Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-148-2019.pdf
PDF · 126.45 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/148/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcov: 1. B. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. 14, 949 11 L., 2. Y. T.ová, narodená XX.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 3. C. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 4. Y. J.ová, narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 5. W.. G. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 6. N. J.ová, narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 7. G. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 8. R. T.ová, narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 9. W.. G. P., CSc., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 10. C. P.ová, narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., XX. K. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XXX, XXX XX L., 12. G. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. X/XX, XXX XX L., 13. S. T.ová, narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., XX. G. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 15. W. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 16. C. M.ová, narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 17. W.. C. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 18. G. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, 20. P. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. 18, XXX XX L., 21. R. C.ová, narodená XX.XX.XXXX, bytom J. 18, XXX XX L., 22. W.. O. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. 18, XXX XX L., 23. W.. I. C.ová, narodená XX.XX.XXXX, bytom J. 18, XXX XX L., 24. P. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 25. S. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 26. V. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 27. V. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, bytom J. XX, XXX XX L., 28. O. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 29. D. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 30. I. J.ová, narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 31. E. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 32. I. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 33. C. I.ová, narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 34. S. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 35. C. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 36. Y. T.ová, narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 37. C. E. narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 38. O. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 39. P. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 40. C. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 41. I. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 42. S. T.ová, narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 43. N. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 44. X. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX L., 45. C. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 46. E. C.ová, narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 47. O. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 48. S. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 49. C. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 50. C. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 52. C.. I. N., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 53. K. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 54. K. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX L., 55. C.. P. J., PhD., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX L., 56. P. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 57. R. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 58. C.. E. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 59. T. E.ová, narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 60. O. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 61. E. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 62. C. G.ová, narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 64. E. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 65. Y. S., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 66. W. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 67. I.. C. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 68. K. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 69. I. I.ová, narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 70. E. N., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 71. E. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 72. C. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 73. G..
C. T.ová, narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 74. C.. G. K. narodená XX.XX.XXXX, bytom O.ova XXX/XXX, XXX XX B., 75. C.. C. J., G.., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 76. C.. B. J., narodená XX.XX.XXXX, obaja bytom J. XX, XXX XX L., 77. W.. R. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 78. C. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 79. W.a G.ová, narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 80. K.. O.. G. E., Q.., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 81. K.. O.. C. E.ová, Q.., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., 82. Y. T., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., zastúpení: Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom Dlhá 4, 950 50 L., IČO: 36 526 XX9, proti žalovanému: C. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., o náhradu škody vo výške 288,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu L. zo dňa 16. júla 2XX8 č.k. 10C/69/2XX7-175, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok III.) a v časti trov konania (výrok V.) p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie žalovaného vo vzťahu k rozhodnutiu o zmene žalobcov v 18. a 19. rade tak, že na ich miesto vstúpil G. N. označený ako žalobca v 18. rade (výrok I.), vo vzťahu k rozhodnutiu o zmene žalobcov v 11. a 12. rade tak, že na ich miesto vstúpia nový žalobca v 11. rade K. C. a nová žalobkyňa v 12. rade G. E. (výrok II.), vo vzťahu k rozhodnutiu o vrátení nespotrebovaných preddavkov na trov dôkazov (výroky VI. a VII.) a vo vzťahu k zamietajúcej časti (výrok IV.) odmieta.
III. Žalobcovia v 1. až 82. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom pripustil vstup do konania nového žalobcu v 18. rade G. N. na miesto doterajších žalobcov v 18. a 19., a nových žalobcov v 11. rade K. C. a v 12. rade G. E. na miesto doterajších žalobcov v 11. a 12. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 288,94 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne od 20.02.2017 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Učtárni Okresného súdu Nitra uložil vrátiť zástupcovi žalobcov 10 eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vrátiť žalovanému 20 eur po právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 8b ods. 1, ods. 2 písm. c), § 11 ods. 2, 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 420 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nariadenie vlády č. 87/1985 Zb. 1.2. Zistil, že žalobcovia v 1. až 82. rade a žalovaný sú vlastníkmi bytov v bytovom dome, ktorý sa nachádza na J. ulici č. XX-XX v L. a je zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie L. ako stavba so súpisným číslom XXX. Správcom tohto bytového domu je Okresné stavebné bytové družstvo, ktoré podľa zákona č. 182/1993 Z.z. a podľa článku 3 bod 2 písm. c) zmluvy o výkone správy schválenej na základe písomného hlasovania dňa 13.-14.11.2007, je oprávnené zastupovať vlastníkov pri vymáhaní škody. Na bytovom dome bola zateplená fasáda na základe zmluvy o dielo č. 18/2012 zo dňa 13.07.2012, ktorú uzavrel správca, ako objednávateľ, a O. J. D.-G.-D. M. V., ako zhotoviteľ. Záručná doba na zateplenie fasády bola podľa zmluvy 120 mesiacov. Zhotoviteľ podľa zmluvy nezodpovedal za vady diela spôsobené treťou osobou. 1.3. V septembri 2015 bola spozorovaná diera na fasáde bytového domu v mieste bytu žalovaného na 7. poschodí, 8. podlaží, medzi špajzovým oknom a kuchynským balkónom, ktorú urobil žalovaný bez súhlasu žalobcov. Na schôdzi vlastníkov bytov dňa 06.10.2015 bolo uznesením č. 8 žalovanému uložené, aby do 31.10.2015 poškodenie opravil, inak ho opraví zhotoviteľ na jeho náklady. Žalovaný poškodenie neopravil, preto ho opravil zhotoviteľ dňa 29.12.2015 tak, že do otvoru vložil polystyrén, použil sieťku, kléber, penetračný materiál a fasádnu farbu, a cenu opravy vyúčtoval žalobcom faktúrou č. 572015 zo dňa 29.12.2015 splatnou dňa 08.01.2016 na sumu 288,94 eura, ktorá pozostávala z materiálu 2 hzs x 16,50 eura t.j. 33 eur bez DPH, vysokozdvižnej plošiny 3 hzs x 65,70 eura t.j. 197,10 eura bez DPH a 1 ks dopravných a manipulačných nákladov 10,66 eura bez DPH t.j. 240,78 eura a DPH 48,16
eura, spolu 288,94 eura. Zástupca žalobcov vyúčtoval žalovanému túto cenu faktúrou č. 5100006216 zo dňa 01.02.2016 splatnou dňa 08.02.2016 na sumu 288,94 eura, ktorú žalovaný napriek opakovaným výzvam zo strany zástupcu žalobcov nezaplatil a písomne oznámil zástupcovi žalobcov, že si neželá, aby sa faktúra premietla do platieb za užívanie bytu. 1.4. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že fasáda bytového domu, v ktorom majú svoje byty žalobcovia a aj žalovaný bola poškodená, pretože sa v nej nachádzala diera medzi balónom a oknom v špajzy v byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky, ktoré poškodenie bolo zistené na jeseň v roku 2015. V konaní bolo sporné, kto za túto škodu zodpovedá a výška škody. Žalobcovia, v konaní zastúpení na základe zákona č. 182/1993 Z.z. správcom Okresným staveným bytovým družstvom, ktorý vykonáva správu tohto bytového domu, vymáhali škodu vo výške ceny opravy od žalovaného s odôvodnením, že vznikla konaním žalovaného. Vzhľadom na námietky žalovaného, podľa ktorých dieru na fasáde neurobil on, ale kotviaca skrutka, ktorá zaisťovala lešenie použité pri zatepľovaní fasády bytového domu, on ju iba zväčšil rúčkou metly, pretože do nej chcel dať zástavu, následne ju opravil silikónom a korkovým štupľom, preto jej oprava zhotoviteľom nebola potrebná, ako i vzhľadom k námietke voči spôsobu vykonania opravy a vyúčtovanej cene s tým, že použitá plošina bola minimálne hodinu pokazená, vykonal rozsiahle dokazovanie, výsluchmi niektorých žalobcov a viacerých svedkov. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tvrdenia žalovaného neboli preukázané, pracovníci zhotoviteľa E. a E. ktorí vykonali opravu poškodenia, skrutku v mieste poškodenia nevideli, svedok Ing. K. existenciu skrutky potvrdil, hoci ju nevidel v mieste poškodenia, preto tvrdenia žalovaného nepreukázal. Nepovažoval za potrebné vykonať navrhnutú obhliadku bytu žalovaného na preukázanie, že žalovaný fasádu poškodil zvnútra, keďže to žalobcovia netvrdili, a skutočnosť, že fasáda bola poškodená z vonku pripustil sám žalovaný, ktorý okrem toho aj priznal, že zvonku rúčkou od metly poškodenie zväčšil a následne do neho vložil korkový štupeľ a dieru vyplnil silikónom. 1.5. Keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že fasáda bytového domu, v ktorom sa nachádzajú byty žalobcov a žalovaného bola poškodená a poškodil ju žalovaný, ktorý navrhnutými dôkazmi nepreukázal svoju obranu spočívajúcu v tom, že fasádu poškodil zhotoviteľ, pričom sám potvrdil, že do fasády zasiahol, a pretože ostatní vlastníci bytov s takýmto konaním žalovaného nesúhlasili, dospel k záveru, že žalovaný tak porušil svoje zákonné povinnosti podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. a aj zmluvné povinnosti podľa čl. 4 ods. 2.11 zmluvy o výkone správy, a preto je za uvedenú škodu zodpovedný poškodeným žalobcom podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 1.6. Žalovaný v konaní namietal proti výške uplatnenej škode s tým, že poškodenie sám odstránil, oprava zhotoviteľom nebola potrebná a namietal aj proti spôsobu vykonania opravy. Uvedené námietky žalovaného po vykonanom dokazovaní výsluchom žalovaného a svedkov E. a C. nepovažoval za dôvodné. Opravu vykonanú žalovaným tak, že do otvoru vložil korkový štupeľ a ešte silikón (čo nebolo preukázané) súd prvej inštancie nepovažoval za postačujúcu, a naopak opravu vykonanú zhotoviteľom považoval za dôvodnú. Vzhľadom na to, že fasáda bytového domu bola poškodená na 7. poschodí, 8. podlaží, nemal za preukázané ani tvrdenie žalovaného, že poškodenie sa mohlo opraviť z okna alebo balkóna jeho bytu. Preto bolo pri oprave poškodenia z bezpečnostného hľadiska odôvodnené použitie vysokozdvižnej plošiny tak, ako to potvrdil zhotoviteľ a jeho pracovníci svedkovia E., E. a C.. Bolo preukázané, že zhotoviteľ si plošinu prenajal, hoci bola plošina pokazená a následne opravovaná minimálne hodinu, samotná oprava poškodenia fasády trvala cca 3 hodiny a vykonali dvaja pracovníci zhotoviteľa (E., E.), pričom použili hore uvedený materiál. Preto pri určení výšky škody vychádzal z ceny opravy fasády, vyúčtovanej faktúrou zhotoviteľa, ktorú následne správca vyúčtoval žalovanému. Cena prenájmu plošiny 197,10 eura bez DPH zodpovedala aj cene nájomného podľa svedka P. t.j. 1 hod/66 eur spolu 198 eur a približne aj cene prác poskytnutých mu zhotoviteľom cca 130 eur - 150 eur a iných prác. Vyúčtovaná cena 33 eur bez DPH zodpovedala cene práce 7 až 8 eur za hodinu, bez ohľadu na to, či si zhotoviteľ a prenajímateľ splnili alebo nesplnili povinnosti vystaviť za plnenia faktúry, pričom písomným vyjadrením J. a C.a boli odstránené aj rozpory v tvrdení J., že C. prijal od P. peňažné prostriedky za prenájom plošiny. 1.7. Pretože žalovaný si nesplnil svoje povinnosti podľa § 11 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. a poškodenie na fasáde neopravil kvalifikovaným spôsobom, bola oprava, ktorú na základe objednávky zástupcu žalobcov vykonal zhotoviteľ, dôvodná a opodstatnená. Keďže za poškodenie fasády zodpovedal žalovaný bol povinný nahradiť žalobcom ich škodu podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v žalovanej výške 288,94 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pretože čas splnenia nebol medzi stranami sporu dohodnutý podľa § 563 Občianskeho zákonníka a pretože žalobcovia preukázateľne požiadali žalovaného o plnenie až listom zo dňa 13.02.2017, ktorého doručenie žalovanému nepreukázali, ale bolo preukázané, že žalovaný naň reagoval listom zo dňa
20.02.2017, mal za to, že dňa 20.02.2017 už bol nesporne o splnenie dlhu požiadaný. Keďže žalovaný si svoj peňažný dlh nesplnil, dostal sa podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka do omeškania. Z uvedených dôvodov priznal žalobcom popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 5 % ročne určenej podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., pretože základná úroková sadzba ECB bola v prvý deň omeškania 0 %, patrí žalobcovi úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší teda 5 % od 21.02.2017 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. 1.8. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní v časti istiny plne úspešným žalobcom priznal proti žalovanému náhradu trov v rozsahu 100 %. Uviedol, že o výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 266 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Pretože zástupca žalobcov zložil preddavok na trovy dôkazov 10 eur a žalovaný 20 eur, ktoré neboli spotrebované, uložil učtárni vrátiť ich tým, ktorý ich zložili do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že s vyneseným rozsudku nesúhlasí, lebo sa nezakladá na pravde. Zopakoval priebeh konania, pričom poukázal na obsah zápisníc z pojednávaní a výpovede svedkov, ktoré spochybnil. Tvrdil, že dieru opravil, aby chránil svoj majetok. Namietal, že súd prvej inštancie mu neumožnil komentovať výpovede svedkov a neumožnil mu položiť svedkom pripravené otázky. Namietal, že jeho vzájomná žaloba bola vylúčená na samostatné konanie. Tvrdil, že žaloba stojí na členských schôdzach z roku 2015 a 2016, pričom dokázal, že neboli platné. Navrhoval, aby odvolací súd zopakoval dokazovanie výsluchom žalobcov v 2., 37, 26. a 53. rade, lebo ich chcel vypočuť ako svedkov pred súdom prvej inštancie, čo mu nebolo možné. Tiež, aby bolo zopakované dokazovanie výsluchom svedkov J., P. a C.a, ktorým nemohol riadne klásť otázky, lebo súd prvej inštancie mu nepredložil list č. 1 od pána J. a neoznámil, že listy sú údajne nečitateľné. Namietal, že CD z 25.06.2018 nie je nahrané, je useknuté jeho záverečnou rečou a nedostal požadovanú nahrávku z vyhlásenia rozsudku. Uviedol, že rozsudok je nespravodlivý. Uviedol, že prikladá 26 dôkazných listín. 2.2. V doplnení odvolania uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda v celom rozsahu, a to body I. až VII. a žiada ho zrušiť podľa § 389.
3.1. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že sa k jednotlivým tvrdeniam žalovaného nebudú vyjadrovať, nakoľko všetky boli predmetom dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý riadne zistil skutkový stav veci vykonaným dokazovaním, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré náležite odôvodnil. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil. 3.2. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd prizval svedka JUDr. J., ktorý predloží dôkazy o jeho nečlenstve v okr. družstve a o vyplatení členského príspevku za členstvo od roku 1975 na základe žiadosti o vystúpenie. Ďalej opätovne hodnotil vykonané dokazovanie, ktorého výsledky považoval za nepravdivé Uviedol, že nesúhlasí, aby krajský súd rozhodol tak, ako rozhodol okresný súd. 3.3. Žalobcovia v následnom vyjadrení uviedli, že predmetom konania nie je členstvo žalovaného v bytovom družstve, ani vyplatenie členského podielu. 34. Žalovaný v následnom vyjadrení navrhol výsluch svedkov J. a J. O., aby im položil otázky, ktoré vyšli najavo pri výpovediach ich podriadených a ostatných svedkov. 3.5. Žalovaný v ďalšom vyjadrení žiadal predvolať E. a opätovne C. J. a P... 3.6. Žalobcovia vo vyjadrení zopakovali dôvody a právne predpoklady podanej žaloby.
4. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20. júna 2019 č.k. 10C/69/2017-299 rozhodol, že E. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, L., vstupuje na miesto doterajšieho žalobcu 71. a bude označená ako žalobkyňa 71. Na miesto žalobcu 51. vstupuje žalobkyňa 52. V konaní o žalobe žalobcu 63. sa pokračuje so žalobkyňou 64.
5. Krajský súd v L. ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok III) nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti (výrok III.) a v časti trov konania (výrok V.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7.1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali voči žalovanému náhrady škody vo výške 288,94 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne od 09.02.2016 do zaplatenia. V žalobe tvrdili, že žalovaný neoprávneným zásahom do spoločnej časti domu prístupnej iba z jeho bytu spôsobil dieru na fasáde domu medzi špajzovým oknom a kuchynským balkónom, čím ju poškodil. Uvedeným konaním porušil ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov. Opravu nevykonal, hoci bol uznesením schôdze vlastníkov bytov zaviazaný tak urobiť. Opravu zabezpečilo spoločenstvo vlastníkov bytov prostredníctvom O. J. D.-G. za cenu 288,94 eura, ktorá bola uhradená z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Správca vzniknutú škodu fakturoval žalovanému faktúrou, ktorú žalovaný nezaplatil. 7.2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal predvolať svedkov, a to pracovníkov, ktorí opravovali otvor, ďalej žalobcov E. C., K. K., G. I., T. Y., D. V., a svedkov E. C. a W.. K.a I.. Ďalej žalovaný vzájomnou žalobou a jej doplnením požadoval od žalobcov, s výnimkou žalobkyne v 82. rade, ktorá je jeho manželkou, zaplatiť za ohováranie, šikanovanie a ušlý zisk sumu 1.000 eur a ospravedlniť sa. Vzájomná žaloba bola uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 12. apríla 2018 č.k. 10C/69/2017-87 v spojení s uznesením zo dňa 17. mája 2018 č.k. 10C/69/2017-117 vylúčená na samostatné konanie. Žalovaný na pojednávaní tvrdil, že nevedel o tom, že sa nemôže vŕtať do fasády bytového domu, že jeho nikto nevidel uvedenú dieru urobiť, on ju iba zväčšil a následne opravil. 7.3. Súd prvej inštancie žalobe v časti o zaplatenie žalovanej istiny a úroku z omeškania 5 % ročne od 20.02.2017 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vyhovel. V ostatnej časti žalobu zamietol. Na odvolanie žalovaného bola vyhovujúca časť rozsudku a trovy konania predmetnom skúmania odvolacím súdom.
8. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom a ods. 2 písm. c) nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
9. Podľa § 8b ods. 2 písm. c) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri správe domu je správca povinný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.
10. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú.
11. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté.
12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13.1. Odvolací posudzujúc rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom
rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. 13.2. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že fasáda bytového domu, v ktorom sa nachádzajú byty žalobcov a žalovaného bola poškodená, a že ju poškodil žalovaný, ktorý nepreukázal svoju obranu spočívajúcu v tvrdení, že fasádu poškodil zhotoviteľ a sám potvrdil, že do fasády zasiahol. Tým žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. a aj zmluvné povinnosti podľa čl. 4 ods. 2.11 zmluvy o výkone správy, preto zodpovedal za škodu vzniknutú žalobcom podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol podľa § 11 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. povinný poškodenie odstrániť, keďže však fasádu neopravil kvalifikovaným spôsobom, bola oprava na základe objednávky zástupcu žalobcov vykonaná O. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný bol povinný nahradiť žalobcom ich škodu podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže tak neurobil, zaviazal ho na zaplatenie škody v žalovanej výške spolu so zákonným úrokom z omeškania od 20.02.2017 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil, preto rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti, ako vecne správny, potvrdil. Rovnako správny bol aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže žalobcovia boli v spore vo vzťahu k istine plne úspešní. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
14.1. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti odvolací súd dodáva, že zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu v občianskom práve. Podľa uvedeného ustanovenia každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia oprávneného a zodpovedného subjektu, pričom subjektom zodpovednosti za škodu môžu byť ako fyzické tak aj právnické osoby. Ďalším všeobecným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia právnej povinnosti, ktorá môže vyplývať jednak zo zákona (zákonná povinnosť) alebo zo zmluvy (zmluvná povinnosť), a spočíva v porušení povinnosti zodpovednej osoby správať sa určitým spôsobom. Všeobecná zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka vzniká iba v prípade, že sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú vznik škody, porušenie právnej povinnosti (či už zákonnej alebo zmluvnej), zavinenie zodpovedného subjektu (škodcu) a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, pričom zavinenie zákon predpokladá a zodpovednosti za škodu sa zbaví len ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka). 14.2. V danej veci žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu žalobcov, nakoľko svojim konaním porušil povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ďalej porušil povinnosť, ktorú mu ukladá čl. 4 bod 2.11 zmluvy o výkone správy, podľa ktorého vlastník bytu alebo nebytového priestoru môže vykonávať stavebné úpravy bytu alebo nebytového domu len s predchádzajúcim súhlasom správcu a s povolením príslušného stavebného úradu. Nemôže vykonávať úpravy bytu a nebytového priestoru, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo vzhľad domu. A nakoniec porušil aj porušil povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenie § 11 ods. 2 zákona 182/1993 Z.z, podľa ktorého vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú. Keďže žalovaný v konaní potvrdil, že dieru na fasáde bytového domu minimálne zväčšil a nepreukázal svoje tvrdenie, že bola spôsobená kotviacou skrutkou, ktorá zaisťovala lešenie použité pri zatepľovaní fasády bytového domu v roku 2012, a zároveň nepreukázal ani svoje tvrdenie, že dieru vo fasáde riadne opravil a teda spôsobenú škodu sám odstránil, je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcom vznikla tým, že opravu vykonala objednaná firma (pôvodný zhotoviteľ diela - zateplenie fasáda bytového domu v roku 2012) z dôvodu trvania záručnej doby zhotoveného diela. Výška spôsobenej škody zodpovedá sume, ktorú žalobcovia vynaložili na opravu fasády a zaplatili z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu.
15.1. Žalovaný v odvolaní v podstate len zopakoval priebeh konania pred súdom prvej inštancie a poukázal na obsah zápisníc z pojednávaní a výpovede žalobcov a svedkov, ktoré spochybnil. Tvrdil, že dieru opravil, aby chránil svoj majetok. Namietal, že súd prvej inštancie mu neumožnil komentovať výpovede svedkov a neumožnil mu položiť svedkom pripravené otázky. Odvolací súd nepovažoval uvedené tvrdenia za významné. Z obsahu zápisníc z pojednávania vyplýva, že súd prvej inštancie opakovane upozorňoval žalovaného na to, ako môže pri prejednávaní veci vystupovať. Napríklad, že má klásť otázky, ktoré majú smerovať k veci a na preukázanie jeho tvrdení, že predmetom konania nie je neplatnosť rozhodnutí schôdze vlastníkov, že nemá komentovať vyjadrenia protistrany, že predmetom sporu nie je hodnotenie priebehu schôdze vlastníkov, že má klásť otázky svedkom, ktoré ešte neboli zodpovedané a podobne. Z obsahu zápisníc tiež vyplýva, že súd prvej inštancie nepripustil otázky hypotetického charakteru, otázky, ktoré sa netýkali prejednávanej veci, otázky typu, prečo svedok klame, otázky sugestívne a kapciózne. Žalovaného opakovane upozorňoval, aby nerušil priebeh dokazovania, neprerušoval vykonávanie dôkazov prečítaním listiny, dehonestujúcim spôsobom sa nevyjadroval v priebehu pojednávania, ďalej, že svedkovi má vykať, že nemá posmešne komentovať výpoveď svedka. Odvolací súd dodáva, že správanie žalovaného na pojednávaní pred súdom prvej inštancie zjavne vykazovalo znaky zneužitia procesných práv žalovaným, ktoré je podľa Civilného sporového poriadku zakázané (čl. 5 CSP). Súd prvej inštancie bol podľa uvedeného článku 5 CSP oprávnený sankcionovať procesné úkony žalovaného, ktoré sa priečili tomuto zákazu. Preto postupoval správne, keď nepripúšťal otázky žalovaného, ktoré nesúviseli s predmetom sporu, boli sugestívne, kapciózne a dehonestujúce. 15.2. Námietku žalovaného voči vylúčeniu jeho vzájomnej žaloby na samostatné konanie nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. O vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 12. apríla 2018 (č.l. 87), proti ktorému podal žalovaný sťažnosť po uplynutí lehoty na podanie sťažnosti, preto bola odmietnutá uznesením zo dňa 17.05.2018 (č.l. 117). Z uvedeného vyplýva, že uznesenie o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie je právoplatné a vzájomný nárok žalovaného bude prejednávaný v samostatnom konaní. 15.3. S tvrdením žalovaného, podľa ktorého žaloba stojí na členských schôdzach z roku 2015 a 2016, pričom dokázal, že neboli platné, sa odvolací súd nestotožnil, pretože takéto skutkové okolnosti a závery z konania pred súdom prvej inštancie nevyplývali. 15.4. K návrhu žalobcu zopakovať dokazovanie výsluchom žalobcov v 2., 37, 26. a 53. rade, čo zdôvodňoval tým, že ich chcel vypočuť ako svedkov, odvolací súd uvádza, že procesné postavenie strany sporu je odlišné od procesného postavenia svedka, pričom ako výsluch strany sporu a tak výsluch svedka sú dôkazné prostriedky, ktoré môžu prispieť k objasneniu veci. Uvedení žalobcovia vypovedali, ich výpovede vyhodnotil súd prvej inštancie a odvolací súd nepovažoval za potrebné toto dokazovanie opakovať. Pokiaľ navrhoval zopakovať dokazovanie výsluchom svedkov J., P. a C.a, dovodiac, že im nemohol riadne klásť otázky, ani tento návrh nepovažoval odvolací súd za dôvodný a potrebný. Súd prvej inštancie uvedené výsluchy vykonal v dostatočnom rozsahu a na ich základe dospel aj k správnym skutkovým zisteniam, pričom ku kladeniu otázok žalovaným sa odvolací súd už vyjadril v bode 15.1. 15.5. Pokiaľ žalovaný k odvolaniu priložil 26 dôkazných listín, odvolací súd na ne neprihliadal, keďže nespĺňali zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie novoty v odvolacom konaní stanovené v ustanovení § 366 Civilného sporového poriadku.
16.1. Žalovaný podal odvolanie aj vo vzťahu k rozhodnutiu o zmene žalobcov v 18. a 19. rade tak, že na ich miesto vstúpil G. N. označený ako žalobca v 18. rade (výrok I.) vo vzťahu k rozhodnutiu o zmene žalobcov v 11. a 12. rade tak, že na ich miesto vstúpia nový žalobca v 11. rade K. C. a nová žalobkyňa v 12. rade G. E. (výrok II.) a vo vzťahu k rozhodnutiu o vrátení nespotrebovaných preddavkov na trov dôkazov (výroky VI. a VII.). Súd prvej inštancie v rozsudku poučil strany sporu, teda aj žalovaného, že proti výrokom I., II., VI., a VII. odvolanie nie je prípustné. Z ustanovenia § 355 ods. 2 CSP vyplýva, že odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné, ak to pripúšťa zákon. V ustanovení § 357 CSP sú taxatívne vypočítané uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné. Z tohto taxatívneho výpočtu nevyplýva, že zákon pripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zmene strany sporu a proti rozhodnutiu o vrátení nespotrebovaných preddavkov na trov dôkazov. V dôsledku toho odvolanie žalovaného podané proti uvedeným výrokom muselo byť podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuté ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. 16.2. Žalovaný podal odvolanie aj vo vzťahu k zamietajúcej časti (výrok IV.) rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Toto ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie a vyplýva z neho, že odvolanie nemôže podať strana sporu, ktorej nie je rozhodnutie v neprospech. Keďže napadnutým výrokom IV. bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, bolo rozhodnutie v tejto časti vydané v neprospech žalobcov a len žalobcovia
boli oprávnení napadnúť tento výrok odvolaním. Žalovanému právo podať odvolanie proti zamietajúcemu výroku neprislúchalo. V dôsledku toho odvolanie žalovaného podané proti výroku o zamietnutí žaloby v ostatnej časti muselo byť rovnako podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok III.) a v časti trov konania (výrok V.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalovaného vo vzťahu k rozhodnutiu o zmene žalobcov v 18. a 19. rade tak, že na ich miesto vstúpil G. N. označený ako žalobca v 18. rade (výrok I.) vo vzťahu k rozhodnutiu o zmene žalobcov v 11. a 12. rade tak, že na ich miesto vstúpia nový žalobca v 11. rade K. C. a nová žalobkyňa v 12. rade G. E. (výrok II.), vo vzťahu k rozhodnutiu o vrátení nespotrebovaných preddavkov na trov dôkazov (výroky VI. a VII.) podľa § 386 písm. c) CSP odmietol. Rovnako odmietol aj odvolanie žalovaného vo vzťahu k zamietajúcej časti (výrok IV.) a to podľa § 386 písm. b) CSP.
18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 a podľa s článku 4 ods. 1 s použitím § 256 ods. 1 CSP a priznal žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobcovia boli v odvolacom konaní plne úspešní v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania. Navyše podaním odvolania voči výrokom, voči ktorým odvolanie neboli prípustné a voči ktorým nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania žalovaný zavinil, že jeho odvolanie muselo byť v týchto častiach odmietnuté. Podľa názoru odvolacieho súdu odmietnutie odvolania má obdobné následky ako zastavenie konania, kde sa uplatňuje zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v L. v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).