Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_30P-226-2018.pdf
PDF · 82.14 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/226/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté deti
S. S., nar. XX.XX.XXXX, S. S., nar. 10.04.2016,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov matky: M. H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. nad I., L. XXXX/XXA, právne zatúpená JUDr. Nikoletou Sekerákovou, advokátkou, so sídlom Žilina, 1. mája 18 a otec: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Q. 4, právne zastúpený JUDr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom Žilina, Národná 15, o zmenu priezviska, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletým deťom S. a S. podaný dňa 26.09.2018 z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 26.09.2018 domáhala, aby súd rozhodol o zmene priezviska maloletých detí S. a S.. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec detí väčšinu času v roku pracuje v zahraničí, výchova detí ostáva iba na nej, deti má vo svojej starostlivosti, s mladším synom S. chodí na pravidelné kontrolné vyšetrenia hlavičky, staršieho syna S. vodí do a zo škôlky iba ona, s deťmi absolvuje pravidelne a nepravidelné vyšetrenia u doktorov iba ona, aby boli jej deti v budúcnosti ochránené pred výsmechom a psychickým ponižovaním pre rozdiel ich priezviska s matkou a taktiež bezkonfliktné vycestovanie v budúcnosti do zahraničia za účelom dovolenky.
2. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 16.11.2018 uviedol, že nesúhlasí so žiadosťou matky o zmenu priezviska maloletých detí. Je pravdou, že odišiel zo spoločnej domácnosti koncom mesiaca júl 2018, odkedy žije v domácnosti u svojich rodičov. Od tejto doby však pravidelne prispieva na výživu detí 250,- eur mesačne. Počas celej doby od odchodu zo spoločnej domácnosti sa zaujímal o maloleté deti. Viackrát sa snažil matku kontaktovať ohľadne mimosúdnej dohody, či už v časti výživného alebo aj o úprave styku s deťmi, pričom matka odmieta s ním komunikovať a neumožňuje mu kontakt s deťmi. Ani pri návrate z pracovného turnusu, keď deťom zakúpil nejaké darčeky a chcel ich im odovzdať, mu matka stretnutie neumožnila. Má s deťmi vytvorený veľmi silný citový vzťah. Svoje rodičovské povinnosti si plní a má záujem počas celej doby odlúčenia aj v budúcnosti stretávať sa pravidelne s
deťmi a podieľať sa na ich výchove. Návrh matky na zmenu priezviska detí považuje za nedôvodný, vyplývajúci len z narušených partnerských vzťahov s matkou.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie.
4. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že sa vydala, spolu s manželom žijú v harmonickom manželstve, chcú mať spolu ešte ďalšie dieťa a preto by chcela, aby mali všetci spoločné priezvisko.
5. Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že otec nevidí dôvod k tomu, aby súd menil priezvisko jeho detí.
6. Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že návrh matky považuje za nedôvodný. Podľa jej názoru treba ponechať deťom priezvisko, ktoré majú doteraz.
7. Z rodných listov súd zistil, že rodičom sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn S. S. a dňa XX.XX.XXXX syn S. S..
8. Z odpovede zo Základnej školy a materskej školy Teplička nad Váhom zo dňa 01.07.2019 na žiadosť otca o potvrdenie, že sa telefonicky informuje o syna S. S., ktorý navštevuje materskú školu, súd zistil, že môžu potvrdiť, že otec sa viackrát mesačne telefonicky informuje o svojom synovi, k záležitosti na vyjadrenie maloletého o tom, že nemá otca, môžu potvrdiť, že pani učiteľka informovala otca o započutom rozhovore S. s deťmi v šatni, kde sa na otázku detí S. vyjadril, že nemá otca, na čo učiteľka zareagovala len neutrálnou odpoveďou, že každý má otca.
9. Z odpovede na žiadosť rodiča zo dňa 01.07.2019 Základná škola s materskou školu, ul. Sv. Gorazda 1, Žilina uviedla, že dieťa, maloletý S., do materskej školy chodievalo vždy starostlivo upravené v sprievode spoločne s matkou, otcom a bratom. Keď bol otec doma, vodieval ho do materskej školy striedavo on alebo mama vzhľadom na to, že mali ešte mladšie dieťa. Počas jeho pobytu v materskej škole sa otec i matka zaujímali o jeho napredovanie, zúčastňovali sa obaja striedavo na slávnostiach v materskej škole. Boli i situácie, keď matka dieťaťa odhlasovala S., lebo prišiel otec z ciest domov a chcel si syna nechať doma, aby si ho užil.
10. Z oznámenia MUDr. G. zo dňa 27.06.2019 súd zistil, že vzhľadom na žiadosť otca potvrdzuje, že otec sa každý mesiac telefonicky informuje o zdravotnom stave maloletých detí S. a S..
11. Zo správy z poradensko-psychologického procesu Referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 11.03.2020 súd zistil, že psychológ vníma napätú atmosféru medzi rodičmi, sýtenú ich pretrvávajúcimi nezhodami. V ich vzťahu je prítomná nedôvera, vzájomná kritika, obaja pociťujú potrebu rešpektu zo strany druhého. Táto ich vzájomná atmosféra sa v problematických momentoch vedela premietnuť i do výmen názorov počas spoločnej konzultácie. Pokiaľ by sa ich vzájomná komunikácia nezlepšila a konflikty neriešili, situácia môže ešte viac eskalovať a konflikty sa prehĺbiť natoľko, že kontakt by nemusel byť možný. Vo vzťahu otca k deťom psychológ vnímal záujem a snahu ponúknuť svoje schopnosti a možnosti, otec bol voči nim počas konzultácie pozitívne nastavený. V krízových chvíľach a momentoch, kedy však bolo treba určiť deťom hranice, psychológ vnímal z jeho strany určité rezervy, resp. potenciálne zlepšenie. Vzťah matky voči deťom hodnotí psychológ ako kladný, sýtený potrebou usmerňovať deti, spoločensky prijateľným spôsobom a chrániť ich. V momentoch nastavovania hraníc, s ohľadom na energickosť synov, niekedy volila direktívnejšie metódy, ktoré však synovia rešpektovali. Vzťah detí k matke, vzhľadom na množstvo vzájomne tráveného času, vníma psychológ ako blízky. Vzťah s otcom sa javí ako problematickejší, verbalizovali spomienku napadnutia matky. V priamom kontakte však boli po chvíli schopní zapojiť sa do hry a na otca reagovať. Z vývinového hľadiska by deti mohli mať potenciál situáciu odlúčenia od matky, resp. stretnutia iba s otcom, zvládnuť. Psychológ však nevedel vyhodnotiť ako by prebiehalo zvládanie náročnejších výchovných situácii zo strany otca. Psychológ vníma ako ďalšie úskalie momentálnu nemožnosť rodičov dohodnúť sa na základných výchovných pravidlách, resp. rôznosť ich výchovných prístupov bez vzájomne pociťovaného rešpektu. Pokiaľ by sa na týchto témach nepracovalo, psychológ sa obáva, že by sa vzájomný rodičovský konflikt mohol prehĺbiť, čo by mohlo mať dopad i na otcov vzťah s deťmi.
12. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 13. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že návrh matky na zmenu priezviska maloletých detí nie je dôvodný. Súd poukazuje na to, že nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska maloletých detí, pri nezhode rodičov v tejto veci rozhoduje len o tom, či jeden z rodičov je oprávnený podať žiadosť na zmenu priezviska detí na príslušnú matriku. Rodičia po narodení detí, po vzájomnej dohode, keďže neboli manželia, dali deťom priezvisko Mrzena. Matka si musela byť vedomá, že aj keď žijú v spoločnej domácnosti, nebudú mať všetci rovnaké priezvisko. Od augusta 2018 rodičia prestali žiť v spoločnej domácnosti, deti zostali bývať s matkou, otec pracoval v zahraničí. Otec o deti javí záujem, pokiaľ aj prestali rodičia žiť v spoločnej domácnosti, pravidelne si plní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Pokiaľ otec pracoval v zahraničí, nemohol sa s deťmi stretávať pravidelne, počas konania však otec ukončil prácu v zahraničí a v súčasnej dobe má pracovať na Slovensku, teda aj jeho kontakt s deťmi môže byť častejší. Súd rozhodoval vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom, ktoré predchádzalo konaniu vo veci zmeny priezviska a rozhodol o zverení detí matke, otca zaviazal prispievať na výživu detí a určil stretávanie otca s maloletými deťmi každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu. Pokiaľ matka uvádzala, že sa vydala, manželstvo uzatvorila minulý rok, nejedná sa teda o dlhodobý vzťah, pokiaľ poukazovala na to, že chcú s manželom ďalšie dieťa, tieto skutočnosti nie sú dôvodom k tomu, aby bolo menené priezvisko maloletým deťom, ktoré má s iným mužom. Zmena priezviska musí byť v záujme detí a súd skúma záujem a starostlivosť o deti zo strany ich otca. Otec sa o deti zaujíma, čo je zrejmé aj z oznámenia škôlky a pediatra, plní si vyživovaciu povinnosť, chce sa podieľať na ich výchove aj keď s matkou nežijú v spoločnej domácnosti. V záujme detí je, aby sa upevňoval ich vzťah k svojmu biologickému otcovi, pokiaľ otec o deti má skutočný záujem, aby bol u detí udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti k otcovi. Pokiaľ sa partnerský vzťah rodičov skončil, neznamená to, že prestali byť rodičmi spoločných maloletých detí. V rodinách býva bežné, že rodičia a deti majú rozdielne priezviská. Treba uviesť, že súd nezisťoval názor maloletých detí na pojednávaní, vzhľadom na vek detí, vykonával však odborné poradenstvo vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom, pričom, ako vyplýva z vyššie uvedenej správy, otec má pozitívny vzťah k deťom, problém je však v komunikácii rodičov. Kolízny opatrovník tiež nevidel dôvod k tomu, aby súd udelil súhlas na zmenu priezviska maloletých detí za súčasnej situácie, pokiaľ otec o deti javí záujem. Keďže súd nezistil žiadny vážny dôvod k tomu, aby dal matke súhlas za otca k tomu, aby podala žiadosť na príslušnú matriku na zmenu priezviska maloletých detí a podľa názoru súdu nie je ohrozený žiadny záujem maloletých detí, súd návrh matky zamietol.
14. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.