Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoP-98-2023.pdf
PDF · 95.26 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/98/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Moniky Tobiašovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa M. X., narodeného XX.XX.XXXX, bytom A. K. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., dieťa rodičov - matky X. K., rod. X., narodenej XX.XX.XXXX, bytom A. K. XX, a otca A. I., rod. I., narodeného XX.XX.XXXX, bytom G. XX, t.č. K. č. XX XXXXX K., P. V., na návrh matky o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 8P/17/2023-51 zo dňa 23.2.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Rožňava č.k. 8P/17/2023- 110 zo dňa 26.9.2023, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je zmena výživného zo strany otca pre maloletého M. . Matka návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého syna a ona zabezpečuje výlučnú osobnú starostlivosť.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Rožňava (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Okresný súd Rožňava m e n í rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8P 116/2021 - 56 zo dňa 28.02.2022 vo výroku o výživnom a to tak, že vyživovacia povinnosť otca maloletého A. I., nar. XX.XX.XXXX sa zvyšuje na maloletého M. X., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 100,00 eur na sumu 200,00 eur, ktorú sumu výživného je otec maloletého dieťaťa povinný hradiť k rukám matky X. K., nar. 06.10.1985, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna.
II. Súd v prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“
v spojení s opravným uznesením:
„opravuje rozsudok Okresného súdu Rožňava pod sp. zn. 8P/17/2023 - 51 zo dňa 23.02.2023 vo výroku I. tak, že má správne znieť:
„Okresný súd Rožňava m e n í rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8 P 116/2021 - 56 zo dňa 28. 02. 2022 vo výroku o výživnom a to tak, že z a v ä z u j e otca A. I., nar. XX. XX. XXXX prispievať na výživu maloletého M. X., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným po 200,- eur od právoplatnosti rozsudku, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky. „
3. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že otec má príjem, ktorý mu umožňuje platiť výživné na maloletého vo výške minimálne 200,00 eur mesačne. Z dokazovania ako aj listinných dôkazov vyplýva, že otec je ženatý, na úhradu nákladov spojených s bývaním a stravy sa podieľa spolu so svojou manželkou a nemá iné vyživovacie povinnosti. Nevyhnutné výdavky na maloletého M. prestavujú sumu min. vo výške 376,00 eur mesačne, ktoré pozostávajú z výdavkov na ubytovanie na internáte vo výške 77,00 eur, stravy počas pobytu v škole vo výške 70,00 eur, cestovného vo výške 105,00 eur (25,00 eur električenka a 80,00 eur na cesty domov a späť cez víkendy), vreckového vo výške 24,00 eur mesačne (6,00 eur týždenne), stravy počas pobytu doma vo výške 100,00 eur. Od poslednej súdnej úpravy výživného sa zmenili pomery na strane maloletého, predovšetkým s poukazom na jeho štúdium a dochádzanie za vzdelaním do mesta H.. Odôvodnené potreby maloletého sa zvýšili aj v dôsledku nesmierneho nárastu cien potravín, drogérie, šatstva, liekov, cestovného, prakticky vo všetkých sférach. Matka maloletého si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť aj svojou osobnou starostlivosťou. Otec maloletého bude musieť zvýšiť svoju aktivitu k tomu, aby zodpovedne zabezpečil potreby svojho maloletého syna. K argumentácii otca, že zo svojho príjmu nebude po apríli tohto roku schopný uhrádzať zvýšené výživné, súd upriamuje pozornosť, na tú skutočnosť, že v zmysle platných predpisov (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) sú rozšírené východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie takzvanej potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Súd zdôrazňuje, že rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečením zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Otec maloletého by sa mal snažiť zvýšiť si svoj príjem, nič nebráni tomu, aby si našiel zamestnanie s adekvátnym príjmom, ktorým by mohol primerane prispievať na výživu svojho maloletého syna.
4. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 2, 3, § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, § 25 ods. 1 zákona o rodine.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
III. Obsah odvolania a vyjadrení účastníkov konania
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý uviedol, že súd pri rozhodovaní sa nezaoberal tým, že je nezamestnaný a nie je v jeho schopnostiach platiť výživné. Nemá nárok na podporu, pretože pracoval v P. V.. Hľadá si prácu. Predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka V. zo dňa 12.6.2023. Navrhuje rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konania a nové rozhodnutie.
7. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca. Navrhla, aby otec bol zaviazaný platiť podľa rozsudku platiť sumu 200 eur mesačne. Poukazuje na to, že suma 100 eur nestačí synovi, syn a začal vzdelávať, potrebuje peniaze na internát, stravné, dopravu, školské pomôcky. O syna sa absolútne nezaujíma.
8. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a zistil, že neboli splnené podmienky pre jeho zmenu alebo potvrdenie podľa ustanovení §§ 387 a 388 C.s.p..
10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky oboch odvolateľov považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolateľov odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie argumentuje nasledovne.
11. Zhrnúc skutočný stav, zistený súdom prvej inštancie je zrejme, že posledná úprava výživného prebehla v roku 2021. V čase tohto pôvodného rozhodnutia boli náklady na potreby maloletého v súvislosti s jeho školským vzdelávaním, mimoškolskými aktivitami a otec výškou výživného na sumu 100 eur súhlasil. V prebiehajúcom konaní súd prvej inštancie uzavrel, že bola preukázaná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorý sa stal študentom strednej školy, náklady sú spojené s ubytovaním na internáte, dopravou, oblečením, obuvou, školskými pomôckami a potreby, ktoré súvisia napr. s lyžiarskym kurzom. Matka nevie predmetné aktivity uspokojiť a suma 100 eur nie je dostatočná. Matka žije s ďalšími troma maloletými deťmi spoločne s manželom. Na strane otca súd zistil, že pracuje v P. V. s mesačným príjmom cca 20.000, českých korún, pričom do konca apríla 2023, potom si ma hľadať prácu na Slovensku.
12. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
13. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne zmenili okolnosti na strane oprávneného ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Pri zmene výživného, pokiaľ ide o zníženie výživného, musí nastať výrazná zmena na strane povinného rodiča.
14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov..
15. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.
17. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
18. Pri rozhodovaní súdu o úprave výživného má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. dieťaťa. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
19. V prvom rade je potrebné uviesť, že maloletý M. je stále odkázaný na výživu svojich rodičov a nie je schopný sa samostatne živiť. Jeho odkázanosť bola preukázaná. Na strane maloletého nastala podstatná a výrazná zmena pomerov. S nástupom na strednú školu, sú bez pochýb spojené zvýšené výdavky, ktoré už súvisia so štúdiom. Na strane oprávneného došlo k nárastu výdajov v porovnaní s dobou, kedy naposledy bolo výživné určené. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Bezpochyby podstatná zmena pomerov na strane maloletého M. nastala, aj napriek tomu, že od poslednej úpravy o výživnom neuplynula dlhá doba, avšak maloletý sa stal študentom strednej školy a pochopiteľne s nástupom na strednú školu sa podstatne zmenili pomery. Došlo teda k subjektívnemu nárastu jeho životných nákladov. Ide o náklady na stravu, ošatenie, obuv, náklady na štúdium, internát, dopravu. Došlo teda k preukázateľnému subjektívnemu zvýšeniu nákladov z vyššie opísaných dôvodov, náklady na výživu maloletého sa navýšili a je potrebné konštatovať, že ide o relevantnú zmenu pomerov, kedy je dôvodné navýšiť výživné. V rozhodnutí súdu absentuje však zistenie času zmeny týchto pomerov, predpokladane táto zmena pomerov nastala už nástupom maloletého na strednú školu v H.. V tomto smere súd pochybil a konal v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa pokiaľ vo výroku I. stanovil povinnosť otca platiť výživné počnúc až od právoplatnosti rozsudku do budúcna. Takýmto výrokom súd konštatuje, že zmena pomerov nastane až v budúcnosti, pretože právoplatnosť rozsudku je viazaná na naplnenie určitých skutočností, ktoré nastanú v budúcnosti. Pri prejednávaní danej veci je však zrejme, že zmena pomerov na strane oprávneného nastala minimálne dňom jeho nástupu na strednú školu. Pokiaľ matka podala návrh po uplynutí tejto lehoty, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť, od ktorého dátumu uplatňuje matka zvýšené výživné. Ak tak neuviedla prinajmenšom to platí odo dňa podania návrhu vo veci samej, a to od 23.1.2023 nie od právoplatnosti rozsudku do budúcna. Takéto pochybenie súdu nie je pre odvolací súd akceptovateľné a je potrebné, aby túto vadu súd v následnom konaní po zrušení veci odstránil . Úlohou súdu je aby dôsledne vypočul matku odkedy žiada priznať zvýšené výživné, pokiaľ žiada priznať zvýšené výživné pred dátumom podania návrhu, teda od nástupu na strednú školu maloletého tak ozrejmi súdu dôvody, pre ktoré takýto návrh nepodala v čase , kedy zmena pomerov nastala. Súd následne tieto dôvody vyhodnotí a posúdi. Súd však sám konštatuje a z dokazovania je zrejme, že zmena pomerov nastala a trvala určite prinajmenšom v čase podania návrhu, preto nie je v súlade so záujmom dieťaťa a v súlade so zákonnými normami priznávať výživné od právoplatnosti rozsudku do budúcna.
20. Odvolací súd ďalej nesúhlasí s postupom súdu pokiaľ súd v prevyšujúcej časti konanie zastavil. Z obsahu spisu a teda z prejavov matky, ktorá podala návrh v záujme dieťaťa vyplýva, že táto trvá na podanom návrhu vo výške 250 eur mesačne. Ďalej z jej výpovede vyplýva, že by súhlasila aj so sumou 200 eur mesačne. V žiadnom prípade však jej prejav vôle nie je možné hodnotiť ako späťvzatie návrhu v tejto časti, a preto v postupe súdu nenašiel odvolací súd žiadne odôvodnenie. Pokiaľ súd v tejto časti konanie zastavil bolo jeho povinnosťou vyzvať k súhlasu ostatných účastníkov konania, čo neučinil . Na pojednávaní bol prítomný kolízny opatrovník, ktorý zastupuje záujmy dieťaťa v danom konaní a ktorého procesným oprávnením bolo vyjadriť sa či je v záujme dieťaťa späťvzatie návrhu. Navyše ak ide o konanie starostlivosti súdu o maloleté dieťa, kedy súd nie je viazaný návrhom tak môže
prekročiť aj návrhy účastníkov ak zistí, že je v schopnostiach a možnostiach povinného platiť výživné v inej sume než žiada matka a závery skutočného stavu dovoľujú prijať takýto záver.
21. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti povinného otca. Nateraz odvolací súd súhlasí so záverom, že otec je rodičom, ktorý je povinný platiť výživné, ktorý má možnosti a schopnosti, prinajmenšom dosahovať príjem ako sám tvrdí vo výške 20.000 českých korún do konca apríla 2023. Pre náležité zistenie skutočného stavu by sa vyžiadalo, aby súd predsa len mal k dispozícii opisy mzdových listov od zamestnávateľa, ktoré preukážu hodnovernosť tvrdenia otca, ako povinného rodiča, pretože sa môže stať, že príjmy otca sú oveľa vyššie než deklaroval vo svojom telefonickom kontakte so súdom. Povinnosťou súdu je preto pre náležité zistenie skutočného stavu zabezpečiť si opisy mzdových listov za obdobie aspoň jedného kalendárneho roka pred podaním návrhu až do apríla 2023, kedy mal skončiť pracovný pomer. Ďalej je povinnosťou súdu pre objektívne zistenie stavu veci zistiť dôvody pre skončenie pracovného pomeru dopytom u zamestnávateľa a následne tak posúdiť a zistiť možnosti a schopnosti otca zamestnať sa. Posúdi či k skončeniu pracovného pomeru s pôvodným zamestnávateľom, v ktorom otec dosahoval súdom zistenú výšku príjmu došlo z jeho strany zavineným konaním alebo bez jeho zavinenia. Po vyhodnotení týchto okolností posúdi schopnosti a možnosti otca sa zamestnať, ako už bolo konštatované a potom sa rozhodne pre aplikáciu princípu potencionalitu príjmu povinného rodiča. Otec pred súdom ozrejmi dôvody pre skončenie pracovného pomeru, otázky hľadania si práce vzhľadom aj na existenciu vyživovacej povinnosti a súd posúdi jeho dostatočnú alebo nedostatočnú aktivitu k tomu, aby zabezpečil potreby maloletého M. tak, aby tie jeho potreby boli uspokojované primerane jeho veku a primerane jeho potrebám. Súd skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča a ustáli potom jeho potencionálny príjem.
22. V prípade zistenia vyššie opísaných rozhodných skutočností vyhodnotí kritérium osobnej starostlivosti matky, ktorá napriek tomu, že syn študuje na strednej škole predsa mu len poskytuje určite služby ako je žehlenie, varenie, strava počas jeho návratu domov a platí aj finančne jeho potreby. Zabezpečuje osobnú starostlivosť na rozdiel od otca .
23. Iste ponechanie doposiaľ stanoveného výživného, by znamenalo posunúť výrazne zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život maloletého na druhého rodiča, ktorý sa osobne o stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k maloletému M. , teda v danom prípade matka.
24. Z vyššie opísaných dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 CSP). Po vrátení veci je úlohou súdu nanovo rozhodnúť o výživnom pre maloletého zo strany otca stanoviť čas rozhodnej zmeny a dátum priznania nového výživného ,komplexné posúdi majetkové pomery otca, jeho možnosti a schopnosti , súd zistí mieru osobnej starostlivosti oboch rodičov v danom období a vyhodnotí plnenie výživné zo strany otca v rozhodnom období.
25. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).