Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu Y. P., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Y. E., trvale bývajúceho F., W. W., ul. J. 6, Y. E. bez cestovného dokladu, karta azylanta č. S. vydaná Rakúskou republikou, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom kancelárie v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému Prezídiu Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Mlynská 4629/2A, Dunajská Streda, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení č. PPZ-HCP-BA8-24-022/2019- AV zo dňa 21.11.2019 takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda č. PPZ-HCP- BA8-24-022/2019-AV zo dňa 21.11.2019 o zaistení žalobcu Y. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Y. E., trvalý pobyt F., W. W., T.. J. X, karta azylanta č. S. je n e z á k o n n é.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalované Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda vydalo dňa 21.11.2019 rozhodnutie o zaistení žalobcu č. PPZ-HCP-BA8-24-022/2019-AV, ktorým ako príslušný správny orgán zaistilo žalobcu podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o pobyte cudzincov“) ako žiadateľa o udelenie azylu a zároveň štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Účastník konania bol s poukazom na a zákona o pobyte cudzincov zaistený dňom vydania rozhodnutia, t.j. 21.11.2019 s tým, že zostáva umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (v ďalšom texte aj : „ÚPZC Sečovce“). Podľa zákona o pobyte cudzincov správny orgán stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 23.02.2020.

2. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca včas prostredníctvom právnej zástupkyne správnu žalobu datovanú dňom 05.12.2012, ktorou žiadal, aby príslušný súd v Košiciach v súdnom preskúmavacom konaní rozhodnutie žalovaného zrušil a nariadil jeho bezodkladné prepustenie. V žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodov uvedených v ustanovení , a , teda uplatnil zrušovacie dôvody, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového

stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

3. Žalovaný zaslal konajúcemu súdu dňa 24.02.2020 písomné podanie z 21.02.2020 označené ako „Prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny menom Y. P. z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce - oznámenie,“ z ktorého vyplýva, že žalobca bol dňa 20.02.2020 v čase 9:10 hod. z ÚPZC Sečovce prepustený. Dôvodom prepustenia bolo ust. § 90 ods. 2 písm. b) bod 6 zákona o pobyte cudzincov, na základe príkazu na prepustenie zaistenej osoby z 20.02.2020 vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda. Správny orgán oznámil súdu, že voči žalobcovi bolo po jeho prepustení začaté nové konanie o zaistení podľa príslušných ustanovení zákona o pobyte cudzincov, vzhľadom na informáciu majúcu charakter utajovanej skutočnosti so stupňom utajenia „vyhradené,“ pôvodcom ktorej je Slovenská informačná služba. Na základe týchto skutočností, preto cudzincovi bolo vydané nové rozhodnutie o zaistení č. PPZ-HCP-BA8-5-009/2020-AV zo dňa 20.02.2020 podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a zároveň bol umiestnený v ÚPZC Sečovce.

4. Na vzniknutú situáciu zástupkyňa žalobcu reagovala na pojednávaní pred súdom dňa 08.07.2020 tak, že napriek prepusteniu žalobcu zo zaistenia, žalobca na podanej žalobe trvá a v zmysle žiada, aby bolo určené, že rozhodnutie o zaistení č. PPZ-HCP- BA8-24-022/2019-AV zo dňa 21.11.2019, ktoré tvorí predmet súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní bolo súdom vyhlásené za nezákonné.

5. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA8-24-022/2019-AV zo dňa 21.11.2019 vyplýva, že účastník konania bol dňa 23.08.2019 kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Bratislava na diaľnici D1 z dôvodu prekročenia rýchlosti, pri kontrole predložil preukaz Rakúskej republiky pre osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu S. vydaný 05.03.2018, bol bez cestovného dokladu a lustráciou v informačnom systéme CLK bolo zistené, že na účastníka konania bol vyhotovený záznam v schengenskom informačnom systéme (SIS2) v zmysle čl. 96 Schengenského dohovoru. Následne na základe pokynu uvedenom v označenom zázname bol účastník konania odovzdaný a predvedený príslušnému policajnému oddeleniu k ďalšiemu konaniu a riešeniu. Lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že účastník konania na území SR nemá udelený žiaden druh pobytu (trvalý, prechodný, resp. tolerovaný), ako aj to, že dôvodom vyhotovenia záznamu v zmysle čl. 96 Schengenského dohovoru bolo odopretie vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore občanom tretích krajín, opatrenie vo vnútrozemí: odovzdať osobu orgánu cudzineckej polície za účelom jej vyhostenia z územia schengenského priestoru. Aktuálnosť tohto údaju bola preverená prostredníctvom dotazu adresovaného Rakúskej spolkovej republike, dňa 23.08.2019 zo SIRENE Rakúsko bola doručená správa v znení: „Azylové konanie stále prebieha, keďže osoba podala odvolanie na náš federálny správny súd.“ Správny orgán zistil informáciu od účastníka konania, že tento je štátnym príslušníkom Y. a za takýchto okolností vzniklo podozrenie, že na území W. republiky, resp. v schengenskom priestore sa zdržiava neoprávnene, pričom takýmto protiprávnym konaním naplnil definíciu neoprávneného pobytu uvedenú v § 2 ods. X písm. h) zákona o pobyte cudzincov. Zároveň tým naplnil dôvod na administratívne vyhostenie podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Následne bol účastník konania predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Dunajská Streda za účelom konania o jeho administratívnom vyhostení. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má pozitívny zápis v schengenskom informačnom systéme SIS2, podľa ktorého je žiadateľom o azyl na území Rakúska, vznikol oprávnený predpoklad naplnenia podmienok jeho prevozu podľa Dublinského dohovoru. Túto skutočnosť preto správny orgán dňa 23.08.2019 oznámil Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra SR, v prípade účastníka konania však zároveň bolo možné predpokladať značné riziko jeho úteku, keďže požiadal o udelenie azylu v Rakúskej republike. Účastník konania vo svojom vyjadrení podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku do zápisnice potvrdil, že na území Rakúskej republiky požiadal o azyl z dôvodu, že v jeho domovskej krajine je vojna, počas ktorej bol zranený. Po príchode do Rakúska bol umiestnený v tábore a v roku 2010 mu Rakúska spolková republika udelila azyl a bol mu aj vydaný cestovný doklad pre cudzincov. V roku 2007 sa oženil s občiankou Ruskej federácie Z. A., ktorá tak isto má udelený azyl v Rakúsku. V rokoch 2008 a 2009 sa im narodili 2 dcéry. V roku 2015 odcestoval do Ruskej federácie, z dôvodu, aby si dal vyhotoviť cestovný pas domovskej krajiny, do Rakúska sa vrátil, pretože mu vypršala platnosť pasu vydaného Rakúskou republikou. Z dôvodu, že mu bol vydaný pas Ruskou federáciou, bolo mu oznámené, že mu už nemôže byť vydaný cestovný pas azylanta Rakúskej spolkovej republiky. Z tohto dôvodu mu preto bol vystavený IDK doklad

- kartička pre azylanta s platnosťou na 2 roky. Cez Slovensko prechádzal motorovým vozidlom z Poľska, kde si bol hľadať obchodných partnerov. Až dňa 23.08.2019 počas predvedenia na príslušné policajné oddelenie cudzineckej polície sa dozvedel, že v schengenskom informačnom systéme má záznam o vyhostení zo schengenského priestoru. Dňa 23.08.2019 účastníkovi konania bolo vydané rozhodnutie o jeho zaistení a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia v Medveďove. Dňa 04.10.2019 v tomto útvare podal žiadosť o udelenie azylu na území SR. Z uvedených dôvodov bol žalobca dňa 23.08.2019 zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského dohovoru späť do Rakúskej spolkovej republiky. Následne účastník konania bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Týmto rozhodnutím bola dĺžka doby zaistenia účastníka konania stanovená na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 23.02.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 04.10.2019 účastník konania podal žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, o ktorej ku dňu vydania súdom preskúmavaného rozhodnutia o zaistení žalobcu Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ešte nerozhodol, správny orgán rozhodol o zaistení účastníka konania podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.

6. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodol o zastavení konania v zmysle zákona o azyle číslo , nakoľko Rakúska spolková republika odmietla prevzatie účastníka konania podľa Dublinského dohovoru, pretože v Rakúskej spolkovej republike bolo ukončené azylové konanie. Správny orgán z uvedeného vyvodil zrejmú účelovosť žiadosti žalobcu o udelenie azylu, pretože tento požiadal o udelenie azylu na území SR až po tom, ako bolo zastavené konanie o jeho prevoze podľa Dublinského dohovoru do Rakúskej spolkovej republiky. Žalovaný vyhodnotil, že žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom oddialiť administratívne vyhostenie žalobcu zo schengenského priestoru. V prípade účastníka konania tak existuje dôvodné podozrenie, že tento podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť realizáciu jeho administratívneho vyhostenia.

7. Zároveň správny orgán zaujal stanovisko, že s poukazom na osobu účastníka konania existuje značné riziko jeho úteku, čím by vznikla vysoká miera ohrozenia účelu jeho vyhostenia. Zdôraznil, že účastník konania nedisponuje finančnými prostriedkami na vycestovanie z územia SR a ani prostriedkami na zabezpečenie pobytu na území Slovenska. Správny orgán konštatoval, že zaistenie účastníka konania je plne v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, pretože účastník konania je osoba, proti ktorej prebieha konanie o udelení azylu. V závere preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dĺžka doby zaistenia bola stanovená do 23.02.2020 a bude povinnosťou správneho orgánu skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia (§ 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov).

8. Žalobca v správnej žalobe citoval ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a uviedol, že z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné, menej závažné prostriedky a účelom zaistenia je zistenie tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať „najmä, ak existuje riziko jeho úteku.“ Zdôraznil, že správny orgán je povinný identifikovať vo výroku skutkovú okolnosť napĺňajúcu dôvod zaistenia podľa tohto ustanovenia zákona, a takéto skutkové okolnosti nie je možné nahradiť citáciou ustanovenia právneho predpisu obsahujúceho vyššie označenú formuláciu. Z výroku rozhodnutia o zaistení teda musí byť zrejmé, že takéto riziko existuje a nie je možné ani uvádzať skutkové okolnosti v podmieňovacom spôsobe, pretože by to zásadným spôsobom spochybnilo spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci, teda, že správny orgán spoľahlivo zistil, že u účastníka konania existuje riziko jeho úteku.

9. Zároveň žalobca namietal, že aj keď vo výroku preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza ako účel zaistenia § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán v skutočnosti zaistil žalobcu na účel jeho administratívneho vyhostenia, o ktorom zrejme predpokladá, že k nemu opätovne dôjde po zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie azylu. K chronológii zaisťovania zdôraznil, že žalobca bol tým istým správnym orgánom zaistený už dňa 23.08.2019 (podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov), a to z dôvodu zabezpečenia prípravy alebo prevozu podľa Dublinského dohovoru do Rakúskej spolkovej republiky. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zastavil konanie podľa o azyle, rozhodnutie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 16.09.2019. Týmto dňom teda aj zanikol dôvod zaistenia

žalobcu a tento mal byť v súlade s ustanovením § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov prepustený do zariadenia, v ktorom bol umiestnený na základe rozhodnutia o zaistení zo dňa 23.08.2019. Napriek tomu žalovaný postupoval tak, že žalobcu ponechal v zaistení od 16.09.2019 až do 21.11.2019, a teda jeho osobná sloboda bola obmedzená bez akéhokoľvek zákonného dôvodu. Táto skutočnosť robí nezákonnou podľa žalobcu aj tú časť výroku rozhodnutia, podľa ktorej „zostáva umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce,“ pretože nemal byť ponechaný v zariadení, z ktorého mal byť už 17.09.2019 prepustený. V tej súvislosti žalobca spochybňoval aj to, či žalovaný, ktorý vydal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bol miestne príslušným na rozhodnutie o zaistení žalobcu. Žalobca poukázal aj na to, že z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný spochybňuje žiadosť žalobcu o udelenie azylu a jeho postup považuje za účelový s cieľom oddialiť administratívne vyhostenie zo schengenského priestoru. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nie je orgánom oprávneným na takéto posúdenie jeho žiadosti, a preto aj jeho úvahy o účelovosti žiadosti sú nielen irelevantné, ale aj také, o ktorých nie je oprávnený si utvoriť úsudok, vzhľadom na to, že konanie o udelenie azylu v čase vydania rozhodnutia o zaistení už prebiehalo. Ďalej namietal, že z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, aké skutočnosti (na základe ktorých je založená žiadosť žalobcu o udelenie azylu) sa majú zisťovať počas doby jeho zaistenia. Poukázal na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplývajúce z rozsudku sp. zn. zo dňa 06.02.2015 (uverejnený v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. : 36/2017), z ktorého vyplýva: „v záujme presvedčivosti rozhodnutia o zaistení podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu nesmie absentovať zmienka o takých skutočnostiach, ktoré by naplnenie citovaného zákonného účelu zaistenia dostatočne zrozumiteľne odôvodňovali (napr. na základe čoho vyvstala potreba zisťovania skutočností týkajúcich sa žiadosti o azyl, či išlo o súčinnosť s migračným úradom, prípadne na aké skutočnosti malo byť zisťovanie vykonané, resp. aké úkony si takéto zisťovanie ešte vyžiada), najmä ak je zrejmé, že cudzinec potom, čo požiadal o azyl, už absolvoval v azylovom konaní vstupný pohovor.“ Napriek tomu rozhodnutie žalovaného neobsahuje žiadnu zmienku o tom, na základe čoho vyvstala potreba zisťovania skutočností týkajúcich sa žiadosti o azyl, a teda aké skutočnosti majú byť zisťované, prípadne aké úkony si takéto zisťovanie vyžiada. Z takéhoto pohľadu nemožno považovať preto napadnuté rozhodnutie žalovaného za dostatočne odôvodnené, a to aj so zreteľom na to, že žalovaný v odôvodnení uvádza, že účelom zaistenia je vysoká miera ohrozenia vyhostenia účastníka konania, čo zároveň odôvodnenie rozhodnutia robí aj nezrozumiteľným. S poukazom na a Správneho poriadku za použitia , Správneho poriadku preto žalobca preskúmavané rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.02.2020 k správnej žalobe zaujal stanovisko, že neporušil zákonnosť a ani vecnú správnosť rozhodnutia tak zo stránky právnej, ako aj skutkovej. Všetky námietky žalobcu uplatnené prostredníctvom splnomocnenej osoby preto považoval za neodôvodnené a neopodstatnené. Vyslovil názor, že správna žaloba bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty od doručenia rozhodnutia, dňa 21.11.2019. Zopakoval argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia a zdôraznil, že žalobca požiadal o udelenie azylu na území SR až po tom, čo bolo zastavené konanie o jeho prevoze podľa Dublinského dohovoru do Rakúskej spolkovej republiky. Takéto konanie účastníka konania, preto jasne svedčí o účelnosti jeho žiadosti o udelenie azylu, výlučne s cieľom oddialiť administratívne vyhostenie zo schengenského priestoru, resp. vrátenie do domovskej krajiny. Podľa žalovaného v prípade, ak je štátny príslušník tretej krajiny zaistený a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. O potrebe zaistiť žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov žalovaný rozhodol najmä s poukazom na osobu účastníka konania a na skutočnosť, že v jeho prípade existuje riziko úteku, a v prípade, ak by boli využité alternatívne opatrenia vo vzťahu k zaisteniu, vznikla by vysoká miera ohrozenia účelu vyhostenia účastníka konania. Žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami na vycestovanie z územia SR, a ani prostriedkami na finančné zabezpečenie pobytu. Vo vzťahu k osobe žalobcu žalovaný v písomnom vyjadrení zdôraznil, že v minulosti už bol žiadateľom o azyl (vyhlásenie podal dňa 21.07.2003) a konanie bolo vedené Migračným úradom pod č. MU-3609/PO-Ž/2003. Žalobca však azylové zariadenie opustil, jeho pobyt nebol známy, preto konanie o žiadosti o udelenie azylu bolo zastavené podľa § 19 odsek 1 písm. f) zákona o azyle.

11. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce konanie na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa

08.07.2020 a dospel k záveru o nezákonnosti tohto rozhodnutia, preto podľa vyslovil, že rozhodnutie žalovaného o zaistení žalobcu z 21.11.2019 je nezákonné.

12. Predmetom prieskumu v tomto súdnom preskúmavacom konaní je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA8-24-022/2019-AV zo dňa 21.11.2019, ktorým žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov dňom vydania rozhodnutia, t.j. 21.11.2019 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 23.02.2020, a to ako žiadateľa o udelenie azylu a zároveň štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu zistenia (pozn. v preskúmavanom rozhodnutí chybne uvedené slovo „zaistenia“) tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku, a zároveň vyslovil, že žalobca zostáva umiestnený v ÚPZC Sečovce.

13. Podľa o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, pre účely tohto zákona štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

14. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.

15. Podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.

16. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

17. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

18. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj: „Dohovor“), publikovaného pod č. nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

19. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov - pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

20. Podľa nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

21. Podľa o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

22. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

23. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

24. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj všeobecných súdov Slovenskej republiky, aby pozbavenie osobnej slobody v zmysle čl. 5 Dohovoru bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z daného potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.

25. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že účastník konania bol zaistený ako žiadateľ o udelenie azylu, ktorý sa v čase rozhodovania správneho orgánu už nachádzal v administratívnom zaistení na základe predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.08.2019 pod č.: PPZ-HCP- BA8-24-012/2019-AV, z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov (t.j. z dôvodu zabezpečenia prípravy alebo prevozu žalobcu podľa Dublinského dohovoru), ktorým správny orgán podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, a to najviac do 23.02.2020 a účastníka konania umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zastavil konanie podľa Dublinského dohovoru (t.j. o vydaní do Rakúskej spolkovej republiky), teda konanie, pre ktoré bol žalobca zaistený rozhodnutím správneho orgánu z 23.08.2019 rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.09.2019. Až následne, dňa 04.10.2019 podal žalobca žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, o ktorej ku dňu 21.11.2019 (t.j. ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia v tomto súdnom konaní) Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ešte nerozhodol.

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, aj podľa názoru správneho súdu dňom 16.09.2019, teda dňom právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania podľa o azyle v znení neskorších predpisov (t.j. konania o vydaní žalobcu do Rakúska, ktoré zároveň tvorilo dôvod pre zaistenie žalobcu rozhodnutím žalovaného z 23.08.2019), zanikol dôvod zaistenia žalobcu podľa ustanovenie zákona o pobyte cudzincov. Napriek tomu bol žalobca v období od 16.09.2019 až do 21.11.2019 naďalej umiestnený v zariadení pre cudzincov, nebol prepustený na slobodu a jeho osobná sloboda tak bola obmedzovaná bez zákonného dôvodu. V tej súvislosti podľa názoru správneho súdu neobstojí ani formulácia výroku preskúmavaného rozhodnutia „a zostáva umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce,“ pretože v čase rozhodovania o opätovnom zaistení, žalobca z predchádzajúceho zaistenia už mal byť prepustený.

27. Správny súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalovaný svoj postup pri zaistení žalobcu oprel o ustanovenie § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, preto v rámci súdneho preskúmavacieho konania bolo potrebné sa zaoberať preukázaním splnenia podmienok vyplývajúcich z označeného ustanovenia v preskúmavanom rozhodnutí.

28. Z obsahu označeného ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je zrejmé, že účelom zaistenia v zmysle tohto zákonného ustanovenia je zistenie skutočnosti, na ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.

29. V tej súvislosti správny súd konštatuje, že z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia nevyplývajú a ani nie sú označené žiadne skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zisťovať v rámci konania o udelenie azylu žalobcovi, ktoré by bez zaistenia žalobcu nebolo možné získať. Dôvody, ktoré viedli k zaisteniu žalobcu sú v preskúmavanom rozhodnutí formulované skôr vo vzťahu k účelovosti konania žalobcu, ktorý podľa názoru žalovaného sa takýmto postupom, t.j. podaním žiadosti o udelenie azylu snaží vyhnúť administratívnemu vyhosteniu z územia Slovenskej republiky. Uvedené úvahy však nesmerujú k naplneniu zákonných predpokladov pre zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov.

30. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jeho predchádzajúceho postupu dospel k záveru, že žalovaný vo veci nepostupoval zákonným spôsobom a vzhľadom na pochybenia, ktoré sú uvedené vyššie, žalovaný rozhodol rozhodnutím, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd preto z dôvodov

uvedených v ust. a s použitím ust. vyslovil, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA8-24-022/2019-AV zo dňa 21.11.2019 je nezákonné.

31. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa tak, že priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením procesným postupom podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.