Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-93-2019.pdf
PDF · 88.03 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/93/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v exekučnej veci oprávneného: CP Inkaso, s.r.o., so sídlom Opletalova 57, Praha 1 - Nové Město, IČO : 29 027 241, právne zastúpeného Mgr. Petrom Starinským, advokátom, AK so sídlom Panenská 13, Bratislava, proti povinnému: Q. H., S..: XX. XX. XXXX, M. Z. X, Z., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Crkoňom, Exekútorsky úrad so sídlom Jesenského 7371/2, Trenčín, pod spis. zn.: EX 329/17, pre vymoženie istiny 37 219,60 CZK s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k.: 48Er/4618/2017-18- zo dňa 27. 06. 2018, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Pavla Crkoňa, Exekútorsky úrad so sídlom Jesenského 7371/2, Trenčín, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymoženia príslušenstva pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Košice II č. k.: 19Ro/132/2013 zo dňa 02. 05. 2013, konkrétne úroku vo výške 14,32% ročne zo sumy 72 627,00 CZK od 16. 12. 2009 do 11. 08. 2010, úroku vo výške 14,32% ročne zo sumy 70 390,00 CZK od 12. 08. 2010 do 16. 12. 2010, úroku vo výške 14,32% ročne zo sumy 58 032,10 CZK od 17. 12. 2010 do 17. 01. 2011, úroku vo výške 14,32% ročne zo sumy 48 455,70 CZK od 18. 01. 2011 do 16. 02. 2011, úroku vo výške 14,32% ročne zo sumy 38 898,90 CZK od 17. 02. 2011 do 12. 04. 2011, úroku vo výške 14,32% ročne zo sumy 37 219,60 CZK od 13. 04. 2011 do zaplatenia, ďalej úroku z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 38 898,90 CZK od 20. 02. 2011 do 12. 04. 2011 a úroku z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 37 219,60 CZK od 13. 04. 2011 do zaplatenia.
2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie, podaného oprávneným pred súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Crkoňom, Exekútorsky úrad so sídlom Jesenského 7371/2, Trenčín, zo dňa 31. 03. 2017, požiadal súdny exekútor dňa 30. 06. 2017 Okresný súd Košice II o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
3. Exekučný titul, na základe ktorého sa oprávnený domáhal vymoženia svojej pohľadávky proti povinnému je platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Košice II č. k.: 19Ro/132/2013 zo dňa 02. 05. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2013 a vykonateľnosť dňa 29. 10. 2013.
4. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 44 ods. 2, § 61b ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenie § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
5. Ďalej uviedol, že výzvou zo dňa 20. 09. 2017 vyzval oprávneného v zmysle ustanovenia § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, nech preukáže súdu, že s povinným uzavrel Dohodu o postupnom
splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, resp. ho vyzval, nech v tejto súvislosti opraví návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 30. 03. 2017.
6. Súd mal vychádzajúc z podania súdneho exekútora zo dňa 17. 05. 2017 za preukázané, že i on sa pokúšal oprávneného vyzvať na doplnenie, resp. opravu návrhu na vykonanie exekúcie o vyššie uvedené údaje, no napriek tomu, že právny zástupca oprávneného túto výzvu riadne prevzal, čo je súdu preukázané doručenkou pripojenou k výzve, odpoveď na ňu do dnešného dňa nebola súdu a ani súdnemu exekútorovi doručená.
7. Súd prvej inštancie uzavrel, že povinnosťou oprávneného už pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom chce vymáhať aj príslušenstvo pohľadávky z exekučného titulu, na ktorom je vykonateľnosť dáta staršieho ako tri roky, je pripojiť aj Dohodu o postupnom splatení pohľadávky uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.
8. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený takúto Dohodou o postupnom splatení pohľadávky nepreukázal, a to ani dodatočne, súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia v časti vymáhania príslušenstva pohľadávky vyplývajúcej z vyššie uvedeného exekučného titulu v spojitosti s ustanovením § 61b ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
9. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.
10. Proti citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.
11. Predmetné uznesenie oprávnený napadol z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
12. K zamietnutiu neuhradeného úroku z úveru vo výške 14,32% p. a. zo sumy 72 627,00 CZK od 16. 12. 2009 do 11. 08. 2010, úroku z úveru vo výške 14,32% p. a. zo sumy 70 390,00 CZK od 12. 08. 2010 do 16. 12. 2010, úroku z úveru vo výške 14,32% p. a. zo sumy 58 032,10 CZK od 17. 12. 2010 do 17. 01. 2011, úroku z úveru vo výške 14,32% p. a. zo sumy 48 455,70 CZK od 18. 01. 2011 do 16. 02. 2011, úroku z úveru vo výške 14,32% p. a. zo sumy 38 898,90 CZK od 17. 02. 2011 do 12.04. 2011, úroku z úveru vo výške 14,32% p. a. zo sumy 37 219,60 CZK od 13. 04. 2011 do 02. 05. 2013, úroku z omeškania vo výške 8,50% p. a. zo sumy 38 898,90 CZK od 20. 02. 2011 do 12. 04. 2011, úroku z omeškania vo výške 8,50% p. a. zo sumy 37 219,60 CZK od 13. 04. 2011 do 02. 05. 2013 oprávnený uviedol nasledujúce stanovisko.
13. Poukázal na to, že vzhľadom na to, že exekučným titulom je právoplatné rozhodnutie - platobný rozkaz Okresného súdu Košice II spis. zn. 19Ro/132/2013-31- zo dňa 02. 05. 2013, ktorým bolo navrhovateľovi priznané právo, ktoré sa premlčuje za 10 rokov, odkedy sa malo podľa rozhodnutia plniť. Predmetné právo sa týka nielen istiny, ale aj všetkých nárokov priznaných právoplatným rozhodnutím súdu, a teda aj príslušenstva pohľadávky. Uviedol, že navyše ustanovenie § 61b ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243c ods. 1 Exekučného poriadku pôsobí retroaktívne, pričom je tu podstatnou otázkou rešpektovanie a ochrana nadobudnutých práv (iura quaesita), ktoré nesmie neskorší právny predpis zrušiť.
14. Zdôraznil, že má za to, že na základe vyššie uvedeného pri ustanoveniach § 61b ods. 3 Exekučného poriadku a § 110 ods. 1 OZ tak dochádza ku konfliktu právnych predpisov a má za to, že Okresný súd mal postupovať podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP) a podať na Ústavný súd SR návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR o súlade týchto právnych predpisov. V tejto súvislosti tiež uviedol, že nakoľko takéto konanie o súlade právnych predpisov podal na Ústavný súd SR - Okresný súd Dunajská streda dňa 15. 04. 2016 a predmetné podanie bolo uznesením ÚS SR pod spis. zn. PL ÚS 6/2016 zo dňa 01. 06. 2016 prijaté na ďalšie konanie, oprávnený mal za to, že konanie malo byť súdom prvej inštancie v zamietanej časti prerušené, a to v zmysle čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie
preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1, pričom právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
15. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený mal za to, že súd prvej inštancie mal toto konanie prerušiť v zamietanej časti úroku z úveru vo výške 14,32% p. a. zo sumy 37 219,60 CZK od 03. 05. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,50% p. a. zo sumy 37 219,60 CZK od 03. 05. 2013 do zaplatenia, a to až do vydania rozhodnutia Ústavného súdu SR v konaní spis. zn. PL. ÚS 6/2016 o súlade právnych predpisov, nemal však v žiadnom prípade žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.
16. S poukazom na uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
17. K podanému odvolaniu oprávneného sa súdny exekútor a ani povinný v stanovenej lehote písomne nevyjadrili.
18. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
19. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného zo dňa 17. 09. 2018 j e d ô v o d n é.
20. Oprávnený vo svojom odvolaní napadol uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymoženia príslušenstva pohľadávky, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. Z obsahu exekučného spisu odvolací súd zistil, že oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30. 03. 2017 sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Košice II spis. zn. 19Ro/132/2013-31- zo dňa 02. 05. 2013 (vykonateľný dňa 29. 10. 2013), na základe ktorého bolo povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 37 219,60 CZK s úrokom z úveru vo výške 14,32% ročne zo sumy 72 627 CZK od 16. 12. 2009 do 11. 08. 2010, zo sumy 70 390 CZK od 12. 08. 2010 do 16. 12. 2010, zo sumy 58 032,10 CZK od 17. 12. 2010 do 17. 01. 2011, zo sumy 48 455,70CZK od 18. 01. 2011 do 16. 02. 2011, zo sumy 38 898,90 CZK od 17. 02. 2011 do 12. 04. 2011, zo sumy 37 219,60 CZK od 13. 04. 2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 72 627 CZK od 16. 12. 2009 do 11. 08. 2010, zo sumy 70 390 CZK od 12. 08. 2010 do 16. 12. 2010, zo sumy 58 032,10 CZK od 17. 12. 2010 do 17. 01. 2011, zo sumy 48 455,70 CZK od 18. 01. 2011 do 16. 02. 2011, zo sumy 38 898,90 CZK od 17. 02. 2011 do 12. 04. 2011, zo sumy 37 219,60 CZK od 13. 04. 2011 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania.
22. Odvolací súd ďalej zistil, že z Nálezu Ústavného súdu SR spis. zn. PL. ÚS 6/2016-61- zo dňa 30. 01. 2019 vyplýva, že vo veci návrhu Okresného súdu Dunajská Streda na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 61b ods. 3 a § 243c ods. 1 v časti slov „§ 61b ods. 3“ a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 106/2014 Z. z., ktorým s mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. OZ v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tento rozhodol tak, že 1.Ustanovenie § 61b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 106/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon OZ v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov n i e j e v s ú l a d e s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo zvyšnej časti návrhu Okresného súdu Dunajská Streda nevyhovel.
23. Z odôvodnenia tohto nálezu vyplýva, že napadnuté ustanovenie § 61b ods. 3 Exekučného poriadku predstavuje obmedzujúci zásah do vlastníckeho práva oprávneného z exekučného titulu. Zavádza totiž časový limit možnosti docieliť výkon rozhodnutia prikazujúceho peňažné plnenie, a to v časti týkajúcej sa príslušenstva. Nepochybne teda ide o obmedzenie vlastníckeho práva, keďže od istého momentu je exekučný súd ako reprezentant mocenskej garancie vlastníckeho práva povinný vlastníkom žiadanú garanciu tohto hmotného práva odoprieť. Zároveň však ide aj o zásah do základného práva na súdnu ochranu, pretože zúženie realizácie vlastníckeho práva k judikovanej pohľadávke je stelesnené práve v zákonnom príkaze odoprieť požiadavku na nútený výkon zodpovedajúceho exekučného titulu tvoriacimi integrálnu súčasť základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd SR ďalej konštatoval, že napadnutá zákonná norma zakotvená v § 61b ods. 3 Exekučného poriadku síce dlžníka pred nadmerným nárastom príslušenstva peňažnej pohľadávky chráni, ochranný mechanizmus z nej plynúci však zasahuje do základného práva veriteľa vlastniť majetok nadmerne, pretože zakazuje nútený výkon celého príslušenstva peňažnej pohľadávky, teda aj tých jeho častí, ktoré vznikli v dôsledku neplnenia dlhu a súčasne na ich vznik plynutie času nemalo žiaden vplyv. Napadnutá právna norma tak na základnom práve veriteľa vlastniť majetok vyvoláva negatívne právne následky, ktoré nie sú nevyhnutné na ochranu dlžníka pred veriteľskou šikanou. Naopak, prestávajú byť zamerané len na ochranu dlžníka a stávajú sa prostriedkom represívnej intervencie do vlastníckeho práva veriteľa, ktorý si judikované právo uplatnil síce až po uplynutí určitého času od vzniku exekučného titulu, no urobiť ho mohol predovšetkým pre to, lebo dlžník stále neplní, hoci povinnosť plniť už právom aprobovaná autorita potvrdila záväzným spôsobom. Popísaná neprimeranosť preskúmavanej právnej úpravy ústavne nedovoleným spôsobom zasahuje nielen do základného práva veriteľa vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 ústavy) a do jeho práva na pokojné užívanie majetku (čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu), ale vzhľadom na to, že jej obmedzujúca podstata spočíva v zákaze poskytnúť súdnu (exekučnú) ochranu hmotnému právu veriteľa, aj do jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že znenie ustanovenia § 61b ods. 3 Exekučného poriadku účinné v deň vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov už neobsahuje právny predpis, ktorého nesúlad ústavný súd vyslovil, ústavnoprávny účinok podľa cit. čl. 125 ods. 3 ústavy spočívajúci v strate účinnosti predmetného právneho predpisu už nemôže nastať.
25. Vyhlásenie tohto nálezu v Zbierke zákonov okresný súd zaväzuje nepoužiť ustanovenie § 61b ods. 3 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Rovnakú povinnosť má každý exekučný súd aktuálne rozhodujúci vo veci vyžadujúcej si aplikáciu ustanovenia § 61b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. V tom spočíva všeobecná záväznosť výroku tohto nálezu.
26. Odvolací súd si osvojil právnu argumentáciu vyslovenú ústavným súdom v označenom náleze a v tejto súvislosti má za potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec ohľadne zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymoženia príslušenstva pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Košice II č. k.: 19Ro/132/2013 zo dňa 02. 05. 2013.
27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie.
28. V novom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie príslušenstva pohľadávky, a to v intenciách právneho záveru nálezu Ústavného súdu SR spis. zn. PL. ÚS 6/2016-61- zo dňa 30. 01. 2019.
29. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 CSP.
30. Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere 3 : 0 (ustanovenie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).