Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-423-2019.pdf
PDF · 102.34 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/423/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu MINIHOTOVOST, SE, náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČ: 043 55 211, právne zastúpeného: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Q. XX, P., o zaplatenie 100,- Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 30. septembra 2019, č. k. 37Csp/105/2019 - 74
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu spolu sumu 100,- Eur, spolu s úrokom z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 12,- Eur (I) a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (II).
2. Uplatnená pohľadávka v istine, podľa jej skutkového vymedzenia v žalobe, vznikla zo Zmluvy o úvere č. 472683 zo dňa 22.09.2015, uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, a.s. ako veriteľom a žalovaným v hmotnoprávnom postavení dlžníka (ďalej tiež len „úverová zmluva“), na základe ktorej MINIHOTOVOSŤ, a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky v sume 100,- Eur, ktoré sa zaviazala vrátiť spolu s dohodnutou odplatou vo výške 28,- Eur v lehote splatnosti najneskôr o 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalovaná si podľa tvrdenia žalobcu svoj záväzok z úverovej zmluvy podľa dohodnutých podmienok nesplnila v lehote splatnosti, ani neskôr, a to ani na základe dodatočných výziev formou SMS správ.
3. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa článku 15 bodu 1. písm. b), článku 16 bodu 1. a 2. nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov, ust. § 20 ods. 1, § 24 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ust. § 2390 zákona č. 89/2012 Sb., § 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia § 2 Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb., kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce a člena orgánu právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku, veřejných rejstříků právnických a fyzických osob a evidence svěřenských fondů a evidence údajů o skutečných majitelích a na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Zo zmluvy o zápůjčce č. 472683 zo dňa 22.09.2015 mal súd prvej inštancie za preukázané, že spoločnosť MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom náměstí T.G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, IČ: 04355211, ako veriteľ sa zaviazala poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi úver (pôžičku) vo výške 100,- Eur a to za odplatu vo výške 28,- Eur, pričom žalovaná sa zaviazala predmetný úver vrátiť spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom náměstí T.G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, IČ: 04355211 do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. RPMN bolo podľa zmluvy vo výške 2.290,09%. Zmluva uzavretá medzi spoločnosťou MINIHOTOVOST, a.s. a žalovanou má charakter spotrebiteľskej zmluvy, preto s poukázaním na čl. 3 a prílohu Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách konštatoval, že predmetná zmluva nebola uzavretá písomnou formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Pokiaľ ide o písomnú formu elektronickými prostriedkami, žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že by takáto komunikácia elektronickou formou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou prebehla, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu zmluvy o pôžičke, a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy skutočne elektronicky komunikovala. Keďže žalobca nepreukázal ani poukázanie finančných prostriedkov vo výške 100,- Eur titulom predmetnej zmluvy o pôžičke žalovanej, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Uviedol tiež, že Národná banka SR spoločnosti MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika (žalobca) žiadne povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky neudelila (upozornenie Národnej banky SR je dostupné na https: //www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/spravy-vseobecne/detail-tlacovej-spravy/ _upozornenie-narodnej-banky-slovenska-na-cinnost-spolocnosti-minihotovost-se-ponukajucej- pozicky). Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní mal žalobca výhrady výlučne voči správnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie a namietal v tomto smere, že súd prvej inštancie vo svojom závere o nepreukázaní uzavretia zmluvy v písomnej forme nevzal do úvahy listinné dôkazy, ktorý žalobca predložil spolu so žalobou. Touto svojou odvolacou námietkou, poukazujúcou na nesprávne skutkové zistenie na základe vykonaných dôkazov, podľa posúdenia odvolacieho súdu žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. f) CSP. V odvolaní žalobca označil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ktorý spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 v spojení s ust. § 367 ods. 2 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vytýkanej skutkovej vady nedopustil a jeho rozhodnutie je v konečnom dôsledku vecne správne; preto odvolanie žalobcu z hľadiska ním uplatneného odvolacieho dôvodu nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.
7. Logickým predpokladom naplnenia odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podstata ktorého spočíva v nesprávnosti skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov je, aby v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec bol navrhnutý a zákonom predpokladaným spôsobom i vykonaný taký dôkaz, ktorý podľa odvolacej námietky nebol v skutkových záveroch prvoinštančného súdu premietnutý. Žalobca za takýto dôkaz v odvolaní označil listinné dôkazy, ktoré bližšie nešpecifikoval a ktoré ako uviedol v odvolaní, predložil spolu so žalobou. Podľa zistenia odvolacieho súdu sa však takéto písomnosti v spise nenachádzajú. Podľa obsahu žaloby žalobca v jej prílohe súdu predložil celkovo 6 písomností (plnomocenstvo, výpis z obchodného registra, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a všeobecné úverové podmienky). Všetky tieto písomnosti sú podľa zistenia odvolacieho súdu v spise riadne zažurnalizované, avšak zmluva o úvere, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, nie sú podpísané a žalobca nijako nepreukázal podpísanie zmluvy elektronickou formou, pričom táto skutočnosť ani nevyplýva zo žiadnej písomnosti predloženej žalobcom. Napokon nepridáva na presvedčivosti tohto tvrdenia žalobcu ani fakt, že takúto písomnosť nepredložil ani v odvolacom konaní, hoc by na ňu so zreteľom na všetky okolnosti odvolací súd i tak nemohol prihliadať v zmysle ust. § 366 CSP. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o nepreukázaní poskytnutia finančných prostriedkov žalobcom žalovanej na základe zmluvy o pôžičke. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009).
8. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je z hľadiska ním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP opodstatnené.
9. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci je naplnený chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku ktorej dochádza vtedy, keď súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
10. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa článku 15 bodu 1. písm. b), článku 16 bodu 1. a 2. nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov, ďalej podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj podľa právnych noriem Českej republiky, konkrétne ustanovení zákona č. 89/2012 Sb., zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb.. Uvedený postup zvolený súdom prvej inštancie pri právnom posúdení veci nepovažuje odvolací súd za celkom správny. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite nevysporiadal s otázkou povahy právneho vzťahu strán, konkrétne, že zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, keď voľba iného rozhodného práva nemôže zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktoré poskytujú ustanovenia krajiny jeho obvyklého pobytu, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou. Majúc na zreteli požiadavku jednotnosti a komplexnosti civilného sporového konania, výrazom ktorej je tiež právnou praxou aprobovaná prípustnosť korekcie nesprávností, ktorých sa dopustil súd prvej inštancie v odvolacom konaní (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Adolf proti Rakúsku), na doplnenie dôvodov rozhodnutia z pohľadu tejto skutočnosti, z ktorého súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nevysvetlil, odvolací súd dodáva:
11. Nakoľko mal odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, v súlade s ust. § 382 CSP vyzýval strany sporu, aby sa v lehote 10 dní písomne vyjadrili k možnému použitiu ust. § 11 a § 24b zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke č. 472683 z 22. septembra 2015 medzi stranami sporu, ako aj §§ 52 až 54 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení noviel (ďalej len „OZ“) v otázke posudzovania dôvodnosti nároku žalobcu. Predmetná výzva bola právnej zástupkyni žalobcu doručená 28. mája 2020 a zásielka adresovaná žalovanej sa vrátila odvolaciemu súdu ako neprevzatá; strany sporu ostali v tomto smere v odvolacom konaní nečinné.
12. Zo skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) je nepochybné, že žalobca vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu žalovanej (spotrebiteľa), resp. minimálne (vzhľadom na štádium konania) akýmkoľvek spôsobom smeruje svoju podnikateľskú činnosť (aj) na Slovenskú republiku. V zmysle článku 6 bod 1 písm. a), resp. minimálne písm. b) nariadenia Rím I., rozhodným hmotným právom je právny poriadok Slovenskej republiky. Žalobca v rámci uzatvárania zmluvného vzťahu nemala v úmysle uzavrieť dohodu o výlučnej aplikácii právneho poriadku Českej republiky. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že zmluva o zápůjčce č. 472683 bola uzatvorená 22.09.2015, vypracovaná bola v českom jazyku, avšak v ten istý deň, 22.09.2015, dokonca so zhodnou hodinou a minútou vyhotovenia, bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je už spísaná v jazyku slovenskom. Podľa jej obsahu je aplikované hmotné právo slovenskej republiky, takže tieto úkony sú pre samotnú žalovanú ako spotrebiteľku absolútne zmätočné, berúc do úvahy aj skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol prostredníctvom internetovej komunikácie.
13. V nadväznosti na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že na daný skutkový stav je preto nutné aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky.
14. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa ust. § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa ust. § 54 ods. 1 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
17. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná.
18. Podľa ust. § 24b ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., nikto nesmie v rámci svojho podnikania ponúkať ani poskytovať spotrebiteľské úvery bez povolenia ani nad rozsah povolenia podľa § 20 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), bankového povolenia alebo iného oprávnenia na vykonávanie bankových činnosti. Nikto nesmie v rámci svojho podnikania ponúkať ani poskytovať spotrebiteľom iné úvery a pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, bez povolenia ani nad rozsah povolenia podľa § 20 ods. 1 písm. a), povolenia podľa § 24 ods. 3, bankového povolenia alebo iného oprávnenia na vykonávanie bankových činností.
19. Podľa ust. § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Odvolací súd jednoznačne konštatuje, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu ako dodávateľom a spotrebiteľom, je zmluvou spotrebiteľskou a s poukázaním na čl. 6 bod. 1 písm. a), b) a bod. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 (ES) (Rím I.) sa táto spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, keď voľba iného rozhodného práva nemôže zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktoré poskytujú ustanovenia krajiny jeho obvyklého pobytu, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou. Niet pochýb, že takýmito ustanoveniami je aj § 11, § 24b zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý sa uplatňuje aj na tzv. iných veriteľov, postavenie ktorého subjektu mal vzhľadom na povahu úveru žalobca [§ 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z.]. Uvedené ustanovenia obsahujú kogentný zákaz poskytovania úverov, pôžičiek spotrebiteľom veriteľmi v rámci ich podnikania bez povolenia alebo nad rozsah povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že spoločnosť žalobcu takýmto povolením nedisponuje, teda akékoľvek uzatváranie zmlúv so spotrebiteľmi na území Slovenskej republiky znamenalo konanie v rozpore so zákonom a na základe toho založené záväzkové vzťahy sú neplatné podľa § 39 OZ v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z.
21. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto bol tento v celom rozsahu potvrdený v súlade s § 387 ods. 1 CSP, ako v jeho zamietavom výroku, tak i v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalovanej v spore.
22. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. V odvolacom konaní mala žalovaná plný procesný úspech, a preto jej v súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).