Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/267/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav Juričko, v právnej veci navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX, proti manželovi, ktorý návrh na rozvod nepodal F. B., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/X, D. H., za účasti maloletých detí I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a F. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 23.09.2017 vo Švedlári, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Švedlár, vo zväzku 8, ročník 2017, na strane 149, pod poradovým číslom 4, rozvádza.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX v tomto znení:

Zverujú sa mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletých zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. I. sumou 230,- Eur mesačne a na výživu mal. J. sumou 160,- Eur mesačne vopred k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci, počnúc od právoplatnosti,

Styk otca s mal. I. a mal. J. súd neupravuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka (ďalej aj „manželka“ a „matka“) sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 12.12.2023 domáhala rozvodu jej manželstva s manželom, ktorý návrh na rozvod nepodal (ďalej aj „manžel“, „odporca“ a „otec“), na čas po rozvode žiadala zveriť maloletých do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca žiadala určiť výživné na obe maloleté sumou 390 Eur mesačne, k rukám matky do 10-tého dňa v mesiaci. Styk otca s maloletými nežiadala upraviť.

2. Navrhovateľka podaný návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli po krátkej známosti. Narodili sa im dve deti, manžel však pracoval mimo domova a domov chodieval len na krátku dobu. Starostlivosť o deti bola na nej. V priebehu manželstva zistila, že manžel si píše s cudzími ženami, časom došlo aj k zmene v jeho správaní, pri príchode domov ju ignoroval, keď bol v práci, s ňou nekomunikoval, nedvíhal telefón. Po nahliadnutí do jeho telefónu zistila, že ju manžel podvádza s kolegyňou z práce. Snažila sa ho s tým konfrontovať, vyriešiť situáciu, na čo uviedol však uviedol, že s ňou už nechce žiť. Oznámil jej, že sa chce rozviesť, avšak žiadne kroky k tomu nepodnikol. Mrzí ju, že neignoruje ju, ale aj

deti, hlavne syn si to vyčíta. O dcéru neprejavuje vôbec žiaden záujem, syn sa s ním snaží komunikovať, avšak končí to hádkami.

3. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení súhlasil s rozvodom manželstva, priznal mimomanželský pomer.

4. Dňa 11.03.2024 bola súdu doručená správa kolízneho opatrovníka, z obsahu ktorej vyplynulo, že matka, A. B., nar. XX.XX.XXXX a otec, F. B., nar. XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo v roku 2017 na Matričnom úrade vo Švedlári. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2023. Matka býva s mal. deťmi, I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX v murovanom dome na adrese E. XXX. V spoločnej domácnosti žije aj stará matka J. D.. Domácnosť pozostáva z obývačky, detskej izby, spálne, kuchyne, kúpeľne a sociálneho zariadenia. Jednu izbu má k dispozícii stará matka, detskú izbu majú súrodenci spoločnú. Domácnosť je zariadená vhodným nábytkom, ktoré slúži potrebám rodiny. V dome je zavedená el. energia, vodovod, domácnosť je vykurovaná tuhým palivom. Matka platí výdavky za elektrinu, vodu, televíziu a internet v sume približne 210 Eur mesačne. Každoročne zakupujú drevo a brikety v sume 1600 Eur. Prostredie je vyhovujúce potrebám mal. detí. Mal. deti navštevujú Základnú školu vo Švedlári. I. je žiakom ôsmeho ročníka, dobre sa učí, škola ho baví, zúčastňuje sa olympiád s rôznym zameraním, navštevuje krúžok prvej pomoci. J. je žiačkou prvého ročníka, do školy chodí rada, navštevuje umelecký krúžok v škole. Ošetrujúcim lekárom maloletých detí je MUDr. Yacoob v Mníšku nad Hnilcom. Matka uvádza, že deti nemajú žiadne vážne zdravotné problémy, ktoré by súviseli so zvýšenými výdavkami, prekonávajú bežné detské ochorenia. Matka zabezpečuje celodennú starostlivosť o svoju matku a z tunajšieho úradu poberá opatrovateľský príspevok vo výške 540 Eur a prídavky na deti v sume 120 Eur. Daňový bonus na deti poberá otec. Komunikácia medzi rodičmi je narušená, komunikujú zvyčajne telefonicky. Mal. J. sa k rozvodu rodičov nechcela vyjadriť, pretože na túto situáciu reaguje veľmi citlivo.

5. Súd pri svojom postupe predvolal účastníkov na Informačné stretnutie rodičov, ktoré sa uskutočnilo dňa 04.03.2024. Súd na tomto stretnutí vypočul oboch rodičov, pričom zistil pomery na oboch stranách. Obaja rodičia zhodne deklarovali ochotu uzatvoriť rodičovskú dohodu, ktorá je v súdnom spise vedená v zápisnici na č.l. 26.

6. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

9. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

10. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. K jeho zrušeniu možno pristúpiť len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti už niekoľko mesiacov, a teda ani spoločne nehospodária. Komunikácia medzi manželmi počas tohto obdobia nebola žiadna. Ako to aj vyplynulo z vyjadrení oboch manželov, títo v súčasnosti vedú vlastné

domácnosti. Obaja manželia preto trvajú na tom, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Súd je toho názoru, že manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel, pritom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní manželstvo funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že manželstvo účastníkov si neplní svoju funkciu v žiadnej oblasti a je len formálnym zväzkom. Takéto manželstvo, ktoré nespĺňa svoj účel vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, je nefunkčné a je možné konštatovať, že vzhľadom na postoj oboch manželov, je bez perspektívy jeho obnovenia. Z uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol. Za príčiny rozpadu manželstva účastníkov považoval súd odcudzenie manželov z dôvodu výkonu práce mimo bydliska a nedostatočnej komunikácie medzi manželmi. Tieto skutočnosti manželia prezentovali tak na informatívnom stretnutí, ako aj vo svojich účastníckych výpovediach. Súd však apeluje na rodičov, aby obaja aj naďalej fungovali na rodičovskej úrovni, spoločne sa usilovali o napĺňanie potrieb maloletých detí a zabezpečenia fyzického zdravia a psychickej pohody detí tak, aby rozvod mal na nich čo najmenší vplyv.

13. Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých ).

23. Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých a opatrenia MPSVaR SR č. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2023 suma alebo úhrn súm 122,77 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

24. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2023 predstavuje čiastku 36,80 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

29. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

30. Podľa , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého,

31. Podľa , súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa až d), a , inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

32. Podľa , ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

33. Podľa , rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

34. S ohľadom na skutočnosť, že rodičia maloletých uzatvorili dňa 04.03.2024 rodičovskú dohodu, podľa ktorej došlo k zvereniu maloletých do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na ich výživu, súd vykonal preskúmanie takto predloženej dohody, a to za účelom zistenia, či táto dohoda bude v záujme maloletých a teda najmä, či matka dokáže poskytnúť maloletým primeranú starostlivosť a vytvoriť im stabilné výchovné prostredie a tiež, či dohodnutá výška výživného bude pokrývať náklady na zabezpečenie ich starostlivosti.

35. Pokiaľ šlo o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že obe maloleté deti sú v súčasnej dobe v starostlivosti matky, ktorá sa o nich riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky.

36. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal pri schvaľovaní rodičovskej dohody z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť prostredníctvom správy kolízneho opatrovníka, počas informatívneho stretnutia rodičov ako aj výsluchu účastníkov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

37. S ohľadom na to, že nikto z účastníkov nenavrhol upraviť styk otca s maloletými deťmi, súd túto skutočnosť akceptoval. Styk je tak ponechaný na dohode rodičov, ktorí deklarovali schopnosť sa na stretávaní dohodnúť.

38. S poukázaním na všetky vyššie uvedené skutočnosti, najmä na v súdnom spise uvedené a zistené náklady, ktoré je nevyhnutné vynaložiť na uspokojenie potrieb maloletých detí ako aj na osobné, sociálne a majetkové pomery rodičov má súd za to, že rodičmi uzatvorená dohoda je v záujme maloletých I. a J. a preto ju súd výrokom II. tohto rozsudku schválil.

39. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

41. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. O trovách konania súd rozhodol výrokom III. tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ).

Proti výroku II. a III. tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( )

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.