Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sa-20-2019.pdf
PDF · 187.09 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobkyne B. L., trvale bytom J. XX/XX, C. (predtým M. A. XXX/XX, A.), proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č. p.: C.-PO-C zo dňa 05.júna 2019 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovaného a zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 16.10.2018 zistil, že na útvar Policajného zboru bolo oznámené spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), z ktorej je podozrivá chodkyňa B. L., ktorá dňa 14.09.2018 v čase o 20.40 hod. na ceste I/68 v meste A. na Ulici O. prechádzala cez vyznačený a osvetlený priechod pre chodcov v smere od Ulice M. A. na Ulicu O., pričom nebrala ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel, dôsledkom čoho vstúpila na priechod pre chodcov, aj keď nemala vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho osobného motorového vozidla zn. Škoda Y., ev. č.: A.-XXXQ., ktoré v tom čase viedla vodička C. M. z jej pohľadu zľava a tá bezprostredne po vstupe chodkyne na vozovku svojou prednou časťou do nej narazila. Vodička C. M. bola podrobená dychovej skúške s výsledkom 0,00 mg/l, chodkyni B. L. bola vo Fakultnej nemocnici v Prešove odobratá vzorka krvi z dôvodu stanovenia koncentrácie etylalkoholu s výsledkom 2,13 g/kg promile. Chodkyňa utrpela podľa lekárskej správy M.. O. M. zo dňa 09.10.2018 zranenia v rozsahu: U.. Žalobkyňa podala vysvetlenie k dopravnej nehode dňa 16.10.2018, v ktorom uviedla, že si z večera dňa 14.09.2018 vôbec nič nepamätá (Záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 16.10.2018 č. U.-PO-U Dňa 14.09.2018 podala vysvetlenie aj vodička C. M., ktorá uviedla, že dňa 14.09.2018 v čase okolo 20.40 hod. viedla svoje osobné motorové vozidlo zn. Škoda Y., ev. č.: A.-XXXQ. po ceste I/68 v smere jazdy do Prešova, kde na kilometri cesty 62,48 v čase, keď sa nachádzala v bezprostrednej blízkosti pred priechodom pre chodcov, jej sprava do jej jazdnej dráhy vošla chodkyňa a vzhľadom na rýchlosť jazdy, ktorá bola okolo 45 km/h, stav a povahu vozovky, ktorá bola mokrá a klzká, aj napriek okamžitému brzdeniu vozidlo včas zastaviť nedokázala a svoju prednou časťou vozidla narazila do chodkyne, ktorú následkom nárazu odhodilo na zem pre vozidlo. Chodkyni okamžite poskytla prvú pomoc a okoloidúci pán zavolal na miesto záchranné zložky. Ďalej uviedla, že chodkyňa sa ani neobzrela a vošla na vozovku a taktiež nereagovala ani na jej prudké brzdenie. K veci podal vysvetlenie dňa 14.09.2018 aj Z. V., ktorý uviedol, že dňa 14.09.2018 vo večerných
hodinách prechádzal cez priechod pre chodcov v smere od Ul. M. A. na Ul. O., za ním išla aj jeho známa B. L.. Menovaný prešiel cez priechod prvý a potom sa otočil a čakal na ňu. Ďalej uviedol, že si všimol prichádzať vozidlo Škoda sprava z jeho pohľadu, no jeho známa B. L. sa vôbec ani neobzrela, ani nijako inak nereagovala a vošla do cesty spomínanému vozidlu, ktoré prudko brzdilo, no aj napriek tomu do nej narazilo svojou prednou časťou vozidla. Ďalej uviedol, že si myslí, že vodička vozidla Škoda nemala možnosť zrážke zabrániť.
2. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, okresný dopravný inšpektorát, (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) dal vypracovať odborné vyjadrenie T..Z. C., znalcovi v odbore doprava cestná. Zo záveru odborného vyjadrenia č. XX/XXXX vyplýva, že vodička motorového vozidla zn. Škoda Y. R. jazdila na začiatku nehodového deja po štátnej ceste I/68 v meste A. v smere na Prešov v pravom jazdnom pruhu dvojpruhovej komunikácie, rýchlosť 45,90 km/h, čo je rýchlosť nižšia ako je v danom úseku vozovky dovolená. Na situáciu v cestnej premávke - chodec na priechode pre chodcov vodička začala reagovať včas brzdením v čase 1,7 s pred zrážkou vo vzdialenosti 19,71 m pred miestom zrážky, keď chodkyňa vstupovala do jazdného pruhu. Vzhľadom na vyššie uvedené vodička motorového vozidla zn. Škoda Y. R. sa pohybovala so svojim motorovým vozidlom správnou technikou jazdy, jazdila v danom úseku vozovky rýchlosťou nižšou ako je rýchlosť dovolená a na chodkyňu reagovala včas a správne. Chodkyňa prechádzala cez vozovku po priechode pre chodcov. Na priechod vstúpila v čase, keď sa k nej z jej ľavej strany približovalo motorové vozidlo Škoda Y. R.. V čase jej vstupu do jazdnej dráhy motorového vozidla sa uvedené vozidlo nachádzalo vo vzdialenosti 19,71 m od miesta zrážky a pre chodkyňu bolo viditeľné. Vo výhľade naň chodkyni nič nebránilo. Z hľadiska posudzovania technickej príčiny vzniku dopravnej nehody uviedol, že je možné charakter pohybu chodkyne po vozovke v čase z ľavej strany prichádzajúceho motorového vozidla Škoda Y. R. hodnotiť ako nesprávny a vo vzťahu ku vzdialenosti tohto prichádzajúceho vozidla ako prvok, ktorý prinútil vodičku tohto vozidla k náhlej zmene smeru a hlavne rýchlosti vozidla.
3. Prvostupňový správny orgán predvolal predvolaním zo dňa 28.11.2018 žalobkyňu na prejednanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ohľadom dopravnej nehody zo dňa 14.09.2018. Zo Zápisnice o vyjadrení sa účastníčky konania zo dňa 12.12.2018 vyplýva, že sa pred prvostupňový správny orgán dostavil B.. B. M., splnomocnený zástupca žalobkyne, ktorý do zápisnice uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu pred vydaním konečného rozhodnutia zistil, že v spise chýba výpoveď ešte jedného svedka dopravnej nehody a to priamo jej oznamovateľa a osoby, ktorá poskytla aj prvú pomoc žalobkyni. Ide o osobu O. M., ktorého navrhuje dopočuť a potom zaujme stanovisko k veci.
4. Na základe uvedenej skutočnosti prvostupňový správny orgán dňa 13.12.2018 požiadal o vyjadrenie svedka O. M. (Zápisnica o vyjadrení svedka zo dňa 13.12.2018 č. p.: U.-PO-U ktorý vo veci uviedol, že dňa 14.09.2018 sa nachádzal spolu s priateľkou M. K. v čase okolo 20.30 hod. na Ul. M. A. pred vchodom č. XX, ktorý sa nachádza za kostolom na uvedenej ulici. Sedel na priečelí obchodu s čínskym tovarom otočený tvárou k ceste I/68. Medzi kostolom a budovou pošty nie je zastavaná zóna, preto je na cestu dobrý výhľad až k predajni Mix drogéria nachádzajúci sa na Ul. O.. Vedľa kostola je priechod cez cestu, ktorý je pekne osvetlený. Uviedol, že spolu so svoju priateľkou sedel na parapete a zhovárali sa. Vonku mrholilo, stmievalo sa, preto boli pod prístreškom, ktorý je nad uvedeným obchodom s čínskym tovarom. Asi tak 10 minút pred dopravnou nehodou prišiel k nim z Pohostinstva Q., ktorý sa nachádza cez cestu, Z. V.. S ním prehodili zopár slov, mal trochu vypité, tak mu nevenovali nejakú zvlášť pozornosť. Medzi tým B. L. vyšla z obytného domu z vchodu, kde sa nachádzali aj oni, t. j. z vchodu č. XX. Z. V. bol po celý čas pri nich. B. sa vybrala smerom k priechodu pre chodcov a stredom priechodu pokračovala na druhú stranu vozovky. Osobne ju pozná, pretože pracoval s jej manželom. Čo mala na sebe oblečené, to si nepamätá. Nevšimol si, že by pred priechodom zastavila a obzerala sa okolo seba, avšak v čase, keď sa na ňu pozeral, vošla na priechod a tam do nej narazilo vozidlo, ktorého značku nevie uviesť. Pozeral na ňu a odrazu, keď bola medzi druhou a treťou zebrou priechodu, menovaná zmizla. Zmizla z priechodu pre chodcov, aj z ich dohľadu, jednoducho ju nebolo vidno. Potom, ako ju odhodilo, bolo počuť zvuk brzdenia. Išlo o krátky časový okamih. Určite nebolo počuť zvuk brzdenia predtým ako došlo k nárazu. Z uvedeného dôvodu išiel smerom k priechodu zistiť, čo sa stalo a zistil, že B. sa nachádza na vozovke v protismernej časti vozovky a nehybne ležala asi 1 m za deliacou čiarou. Určite neležala pred vozidlom. Kvôli tomu musel zastaviť aj vodič autobusu BUS Karpaty. Vie preto, že autobus je zelenej farby a pravidelne chodí v tom čase okolo. Došlo k zastaveniu premávky v danom mieste. Volal aj na linku 112 a tam sa riadil ich pokynmi, čo má robiť spoločne s vodičkou a jej priateľom, ktorá viedla uvedené
vozidlo. Dávali jej pod hlavu tašku, pretože B. nejavila známky života, medzitým zvracala, preto ju dali ľahnúť na bok. Medzitým prišli policajti, asi tak do pár minút, boli na mieste a jednému z nich dal telefón a on komunikoval z pracovnej linky 112. Medzitým vystúpil z autobusu vodič, meno nevie uviesť, s ktorým sa zhováral o tom, čo sa stalo a on mu povedal, že auto, ktoré nabralo B., po dobrzdení začalo cúvať smerom k priechodu a tam ostalo až do príchodu nehodovky. On osobne to, či vozidlo cúvalo alebo nie, nevidel, nezaregistroval a ani z nich nikto nemohol vidieť, pretože im výhľad znemožnilo krovie na oválnom múre pred poštou. Vodič autobusu mal nehodu priamo pred sebou a mohol ju vidieť od začiatku do konca. Potvrdil, že Z. V. bol pred nehodou pri nich, a že sa od nich nevzdialil, takže nemohol ísť cez priechod cez cestu pred B..
5. K veci bola vypočutá ako svedkyňa aj M. K. dňa 14.12.2018 (Zápisnica o vyjadrení sa svedka č. p.: U.-PO-U ktorá k nehodovému deju vypovedala obdobne ako O. M.. V rámci objasňovania priestupku podal vysvetlenie dňa 28.12.2018 B. B. (Záznam o podaní vysvetlenia č. p.: U.-PO-U ktorý k veci uviedol, že pracuje ako vodič autobusu firmy BUS Karpaty A. E.. Dňa 14.09.2018 v čase okolo 20.40 hod. s uvedeným autobusom jazdil v A. po Ul. O. na linke v smere Prešov - Stará Ľubovňa. Uvedený spoj má pravidelný odchod z Ul. 9.mája o 20.40 hod. V uvedený deň bolo dosť nepriaznivé počasie, lebo poprchávalo. Počas jazdy autobusom po Ul. O. blízko budovy pošty ako vodič autobusu spozornel, pretože v časti jeho jazdného pruhu zbadal svetlá a prednú časť osobného motorového vozidla. Keďže nevedel, čo sa deje, s autobusom spomalil. Zrazu uvedené vozidlo cúvlo a na vozovke pred vozidlo zrazu zbadal osobu ležiacu na zemi. Jej siluetu zbadal až potom, čo ju osvetlili svetlomety cúvajúceho vozidla. Osoba ležala časťou svojho tela hlava, ramená, trup v jeho jazdnom pruhu asi tak 1,5 až 2 m za priechodom pre chodcov. Z uvedeného dôvodu bol nútený autobus zastaviť. Po vystúpení z vozidla zistil, že na vozovke leží žena, ktorú zrazilo vozidlo, ktoré videl cúvať. Celý priebeh dopravnej nehody nevidel vzhľadom na to, že bolo nepriaznivé počasie a plne sa venoval vedeniu autobusu a reagoval iba na to, čo sa dialo pred ním na vozovke. Vozidlo po nehode ostalo stáť svojou prednou časťou niekde v strede priechodu pre chodcov, avšak túto polohu zaujalo až po predchádzajúcom cúvaní. Vozidlo sa nachádzalo skoro celou svojou dĺžkou za priechodom pre chodcov.
6. Na základe skutočností, ktoré vyplynuli z vypočutia svedkov, prvostupňový správny orgán uložil znalcovi T.. Z. C. vypracovať dodatok k odbornému vyjadreniu. Z Dodatku č. X/XXXX k odbornému vyjadreniu č. XX/XXXX a jeho záverov vyplýva, že vodička motorového vozidla zn. Škoda Y. R. jazdila na začiatku nehodového deja po štátnej ceste I/68 v meste A. v smere na mesto Prešov v pravom jazdnom pruhu dvojpruhovej komunikácie rýchlosťou 41,24 km/h, čo je rýchlosť nižšia ako je v danom úseku vozovky dovolená. Na situáciu v cestnej premávke chodec na priechode pre chodcov vodička začala reagovať včas brzdením v čase 1,1 s pred zrážkou vo vzdialenosti 11,31 m pred miestom zrážky, keď chodkyňa vstupovala na vozovku. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval za odôvodnené uviesť, že vodička motorového vozidla sa pohybovala so svojim motorovým vozidlo správnou technikou jazdy, jazdila v danom úseku vozovky rýchlosťou nižšou ako je rýchlosť dovolená a na chodkyňu reagovala včas a správne. Chodkyňa prechádzala cez vozovku po priechode pre chodcov. Na priechod vstúpila v čase, keď sa k nej z ľavej strany približovalo motorové vozidlo Škoda Y. R.. V čase jej vstupu do jazdnej dráhy motorového vozidla zn. Škoda Y. R. sa uvedené vozidlo nachádzalo vo vzdialenosti 11,31 m od miesta zrážky a pre chodkyňu bolo viditeľné. Vo výhľade naň chodkyni nič nebránilo. Z hľadiska posudzovania technickej príčiny vzniku dopravnej nehody a možnosti jej zabránenia konštatoval, že je možné charakter pohybu chodkyne po vozovke v čase z ľavej strany prichádzajúceho motorového vozidla zn. Škoda Y. R. hodnotiť ak nesprávny a vo vzťahu ku vzdialenosti tohto prichádzajúceho vozidla ako prvok, ktorý prinútil vodičku tohto vozidla k náhlej zmene smeru a hlavne rýchlosti vozidla.
7. K možnosti zabránenia dopravnej nehody znalec uviedol, že ak by sa vodička motorového vozidla Škoda Y. R. pohybovala so svojim motorovým vozidlom v čase svojej reakcie rýchlosťou 25,4 km/h a na chodkyňu by reagovala tak, ako reagovala brzdením, zastavila by so svojim motorovým vozidlom pred miestom zrážky a k zrážke by nedošlo. Chodkyňa mohla dopravnej nehode zabrániť tak, ak by dodržala povinnosti chodcov ako účastníkov cestnej premávky, ktoré sú pre prípad priechodu cez vozovku v ustanoveniach zákona č. 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a nevstupovala do jazdnej dráhy motorového vozidla vtedy, ak by s ohľadom na vzdialenosť sa rýchlosť jazdy prichádzajúceho vozidla nedonútila jeho vodiča na zmenu smeru a rýchlosti jazdy.
8. Dňa 27.03.2019 vykonal prvostupňový správny orgán ústne pojednávanie o priestupku (Zápisnica č. p.: U.-PO-U za prítomnosti žalobkyne a jej splnomocneného zástupcu B.. B. M.. Žalobkyňa po
oboznámení sa s obsahom spisového materiálu uviedla, že si pamätá, že vyšla z bytovky, išla do obchodu, počkala, kým prejdú ostatné vozidlá, a keď mohla prejsť, tak vstúpila na prechod, a keď bola v 1 priechodu pre chodcov, vtedy došlo ku zrážke a potom si už nič nepamätá.
9. Prvostupňový správny orgán následne vydal dňa 29.03.2019 rozhodnutie o priestupku č. p.: U.-PO- U v ktorom uviedol, že zistil, že obvinená z priestupku B. L. - žalobkyňa dňa 14.09.2018 v čase o 20.40 hod. ako chodkyňa na ceste I/68 v meste A. na Ul. O. prechádzala cez vyznačený a osvetlený priechod cez chodcov v smere od Ul. M. A. na Ul. O., pričom nebrala ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel, dôsledkom čoho vstúpila na priechod pre chodcov, aj keď nemala vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho osobného motorového vozidla zn. Škoda Y., ev. č.: A.XXXQ., ktoré v tom čase viedla vodička C. M., z jej pohľadu zľava a tá bezprostredne po vstupe chodkyne na vozovku svojou prednou časťou do nej narazila. Vodička C. M. bola po dopravnej nehode podrobená dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Chodkyni B. L. - žalobkyni bola vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Prešove odobratá vzorka krvi z dôvodu stanovenia koncentrácie etylalkoholu s výsledkom 2,13 g/ kg promile. Žalobkyňa pri predmetnej dopravnej nehode podľa predbežnej lekárskej správy zo dňa 09.10.2018, vydanej M.. O. M., utrpela zranenia v rozsahu zlomenina spánkovej a temennej kosti vpravo, vnútrolebečný hematóm nad tvrdou plenou mozgu v spánkovo-temennej oblasti vpravo, pomliaždenie mozgu čelovej oblasti vľavo a spánkovej oblasti vpravo a zlomeninu horného a dolného ramienka lonovej kosti vľavo. Škoda na vozidle Škoda Y. vznikla pre majiteľku vo výške 500,- eur. Konštatoval, že žalobkyňa týmto svojim konaním porušila ustanovenie § 53 ods. 2, §53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) a uznáva sa vinnou zo zavinenia dopravnej nehody a tým spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch uložil žalobkyni pokutu 20,-- eur a podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 531/2008 Z. z. uložil žalobkyni povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,-- eur.
10. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
II.
11. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. p.: C.-PO-C zo dňa 05.06.2019 vo veci odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie o priestupku vydané prvostupňovým správnym orgánom zmenil tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia časť textu: „...Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa obvinenej - B. L. ukladá: a/ pokuta 20,-- eur, slovom dvadsať eur...“ vypúšťa a nahrádza textom: „...Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov správny orgán upúšťa od uloženia sankcie, nakoľko k náprave páchateľky postačí samotné prejednanie priestupku...“. V ďalšej časti odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
12. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil citovaním výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Konštatoval, že proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, citoval odvolacie námietky žalobkyne a ďalej konštatoval, že prvostupňový správny orgán po obdŕžaní odvolania podanému odvolaniu nevyhovel a o zaujatie stanoviska spisový materiál podľa § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) zaslal na preskúmanie a rozhodnutie odvolaciemu správnemu orgánu.
13. Dôvodil, že ako príslušný odvolací správny orgán začal dňa 10.05.2019 konanie o odvolaní, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu a nezistil pritom dôvody k jeho zrušeniu. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku preskúmavané rozhodnutie zmenil v jeho výrokovej časti v prvom rade z dôvodu, že žalobkyni bola zo strany prvostupňového správneho orgánu uložená sankcia mimo sankčného rozpätia a tým v nesprávnej výške - pokuta vo výške 20,-- eur, pričom podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch za priestupok podľa
ods. 1 písm. g) možno uložiť pokutu od 150,-- eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov. Zároveň následným posúdením veci ako takej aj s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na zásady rýchlosti, resp. hospodárnosti konania v uvedenom konkrétnom prípade podľa ustanovenia § 11 ods.3 zákona o priestupkoch upustil od uloženia sankcie, pretože nadobudol presvedčenie, že k náprave obvinenej postačí samotné prejednanie priestupku. Výrok o trovách konania a síce povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,-- eur zostal nezmenený.
14. Žalovaný ďalej popísal priebeh priestupkového konania pred prvostupňovým správnym orgánom, popísal obsah spisového materiálu a uviedol, že výlučne na základe predloženého spisového materiálu po dôslednom posúdení dôkazných prostriedkov obsiahnutých v spisovom materiály vo vzťahu k samotnej dopravnej nehode a jej zavineniu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o priestupku je zákonné a správne. K tomuto názoru dospel posúdením platných zákonných ustanovení zákona o cestnej premávke, ktoré zakladajú práva a povinnosti účastníkov cestnej premávky a zákonných ustanovení upravujúcich konanie o priestupku.
15. Žalovaný citoval ustanovenie § 4 ods. 1 písm. e), § 16 ods. 1, § 53 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), § 22 ods. 1 písm. g) a § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch a argumentoval, že po posúdení skutočnosti uvedených v predloženom spisovom materiáli vo vzťahu k vecnej stránke konania, s ohľadom na výpovede všetkých zainteresovaných osôb ako aj s prihliadnutím na vypracované odborné vyjadrenie znalca z odboru doprava cestná a jeho dodatku mal za dostatočne preukázané, že chodkyňa B. L. spôsobila dopravnú nehodu v dôsledku toho, že prechádzala cez vozovku po priechode pre chodcov na Ul. O. v A., z pravej strany na ľavú z pohľadu vodičky vozidla zn. Škoda, ktoré v tom čase viedla vodička C. M. v smere do Prešova, v tme, s verejným osvetlením, v čase, keď z ľavej strany prichádzali vozidlá, naviac pod vplyvom alkoholu v množstve 2,13 promile, následkom čoho došlo k zrážke vozidla s chodkyňou na priechode pre chodcov, pri ktorej chodkyňa utrpela ťažké zranenia s dobou liečenia 3-6 mesiacov (podľa predbežnej lekárskej správy). Vstup chodkyne do vozovky, v čase z ľavej strany prichádzajúceho motorového vozidla bol nesprávny a vo vzťahu k vzdialenosti prichádzajúceho motorového vozidla bol prvkom, ktorý prinútil vodičku k náhlej zmene smeru a hlavne rýchlosti jazdy vozidla.
16. Žalovaný poukázal na to, že z vypracovaného odborného vyjadrenia, ako aj dodatku k nemu znalca z odboru doprava cestná nepochybne vyplýva, že vodička C. M. dodržala povolenú, ako aj primeranú rýchlosť jazdy vzhľadom k podmienkam v čase a mieste dopravnej nehody a jej spôsob jazdy v čase bezprostredne pred dopravnou nehodou. ako aj v čase dopravnej nehody bol správny, pričom na pohyb chodkyne na vozovke reagovala včas, keď už reagovať mohla. Z predmetného odborného vyjadrenia, avšak najmä jeho dodatku, ktorý bol znalcom vypracovaný po doplnení dokazovania o nové podklady, ktoré znalec bral v úvahu, resp. na ktoré a z nich vyplývajúce skutočnosti pri jeho spracovávaní prihliadal, rovnako vyplýva, že vodička by mohla zabrániť' nehode reakciou skoršou 0 1,02 s ako reagovala, t. j. v čase 2,12 s pred zrážkou. Ak by na pohyb chodkyne reagovala nekolíznym brzdením, tak by s vozidlom zastavila pred miestom zrážky. V tom čase však chodkyňa stála pred priechodom pre chodcov a vodička nemala dôvod reagovať. Rovnako by vodička nehode zabránila, ak by sa v tom čase pohybovala rýchlosťou 25,4 km/hod, pričom reálne sa pohybovala rýchlosťou 41,24 km/hod, t. j. rýchlosťou nielenže povolenou, ale dokonca nižšou ako povolenou, čo podľa názoru žalovaného svedčí o skutočnosti, že vodička rýchlosť jazdy prispôsobila najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať tak, ako jej to ukladá ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Spôsobom svojej jazdy dbala na zvýšenú opatrnosť voči chodcom tak, ako jej to ukladá ustanovenie § 4 ods. 1 písm. e) citovaného zákona.
17. Ďalej uviedol, že zo spisového materiálu zároveň nesporne vyplýva skutočnosť, že s vozidlom Škoda po dopravnej nehode nebolo manipulované, resp. toto zostalo po zrážke v konečnej polohe, v ktorej aj bolo zadokumentované. Skutočnosť, že vodička po náraze do chodkyne s vozidlom cúvla, žalovaný považuje za prirodzenú reakciu z jej strany, nakoľko menovaná nemusela mať z objektívnych dôvodov vedomosť o tom, kde chodkyňa dopadla, resp. kde sa po náraze nachádzala. Uvedená skutočnosť zároveň bola znalcom zohľadnená pri vypracovávaní dodatku k odbornému vyjadreniu, ktorý bol z jeho strany spracovaný po tom, čo z výpovedí svedkov vyplynuli aj tieto skutočnosti. Uvedená skutočnosť zároveň nebola prekážkou v možnosti vypracovania odborného vyjadrenia, resp. najmä dodatku k nemu a rovnako nemala žiaden vplyv na závery znaleckého skúmania, práve naopak znalec na podklade aj
tejto skutočnosti korigoval svoje pôvodné závery, týkajúce sa polohy miesta zrážky, resp. rýchlosti, akou sa pohybovala vodička vozidla pred nehodou, jej nárazovej rýchlosti, a pod. (kde uvedené veličiny naviac po prihliadnutí aj na túto skutočnosť vyšli ešte viac v prospech vodičky vozidla), pričom však dospel k totožnému záveru, ako aj v pôvodnom odbornom vyjadrení a síce, že technickou príčinou dopravnej nehody bol nesprávny pohyb chodkyne po vozovke.
18. Konštatoval, že z výpovede vodičky vozidla vyplýva, že jej chodkyňa do jazdnej dráhy náhle vbehla z jej pravej strany, t. j. krajnice. O uvedenej skutočnosti svedčí aj miesto zrážky určené znalcom - podľa doplnku k odbornému vyjadreniu a síce na priechode pre chodcov vo vzdialenosti 2,8 m od VBM (ktorým bol stĺp verejného osvetlenia) v smere jazdy vozidla zn. Škoda a 1,4 m od PBM (ktorým bola pravá krajnica) vľavo. Chodkyňa B. L. sa vo svojich výpovediach (ani prvotnej, podľa ktorej sa na nič z daného večera nepamätala, ani následnej na ústnom pojednávaní o priestupku) o prítomnosti vozidla zn. Škoda vôbec nezmieňoval, čo pre žalovaného svedčí o skutočnosti, že o jeho prítomnosti, aj s ohľadom na hladinu alkoholu v jej organizme (viac ako dve promile) vôbec nemala vedomosť.
19. Žalovaný poukázal na to, že osoba (naviac žena) nachádzajúca sa v takom stave opitosti má výrazné poruchy koordinácie pohybov spojené s potácaním, častými pádmi, náhlou zmenou smeru, poruchy videnia spojené s poruchami odhadu vzdialenosti a výrazným predĺžením reakčného času. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na závery vypracovaného odborného vyjadrenia, resp. dodatku k nemu, že práve pohyb chodkyne po vozovke, naviac pod vplyvom alkoholu spôsobil nesprávne vyhodnotenie situácie a oneskorenú, prípadne žiadnu reakciu na pohyb motorového vozidla z jej strany. Žalovaný rovnako opakovane zdôraznil, že samotná chodkyňa sa vo svojich výpovediach o prítomnosti vozidla Škoda ani len nezmieňuje. pričom podľa záveru znalca mala na uvedené vozidlo nepochybne výhľad a v tomto jej nič nebránilo. Zároveň na podklade vyššie uvedeného za málo pravdepodobné považuje tvrdenie chodkyne, že pred vstupom na vozovku na chodníku počkala kým prejdú ostatné vozidlá a keď mohla prejsť vstúpila na vozovku. Uvedené skutočnosti sú zároveň v rozpore s výpoveďami jednotlivých svedkov - najmä O. M. a M. K. (pričom výpoveď svedka Z. V. žalovaný nepovažuje za celkom vierohodnú, aj s ohľadom na skutočnosť, že menovaný bol zrejme v čase dopravnej nehody, resp. aj v čase keď podával vysvetlenie ako svedok - po dopravnej nehode v čase o 23.01 hod. pod vplyvom alkoholu), kde O. M. uvádza, že si nevšimol, že by menovaná bola pred priechodom pre chodcov zastavila a M. K. uviedla, že menovaná sa po tom čo vyšla z vchodu obytného domu, vybrala rovno k priechodu pre chodcov, ktorý bol prázdny a na druhú stranu cesty.
20. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zabezpečené dôkazné prostriedky sa plne stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že ku skutku došlo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku, pričom dopravnú nehodu považuje za riadne zadokumentovanú a jej zavinenie za náležite preukázané. Rovnako poukázal, že v zmysle ustanovenia § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Dôvodil, že z konania obvinenej je zjavné minimálne spáchanie priestupku z nedbanlivosti podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, t. j. obvinená nevedela, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mala a mohla. Žalovaný poukázal na to, že záujem spoločnosti na ochrane života, zdravia a majetku v oblasti cestnej premávky charakterizuje zákon o cestnej premávke, ktorý v úvodnom ustanovení § 1 okrem iného uvádza, že upravuje jej pravidlá a vedenie vozidiel. Tento účel zákona je následne vyjadrený v rozsahu úpravy jednotlivých oblastí v cestnej premávke. Preto po posúdení veci zastáva názor, že konanie obvinenej je priestupkom, pričom vykazuje formálne (vyjadrené zákonom o priestupkoch), ako aj materiálne znaky priestupku t. j. že konanie porušuje spoločenský záujem.
21. Argumentoval, že preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy a po vyhodnotení zabezpečených dôkazov bol zistený presne a úplne skutočný stav veci tak, ako to okrem iného uvádza ustanovenie § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní a zhromaždené dôkazné prostriedky boli, resp. sú postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Rovnako zastáva názor, že zabezpečené dôkazné prostriedky, a ich
vyhodnotenie v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov v dostatočnej miere a rozsahu zakladalo vinu žalobkyni na spáchaní priestupku. Napadnuté rozhodnutie zároveň považuje za zákonné a správne, obsahujúce všetky zákonom stanovené a požadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 47 Správneho poriadku, vrátane odôvodnenia uvedeného rozhodnutia, pričom má za to, že prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia v dostatočnej miere zaoberal všetkými skutočnosťami, ako aj námietkami, návrhmi a pripomienkami vyslovenými obvinenou v celom konaní o priestupku, ktorá v konečnom dôsledku po doplnení dokazovania zo strany prvostupňového správneho orgánu a okrem iného aj ňou navrhované dôkazné prostriedky (a síce výpoveď oznamovateľa a svedka uvedenej nehody
- O. M.) nič viac nenamietala, nežiadala ani nenavrhovala doplniť dokazovanie o žiadne iné dôkazné prostriedky tak, ako to okrem iného ukladá aj už vyššie uvedené ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
22. K námietkam žalobkyne vysloveným v podanom odvolaní žalovaný zaujal stanovisko, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že svojim konaním dodržala zákonom jej danú povinnosť a to pri prechádzaní použiť priechod pre chodcov, kde svojim konaním nevytvorila náhlu prekážku, čo podľa nej potvrdzuje vzdialenosť, ktorú prešla a kde bola zrazená, resp. že nebrala ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel, pričom uvádza, že jedinou skutočnosťou, s ktorou z vyššie uvedeného tvrdenia menovanej môže stotožniť je to, že pri prechádzaní cez vozovku použila priechod pre chodcov. Žalobkyňa však opomenula uviesť aj ďalšiu časť ustanovenia zákona o cestnej premávke, na ktoré poukazovala, a síce § 53 ods. 2 zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť.
23. Žalovaný opätovne uviedol, že z odborného vyjadrenia znalca z odboru doprava cestná a jeho dodatku vyplýva, že vodička C. M. dodržala povolenú. ako aj primeranú rýchlosť jazdy vzhľadom k podmienkam v čase a mieste dopravnej nehody a jej spôsob jazdy v čase bezprostredne pred dopravnou nehodou, ako aj v čase dopravnej nehody bol správny. pričom na pohyb chodkyne na vozovke reagovala včas, keď už reagovať mohla. Z predmetného odborného vyjadrenia, resp. jeho dodatku rovnako vyplýva, že vodička by mohla zabrániť nehode reakciou skoršou 0 1,02 s ako reagovala, t. j. v čase 2,12 s pred zrážkou. Ak by na pohyb chodkyne reagovala nekolíznym brzdením, tak by s vozidlom zastavila pred miestom zrážky . V tom čase však chodkyňa však chodkyňa stála pred priechodom pre chodcov a vodička nemala dôvod reagovať. Rovnako by vodička nehode zabránila, ak by sa v tom čase pohybovala rýchlosťou 25,4 km/hod, pričom reálne sa pohybovala rýchlosťou 41.24 km/hod, t. j. rýchlosťou nielenže povolenou, ale dokonca nižšou ako povolenou.
24. Žalovaný ďalej argumentoval, že ak chodec vstúpi do koridoru pohybu vozidla na vzdialenosť kratšiu. než na ktorej môže vodič z povolenej, resp. primeranej rýchlosti zastaviť, pokiaľ nie je inak obmedzený, vytvorí vodičovi prekážku z technického hľadiska náhlu tak, ako tomu bolo aj v uvedenom konkrétom prípade. Nesmie ísť pritom o oneskorenú reakciu vodiča. Vzhľadom na vyhodnotenie reakcie vodiča ako včasnej mal žalovaný za preukázané, že chodkyňa svojou technikou prechádzania cez cestu v čase keď z jej ľavej strany prichádzali vozidlá, naviac pod vplyvom alkoholu v množstve 2,13 promile etanolu vo vydychovanom vzduchu a v čase, kedy zrejme o prítomnosti vozidla Škoda ani nemala vedomosť, donútila vodičku minimálne na zmenu rýchlosti jazdy.
25. Ďalej, aj v súvislosti s ďalšou námietkou žalovanej uvedenou v podanom odvolaní, že vodička M. porušila viaceré ustanovenia zákona o cestnej premávke žalovaný uviedol, že nielen vodič ako účastník cestnej premávky má povinnosti vyplývajúce zo zákona o cestnej premávke. Rovnako uvedený zákon upravuje aj povinnosti chodca ako účastníka cestnej premávky. Čo sa týka povinnosti vodiča predvídať situáciu v cestnej premávke a tomu prispôsobiť rýchlosť svojej jazdy tak, ako to prezentuje žalobkyňa, uviedol, že aj keď vodič túto všeobecne upravenú povinnosť nesporne má, nemožno od vodiča objektívne očakávať, aby v každom momente svojej jazdy sledoval plne situáciu v cestnej premávke a naviac aj predvídal prípadné protiprávne konanie ostatných účastníkov cestnej premávky, pretože to by v konečnom dôsledku znamenalo, že za každú dopravnú nehodu vodiča a chodca by zodpovedal výlučne vodič. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj záverov znaleckého skúmania, má žalovaný zato, že ak by žalobkyňa prechádzala cez cestu za splnenia si svojich zákonných povinností, a síce by nevstupovala na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečné prejsť tak, ako jej to ukladá ustanovenie § 53 ods. 2 zákona o cestnej premávke, k tejto udalosti v cestnej premávky by nedošlo.
26. Ďalej žalovaný zdôraznil, že povinnosť vodiča dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom neznamená pre chodca byť účastníkom cestnej premávky bez akýchkoľvek povinností a teda svojvoľne a kedykoľvek vstupovať na vozovku a prechádzať cez ňu akýmkoľvek spôsobom a smerom. Tak ako už bolo vyššie uvedené, každý účastník cestnej premávky má určité povinnosti v rámci svojho postavenia v cestnej premávke (napr. chodec, vodič a iné) a ich dodržiavaním má byt' zaručená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Z predloženého spisového materiálu nevyplývajú skutočnosti nasvedčujúce porušeniu pravidiel cestnej premávky zo strany vodičky C. M..
27. Žalovaný sa s tvrdením žalobkyne, že vyjadrenie znalca a jeho konštatovanie o rýchlosti, akou sa pohybovala vodička M. je nepresné a nesprávne, nakoľko tým, že vodička cúvla z miesta, kde s vozidlom zastavila znemožnila určiť rýchlosť, akou sa s vozidlom pohybovala, sa nestotožnil a uviedol, že z vypracovaného odborného vyjadrenia ani dodatku k nemu takéto skutočnosti nevyplývajú (z dostupných údajov nemožnosť stanoviť rýchlosť jazdy), pričom poukázal na to, že znalec pri spracovávaní dodatku k odbornému vyjadreniu zohľadní] aj uvedenú skutočnosť a následne stanovil rýchlosť jazdy vozidla zn. Škoda tak, ako bolo uvedené. Uvedený záver nemá žiaden dôvod spochybňovať. Zároveň ani žalobkyňa uvedené svoje tvrdenie nepodložila žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom.
28. Žalovaný konštatoval, že preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri rozhodovaní o druhu a výmere uloženej sankcie. Zistil tak, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, ktorá je vo svojej podstate vyjadrená v zákone. najmä na spôsob a okolnosti jeho spáchania, na jeho následky, na mieru zavinenia, spoločenskú nebezpečnosť poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľky, t. j., že ku skutku došlo tak, ako bolo uvedené a síce, že žalobkyňa spôsobila dopravnú nehodu v dôsledku toho, že ako chodkyňa prechádzala cez vozovku po priechode pre chodcov na Ul. O. v A., z pravej strany na ľavú z pohľadu vodičky vozidla zn. Škoda, ktoré v tom čase viedla vodička C. M. v smere do Prešova, v tme. s verejným osvetlením, v čase keď z ľavej strany prichádzali vozidlá, naviac pod vplyvom alkoholu v množstve 2,13 promile, následkom čoho došlo k zrážke vozidla s chodkyňou na priechode pre chodcov, pri ktorej chodkyňa utrpela ťažké zranenia s dobou liečenia 3-6 mesiacov (podľa predbežnej lekárskej správy). Na vozidle zn. Škoda vznikla škoda vo výška cca 500,- €. Rovnako prihliadol na skutočnosť, že v evidencii DSA nemá záznam o porušení pravidiel cestnej premávky. Ďalej na skutočnosť, že spáchaním priestupku došlo k zraneniu a bezprostrednému ohrozeniu zdravia samotnej žalobkyne a k hmotnej škode na vozidle. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvostupňový správny orgán menovanej v zmysle ustanovenia §22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 20,-- eur.
29. Žalovaný na jednej strane konštatoval že prvostupňový správny orgán sa pri uložení druhu sankcie za priestupok a jej výmery dostatočne zaoberal všetkými hľadiskami a kritériami, ktoré zákon o priestupkoch v ustanovení § 12 ako predpoklad úvahy o uložení sankcie stanovuje. Rovnako okrajovo uviedol, že druh a výmera sankcií je vecou voľnej úvahy správneho orgánu, kde skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k uloženiu sankcií v danom rozsahu musia byť v správnom rozhodnutí uvedené a odôvodnené s poukazom na § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Pri určovaní výšky uloženej sankcie, ktorá musí byť uložená v zákonom stanovenom rozpätí, postupuje správny orgán na základe zákonom povolenej voľnej úvahy, pričom jeho rozhodnutie nesmie vybočiť z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny orgán posudzuje primeranosť sankcie vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, o ktorom rozhoduje. Hodnotenie prvostupňového správneho orgánu považuje za náležité a dostačujúce k určeniu a odôvodneniu uloženej sankcie v jej druhu a výmere. Na strane druhej žalovaný v prvom rade považoval za potrebné opakovane, tak ako to už uviedol aj v prevyšujúcej časti tohto rozhodnutia uviesť, že žalobkyni bola zo strany ODI v A. uložená sankcia mimo sankčného rozpätia a tým v nesprávnej výške - pokuta vo výške 20,-- eur. Poukázal pritom, že podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch za priestupok podľa ods. 1 písm. g) citovaného zákona - zo spáchania ktorého bola žalobkyňa uznaná vinnou, možno uložiť pokutu od 150,-- eur do 800,-- eur a zákaz činnosti do troch rokov.
30. Žalovaný po komplexnom posúdení všetkých okolností a posúdením veci ako takej, aj s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na zásady rýchlosti, resp. hospodárnosti konania v uvedenom konkrétnom prípade v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch, upustí od uloženia sankcie, pretože nadobudol presvedčenie, že k náprave obvinenej postačí samotné prejednanie priestupku. Z uvedeného dôvodu postupom v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil
napadnuté rozhodnutie o priestupku v časti, kde správny orgán prvého stupňa rozhodol o druhu a výške: uloženej sankcie. Výrok o trovách konania a síce povinnosť žalobkyne uhradiť trovy konania vo výške 16,-- eur zostal nezmenený.
31. Citoval ustanovenia § 11 ods. 3 a § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch a zároveň poukázal na skutočnosť, že určenie výšky uloženej sankcie je výlučne na posúdení prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo veci koná. Správny orgán pri určovaní sankcie za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti vychádza z predložených listinných dôkazov svedčiacich v prospech, ale aj neprospech účastníka konania, ktoré posudzuje jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliada na zákonom stanovené okolnosti skutku, najmä však na závažnosť priestupku, na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
32. Uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené jednou zo zákonných podmienok, na ktoré je prvostupňový správny orgán povinný prihliadať pri ukladaní sankcie za priestupok je aj osoba páchateľa. Určenie druhu a konkrétnej výšky sankcie však nemožno odvíjať od toho, či sa obvinený k spáchaniu priestupku prizná, alebo neprizná, resp. či spáchanie skutku oľutuje. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že sankcia uložená za priestupok má pôsobiť najmä výchovne a má odvracať občana od protiprávneho konania. Avšak zákon o priestupkoch neurčuje sankciu ako jediný možný prostriedok potrebný k náprave páchateľa. Sankcia je opatrenie štátneho donútenia ukladané príslušnými správnymi orgánmi za priestupok jeho páchateľovi, pričom mu spôsobuje určitú ujmu a zároveň vyslovuje morálne odsúdenie jednak priestupku, jednak jeho páchateľa. V zmysle zákona o priestupkoch je prostriedkom potrebným pre nápravu páchateľa aj samotné prejednanie priestupku. V takomto prípade správny orgán prihliada najmä na osobu páchateľa vo vzťahu k posúdeniu, či samotné prejednanie priestupku postačuje k tomu, aby páchateľa odvracalo od obdobného konania, ktorým sa dopustil priestupku.
33. Žalovaný konštatoval, že ďalším posúdením spisového materiálu zistil, že žalobkyňa nie je držiteľkou vodičského oprávnenia a doposiaľ sa nedopustila protiprávneho konania, ktorým by naplnila skutkovú podstatu priestupku na úseku BaPCP, resp. trestného činu. Z uvedeného vyplýva, že sa ako účastníčka cestnej premávky doposiaľ správala disciplinovane. Na druhej strane však poukázal, že v prvom rade samotná žalobkyňa, ako účastníčka cestnej premávky - chodkyňa, aj napriek skutočnosti, že nie je držiteľkou vodičského oprávnenia (pričom uvedenú skutočnosť žalovaný vzhľadom k zneniu ustanovenia § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 1.1.2016, podľa ktorého o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka, nepovažuje za žiadnu prekážku v uvedenom konaní, resp. v určení zodpovednosti žalobkyne na spáchaní priestupku), má poznať pravidlá cestnej premávky, týmito sa riadiť a tieto rešpektovať, pričom za prípadné protiprávne konanie zodpovedá výlučne sama.
34. S poukazom na vyššie uvedené hodnotenie konania žalobkyne, s prihliadnutím na všetky okolnosti skutku, a jeho následky (zranenie u samotnej obvinenej s dobou liečenia 3-6 mesiacov), ako aj sankčné rozpätie za uvedený druh priestupku, kde sankcia pokuty začína na spodnej hranici 150,-- eur, pre žalovaného vyplynula opodstatnenosť jeho postupu, a síce upustenie od uloženia sankcie za ňou spáchaný priestupok, pričom bol toho názoru, že k náprave páchateľky postačuje samotné prejednanie priestupku, ktoré na žalobkyňu bude pôsobiť dostatočne preventívne a výchovne tak, aby ju v budúcnosti odvrátili od obdobného protiprávneho konania. Uložené trovy konania vo výške 16,-- eur odvolací správny orgán ponechal nezmenené, resp. povinnosť ich úhrady za zachovanú.
III.
35. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, s ktorým nesúhlasila. Argumentovala, že na ústnom pojednávaní uviedla, že prechádzala cez vyznačený a osvetlený priechod pre chodcov v smere od Ul. M. A. na Ul. O. v A. a brala ohľad na prechádzajúce motorové vozidlá, lebo vozidlá, ktoré prichádzali od Prešova prešli, a pretože mala voľný prechod bez prichádzajúcich vozidiel, vstúpila na priechod pre chodcov a kráčala smerom na Ul. O.. Svojim konaním dodržala zákonom danú povinnosť a to pri prechádzaní použiť priechod pre chodcov. Svojim konaním nevytvorila náhlu prekážku, čo potvrdzuje vzdialenosť, ktorú prešla a kde bola zrazená, pretože bola zrazená až niekde v 2/3 prvého jazdného pruhu - tretia zebra. Preto nesúhlasila s vyjadrením
polície, že nebrala ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel. Z výpovede svedkov nevyplýva, prečo a z akého dôvodu je vinnou práve ona, pričom polícia sa vôbec nevyjadrila k povinnosti vodičky. V napadnutom rozhodnutí nebolo vyjadrenie vodičky ako sa venovala riadeniu motorového vozidla, a prečo nezotrvala na mieste dopravnej nehody tak, ako jej to ukladá zákon. Poukázala na ustanovenia zákona o cestnej premávke upravujúce povinnosti vodiča uvedené v § 4 ods. 1 písm. f), § 16 ods. 1, § 65, § 66 ods. 2 písm. d) a e) a dôvodila, že vodička prichádzala k priechodu pre chodcov, kde sa dá s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať vstup chodca - nehovoriac o tom, keď chodec prejde 2/3 jazdného pruhu a to sa isto nemôže pokladať za náhlu prekážku, a preto je toho názoru, že vodička osobného motorového vozidla porušila § 4 ods. 1 písm. f) tým, že jej nedala prednosť ako chodcovi prechádzajúcemu cez priechod pre chodcov a porušila § 4 ods. 1 písm. c) tým, že v nedostatočnej miere sa venovala riadeniu vozidla, čo nevyvrátil ani znalec odboru cestnej dopravy.
36. Žalobkyňa namietala konštatovanie znalca o rýchlosti, akou sa pohybovala vodička osobného motorového vozidla, ktoré považuje žalobkyňa za nepresné a nesprávne, pretože svojim konaním a to tým, že cúvla z miesta, kde vozidlom zastavila, nie je možné určiť rýchlosť akou sa s vozidlom pohybovala. Svojim konaním a to tým, že sa nezdržala konania, ktoré je na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, porušila zákonom jej danú povinnosť, čo je jednoznačne preukázané z vyjadrenia vodiča autobusu. Nesúhlasila preto s príčinou vzniku dopravnej nehody označeným ak nesprávne konanie chodca a považuje ho za nedostatočne odôvodnené a preukázané.
IV.
37. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 07.10.2019, v ktorom uviedol, že žalobkyňa neuvádza žiadne nové, resp. iné podstatné skutočnosti oproti tým, ktoré už uviedla vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku, resp. v priebehu konania o priestupku. Preto žalovaný zaujíma nemenné stanovisko tak, ako to uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených nadobudol presvedčenie, že žalobkyňa spáchala daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku.
38. Žalovaný poukázal, že všetkými námietkami žalobkyne vyslovenými v podanej žalobe sa podrobne zaoberal v jednotlivých častiach rozhodnutia o odvolaní, a keďže sú totožné s námietkami vyslovenými v podanom odvolaní, považuje za neúčelné opakovanie a detailne sa vyjadrovať s totožným a opakovaným námietkam žalobkyne. Skutkový stav v uvedenej veci považoval a naďalej považuje za spoľahlivo a dostatočne zistený a preukázaný zabezpečenými preukaznými prostriedkami. Zastáva názor, že všetky zákonné ustanovenia, či už zo zákona o priestupkoch, Správneho priadku ako aj ostatných súvisiacich predpisov, boli v uvedenom konaní použité správne. Žalobkyňa v priebehu konania o priestupku nenavrhla vykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania v predmetnej veci, nežiadala dokazovanie doplniť, sama nepredložila žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by napríklad vyvracali závery vypracovaného odborného vyjadrenia od príslušného znalca a jeho dodatku k nemu a zároveň nemala vo veci žiadne ďalšie konkrétne námietky, resp. jej námietkami vyslovenými v podanom odvolaní sa žalovaný podrobne zaoberal a vysporiadal sa s nimi v jednotlivých častiach odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov považuje za zrozumiteľné, zákonné a správne a navrhol, aby správny súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
39. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa písomným podaním zo dňa 15.10.2019, v ktorom opätovne zopakovala svoje žalobné námietky a navrhla, aby správny súd zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného z dôvodu, že vinnou z dopravnej nehody je vodička osobného motorového vozidla, ktorá porušila § 4 ods. 1 písm. f) a písm. c) zákona o cestnej premávke.
V.
40. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom
41. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
42. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
43. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
44. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
45. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
46. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
47. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. k.: C.-PO-C zo dňa 05.06.2019, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) o odvolaní žalobkyne rozhodol tak, že zmenil výrokovú časť rozhodnutia o priestupku vydaného Okresným dopravným inšpektorátom v Sabinove, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, zo dňa 29.03.2019 č. p.: U.-PO-U tak, že časť textu: „...Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch sa obvinenej Jane Lajtkepovej ukladá pokuta 20,-- eur...“ vypustil a nahradil textom: „...Podľa ustanovenia § 11 ods.3 zákona SNR č. 382/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov správny orgán upúšťa od uloženia sankcie, nakoľko k náprave páchateľky postačí samotné prejednanie priestupku...“. V ďalšej časti odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím o priestupku zo dňa 29.03.2019 uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, pretože svojim konaním porušila ustanovenie § 53 ods. 2, § 53 ods. 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) tým, že dňa 04.09.2018 v čase o 20.40 hod. ako chodkyňa na ceste I/68 v meste A. na Ul. O. prechádzala cez vyznačený a osvetlený priechod pre chodcov v smere od Ul. M. A. na Ul. O., pričom nebrala ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel, dôsledkom čoho vstúpila na priechod pre chodcov, aj keď nemala vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho osobného motorového vozidla zn. Škoda Y., ev. č. A.-XXXQ., ktoré v tom čase viedla vodička C. M. z jej pohľadu zľava a tá bezprostredne po vstupe chodkyne na vozovku svojou prednou časťou do nej narazila. Vodička C. M. bola po dopravnej nehode podrobená dychovej skúške s negatívnym výsledkom, chodkymi B. L. bola vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Prešove odobratá vzorka krvi z dôvodu stanovenia koncentrácie etylalkoholu s výsledkom 2,13 g/kg (promile). Žalobkyňa pri dopravnej nehode podľa predbežnej lekárskej správy zo dňa 09.10.2018, vydanej M.. O. M., utrpela zranenia v rozsahu U.. Na vozidle zn. Škoda Y. vznikla pre majiteľku škoda vo výške 500,-- eur.
48. Podľa § 53 ods. 2 zákona o cestnej premávke chodci, ktorí prechádzajú cez priechod cez chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo alebo v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcich na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcov je používanie priechodu pre chodcov zakázané, ak v §55a ods. 2 nie je ustanovené inak.
49. Podľa § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tak bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať, to platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.
50. Podľa § 53 ods. 1 zákona o cestnej premávke pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s pravom prednostnej jazdy; ak sa
chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodec je povinný umožniť električke plynulý prejazd.
51. Podľa § 4 ods. 1 zákona o cestnej premávke vodič je povinný c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, e) dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu a starým osobám, f) dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí vodiča električky.
52. Podľa § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
53. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.
54. Podľa § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanovuje, že je potrebné úmyselné zavinenie.
55. Podľa § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojim konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
56. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.
57. Podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.
58. Žalobkyňa v žalobe nesúhlasila s tým, že bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch v spojení s § 53 ods. 2 a § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke a tvrdila, že prechádzala cez vyznačený a osvetlený priechod pre chodcov, brala ohľad na prechádzajúce motorové vozidlá a nakoľko mala voľný priechod bez prichádzajúcich vozidiel, vstúpila na priechod a kráčala smerom na Ul. O., čím dodržala zákonom danú povinnosť a to pri prechádzaní použiť priechod pre chodcov, pričom svojim konaním nevytvorila náhlu prekážku. Argumentovala tým, že bola zrazená v dvoch tretinách prvého jazdného pruhu - tretia zebra.
59. Správny súd mal zo Záznamu dopravnej nehody a zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 14.09.2018 za preukázané, že miesto dopravnej nehody sa nachádzalo v meste A. na ceste č. I/68 Ul. O. v kilometri 62,48. Išlo priamy úsek cesty, komunikácia bola dvojpruhová s deliacim pásom. Premávka bola neriadená a prednosť vyplývala z pravidiel cestnej premávky. Povrch vozovky bol mokrý, komunikácia bola bez závad. K dopravnej nehode došlo v noci v čase okolo 20.40 hod. s verejným osvetlením, pričom poveternostné podmienky boli nesťažené - viditeľnosť nebola znížená vplyvom poveternostných podmienok. Rozhľadové podmienky boli dobré. Rýchlostný limit v danom úseku bol 50 km/h. K dopravnej nehode došlo tak, že dňa 14.09.2018 v čase o 20.40 hod. v A. na ceste č. I/68, kilometer cesty 62,48, smerom do Prešova, viedla vodička M. osobné motorové vozidlo zn. Škoda, ev. č. A.-XXXQ., kde v bezprostrednej blízkosti pred priechodom pre chodcov jej do jazdnej dráhy vošla chodkyňa L. - žalobkyňa, do ktorej následne narazila svojou prednou časťou vozidla. Podľa záznamu o dopravnej nehode pri dopravnej nehode došlo k ujme na zdraví žalobkyne. Vodička osobného motorového vozidla bola podrobená orientačnej dychovej skúške na zistenie prítomnosti
alkoholu v dychu s negatívnym výsledkom. U chodkyne bol nariadený odber krvi na zistenie prítomnosti alkoholu, kde podľa výsledku toxikologického vyšetrenia zo dňa 18.09.2018 bola u žalobkyne stanovená koncentrácia etylalkoholu 2,13 g/kg (promile).
60. Správny súd z priebehu objasňovania priestupku mal za preukázané, že v konaní bolo vypracované Odborné vyjadrenie a Dodatok k tomuto vyjadreniu znalcom T.. Z. C., znalcom z odboru doprava cestná. Z Dodatku k odbornému vyjadreniu č. X/XXXX vypracovanému k Odbornému vyjadreniu č. XX/XXXX znalec na základe analýzy nehodového deja určil časovú analýzu nehodového deja a to tak, že dňa 14.09.2018 v čase o 20.40 hod. došla na štátnej ceste I. triedy č. 68 v meste A. v smere na O. na priechode pre chodcov k dopravnej nehode potom, čo vodička C. M. jazdila s vozidlom zn. Škoda Y. po uvedenej ceste v smere na Prešov rýchlosťou 42,14 km/h a v mieste, kde sa nachádzala s uvedeným vozidlom vo vzdialenosti 11,31 m pred priechodom pre chodcov jej do jazdnej dráhy vstúpila chodkyňa B. L. - žalobkyňa. Chodkyňa na vozidlo prichádzajúce z jej ľavej strany nijak nereagovala a došlo k zrážke vozidla a chodkyne na priechode pre chodcov vo vzdialenosti 2,8 m od VBP v smere jazdy vozidla zn. Škoda a 1,4 m od PBM vľavo. Nárazová rýchlosť vozidla v čase zrážky bola 32,00 km/h. Vozidlo prešlo po zrážke ešte do konečnej polohy vzdialenosť 15,66 m a ostalo stáť prednou časťou cez stredovú čiaru (tak, ako to uviedol vo svojej výpovedi vodič autobusu). Pretože zasahovalo prednou časťou do protismerného jazdného pruhu, následne cúvlo zadnou časťou ešte na priechode pre chodcov. Chodkyňa bola počas zrážky odhodená na stredovú čiaru 1,5 až 2 m od priechodu pre chodcov. Znalec ďalej konštatoval, že vodička osobného motorového vozidla na začiatku nehodového deja jazdila v pravom jazdnom pruhu dvojpruhovej komunikácie rýchlosťou 41,24 km/h, čo je rýchlosť nižšia ako je v danom úseku dovolená. Na situáciu v cestnej premávke - chodec na priechode pre chodcov začala reagovať včas brzdením v čase 1,1 s pred zrážkou vo vzdialenosti 11,31 m pred miestom zrážky, keď chodkyňa vstupovala na vozovku. Znalec určil jej techniku jazdy za správnu, vodička jazdila v danom úseku rýchlosťou nižšou ako je dovolená a na chodkyňu reagovala včas a správne. Znalec vo vzťahu k chodkyni uviedol, že táto prechádzala cez vozovku po priechode pre chodcov. Na priechod vstúpila v čase, keď sa k nej z ľavej strany približovalo vozidlo zn. Škoda. V čase jej vstupu do jazdnej dráhy vozidla sa uvedené vozidlo nachádzalo vo vzdialenosti 11,31 m od miesta zrážky a pre chodkyňu bolo viditeľné. Vo výhľade chodkyni nič nebránilo. Znalec ako technickú príčinu vzniku dopravnej nehody určil charakter pohybu chodkyne po vozovke v čase z ľavej strany prichádzajúceho vozidla zn. Škoda, ktorý vyhodnotil ako nesprávny a vo vzťahu k vzdialenosti tohto vozidla ako prvok, ktorý prinútil vodičku tohto vozidla k náhlej zmene smeru ale hlavne rýchlosti jazdy.
61. Z dodatku k odbornému vyjadreniu ďalej vyplýva, že vodička by mohla dopravnej nehody zabrániť iba vtedy, ak by sa pohybovala s vozidlom v čase svojej reakcie rýchlosťou 25,4 km/h a na chodkyňu by reagovala tak, ako reagovala, zastavila by s vozidlom pred miestom zrážky a k zrážke by nedošlo, resp. ak by začala na chodkyňu reagovať v čase 2,12 s pred zrážkou, t. j. o 1,02 s skôr ako reagovala, keď sa s vozidlom nachádzala vo vzdialenosti 25,06 m pred miestom zrážky, zastavila by s vozidlom pred miestom zrážky zo skutočnej rýchlosti 41,24 km/h a k zrážke by nedošlo. Vzhľadom na to, že v tom čase sa chodkyňa nachádzala ešte na chodníku vo vzdialenosti 2,8 m od miesta zrážky, vodička vozidla nemala dôvod reagovať. Chodkyňa mohla nehode zabrániť, ak by dodržala povinnosti chodcov a nevstupovala by do jazdnej dráhy vozidla vtedy, ak by s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúceho vozidla nedonútila jeho vodiča na zmenu smeru a rýchlosti jazdy.
62. Správny súd z obsahu priestupkového spisu mal za preukázané, že svedkovia dopravnej nehody O. M. aj M. K. do Zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 13.12.2018 a 14.12.2018 nepotvrdili, žeby žalobkyňa pred priechodom pre chodcov zastavila a obzrela sa okolo seba, či môže cez cestu bezpečne prejsť. Teda tvrdenie žalobkyne, že brala ohľad na prechádzajúce motorové vozidlá, a že mala voľný priechod bez prichádzajúcich vozidiel, nebolo v rámci objasňovania priestupku za preukázané. Správny súd toto tvrdenie žalobkyne považuje za subjektívne a ničím nepreukázané. Z ustanovenia § 53 ods. 1, 2 a 4 zákona o cestnej premávke nevyplýva pre chodcov iba povinnosť použiť priechod pre chodcov, ale ich povinnosťou je aj to, že musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel a pred vstupom na vozovku sa musí chodec presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Rovnako chodec nesmie vstupovať na vozovku a to ani pri použití priechodu pre chodcov a vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť, čo v danom prípade žalobkyňa, ako je preukázané z objasňovania priestupku, nevykonala. Podľa záverov znalca z odborného vyjadrenia a jeho dodatku mala žalobkyňa dobrý výhľad pred vstupom na vozovku a nič jej v tom výhľade nebránilo.
63. Správny súd rovnako ako žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, ktorá je preukázaná v konaní o objasňovaní priestupku, že žalobkyňa v čase dopravnej nehody podľa výsledkov toxikologického vyšetrenia zo dňa 18.09.2018 mala stanovenú koncentráciu etylalkoholu 2,13 g/kg (promile). Osoba, ktorá sa nachádza v takomto stave opilosti (zvlášť žena), má výrazné poruchy koordinácie pohybov spojené s potácaním, častými pádmi, náhlou zmenou smeru, poruchy videnia spojené s poruchami odhadu vzdialenosti a výrazným predĺžením reakčného času. Táto skutočnosť podľa názoru správneho súdu výrazne ovplyvnila konanie žalobkyne a nesprávne vyhodnotenie situácie, reakcie na pohyb motorového vozidla.
64. Správny súd považuje za nedôvodnú námietku žalobkyne, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného sa správny orgán nezaoberal povinnosťami vodičky ani vyjadrením, ako sa venovala riadeniu motorového vozidla, a prečo nezotrvala na mieste dopravnej nehody tak, ako jej to ukladá zákon. Správny súd mal z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného za preukázané, že žalovaný sa otázkou plnenia povinnosti účastníka cestnej premávky vodiča C. M. riadne zaoberal a reagoval na námietky žalobkyne. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vodička C. M. dodržala povolenú ako aj primeranú rýchlosť jazdy vzhľadom k podmienkam v čase a mieste dopravnej nehody a jej spôsob jazdy v čase bezprostredne pred dopravnou nehodou ako aj v čase dopravnej nehody bol správny, pričom na pohyb chodkyne na vozovke reagovala včas, keď už reagovať mohla. Poukázal na odborné vyjadrenie znalca a dodatku k tomuto odbornému vyjadreniu, v ktorom znalec bral v úvahu všetky podklady získané pri dokazovaní, na základe ktorých konštatoval, že vodička by mohla zabrániť nehode reakciou skoršou ako 1,2 s ako reagovala, t. j. 2,12 s pred zrážkou. Ak by na pohyb chodkyne reagovala nekolíznym brzdením, tak by s vozidlom zastavila pred miestom zrážky. V tom čase však chodkyňa stála pred priechodom pre chodcov a vodička nemala dôvod reagovať. Rovnako by nehode zabránila, aby sa v tom čase pohybovala rýchlosťou 25,4 km/h, pričom reálne sa pohybovala rýchlosťou 41,24 km/h, t. j. rýchlosťou nielenže povolenou ale dokonca nižšou ako povolenou. Podľa názoru žalovaného to svedčí o skutočnosti, že vodička rýchlosť jazdy prispôsobila najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať tak, ako jej to ukladá ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Rovnako dbala aj na zvýšenú opatrnosť voči chodcov tak, ako to ukladá ustanovenie § 4 ods. 1 písm. e) citovaného zákona.
65. Tvrdenie žalobkyne, že vodička osobného motorového vozidla netrvala na mieste dopravnej nehody tak, ako jej to ukladá zákon, považuje správny súd za účelovú a toto jej tvrdenie nevyplýva ani z obsahu priestupkového spisu. Podľa Záznamu o podaní vysvetlenia č. U.-PO-U zo dňa 14.09.2018 vodička osobného motorového vozidla C. M. podala vysvetlenie príslušníkovi Policajného zboru v čase podľa spísaného záznamu o 22.56 hod. V čase o 20.52 hod. dňa 14.09.2018 sa podrobila dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v krvi. Rovnako z výpovede svedka O. M. zo dňa 13.12.2018 (Zápisnica č. k.: U.-PO-U vyplýva, že svedok O. M. uviedol, že on volal na linku 112 a tam sa riadil ich pokynmi, čo má robiť spoločne s vodičkou a jej priateľom, ktorá viedla uvedené vozidlo. Z vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že vodička osobného motorového vozidla sa riadne podrobila objasňovaniu dopravnej nehody a zotrvala na mieste.
66. Správny súd považuje za subjektívne a ničím nepreukázané aj tvrdenie žalobkyne, že konštatovanie znalca o rýchlosti osobného motorového vozidla, ktorou sa pohybovala vodička C. M., je nepresné a nesprávne, pretože tým, že cúvla z miesta, kde vozidlo zastavilo, nie je možné určiť rýchlosť akou sa vozidlom pohybovala.
67. Správny súd z Dodatku č. X/XXXX k Odbornému vyjadreniu znalca T.. Z. C. - znalca z odboru doprava cestná mal za preukázané, že na strane 10 tohto dodatku znalec pracoval s postavením osobného motorového vozidla po zrážke, kde uviedol, že motorové vozidlo zn. Škoda Y. R. prešlo po zrážke ešte do konečnej polohy vzdialenosť 15,66 m a ostalo stáť prednou časťou cez stredovú čiaru tak, ako to uviedol vo svojej výpovedi vodič autobusu. Nakoľko zasahovalo prednou časťou do protijazdného pruhu, cúvlo následne zadnou časťou ešte na priechode pre chodcov. Chodkyňa bola počas zrážky odhodená na stredovú čiaru cca 1,5 až 2 m od priechodu pre chodcov. V bode 2.3.2 Analýza vzájomného pohybu motorového vozidla Škoda Y. R. a chodkyne pred zrážkou, v čase zrážky a po zrážke na strane 8 dodatku znalec konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že je známe miesto zrážky motorového vozidla Škoda Y. R. a chodkyne, je známy smer pohybu motorového vozidla zn. Škoda Y. R. a smer chodkyne, je známa konečná poloha chodkyne a motorového vozidla, je možné
na základe tohto pomocou metódy spätného odvíjania deja vypočítať nárazovú rýchlosť motorového vozidla Škoda Y. R. ako aj rýchlosť v prednehodovom deji. Správny súd konštatuje, že žalobné námietky, ako aj odvolacie námietky žalobkyne uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu sú spravidla totožné a s týmito námietkami sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne vysporiadal a svoje rozhodnutie aj odôvodnil.
68. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Týmto všeobecným predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).
69. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
70. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
71. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
72. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
73. Správny súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj s obsahom priestupkového spisu v predmetnom konaní mal za preukázané, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade so zákonom, rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky predpísané náležitosti, v odôvodnení rozhodnutia žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán uviedli všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie vo veci, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov, akú správnu úvahu použili pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a taktiež žalovaný uviedol, ako sa vyrovnal s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.
74. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
75. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 v spojení s §167 ods. 1 a § 168 SSP. Žalobkyni ako neúspešnej účastníčke konania náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému nezistil podmienky pre priznanie nároku na náhradu trov konania uvedené v § 168 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.