Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-100-2020.pdf
PDF · 80.14 KB
Case nature
Subarea
2CoE/100/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: D. J., nar. XX. S. XXXX, bytom V. XX, XXX XX, občan Slovenskej republiky, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 23 44 66, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 39787/14, o odvolaní povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Er/703/2014-55 zo dňa 5. augusta 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Er/703/2014-55 zo dňa 5. augusta 2019 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 9Er/703/2014-55 zo dňa 5. augusta 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil, druhou výrokovou vetou uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 Eur a treťou výrokovou vetou uložil oprávnenému povinnosť nahradiť povinnej k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 35,49 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti daného uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 24. novembra 2014 poverením č. 5613 0081366 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnej na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 173,83 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 216,44 Eur a trov exekúcie, a to na základe Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, č. k. SR 08095/13 zo dňa 16. januára 2014 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 23. októbra 2014. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu dňa 26. februára 2015 podanie povinnej označené ako „Námietky proti exekúcií“. Uznesením exekučného súdu č. k. 9Er/703/2014-29 zo dňa 7. apríla 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1. júna 2017, bolo vyhovené námietkam povinnej proti exekúcii. Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Exekučný súd preto v zmysle daného ustanovenia Exekučného poriadku exekúciu zastavil a zároveň rozhodol o náhrade trov exekúcie a trov konania povinnej, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného.
2. Proti tretej výrokovej vete predmetného uznesenia o náhrade trov konania povinnej podala odvolanie povinná prostredníctvom právneho zástupcu, a to z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Prípustnosť odvolania odvodzuje povinná z ustanovenia § 357 písm. m) CSP. Exekučný súd nesprávne vypočítal hodnotu
sporu, nakoľko pri výpočte základu tarifnej hodnoty predmetu sporu nezarátal do celkovej hodnoty sporu okrem istiny vymáhanej pohľadávky aj jej príslušenstvo pozostávajúce z úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd vychádza z nesprávneho výkladu ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), keď za celkovú hodnotu sporu považoval iba vymáhanú istinu a opomenul do celkovej hodnoty započítať aj jej príslušenstvo. Hodnotu sporu v exekučnom konaní nepredstavuje len vymáhaná istina pohľadávky, ale aj jej príslušenstvo, teda úroky z omeškania, trovy exekúcie a pod. V mnohých prípadoch je hodnota príslušenstva vymáhaného exekúciou vyššia ako samotná istina pohľadávky, a preto nie je logické, aby hodnotu sporu predstavovala len suma istiny pohľadávky. Neexituje právny základ, podľa ktorého by sa pri určení hodnoty sporu malo vychádzať len z istiny, a to aj vzhľadom na to, že v exekučnom konaní si oprávnený môže samostatne uplatniť tak nárok na vyplatenie istiny pohľadávky, ale osobitným návrhom sa môže domáhať vydania len príslušenstva pohľadávky pozostávajúceho z úrokov z omeškania. Bolo by nelogické, aby sa potom v konaní, v ktorom sa uplatňujú tak istina a aj jej príslušenstvo, prihliadalo pri výpočte hodnoty sporu iba na istinu. Právny zástupca povinnej vykonáva rovnaké úkony ohľadom vymáhania príslušenstva ako pri vymáhaní samotnej istiny. Celková hodnota sporu v exekučnom konaní predstavuje v zmysle § 10 ods. 2 Vyhlášky súčet istiny vymáhanej pohľadávky spolu s jej príslušenstvom. Do základu pre určenie tarifnej odmeny advokáta je potrebné za úkon právnej služby zahrnúť všetky časti peňažného nároku uplatneného v exekučnom konaní. Povinná považuje za nesprávny výklad, že zahrnutie príslušenstva do základu na určenie tarifnej hodnoty sporu je možné iba vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poskytovania právnej služby, teda ak sa vymáha v samostatnom exekučnom konaní. Takéto pochopenie by totiž mohlo mať za následok motivovanie oprávneného k oddelenému vymáhaniu jednotlivých nárokov v samostatných exekučných konaniach, čím by si zároveň mohol uplatňovať trovy konania v každom z týchto konaní samostatne. Povinná v odvolaní zároveň poukázala na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej a Českej republiky vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky a aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky k zásade rešpektovania právnej istoty. Vzhľadom na uvedené preto povinná žiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie exekučného súdu v rozsahu tretieho výroku tak, že oprávnený je povinný uhradiť povinnej k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 106,33 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti daného rozhodnutia. Povinná si zároveň uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril podaním doručeným exekučnému súdu dňa 7. apríla 2020 oprávnený, pričom uviedol, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam prostredníctvom svojich doterajších podaní a súhlasí s rozhodnutím exekučného súdu vo výroku o náhrade trov povinnej. Oprávnený preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu vo výroku III. ako vecne správne potvrdil.
4. K vyjadreniu oprávneného sa vyjadrila podaním zo dňa 23. apríla 2020 povinná prostredníctvom právneho zástupcu, pričom trvá na svojich predchádzajúcich podaniach, keďže oprávnený neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nevyjadril sa k tvrdeniam, o ktoré povinná oprela svoje odvolanie.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. 9Er/703/2014-55 zo dňa 5. augusta 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil, druhou výrokovou vetou uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 Eur a treťou výrokovou vetou uložil oprávnenému povinnosť nahradiť povinnej k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 35,49 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti daného uznesenia. Proti tretej výrokovej vete predmetného uznesenia o náhrade trov konania povinnej podala odvolanie povinná prostredníctvom právneho zástupcu.
10. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.
11. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Zároveň Exekučný poriadok osobitne upravuje, že povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo. Trovy exekúcie spolu s náhradou trov povinného v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Uvedená právna úprava trov v Exekučnom poriadku neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov exekúcie a trov povinného v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade trov povinného v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ktorým sa vyhovelo, nie je podľa Exekučného poriadku prípustné.
12. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie a o trovách, ktoré vznikli povinnému v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii podľa § 200 a nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a nasl. CSP, nakoľko ide o osobitný právny inštitút v exekučnom konaní. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie povinnej proti výroku o náhrade trov povinnej napadnutého uznesenia exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Z dôvodu odmietnutia odvolania povinnej sa odvolací súd vecnou stránkou napadnutého uznesenia exekučného súdu nezaoberal.
15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).