Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/87/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu BIZ MIND SK s.r.o. v likvidácii, so sídlom Dukelská 1219/13, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 342 220, právne zastúpený JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Gelnická č. 33, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101742046/2017 zo dňa 10. augusta 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 547489/2017 zo dňa 10.05.2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel DPH v sume 11 509,76 eur za zdaňovacie obdobie január 2013, nadmerný odpočet DPH v sume 7 230,34 eur žalobcovi priznaný nebol a žalobcovi bola na DPH vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume 4 279,42 eur.

2. V priebehu administratívneho konania správca dane a žalovaný zistili, že predmetná komodita „hlboko mrazené kuracie prsia“ bola dodávaná z Brazílie cez Maďarsko, Čechy a Slovensko do Rakúska v rámci obchodného reťazca Plusfood Hungary Kft - MADE GROUP a.s. Praha - SUSS s.r.o. Žilina - BIZ MIND SK s.r.o. v likvidácii (žalobca) - WF Inerfoods Handels m.b.H. Viedeň, pričom spoločnosť SUSS s.r.o. Žilina (dodávateľ žalobcu) a žalobca sa do obchodného reťazca na Slovensku zapojili práve s úmyslom získať nenáležitú daňovú výhodu spočívajúcu v tom, že žalobca si uplatní odpočítanie dane zo štátneho rozpočtu, pričom sám nebude musieť odviesť daň do štátneho rozpočtu, keďže tovar dodá do Rakúska. Za tým účelom si žalobca uplatnil odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie január 2013 vo výške 11 509,76 eur za tovar od dodávateľa SUSS s.r.o. so sídlom Veľká Okružná 43, Žilina, IČO 46 526 625 na základe faktúry č. 201301002 zo dňa 14.01.2013 v celkovej sume 69 058,56 eur, 20% DPH 11 509,76 eur, predmet fakturácie „kuracie prsia solené hlboko mrazené“. Za stavu, keď je DPH nevymožiteľná u dodávateľa žalobcu (SUSS s.r.o. Žilina), došlo k zneužitiu zásady neutrality dane a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu k daňovému úniku. Pri dodaní tovaru z Čiech do Rakúska bolo možné dosiahnuť na Slovensku predmetný daňový únik len tak, že sa do obchodného reťazca zapojili dva slovenské daňové subjekty, z ktorých na prvom stupni spoločnosť SUSS s.r.o. Žilina do štátneho rozpočtu DPH neodviedla, žalobcovi vystavila faktúru, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie DPH na vstupe, no na výstupe nemusel žalobca odviesť DPH do štátneho rozpočtu, keďže tovar dodal do Rakúska. Tovar bol cez slovenské spoločnosti predávaný len z dôvodu uplatnenia odpočítania DPH u žalobcu bez toho, aby

daň bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená na ktoromkoľvek stupni. To, že spoločnosť SUSS s.r.o. Žilina (dodávateľ žalobcu) z nadobudnutého tovaru od spoločnosti MADE GROUP a.s. Praha neodviedla DPH do štátneho rozpočtu vyplýva z evidencie správcu dane z daňového priznania DPH za zdaňovacie obdobie január 2013, z ktorého je zrejmé, že daňový subjekt SUSS s.r.o. Žilina nepriznal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, deklaroval len nakúpenie tovaru v tuzemsku, a k tomu adekvátny predaj tovaru. To, že žalobca a jeho dodávateľ SUSS s.r.o. Žilina boli umelo vložené do zdaniteľného obchodu preukazuje ďalej aj skutočnosť, že dodanie tovaru sa realizovalo z Čiech do Rakúska bez akejkoľvek prekládky tovaru, pričom celú prepravu organizačne zabezpečovala spoločnosť MADE GROUP a.s. Praha prostredníctvom prepravcu J&M TRANSPED s.r.o. Olomouc, ktorému celú dopravu z Hněvotína cez Nové Mesto nad Váhom do Rakúska uhradila spoločnosť MADE GROUP a.s. Praha, celá preprava bola zahrnutá v cene tovaru už pri predaji spoločnosti SUSS s.r.o. Žilina. O tom, že zapojenie žalobcu a jeho dodávateľa (SUSS s.r.o. Žilina) do obchodného reťazca malo umelý charakter svedčí aj to, že ich účasť v tomto reťazci nemala ekonomické opodstatnenie. Spoločnosť SUSS s.r.o. Žilina predala žalobcovi mrazené kuracie prsia za cenu 2,81 eur/kg, pričom ich nákupná cena od českej spoločnosti MADE GROUP a.s. Praha sa pohybovala v sume 3,16 eur/kg, teda predajná cena tovaru bola nižšia ako cena nákupná, čo znamená, že spoločnosť SUSS s.r.o. Žilina obchodovala so stratou. Žalobca predal tovar ďalej rakúskemu odberateľovi WF Inerfoods Handels m.b.H. Viedeň za cenu 2,95 eur/kg, čo je o 7 % nižšia cena, ako bola cena pri nákupe tohto tovaru z Českej republiky. Úlohou spoločnosti SUSS s.r.o. Žilina bolo umelo znížiť cenu tovaru a urobiť ho konkurencie schopnejším pri jeho predaji rakúskemu odberateľovi. Spoločnosť SUSS s.r.o. Žilina je subjektom nekontaktným, so správcom dane nespolupracuje, nepodáva daňové priznanie k DPH ani súhrnné výkazy. Dôveryhodnosť konania tejto spoločnosti spochybňuje i skutočnosť, že spoločnosť SUSS s.r.o. Žilina sa dňa 14.06.2013 zrušila bez likvidácie jej zlúčením so spoločnosťou PRO EXPO s.r.o. Trenčín a následne bola súdom (ex offo) bez likvidácie zrušená dňa 19.04.2013 i spoločnosť PRO EXPO s.r.o. Trenčín. Spoločnosť SUSS s.r.o. Žilina (dodávateľ žalobcu) nebola ani v čase uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov reálne fungujúcou spoločnosťou, žalobcovi vystavila faktúru bez reálneho dodania tovaru. Pokiaľ žalobca prijal spornú faktúru bez toho, aby zároveň prijal i tovar alebo službu, je jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto zdaniteľného obchodu nespochybniteľná. Na základe vyššie uvedených zistení potom žalovaný ustálil, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre odpočet DPH podľa a a .

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu s tvrdením, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, nemá v nich oporu a z uvedených dôvodov toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 4. Prvým žalobným bodom je to, že žalovaný vec po právnej stránke posúdil nesprávne, pretože k daňovému úniku nedošlo tým, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane, ale tým, že dodávateľ žalobcu daň do štátneho rozpočtu neodviedol.

5. Druhým žalobným bodom je nesprávny záver žalovaného, že medzi žalobcom a jeho dodávateľom SUSS s.r.o. Žilina nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru. Žalobca tvrdí, že z vykonaného dokazovania bola jednoznačne preukázaná identita tovaru, identita prepravcu ako i vecná a časová súvislosť v celom obchodnom reťazci. Reálne uskutočnenie dodávky tovaru spoločnosťou SUSS s.r.o. Žilina pre žalobcu je preukázané. Správcom dane a žalovaným zistený skutkový stav, že dodávateľ žalobcovi vystavil len faktúru bez reálneho dodania tovaru je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

6. Tretím žalobným bodom je nesprávny záver žalovaného, že žalobca mal vedomosť o tom, že sa zúčastňuje daňového úniku, príp. že sa žalobca svojím konaním podieľal na daňovom podvode. Takýto záver nemožno vyvodiť z tvrdenia žalovaného, že spoločnosť SUSS s.r.o. Žilina (dodávateľ žalobcu) bola umelo vsadená do reťazca funkčných firiem za jediným účelom získania daňovej výhody vo forme uplatneného odpočítania dane z dodávateľských faktúr, na ktorú by inak nebol žalobca oprávnený. Pre prijatie záveru, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode nepostačuje ani skutočnosť, že pán Nečas organizačne zabezpečoval prepravu tovaru z Čiech cez Slovensko do Rakúska a ani to, že spoločnosť MADE GROUP a.s. Praha už v čase objednávania prepravy tovaru mala presnú vedomosť o adrese, na ktorej bude tovar vyložený. V uvedenom nie je nič výnimočné, pretože ak spoločnosť MADE GROUP a.s. Praha chcela premietnuť do ceny tovaru fakturovaného odberateľovi SUSS s.r.o. Žilina reálnu cenu

za prepravu tovaru, potom musela vedieť, kde bude tovar prepravený. Žalobca zdôraznil, že preprava potravín podlieha prísnym kritériám a je len výnimočné, že dochádza k prekládke tovaru.

7. Posledným, štvrtým žalobným bodom je to, že žalovaný tým, že nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa SUSS s.r.o. Žilina za dodanie reálne existujúceho tovaru postupoval v zásadnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Žalobca zdôraznil, že jediným dôvodom neuznania odpočítania dane z faktúry za nákup tovaru od dodávateľa SUSS s.r.o. Žilina je to, že táto daň nebola do štátneho rozpočtu odvedená a od spoločnosti SUSS s.r.o. Žilina je nevymožiteľná. Ak je daň od spoločnosti SUSS s.r.o. Žilina nevymožiteľná, dôsledky jej podvodného konania nie je možné prenášať na žalobcu, ktorý sa podvodov nezúčastnil a nevedel o nich.

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na svojom právnom názore a zopakoval argumentáciu, že žalobca v dostatočnej miere nepreukázal, že zdaniteľný obchod deklarovaný na dodávateľskej faktúre nesie v sebe ekonomický charakter obchodnej transakcie a nie je len umelým článkom bez skutkového stavu, ktorý pri uplatňovaní právnych predpisov v zmysle zákona o DPH nemá opodstatnenie s tým, že na takúto transakciu nemožno v daňovom konaní prihliadať. Uzavrel, že žalovaný ako aj správca dane postupovali v spornej veci v súlade s platnými právnymi predpismi.

9. Vo veci už bolo rozhodnuté tunajším krajským súdom rozsudkom č.k. -42 zo dňa 7. februára 2018 tak, že krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe podanej kasačnej sťažnosti však Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd svojím rozsudkom sp. zn. zo dňa 19. novembra 2019 uvedený rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné. Zdôraznil, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný jasne formuloval svoje závery, že nedošlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného obchodu dodávateľom deklarovaným na preverovanej faktúre. Preto, pokiaľ si žalobca z tejto faktúry uplatňoval odpočítanie dane, išlo zo strany žalobcu o zneužívajúce konanie s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu. Správne preto žalobca potvrdil právne závery správcu dane o nepreukázaní ekonomického opodstatnenia takto opísaných zdaniteľných plnení a ich umelom zapojení prostredníctvom dvoch slovenských spoločností do obchodného reťazca, ktoré sa svojim charakterom blížil aj k iným transakciám oslobodeným od dane (napríklad trojstranný obchod s nadbytočnosťou jedného slovenského subjektu). Kasačný súd uzavrel, že takýto stav sa blíži k judikatúre Súdneho dvora, ktorá opisuje situácie založené na zneužití práva. Za tejto situácie, keď dôvody rozhodnutia správneho orgánu sú zrejmé, nič nebránilo krajskému súdu vo svetle žalobných námietok posúdiť, či právne posúdenie zisteného skutkového stavu bolo zo strany žalovaného správne, a teda, či žalobca preukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane.

10. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu, súc viazaný právnym názorom kasačného súdu ( S.s.p.), dospel správny súd jednomyseľne ( ) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo ( S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech, a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom ( S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta ( S.s.p.).

11. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

12. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

13. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

14. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

15. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.

16. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.

17. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

18. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

19. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

20. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

21. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či prevzatá dodávka skutočne pochádza od zmluvného dodávateľa. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

22. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, že pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17).

23. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).

24. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

26. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

27. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu.

28. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodu deklarovaného spornou faktúrou, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo potvrdené, že žalobca a jeho dodávateľ (SUSS s.r.o. Žilina) boli umelo, bez ekonomického opodstatnenia zapojené do obchodného reťazca s cieľom získať nenáležitú daňovú výhodu spočívajúcu v tom, že žalobca si uplatní odpočítanie dane zo štátneho rozpočtu, pričom sám nebude musieť odviesť daň do štátneho rozpočtu, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Uvedená situácia je založená na zneužití práva, a preto nepožíva súdnu ochranu.

29. Spoločnosť SUSS s.r.o. Žilina, ktorá bola dodávateľom žalobcu je subjektom nekontaktným, so správcom dane nespolupracuje, nepodáva daňové priznanie k DPH ani súhrnné výkazy, pričom dňa 14.06.2013 bola táto spoločnosť zrušená bez likvidácie jej zlúčením so spoločnosťou PRO EXPO s.r.o. Trenčín a následne bola súdom (ex offo) bez likvidácie zrušená dňa 19.04.2013 i spoločnosť PRO EXPO s.r.o. Trenčín s tým, že spoločnosť SUSS s.r.o. Žilina nebola ani v čase uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov reálne fungujúcou spoločnosťou, preto ak žalobcovi táto spoločnosť vystavila faktúru, učinila tak bez reálneho dodania tovaru.

30. Žalobca bol zapojený do obchodného reťazca obchodujúceho s komoditou „hlboko mrazené kuracie prsia“ a v takýchto prípadoch je potrebné skúmať a dosledovať nielen obchodný reťazec ako celok, ale je potrebné posúdiť ekonomickú zmysluplnosť správania sa jeho členov, štandardnosť ukazovateľov jednotlivých obchodov, skúmať uplatniteľnosť obchodovanej komodity na trhu, posúdiť cenotvorbu na jednotlivých stupňoch reťazca, posúdiť personálny substrát subjektov reťazca, to všetko pri zohľadnení ekonomických zákonitostí ponuky a dopytu, čo všetko vedie k vykonaniu tzv. testu zneužiteľnosti práva a k dissimulácii toho, čo podnikateľské subjekty v reťazci skutočne robili. Ako vyplýva z bodu 29 tohto rozsudku, dodávateľ žalobcu nebol v rozhodnom období reálne fungujúcou spoločnosťou. Je teda dôvodné podozrenie, že do reťazca bola táto spoločnosť umelo vložená. Tomu nasvedčuje i tá skutočnosť, že cenotvorba tejto spoločnosti pri predmetnej komodite vykazuje znaky ekonomickej nezmyselnosti, keď spoločnosť SUSS s.r.o. Žilina predávala žalobcovi mrazené kuracie prsia za cenu 2,81 eur/kg, pričom ich nákupná cena od českej spoločnosti MADE GROUP a.s. Praha sa pohybovala v sume 3,16 eur/kg, teda predajná cena tovaru bola nižšia ako cena nákupná, čo znamená, že spoločnosť SUSS s.r.o. Žilina obchodovala so stratou. Úlohou spoločnosti SUSS s.r.o. Žilina v tomto reťazci bolo umelo znížiť cenu tovaru a urobiť ho konkurencie schopnejším pri jeho predaji rakúskemu odberateľovi. Ekonomickej zmysluplnosti zapojenia žalobcu a jeho dodávateľa do tohto obchodného reťazca nenasvedčuje ani to, že dodanie tovaru sa realizovalo z Čiech do Rakúska bez akejkoľvek prekládky tovaru, pričom celú prepravu organizačne zabezpečovala spoločnosť MADE GROUP a.s.

Praha prostredníctvom prepravcu J&M TRANSPED s.r.o. Olomouc, ktorému celú dopravu z Hněvotína cez Nové Mesto nad Váhom do Rakúska uhradila spoločnosť MADE GROUP a.s. Praha a celá preprava bola zahrnutá v cene tovaru už pri predaji spoločnosti SUSS s.r.o. Žilina. Účasť žalobcu a jeho dodávateľa v tomto reťazci nemala žiadne ekonomické opodstatnenie.

31. Pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o sofistikované zneužitie princípu neutrality dane, krajský súd sa s týmto záverom v celom rozsahu stotožňuje. Pri dodaní tovaru z Čiech do Rakúska bolo možné dosiahnuť na Slovensku predmetný daňový únik len tak, že sa do obchodného reťazca zapoja dva slovenské daňové subjekty, z ktorých na prvom stupni subjekt (v posudzovanom prípade spoločnosť SUSS s.r.o. Žilina) do štátneho rozpočtu neodvedie DPH, následne svojmu odberateľovi ako subjektu na druhom stupni (v posudzovanom prípade žalobcovi) vystaví faktúru, z ktorej si tento subjekt (žalobca) uplatní odpočítanie DPH na vstupe, no na výstupe nebude musieť odviesť DPH do štátneho rozpočtu, keďže tovar dodá do Rakúska. A práve o takýto model ide aj v posudzovanom prípade. Tovar bol cez slovenské spoločnosti predávaný len z dôvodu uplatnenia odpočítania DPH u žalobcu bez toho, aby daň bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená na ktoromkoľvek stupni. Taktiež krajský súd považuje za logický záver žalovaného, že pokiaľ žalobca prijal spornú faktúru bez toho, aby zároveň prijal i tovar alebo službu, je jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto zdaniteľného obchodu nespochybniteľná.

32. Pochybnosti o reálnosti deklarovaných obchodov sú jednoznačne opodstatnené. Žalobca ako i jeho dodávateľ ekonomickú činnosť v predmetnom reťazci len predstierali. Pri existencii takýchto pochybností možno ustáliť, že v posudzovanom prípade išlo o zneužitie objektívneho daňového práva a takýto výkon práva na podnikanie nepožíva právnu ochranu. S ohľadom na odôvodnené pochybnosti o reálnosti sporných obchodov vyplývajúce z viacerých vykonaných dôkazov a vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie január 2013 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. a a pre odpočet DPH.

33. Žalobná námietka, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania je nadovšetko zrejmé, že žalobca ako i jeho dodávateľ boli do obchodného reťazca zapojení umelo, bez akejkoľvek ekonomickej zmysluplnosti. Niet potom pochýb o tom, že žalobca nemohol splniť a ani nesplnil zákonné podmienky podľa a a pre odpočet DPH z faktúr vystavených spoločnosťou SUSS s.r.o. Žilina. Pokiaľ teda žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na odpočet DPH s poukazom na ust. a a , učinil tak v súlade so zákonom a teda správne.

34. Ani druhá žalobná námietka ohľadne reálnosti dodania tovaru medzi spoločnosťou SUSS s.r.o. Žilina a žalobcom nie je dôvodná. V bodoch 29 a 30 tohto rozsudku sú podrobne uvedené úvahy krajského súdu, na základe ktorých dospel k záveru, že spoločnosť SUSS s.r.o. Žilina a žalobca boli do obchodného reťazca len umelo vloženými subjektmi, svoju ekonomickú činnosť len predstierali, a teda medzi nimi k žiadnemu reálnemu obchodu nedošlo.

35. Tretiu žalobnú námietku, že žalobca nemohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje daňového úniku považuje krajský súd taktiež za neopodstatnenú. Aj podľa názoru krajského súdu je pre záver, že žalobca musel vedieť o fiktívnosti zdaniteľného plnenia postačujúce to, že od nefungujúcej spoločnosti SUSS s.r.o. Žilina prijal spornú faktúru bez toho, aby zároveň prijal i tovar uvedený na tejto faktúre.

36. K štvrtej námietke, v ktorej žalobca tvrdí, že nepriznanie práva na odpočítanie DPH v posudzovanom prípade je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ krajský súd dáva žalobcovi do pozornosti argumentáciu uvedenú v bode 23 tohto rozsudku. Nepriznanie práva na odpočítanie DPH v danej veci nie je v žiadnom prípade v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Naopak, Súdny dvor EÚ opakovane skonštatoval, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, pričom Súdny dvor EÚ pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).

37. Krajský súd na tomto mieste zdôrazňuje, že rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Za takéhoto stavu nemožno tvrdiť, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažujú žalobcu dôkazným bremenom. Rovnako je potrebné si uvedomiť, že žalobca si za takéhoto stavu nesplnil svoju dôkaznú povinnosť len tým, že disponuje existenciou materiálneho plnenia a tomu zodpovedajúcimi faktúrami. Naopak, ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle Daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný.

38. Na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné sa vyjadriť ešte k povinnosti žalobcu prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa krajského súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť nielen o pôvode tovaru, ale aj o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že pre preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.

39. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

40. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.

41. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).