Podľa článku 1 bod 4, sprostredkovateľ a vlastník sú povinní rezervovať pre záujemcu nehnuteľnosti na dosiahnutie účelu najneskôr do 18.12.2015 (ďalej len „termín“). Podľa článku 1 bod 5, vlastník a záujemca sa v zmysle ustanovenia zaväzujú, že po zaplatení rezervačného poplatku uvedeného v článku 2 ods. 1 tejto zmluvy a najneskôr do uplynutia Termínu uzatvoria sprostredkúvanú zmluvu, pričom sa dohodli na kúpnej cene za nehnuteľnosti vo výške 72.000,- Eur. Podľa článku 2, riešiaceho práva, povinnosti a vyhlásenia zmluvných strán bodu 1, záujemca podpisom tejto zmluvy prejavil záujem o rezerváciu nehnuteľnosti a o uzavretie sprostredkúvanej zmluvy. Ako prejav vážneho záujmu je záujemca povinný zaplatiť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa podpisu tejto zmluvy rezervačný poplatok vo výške 4.000,- Eur (slovom štyritisíc Eur) (ďalej len „Poplatok“), a to na účet sprostredkovateľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy. Vlastník podpisom tejto zmluvy splnomocňuje sprostredkovateľa na prijatie poplatku. V prípade, ak záujemca nezaplatí poplatok v lehote uvedenej v predchádzajúcej vete, sprostredkovateľ a vlastník sú oprávnení od tejto zmluvy písomne odstúpiť.

15. Podľa článku 2 bod 5 predmetnej zmluvy, sprostredkovateľ nezodpovedá a neručí za záväzky a vyhlásenia záujemcu a vlastníka. Sprostredkovateľ nie je oprávnený skúmať majetkové pomery záujemcu v súvislosti so zaplatením kúpnej ceny za Nehnuteľnosti. 16. Podľa článku 3 uvedeného ako Následky porušenia zmluvných strán bodu 1, v prípade, ak záujemca poruší svoju povinnosť zaplatiť poplatok v lehote uvedenej v článku 2, ods. 1, druhá veta tejto zmluvy a/alebo poruší svoju povinnosť po zaplatení poplatku a najneskôr do uplynutia Termínu uzatvoriť sprostredkúvanú zmluvu (t.j. povinnosť uvedenú v článku 1 ods. 5 tejto zmluvy), Sprostredkovateľovi a Vlastníkovi dňom porušenia ktorejkoľvek z uvedených povinností vzniká voči záujemcovi nárok na zmluvnú pokutu každému vo výške 3% z kúpnej ceny za nehnuteľnosti uvedenej v čl. 1 ods. 5 tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak záujemca v určenej lehote nezaplatí vlastníkovi zmluvnú pokutu, na ktorú mu vznikol nárok, Sprostredkovateľ je oprávnený uschovať časť Poplatku až do výšky rovnajúcej sa zmluvnej pokute, na ktorú vlastníkovi vznikol nárok, a to až do doby urovnania medzi Vlastníkom a Záujemcom na základe dohody alebo právoplatného rozhodnutia príslušného súdu s čím Záujemca podpisom tejto zmluvy výslovne súhlasí.

17. Podľa článku 3 bod 3 predmetnej zmluvy, v prípade, ak vlastník poruší svoju povinnosť po zaplatení poplatku a najneskôr do uplynutia Termínu uzatvoriť Sprostredkúvanú zmluvu (t.j. povinnosť uvedenú v čl. 1 ods. 5 tejto zmluvy) Sprostredkovateľovi a Záujemcovi dňom porušenia vzniká voči vlastníkovi nárok na zmluvnú pokutu každému vo výške 3% z kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Vlastník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu do 5 dní pracovných dní odo dňa doručenia písomnej výzvy záujemcu a/alebo sprostredkovateľa vlastníkovi. V prípade, ak vlastník poruší svoju povinnosť uvedenú v článku 1 ods. 5 tejto zmluvy je Sprostredkovateľ povinný vrátiť zaplatený Poplatok Záujemcovi do 5 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej výzvy záujemcu sprostredkovateľovi.

18. Podľa článku 4 nazvaného Následky uzavretia sprostredkúvanej zmluvy, bod 1 zmluvné strany sa dohodli, že uzavretie Sprostredkúvanej zmluvy medzi Vlastníkom a Záujemcom má za následok naplnenie účelu. Dňom uzavretia sprostredkúvanej zmluvy bude zaplatený Poplatok započítaný ako preddavok na plnenie podľa Účelu.

19. Z dokladu predloženého žalobcom bolo zistené, že dňa 07.01.2016 žalobca zaplatil žalovanému sumu 4.000,- Eur.

20. Z odstúpenia od zmluvy a výzvy na vyplatenie nároku na zmluvnú pokutu, ktorú realizovala spoločnosť DirectReal Komplet, Čsl. Armády 80, 915 01 Nové Mesto nad Váhom vo vzťahu k žalobcovi, je v uvedenom odstúpení uvedené, že vzhľadom na uzatvorenú rezervačnú zmluvu zo dňa 12.10.2015 medzi žalobcom, t.j. G. C. a manželmi G. a spoločnosťou žalovaného v zastúpení U. O. (ďalej len „Sprostredkovateľ“), žalobcu táto spoločnosť informovala o odstúpení od zmluvy a vzniku nároku na zmluvnú pokutu vyplývajúcu z danej rezervačnej zmluvy. Ďalej v tomto liste bolo uvedené, že nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k splneniu podmienok daných rezervačnou zmluvou a následne ani kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 07.01.2016, vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 3% z kúpnej ceny pre vlastníka nehnuteľnosti a 3% pre sprostredkovateľa. Ďalej v ňom bolo uvedené, že

danú pohľadávku navrhujú uspokojiť z rezervačného poplatku zloženého na účet Sprostredkovateľa, žalovaného v pomere 50% rezervačného poplatku pre vlastníka nehnuteľnosti a 50% rezervačného poplatku pre Sprostredkovateľa a tiež, že súhlasom s daným vyrovnaním sa žalobca vyhne podaniu návrhu na uspokojenie pohľadávky na príslušný súd, pričom touto cestou bol žalobca požiadaný o podpísanie daného súhlasu a zaslanie kópie na adresu Sprostredkovateľa - žalovaného do 7 dní od doručenia tejto výzvy. Predmetné odstúpenie bolo datované dňom 25.01.2016, v závere bolo podpísané konateľom U. O. ako riaditeľom kancelárie DirectReal Komplet, pričom pečiatka patrila žalovanému, t.j. Sprostredkovateľovi.

21. Z Kúpnej zmluvy zatvorenej dňa 07.01.2016 medzi manželmi G. a žalobcom bolo zistené, že v predmetnej zmluve bol predmetom predaja byt, ktorého vlastníkmi boli manželia G. s tým, že kúpna zmluva za prevádzané nehnuteľnosti bola dohodnutá zmluvnými stranami vo výške 72.000,- Eur, pričom prvá časť kúpnej ceny vo výške 4.000,- Eur bola zaplatená vo forme rezervačného poplatku pri podpise rezervačnej zmluvy zo dňa 12.10.2015 z vlastných finančných prostriedkov kupujúcej. Druhá časť kúpnej zmluvy vo výške 14.000,- Eur mala byť uhradená v deň podpisu predmetnej kúpnej zmluvy bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho uvedeného v zmluve a tretia časť kúpnej ceny vo výške 54.000,- Eur mala byť zaplatená z hypotekárneho úveru kupujúcej v ČSOB banke na číslo účtu predávajúcich, ktorý bol uvedený v zmluve.

22. Dňa 22.02.2016 právny zástupca žalobcu realizoval vo vzťahu k žalovanému výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia a odpovedal tiež na žiadosť o súhlas. Požiadal žalovaného, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy uhradili G. C. k jej rukám sumu 4.000,- Eur. Poukázal na skutočnosti, ktoré sú uvedené v liste o dňa 22.02.2016.

23. Zo Sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá má v hlavičke uvedenú spoločnosť DirectReal, kde ako sprostredkovateľ je uvedený žalovaný a ako záujemcovia manželia G., súd zistil, že táto bola uzatvorená dňa 01.10.2015 medzi Sprostredkovateľom a L.. R. G.. Predmetom zmluvy bol záväzok Sprostredkovateľa obstarať Záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záväzok Záujemcu poskytnúť Sprostredkovateľovi odmenu vtedy, ak bude výsledok, t.j. uzavretie zmluvy, dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Zmluvou sa na účely tejto zmluvy rozumie, a je začiarknuté krížikom, zmluva o budúcej zmluve, resp. zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ak sa zmluva o budúcej zmluve neuzatvára, ktorej zmluvnou stranou bude na jednej strane záujemca ako vlastník nehnuteľností uvedených v článku 4 tejto zmluvy a na strane druhej tretia osoba, resp. tretie osoby, ktoré majú záujem tieto nehnuteľnosti od záujemcu, opäť začiarknuté krížikom, kúpiť. Opisuje sa v nej nehnuteľnosť vlastníkov, pričom je v nej špecifikovaná odmena sprostredkovateľa a cena nehnuteľnosti požadovaná záujemcom s tým, že cena nehnuteľnosti uvedená v inzercii je 72.000,- Eur, odmena Sprostredkovateľa 4.000,- Eur, cena nehnuteľnosti požadovaná záujemcom 8.000,- Eur. Typ zmluvy bol začiarknutý ako neexkluzívny. Trvanie zmluvy bolo začiarknuté na dobu neurčitú.

24. Z listu adresovanému manželom G. vo veci jednostranného zápočtu, v hlavičke ktorého je uvedený DirectReal je uvedené, že v zmysle Sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 01.10.2015, v spojení s Rezervačnou zmluvou zo dňa 12.10.2015 a Kúpnou zmluvou zo dňa 07.01.2016 sa im týmto oznamuje, že si ku dňu 04.03.2016 jednostranne započítavajú vzájomné pohľadávky vo výške 4.000,- Eur, a to konkrétne ich pohľadávku z titulu nároku na odmenu vo výške 4.000,- Eur v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy proti ich pohľadávke z titulu nároku na preddavok na plnenie podľa účelu vo výške 4.000,- Eur v zmysle rezervačnej zmluvy. Ďalej je tu uvedené, že týmto právnym úkonom považujú predmetné vzájomné pohľadávky vo výške 4.000, Eur za vyporiadané. V závere je pečiatka žalovaného a za žalovaného podpis konateľa U. O..

25. Právny zástupca žalobcu záverom k veci uviedol, že v priebehu konania bolo preukázané, že došlo k uzavretiu rezervačnej zmluvy, na základe ktorej žalobca uhradil sumu 4.000,- Eur. Toto považuje za nepochybné. Čo považuje za sporné, na aké účely mala byť táto suma použitá a toto bohužiaľ vôbec rezervačná zmluva nerieši v prípade, ak nie je riadne uzavretá sprostredkúvaná zmluva spolu so všetkými náležitosťami, ktoré si právny poriadok vyžaduje a teraz najmä s ohľadom na účinky zmluvy o prevod nehnuteľností. Takáto zmluva celkom jednoznačne vyžaduje overenie podpisu predávajúceho a tiež povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Toto sa nestalo. Poukázal na skutočnosť a tvrdil, že účel zmluvy nebol naplnený, pretože minimálne bolo sporné, čo bolo účelom, tu už bližšie odkazuje na písomné podania, najmä na žalobu, konkrétne v čom vidí neurčitosť tejto zmluvy,

čo bolo následne potvrdené aj v predbežnom právnom posúdení súdu. Trvá na tom, že v priebehu dvoch pojednávaní, ktoré sa uskutočnili nebola táto neurčitosť odstránená, pretože nakoniec aj svedkyňa pani G. uviedla, že aj podľa nej ako účastníčky zmluvy, a teda nie je stranou v spore v tomto konaní, je účel naplnený až prevodom vlastníckeho práva, čo sa nestalo. Túto výpoveď svedkyne považuje za veľmi podstatnú v tejto veci, pretože strany sporu sa nezhodnú na právnom posúdení účinku uzavretia rezervačnej zmluvy. Poukázal na to, že v tomto prípade ide celkom jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a v týchto vzťahoch zákon káže na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany, čo sa ukázalo ako veľmi potrebné aj v tejto veci, keď ako sme sa dozvedeli, obchodný zástupca žalovaného tu vypracovával pre tretie strany určité dokumenty, ktorými tu reálne svedkyňa prejavila nesúhlas. To znamená, spotrebiteľ nie je zbehnutý v týchto veciach ako je odstúpenie od zmluvy, započítanie pohľadávok, zmluvné pokuty a preto sa na toto konanie žalovaného má prihliadať. Považoval za potrebné upriamiť pozornosť na to, že vývoj konania žalovaného, je úplne rozporný počas štyroch rokov od uzavretia rezervačnej zmluvy až podnes. Najskôr evidentne žalovaný tvrdil, že si uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu podľa rezervačnej zmluvy, a to vo výške 3% pre vlastníka nehnuteľnosti a 3% pre neho ako pre sprostredkovateľa. Toto už dnes vlastne vôbec neplatí. To je konanie, ktoré je úplným nesúladom alebo rozporom, pretože následne odstúpil od tej zmluvy v ktorej si uplatnil zmluvnú pokutu a pripravil odstúpenie od zmluvy aj pre manželov G.. V prípade, že došlo k odstúpeniu od zmluvy má za to, že sa má vrátiť plnenie, to čo si strany navzájom poskytli a v tomto prípade to bolo plnenie 4.000,- Eur, čo poskytol žalobca žalovanému. V rozpore s týmto odstúpením od zmluvy neskôr zase žalovaný tvrdil, pretože sa mu to hodilo, že došlo k naplneniu zmluvy a tvrdí to aj dnes. S týmto ale súhlasiť nemôže, pretože zmluva obsahuje podľa ich názoru minimálne dva účely zmluvy, jednak má dôjsť k prevodu nehnuteľnosti a jednak k uzavretiu zmluvy. Je to neurčité ustanovenie, z tohto dôvodu sa domáha posúdenia neplatnosti tohto právneho úkonu. Celkom evidentne žalovaný zadržiava sumu 4.000,- Eur od žalobcu, pričom minimálne v sume 2.000,- Eur bola ako sám tvrdil žalovaný, táto suma určená pre tretiu stranu. Tomu nasvedčuje i písomné podanie žalovaného, ktorý vlastne len navrhol uspokojenie zmluvnej pokuty z tej sumy 4.000,- Eur v odmene. S týmto žalobca nikdy nesúhlasil. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške 100%.

26. Právny zástupca žalovaného záverom k veci uviedol, že má za to, že aj v rámci tohto pojednávania aj z predchádzajúcich tvrdení prednesených žalovaným bolo riadne osvetlené, ako fungovalo sprostredkovanie predaja predmetnej nehnuteľnosti. Manželia G.Y. uzavreli sprostredkovateľskú zmluvu, ktorej cieľom bolo sprostredkovanie alebo vyvíjanie činnosti za účelom sprostredkovania predaja predmetného bytu realitnou kanceláriou alebo žalovaným. Odplatou za toto sprostredkovanie bola suma 4.000,- Eur, na ktorú realitnej kancelárii alebo žalovanému vznikol nárok, ak uzavretie sprostredkúvanej zmluvy bolo dosiahnuté pričinením sprostredkovateľa. Uvedené vyplýva z čl. 9 ods. 1 Sprostredkovateľskej zmluvy, ktorú má súd k dispozícii. Na základe sprostredkovateľskej zmluvy vykonával žalovaný, ako realitná kancelária rôzne činnosti, ktoré vyžadovalo aj výdavky a následne sa teda podarilo nájsť záujemcu o sprostredkovanie žalobcovi. Bola uzavretá rezervačná zmluva. Účelom rezervačnej zmluvy, ako už z jej názvu vyplýva je rezervácia nehnuteľnosti. Jedná sa teda ako by právne záväzné ubezpečenie záujemcu, teda žalobcu, že vlastník nehnuteľnosti neprevedie alebo neuzavrie kúpnu zmluvu v prospech inej osoby, tretej osoby. Z logického hľadiska teda jasne vyplýva, že ako náhle dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy tieto záväzky smerujúce k prevodu vlastníckeho práva sa do kúpnej zmluvy premietnu a teda rezervačná zmluva ako taká stráca svoje opodstatnenie, teda zanikne splnením. Uvedené jasne vyplýva z viacerých článkov rezervačnej zmluvy, kde je uvedené, že účelom tejto zmluvy je prevod vlastníckeho práva uzavretím sprostredkúvanej zmluvy. Skutočnosť, že konkrétny typ sprostredkúvanej zmluvy nie je možno v rezervačnej jasne uvedený, považuje ju túto skutočnosť za irelevantnú a to s poukazom na rozsudok NS Cdo205/2008, z ktorého vyplýva, že ak je nepochybné k čomu zmluvné strany chceli uzavretím strany dospieť zmluva nemôže byť v tom smere neurčitá. Cieľom rezervačnej zmluvy bolo jednoznačne uzavretie sprostredkúvanej zmluvy, ktorá smerovala k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalobcu, teda záujemcu o sprostredkovanie. Sám žalobca kúpnu zmluvu uzavrel, a to na základe rezervačnej zmluvy, hoci teraz tvrdí, že rezervačná zmluva bola neurčitá v tomto smere. S tvrdením žalobcu, že kúpna zmluva je účinná až overením podpisu predávajúceho nesúhlasil. Môže totiž nastať situácia, že podpisy na kúpnej zmluvy hoci nie sú overené, z kúpnej zmluvy sa však platne plní a následne pre účely vkladu do katastra dôjde k následne k uznaniu za svoj pred notárom. Kúpna zmluva bola teda platne uzavretá a zaplatený rezervačný poplatok sa započítal na časť kúpnej ceny. Tento rezervačný poplatok bol v zmysle jednostranného zápočtu započítaný s povinnosťou manželov G. zaplatiť odmenu za sprostredkovanie, nakoľko kúpna zmluva bola uzavretá.

Namietol pasívnu vecnú legitimáciu. Záverom uviedol, že žalovaného samozrejme mrzí, že k realizácii obchodu nedošlo, avšak z jeho strany boli splnené všetky povinnosti.

27. Po oboznámení sa so žalobou a dokladmi predloženými žalobcom, vyjadrením podaným žalovaným a vyjadrením k odporu a doloženými dokladmi súd považoval za nespornú skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu rezervačnej zmluvy medzi spoločnosťou Karioka, s.r.o., ako sprostredkovateľom - žalovaným, G. C., ako záujemcom - žalobcom a manželmi F. G. V. L.. R. G. dňa 12.10.2015. V zmysle výpisu z Obchodného registra predmetom činnosti žalovaného bolo sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Ďalej bolo nesporné na preukázaní z dokladu predloženého žalobkyňou, že dňa 07.01.2016 poukázala žalovanému sumu 4.000,- Eur. Za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že zo strany žalovaného vo vzťahu došlo k odstúpeniu od uzatvorenej rezervačnej zmluvy, v rámci ktorej žalovaný oznámil žalobkyni, že mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 3% pre neho ako pre sprostredkovateľa a 3% z kúpnej ceny pre vlastníka. Danú pohľadávku navrhol uspokojiť z rezervačného poplatku zloženého na účet sprostredkovateľa, t.j. žalovaného a v pomere 50% z rezervačného poplatku pre vlastníka nehnuteľností. Od predmetnej zmluvy odstúpili aj manželia G. vo vzťahu k žalovanej s tým, že v odstúpení uviedli, že ju informujú o vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Tiež bolo podľa názoru súdu nesporné, že žalobkyňa v liste zo dňa 22.02.2016 vyjadrila nesúhlas s vyrovnaním z tzv. rezervačného poplatku navrhovaným žalovaným. Žiadala o vrátenie poplatku 4.000,- Eur v lehote 15 dní od doručenia jej výzvy. Za nesporné ďalej súd považoval uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 07.01.2016 medzi manželmi G., ako predávajúcimi a G. C., ako kupujúcou, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť uvedená v čl. I zmluvy. Nespornou bola tiež skutočnosť, že súdu bola predložená sprostredkovateľská zmluva uzatvorená dňa 01.10.2015, ktorú v zmysle znenia tejto uzatvárali manželia G. a spoločnosť Karioka, kto uzatváral zmluvu za spoločnosť Karioka ako sprostredkovateľ zrejmé nebolo. Odmena sprostredkovateľa mala byť dohodnutá sumou 4.000,- Eur. Vychádzajúc však z čl. IV bod 1. Rezervačnej zmluvy, sprostredkovateľská zmluva mala byť uzatvorená medzi vlastníkom (čo boli manželia G.) a záujemcom, ktorým bola G. C., k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy však došlo, ak došlo, medzi sprostredkovateľom a vlastníkom. Ďalšou nespornou skutočnosťou bolo, že vo vzťahu k manželom G. bol žalovaným realizovaný jednostranný zápočet, ktorý bol však doručovaný, vychádzajúc z predložených dokladov, iba L.. R. G..

28. Spornou skutočnosťou z hľadiska platnosti rezervačnej zmluvy bolo pre súd vo viacerých ohľadoch znenie rezervačnej zmluvy tak, ako bola zmluva komponovaná. Súd vyslovil predbežný právny názor, že čl. IV bod 1. Rezervačnej zmluvy, v ktorom je uvedené, že „zmluvné strany sa dohodli, že uzavretie sprostredkúvanej zmluvy medzi vlastníkom a záujemcom má za následok naplnenie účelu“, pričom „dňom uzavretia sprostredkúvanej zmluvy bude zaplatený poplatok započítaný ako preddavok na plnenie podľa účelu“. Súd považoval za sporné, akého účelu, a to i v nadväznosti na čl. I bod 3. predmetnej zmluvy. Z uvedenej zmluvy nebolo zrejmé, zo slovného spojenia „bude započítaný poplatok ako preddavok na plnenie účelu“. Súd považoval za sporné na preddavok na plnenie akého účelu sa mala stať rezervácia. I v zmysle citovaného článku I súd považoval za sporné, čo je v zmysle rezervačnej zmluvy „naplnenie účelu“. Spornou bola tiež skutočnosť, aká „sprostredkúvaná zmluva“ mala byť uzatvorená v zmysle čl. IV rezervačnej zmluvy medzi vlastníkom, t.j. manželmi G. a záujemcom, t.j. žalobkyňou a spornou bola tiež skutočnosť, na základe čoho došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Rovnako spornou bola tiež skutočnosť, čo sa urobilo s rezervačným poplatkom po uzatvorení rezervačnej zmluvy a tiež otázka pasívnej legitimácie.

29. Súd realizoval predbežné právne posúdenie.

30. Podľa ; účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

31. Podľa ; právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

32. Podľa ; sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

33. Podľa ; sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa .

34. Podľa ; sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.

35. Podľa ; záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom. 36. Podľa ; kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

37. Podľa ; bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa ; ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. V ustanovení § 37 ods. 1 je zakotvené, akým spôsobom má byť právny úkon urobený. Jednoznačne slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pričom dôsledkom nenaplnenia čo len jednej tejto zložky týkajúcej sa vôle a jej prejavu spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, a to neplatnosť absolútnu. Právny úkon je neurčitý, ak je prejav vôle síce realizovaný po jazykovej stránke zrozumiteľne, avšak nie vtedy, keď je nejednoznačný jeho vecný obsah, pričom neurčitosť tohto obsahu nie je možné odstrániť ani pri použití výkladových pravidiel. Vychádzajúc zo súdnej praxe je absolútne nepostačujúce, že stranám zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy, je nevyhnutné, aby obsah predmetného právneho úkonu bol objektívny, jasný a zrejmý aj tým osobám, ktoré zmluvnými stranami nie sú.

40. Vzhľadom k obsahu rezervačnej zmluvy tak, ako bola koncipovaná, súd podrobil uvedenú zmluvu preskúmaniu z hľadiska naplnenia predpokladov jej platnosti, a to okrem iného i v časti zrozumiteľnosti a určitosti. Z uvedeného hľadiska, podľa názoru súdu, už zo samotného článku I bod 3. nie je zrejmé, určité a zrozumiteľné, čo je samotným „Účelom rezervácie“, keď sa v tomto článku uvádza, že „Účelom rezervácie“ je budúci prevod vlastníckeho práva, ktorý bude realizovaný uzatvorením „Zmluvy o budúcej zmluve a/alebo kúpnej Zmluvy/Zmluvy o prevode vlastníctva bytu“. Formulácia celého článku I bod 3. nepripúšťa jednoznačný výklad k čomu smerovala vôľa zmluvných strán, či sa mala realizovať zmluva o budúcej zmluve, kúpna zmluva, resp. zmluva o prevode vlastníctva bytu. Súčasné použitie spojok „a“, „alebo“ súd považuje za neurčité, keď každá spojka z hľadiska gramatického výkladu má iný význam, pričom tiež absolútne nie je zrejmé, určité a zrozumiteľné, prečo je za článkom I bod 3. v zátvorke uvedené „(ďalej len „sprostredkúvaná zmluva“), (ďalej len účel)“ a vôbec nie je zrejmé, čo má byť „Sprostredkúvaná zmluva“, keď zákon takúto zmluvu neobsahuje. Súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že žalovaný, ktorý má v predmete svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpu nehnuteľností „realitná činnosť“ a v danom prípade vystupuje ako dodávateľ, je podľa názoru súdu zodpovedný za znenie zmluvy z hľadiska jej určitosti. Absolútne neurčitý je článok I bod 5. predmetnej rezervačnej zmluvy, keď vlastník, ktorými boli manželia G. a záujemca, ktorým bola žalobkyňa, sa dohodli na uzatvorení „Sprostredkúvanej zmluvy“, bez ďalej špecifikácie, o akú zmluvu by z hľadiska ich vzťahu malo ísť a za akým účelom by táto mala byť uzatvorená. V nadväznosti na uvedený článok Rezervačnej zmluvy súd považuje za neurčitý i článok IV bod 1. predmetnej zmluvy, v rámci ktorého sa „zmluvné strany dohodli, že uzavretie „sprostredkúvanej zmluvy medzi vlastníkom a záujemcom má za následok naplnenie účelu“, pričom „dňom uzavretia sprostredkúvanej zmluvy bude zaplatený poplatok (vyplývajúci z článku II bod 1. predmetnej zmluvy) započítaný ako preddavok na plnenie podľa účelu“. Súd poukazuje na skutočnosť, že ako vlastníci boli označení manželia G. a záujemca žalobkyňa, nie je zrejmé, akú „sprostredkúvanú zmluvu“ mali uzatvoriť,

nebolo preukázané, že medzi nimi k uzavretiu nejakej „sprostredkúvanej zmluvy“ došlo, na čo mal byť zaplatený „poplatok“ „započítaný ako preddavok na plnenie podľa Účelu“, prečo sa tzv. rezervácia mala stať preddavkom na plnenie „účelu“ a akého účelu. I tento článok je neurčitý, nezrozumiteľný a ako taký neplatný. Zo znenia uvedených článkov vyplýva rozpor, pričom vôbec nie je zrejmé, aký účel predmetná Rezervačná zmluva mala. Z predmetnej rezervačnej zmluvy nie je absolútne zrejmé, ako by malo byť s rezervačným poplatkom naložené v prípade, že by nedošlo k prevodu nehnuteľností.

41. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v predchádzajúcom bode súd považuje Rezervačnú zmluvu ako neurčitú, nezrozumiteľnú, najmä s poukazom na skutočnosti, čo možno rozumieť pod naplnením jej „účelu“ a absolútnu neurčitosť tohto pojmu, keď jednoznačne došlo k rozporu medzi článkom I bod 3. predmetnej zmluvy a článkom IV bod 1. predmetnej zmluvy. Vzhľadom k nemožnosti oddelenia uvedených článkov predmetnej zmluvy je podľa názoru súdu táto ako celok neurčitá, nezrozumiteľná a podľa názoru súdu v zmysle , neplatná, a to i v časti zmluvnej pokuty. Vzhľadom nezrozumiteľných zásadných článkov predmetnej zmluvy, ktoré nemožno oddeliť od ďalšej zmluvy, súd považuje zmluvu neplatnú ako celok.

42. Naviac, v uvedených súvislostiach súd považuje za potrebné dodať, že z výsluchu svedka Miloša Slaninu vyplynulo, ako i zo samotnej rezervačnej zmluvy, že predmetnú zmluvu podpisoval sám svedok napriek tomu, že konateľom žalovaného bol podľa výpisu z Obchodného registra F. Č. V. U. O., ktorý napr. na odstúpenie od zmluvy a výzvy na vyplatenie nároku na zmluvnú pokutu zo dňa 25.01.2016 adresovanej žalobkyni, na ktorom dokumente bola daná pečiatka spoločnosti žalovaného, vystupoval a bol podpísaný ako riaditeľ kancelárie DirectReal Komplet, Čsl. Armády 80, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, pričom i odstúpenie od zmluvy bolo realizované pod hlavičkou DirectReal Komplet.

43. Z výsluchu svedka O. Z. tiež vyplynulo, že Rezervačná zmluva nebola vypracovaná žalovaným, ale spoločnosťou DirectReal Komplet. V konaní však nebolo preukázané, a to ani výsluchom svedka O.V. Z., či a z čoho konkrétne mal oprávnenie na podpísanie Rezervačnej zmluvy.

44. Z výsluchu svedkyne L.. R. G. vyplynulo, že ako jedna z predávajúcich (keďže nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v kúpnej zmluve patrili do BSM manželov G.) a bolo jednoznačne preukázané, že od žalovaného neobdržala žiadnu sumu, žiadny rezervačný poplatok.

45. Pokiaľ ide o samotnú Rezervačnú zmluvu, súd túto posúdil ako zmluvu uzavretú v zmysle . Dospel k záveru, že v danom prípade nejde o sprostredkovateľskú zmluvu, a ak by aj išlo, táto by bola absolútne neplatná, keďže neobsahuje dohodu o odmene.

46. Vzhľadom ku skutočnosti, že bolo preukázané, že žalovaný prijal od žalobcu sumu 4.000,- Eur, pričom ide o plnenie z neplatnej zmluvy, súd zaviazal žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- Eur s 5% úrokom od 05.04.2016 až do zaplatenia. O zaplatení sumy 4.000,- Eur rozhodol v zmysle , , keď v danom prípade bola táto suma bezdôvodným obohatením, a to plnením z neplatného právneho úkonu. O príslušenstve súd rozhodol v nadväznosti na ust. a Nariadenia vlády 87/1995. 47. Záverom súd dodáva, že na vydanie bezdôvodného obohatenia bola daná jednoznačne pasívna legitimácie iba žalovaného. A iba žalovaný má povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Celý postup pri realizácii zmlúv a listín, ktoré mali vyvodzovať právne dôsledky, súd považuje za netransparentný a konštatuje, že bolo určite vhodnejšie zrealizovať ho takým spôsobom, aby vzťahy vznikajúce z jednotlivých zmlúv boli prehľadné a transparentné. Je zrejmé, že v rámci realizácie dokladov vystupovala ďalšia spoločnosť, spoločnosť DirectReal Komplet, Čsl. Armády 80, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, ktorá pripravovala doklady, tak pre žalobkyňu, ako aj pre manželov G., pričom táto spoločnosť nevystupuje oficiálne v žiadnej zmluve, dokonca na odstúpení od zmluvy a výzvu na vyplatenie nároku na zmluvnú pokutu adresovanú žalobkyni je v hlavičke uvedená táto spoločnosť a za textom je daná pečiatka žalovaného, pričom za žalovaného je podpísaný ako riaditeľ kancelárie DirectReal Komplet U. O.. Vôbec nie je súdu zrejmé a jasné. a nemohlo to byť jasné ani žalobkyni, kto vlastne a čo mal zabezpečovať a kto vlastne a čo mal realizovať. Podľa názoru súdu konanie žalovaného jednoznačne vykazuje znaky netransparentnosti, nejednoznačnosti a neprehľadnosti, čo súd považuje i za konanie v rozpore s dobrými mravmi, v nadväznosti na ktoré by bola rezervačná zmluva tiež neplatná. Súd poukazuje i na skutočnosť, že manželia G. žiadnu sumu od žalovaného neobdržali. Za neplatnosť zmluvy je zodpovedný podľa názoru súdu výlučne žalovaný, už s poukazom na uvedené skutočnosti.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súdu prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol vo veci úspešný v plnom rozsahu, preto mu patrí náhrada trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.