Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Csp-3-2020.pdf
PDF · 79.42 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedűšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05, Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanej: P. O., Z.. XX.X.XXXX, B. B. XXX, XXX XX, v konaní o zaplatenie 1.670 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 1.670 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 14.5.2017 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100 €, zročných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a s tým, že nezaplatením zročnej splátky sa stáva zročný celý dlh.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.670 € od 19.2.2017 do 13.5.2017, sa žaloba zamieta.
III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.
IV. Žalobcovi sa proti žalovanej náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Martin dňa 17.1.2020 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.670 €, zmluvnej pokuty vo výške 10 % ročne zo sumy 1.670 € od 19.2.2017 do zaplatenia, poplatkov za upomienky vo výške 180 €, poplatku za expresné spracovanie úveru vo výške 100 %, zmluvného úroku vo výške 32,27 % ročne zo sumy 2.000 € od 16.5.2016 do 16.6.2016, zo sumy 1.785 € od 17.6.2016 do 20.7.2016, zo sumy 1.720 € od 21.7.2016 do 25.10.2016, zo sumy 1.670 € od 26.10.2016 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.670 € od 19.2.2017 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.5.2016, uzavretej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 2.000 €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť, zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom a poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100 €. Podľa všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v prípade, že neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky. Súčasne sa zaviazala zaplatiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30 €. Z istiny žalovaná zaplatila žalobcovi len 330 €. Preto žalobca uplatnil nárok na plnenia, ktoré sú uvedené vyššie.
3. K svojej žalobe potom žalobca pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.5.2016, všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, výpis zo svojho obchodného registra.
4. Následne na výzvu súdu, ktorou súd upozornil žalobcu na nedôvodnosť uplatňovania niektorých nárokov, žalobca súdu zaslal podanie zo dňa 15.6.2020, ktorým žalobu čiastočne zobral späť a to tak, že zobral žalobu späť v rozsahu požadovanej zmluvnej pokuty, poplatkov za upomienky, poplatku za expresné spracovanie úveru a zmluvného úroku, čiže žalobca uplatnil len nárok na nezaplatenú istinu úveru vo výške 1.670 € spolu s požadovaným úrokom z omeškania 5 % ročne od 19.2.2017 do zaplatenia.
5. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie vo zvyšku uplatneného nároku zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p. a meritórne rozsudkom rozhodoval len o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.670 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 19.2.2017 do zaplatenia.
6. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát vo svojej výpovedi na pojednávaní nariadenom na deň 8.7.2020. Skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe nerozporovala s tým, že nerozporovala ani nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.670 €. Pokiaľ však šlo o zákonný úrok z omeškania, ponechala rozhodnutie na úvahu súdu. Uviedla však, že má nízky príjem, ktorý neumožňuje zaplatiť celý uplatnený nárok naraz, pretože má starobný dôchodok vo výške 400 €, avšak popri dôchodku pracuje a jej čistý zárobok predstavuje sumu 550 €. Má však veľa exekúcií a spláca ďalšie úvery. Je jej vykonávaná exekučná zrážka vo výške 100 € mesačne, Prima banke spláca úver vo výške 200 € mesačne a Home Creditu vo výške 120 € mesačne. Ďalšie náklady jej vznikajú na cestu do zamestnania a späť vo výške 80 - 100 € mesačne. Poplatky za telefón pre ňu predstavujú náklad okolo 30 € mesačne a keďže býva s dcérou v spoločnej domácnosti, prispieva jej na túto domácnosť sumou 100 € mesačne. Za takýchto okolností požiadala o splátky dlhu, maximálne vo výške 100 € mesačne.
7. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal zo skutočnosti, že skutkové tvrdenia žalobcu žalovaná nepoprela v dôsledku, čoho sa považovali za nesporné podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p.. Súd mal takto preukázané, že žalovanej skutočne bol na základe úverovej zmluvy, uvedenej v žalobe zo dňa 13.5.2016, poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2.000 €, ktorý sa žalovaná zaviazala s ďalšími tam uvedenými plneniami, ktoré si už žalobca nenárokoval, vrátiť do jedného roka, čiže do 13.5.2017. Nesporná vzhľadom na nerozporovanie tejto skutočnosti žalovanou bola aj tá skutočnosť, že z istiny žalovaná zaplatila len sumu 330 € a preto na istine dlhuje rozdiel vo výške 1.670 €. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by ku dňu vyhlásenia rozsudku bola žalovaná tento nárok žalobcu uspokojila.
8. Nárok žalobcu súd posudzoval v zmysle ust. § 497 a nasl. Obch. zákonníka, ktorý v týchto ustanoveniach predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.
9. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Súd preto vyhovel žalobe v časti tam, kde žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zvyšku istiny úveru vo výške 1.670 €.
11. Pokiaľ však ide o úrok z omeškania, ktorý žalobca požadoval vo výške 5 % ročne od 19.2.2017 do zaplatenia, súd sa názorom žalobcu, pokiaľ ide o vznik omeškania, nestotožnil. Žalobca neprodukoval napriek výzve súdu dôkazy, že by pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (keďže úver mal byť splatený do 13.5.2017), bol dodržal zákonný postup vyžadovaný ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka.
12. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Za takýchto okolností, keďže žalobca nepreukázal splnenie notifikačnej povinnosti vo vzťahu k žalovanej, súd nemohol považovať úkon vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru za platne urobený a preto súd zastáva názor, že žalovanej vznikla povinnosť úver splatiť tak, ako bolo v zmluve dohodnuté, teda do 13.5.2017. Až dňom 14.5.2017 sa mohla žalovaná dostať do omeškania s úhradou istiny úveru. Preto súd nárok žalobcu na úroky z omeškania zo sumy 1.670 € za obdobie do 19.2.2017 do 13.5.2017 neuznal a žalobu v tejto časti zamietol s tým, že žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po zročnosti celej úverovej sumy.
14. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka. Vzhľadom na zlú sociálnu a príjmovú situáciu súd žalovanej poskytol súčasne dlhšiu lehotu na plnenie a to v zmysle ust. § 232 ods. 3 C.s.p., umožnil žalovanej splácať dlh splátkami, ktorých zročnosť a výšku určil vo výrokovej časti tohto rozsudku.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 257 C.s.p.. Aj keď žalobca bol v konaní vzhľadom na výšku priznanej istiny úspešnejší ako žalovaná, je nutné konštatovať, že žalobca uplatnil nárok na plnenia, ktoré nemali oporu v platne dohodnutých ustanoveniach úverovej zmluvy, čo následne žalobcu viedlo po upozornení súdu k čiastočnému späťvzatiu žaloby. S prihliadnutím na tieto okolnosti súd preto žalobcovi proti žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.