Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Vyd-2-2023.pdf
PDF · 91.32 KB
Case nature
Subarea
5Vyd/2/2023
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., proti ostatným účastníkom konania: neuvedené, v konaní o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 23.10.2023, doručený súdu dňa 23.10.2023 zamieta.
Súd návrh navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 23.10.2023, doručený súdu dňa 23.10.2023 zamieta.
odôvodnenie:
1. Dňa 25.10.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd potvrdil vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, parc. registra E, k. ú. D., parc. č. 9/1 o výmere 770 m2, druh trvalý trávny porast. Navrhovateľka uviedla, že žiada o vydanie súdneho rozhodnutia, ktorý, sa potvrdí nadobudnutie vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti.
2. Nakoľko návrh neobsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti Okresný súd Martin uznesením č. k. 5Vyd/2/2023 – 35 zo dňa 19.02.2024 vyzval navrhovateľku na odstránenie vád návrhu. Navrhovateľka na základe výzvy súdu podaním zo dňa 26.02.2024, doručenom tunajšiemu súdu dňa 28.02.2024 doplnila návrh a uviedla, že rodičia na pozemku postavili humno a pozemok oplotili, po smrti rodičov vydržala predmetnú nehnuteľnosť. Ďalej uviedla, že pracovník Obecného úradu Krpeľany na jej žiadosť kosí pozemok 2 až 3 ročne za odmenu. Rovnako uviedla, že platí daň z nehnuteľnosti na Obecnom úrade Krpeľany.
3. Podľa § 359c ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CMP“), návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. (2) Účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.
4. Podľa § 359d ods. 1 a 2 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. (2) Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
5. Podľa § 359e CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. (2) Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. (3) O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
6. Podľa § 130 ods. 1 zákona č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
7. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
8. Súd preskúmal návrh navrhovateľsky a dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť. V danom smere uvádza, že keďže ide o návrhové konanie, navrhovateľom môže byť len osoba, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Navrhovateľka uviedla, že vydržala nehnuteľnosť a to parc. č. 9/1, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 770 m2 evidovanej na LV č. XXX, k. ú. D.. Lustráciou na elektronickom portáli katastra nehnuteľnosti súd zistil, že pokiaľ ide o vyššie uvedenú parcelu, evidovanú na LV č. XXX, k. ú. D., táto je v podielovom spoluvlastníctve viacerých podielových spoluvlastníkov vrátane samotnej navrhovateľky, ktorá vlastní predmetnú nehnuteľnosť v podiele 5/48 – ín. Zo stanoviska Slovenského pozemkového fondu, ktoré tvorilo prílohu návrhu sa javí, že sa navrhovateľka domáhala vydržania časti nehnuteľnosti, a to vo veľkosti podielu 1/6 –iny zapísaného pod B12 v prospech podielového spoluvlastnícka E. F., (Boháč Marhavý), ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu. Navrhovateľka však uvedené skutočnosti v návrhu neuviedla, len odkázal na priloženú žiadosť. Ďalej súd uvádza, že pokiaľ ide o účastníkov konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, okrem navrhovateľa je účastníkom konania vždy ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva iné vecné právo k nehnuteľnosti. Účelom tejto právnej úpravy je poskytnúť možnosť všetkým dotknutým subjektom, ktoré majú konkrétne vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, vyjadriť sa k vydržaniu vlastníckeho práva alebo vecného práva k nehnuteľnosti navrhovateľa a účinne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých konanie o potvrdení vydržania sa týka. Okruh účastníkov upravuje ust. § 359c CMP, pričom sa jedná o kogentnú úpravu. Účastníkom konania je ďalej aj správa lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond, pričom tieto subjekty môžu byť v konaní nečinné, ak sa ich predmet konania o potvrdení vydržania netýka. Navrhovateľka však v návrhu neoznačila účastníkov konania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení aj napriek výzve súdu. Ďalej navrhovateľka v návrhu ako ani v doplnení návrhu nijakým spôsobom neosvedčila ňou tvrdené skutočnosti, a teda že splnila predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Znenie ust. § 134 Občianskeho zákonníka ustanovuje podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené po celý čas plynutia vydržacej doby, a to predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba a vydržacia doba. Oprávnená držba vyžaduje súčasne spojenie dvoch podmienok a to dobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým skutočnostiam. Dobromyseľnosť držiteľa spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo, že je oprávneným vykonávateľom práva. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Do úvahy treba brať, či by držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho
prípadu možno po každom požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí, takáto dobromyseľnosť musí byť daná po celú dobu plynutia vydržacej doby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so 1. Dňa 25.10.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd potvrdil vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, parc. registra E, k. ú. D., parc. č. 9/1 o výmere 770 m2, druh trvalý trávny porast. Navrhovateľka uviedla, že žiada o vydanie súdneho rozhodnutia, ktorý, sa potvrdí nadobudnutie vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti.
2. Nakoľko návrh neobsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti Okresný súd Martin uznesením č. k. 5Vyd/2/2023 – 35 zo dňa 19.02.2024 vyzval navrhovateľku na odstránenie vád návrhu. Navrhovateľka na základe výzvy súdu podaním zo dňa 26.02.2024, doručenom tunajšiemu súdu dňa 28.02.2024 doplnila návrh a uviedla, že rodičia na pozemku postavili humno a pozemok oplotili, po smrti rodičov vydržala predmetnú nehnuteľnosť. Ďalej uviedla, že pracovník Obecného úradu Krpeľany na jej žiadosť kosí pozemok 2 až 3 ročne za odmenu. Rovnako uviedla, že platí daň z nehnuteľnosti na Obecnom úrade Krpeľany.
3. Podľa § 359c ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CMP“), návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. (2) Účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.
4. Podľa § 359d ods. 1 a 2 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. (2) Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
5. Podľa § 359e CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. (2) Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. (3) O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
6. Podľa § 130 ods. 1 zákona č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
7. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
8. Súd preskúmal návrh navrhovateľsky a dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť. V danom smere uvádza, že keďže ide o návrhové konanie, navrhovateľom môže byť len osoba, ktorá
tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Navrhovateľka uviedla, že vydržala nehnuteľnosť a to parc. č. 9/1, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 770 m2 evidovanej na LV č. XXX, k. ú. D.. Lustráciou na elektronickom portáli katastra nehnuteľnosti súd zistil, že pokiaľ ide o vyššie uvedenú parcelu, evidovanú na LV č. XXX, k. ú. D., táto je v podielovom spoluvlastníctve viacerých podielových spoluvlastníkov vrátane samotnej navrhovateľky, ktorá vlastní predmetnú nehnuteľnosť v podiele 5/48 – ín. Zo stanoviska Slovenského pozemkového fondu, ktoré tvorilo prílohu návrhu sa javí, že sa navrhovateľka domáhala vydržania časti nehnuteľnosti, a to vo veľkosti podielu 1/6 –iny zapísaného pod B12 v prospech podielového spoluvlastnícka E. F., (Boháč Marhavý), ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu. Navrhovateľka však uvedené skutočnosti v návrhu neuviedla, len odkázal na priloženú žiadosť. Ďalej súd uvádza, že pokiaľ ide o účastníkov konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, okrem navrhovateľa je účastníkom konania vždy ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva iné vecné právo k nehnuteľnosti. Účelom tejto právnej úpravy je poskytnúť možnosť všetkým dotknutým subjektom, ktoré majú konkrétne vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, vyjadriť sa k vydržaniu vlastníckeho práva alebo vecného práva k nehnuteľnosti navrhovateľa a účinne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých konanie o potvrdení vydržania sa týka. Okruh účastníkov upravuje ust. § 359c CMP, pričom sa jedná o kogentnú úpravu. Účastníkom konania je ďalej aj správa lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond, pričom tieto subjekty môžu byť v konaní nečinné, ak sa ich predmet konania o potvrdení vydržania netýka. Navrhovateľka však v návrhu neoznačila účastníkov konania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení aj napriek výzve súdu. Ďalej navrhovateľka v návrhu ako ani v doplnení návrhu nijakým spôsobom neosvedčila ňou tvrdené skutočnosti, a teda že splnila predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Znenie ust. § 134 Občianskeho zákonníka ustanovuje podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené po celý čas plynutia vydržacej doby, a to predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba a vydržacia doba. Oprávnená držba vyžaduje súčasne spojenie dvoch podmienok a to dobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým skutočnostiam. Dobromyseľnosť držiteľa spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo, že je oprávneným vykonávateľom práva. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Do úvahy treba brať, či by držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí, takáto dobromyseľnosť musí byť daná po celú dobu plynutia vydržacej doby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho prípadu takouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľnosti alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby (ŠTEVČEK M., a kol., Občiansky zákonník I komentár § 1 – 450, Praha, C. H. Beck, 2015, s. 858). Vzhľadom na uvedené, pokiaľ ide o dobromyseľnosť vydržateľa, držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí ako vlastníkovi, že s ňou nakladal ako vlastník, že je si vedomý právneho titulu nadobudnutia veci do vlastníctva a teda aj dátumu nadobudnutia. Navrhovateľka však neuviedla titul nadobudnutia vlastníckeho práva, len uviedla, že rodičia na pozemku postavili humno a pozemok oplotili, pričom uvedené nijakým spôsobom neodsvedčila ani nepreukázala, ani neuviedla ďalšie skutočnosti na podporu svojich tvrdení, pričom v tejto súvislosti súd dáva do pozornosti skutočnosť, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, pričom riadne neuviedla ani dátum nadobudnutia vlastníckeho práva, len uviedla, že po smrti rodičov vydržala pozemok, pričom pokiaľ navrhovateľka chcela vydržať predmetnú nehnuteľnosť vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu iného podielového spoluvlastníka, ako je zrejmé z pripojeného Stanoviska Slovenského pozemkového fondu, uvedené mala riadne uviesť a skutočnosti týkajúce sa titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto podielu, bolo potrebné riadne preukázať. Súd mal za to, že navrhovateľka túto podmienku oprávnenej držby v návrhu nesplnila. Dobromyseľnosť držiteľa, resp. navrhovateľa nemožno založiť na jeho subjektívnom presvedčení, že je vlastníkom nehnuteľnosti z dôvodu, že sa o predmetné nehnuteľnosti stará a znáša náklady súvisiace s údržbou tejto nehnuteľnosti, tak ako uviedla navrhovateľka v podanom návrhu, pokiaľ ide o platenie odmeny za kosenie a platenie dane z nehnuteľnosti aj s poukazom na to, že táto povinnosť vyplýva navrhovateľke z titulu podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko toho času je navrhovateľka podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že navrhovateľka podmienku oprávnenej držby neosvedčila.
9. Potom pokiaľ ide o uplynutie vydržacej doby, navrhovateľka ani túto podmienku neosvedčila, neuviedla dĺžku, podmienky plynutia a uplynutia vydržacej lehoty, nešpecifikovala, kedy jej vydržacia doba uplynula, uviedla len, že po smrti rodičov vydržala predmetný pozemok, avšak uvedené bližšie neodôvodnila. Uvedené skutočnosti sú nevyhnutné pre posúdenie oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu, ktorá musí byť nepretržitá, nerušená počas celej vydržacej doby.
10. S poukazom na uvedené mal súd za to, že navrhovateľka nesplnila procesnoprávne ani hmotnoprávne podmienky, navrhovateľka neuviedla také skutočnosti, na základe ktorých by vyplývalo, že splnila predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. A preto vzhľadom na to, že nebolo osvedčené splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vydanie vyzývacieho uznesenia, súd v súlade s ust. § 359e ods. 2 CMP návrh zamietol. Pre úplnosť súd uvádza, že nestačí, aby navrhovateľka dlhodobo, nerušene užívala nehnuteľnosti, v danom smere musí splniť všetky podmienky, aby súd mohol potvrdiť vznik vlastníckeho práva vydržaním, čo sa však v konkrétnom prípade nestalo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.