Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-202-2019.pdf
PDF · 93.93 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/202/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: Sygnea s.r.o., Postupimská 27, Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 47 336 331, proti žalovanému: IVANEX services s. r. o., Tri vody IV 1554/34, Malinovo, IČO: 51 095 912, zastúpený Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín, IČO: 47 256 907, o zaplatenie 756,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27. 05. 2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 756,- eur titulom nároku na náhradu škody na prepravovanej zásielke.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalobca oslovil žalovaného za účelom vykonania dopravy, a to prepravy tovaru - sedačky v hodnote 3 210,- eur s DPH, ktorá mala byť doručená dňa 20. 03. 2019 konečnému zákazníkovi z Bratislavy. Objednávka prebehla telefonicky, nakoľko žalobca vyhľadal žalovaného prostredníctvom internetu a na základe uvedeného formulára ho oslovil. Žalovaný prevzal tovar prostredníctvom svojich pracovníkov z interného skladu žalobcu v nepoškodenom stave v originálnom balení od výrobcu. V priebehu doručovania došlo k poškodeniu dopravovaného tovaru, v dôsledku čoho zákazník odmietol tovar prevziať a telefonicky oznámil, že nepodpisuje preberací protokol. Následne žalobca kontaktoval žalovaného prostredníctvom emailu za účelom podania vysvetlenia k poškodeniu, no konateľ žalovaného H. priznal poškodenie, avšak odmietol za to niesť akúkoľvek zodpovednosť. Žalobca bol nútený znášať reklamáciu na vlastné náklady, bez spoluúčasti a súčinnosti žalovaného, odobral sedačku, doručil ju výrobcovi za účelom prečalúnenia a následne ju doručil konečnému zákazníkovi. V dôsledku týchto úkonov došlo na strane žalobcu k vynaloženiu nevyhnutných nákladov na navrátení veci do pôvodného stavu, jej dopravu a odovzdanie zákazníkovi, ktorých hodnota činila sumu 756,- eur, na ktoré tieto úkony (náklady prečalúnenia a dopravy) bola vystavená žalovanému faktúra č. H. dňa 08. 04. 2017 na sumu 756,- eur s DPH, ktorá sa stala splatnou dňa 17. 04. 2017. Faktúra bola doručená žalovanému na email. Žalovaný aj napriek viacerým výzvam do dnešného dňa faktúru nehradil, a preto je s jej úhradou v omeškaní.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobca objednal u žalovaného prepravu tovaru sedačky, ktorá mala byť doručená konečnému zákazníkovi a bola dohodnutá odmena za prepravu vo výške 300,- eur + DPH. Tovar bol prevzatý z interného skladu žalobcu. Žalovaný popieral tvrdenie
žalobcu, že v priebehu prepravy, ktorú vykonával žalovaný došlo k poškodeniu tovaru, lebo tento tovar žalobca kupoval z Poľska a tovar mu doručil iný prepravca do Bratislavy na sklad. Žalovaný sa riadil pokynmi klienta žalovaného pri preprave a tento tovar nebol rozbalený pracovníkmi žalovaného a žalovaný asi po hodine od odovzdaní tovaru bol kontaktovaný odberateľom, ktorý tvrdil, že došlo k poškodeniu tovaru. Žalovaný nezodpovedá za škodu, ktorú nespôsobil a poukázal na to, že tovar bol prepravovaný z Poľska do Bratislavy iným prepravcom a na vonkajšom obale zjavné poškodenie nebolo zistené, čo neznamená, že tovar nebol poškodený už pri samotnom zabalení vo výrobe alebo nedošlo k poškodeniu s predchádzajúcim prepravcom tohto tovaru, pričom žalovaný poukázal na svoje všeobecné obchodné podmienky platné od 01. 01. 2019, kde sa v bode 8. uvádza, že za prípadnú škodu, ktorá nie je zjavne zistiteľná, zodpovedá len vtedy, ak zabalenie alebo vybalenie tovaru bolo vykonané povereným personálom. Žalobca si bol vedomý všeobecných obchodných podmienok a so znalosťou týchto obchodných podmienok pristúpil k dohode o preprave. Žalovaný namietal aj tú skutočnosť, že žalobca vystavil faktúru na opravu poškodeného tovaru vo výške 756,- eur s DPH, pričom nepredložil žiadnu špecifikáciu a tvrdil, že údajne tovar vrátil na opravu do Poľska do Varšavy, čo je neopodstatnené a neúčelné konanie ohľadne výšky údajnej opravy, ktorú žiadnym spôsobom žalobca nepreukázal. Výška údajnej škody je určená len podľa subjektívneho názoru žalobcu a nebol žalovanému predložený žiadny relevantný dôkaz a údajná oprava vo Varšave v Poľsku bola neúčelná, ak sa vôbec uskutočnila. Žalobca neuhradil dohodnutú sumu ani za vykonanú prepravu a faktúru o údajnej oprave poškodeného tovaru pod č. H. žalovaný neuznal a vrátil žalobcovi. Žalobca nepreukázal škodu, zodpovednosť žalovaného, výšku škody a príčinnú súvislosť zo strany žalovaného.
4. Žalobca v ďalšom vyjadrení uviedol, že tovar odovzdal žalovaný konečnému adresátovi rozbalený a poškodený. Tvrdeniam žalovaného ohľadom výšky uplatneného nároku, jej nehospodárnosti a neúčelnosti odporuje ust. § 622 Obchodného zákonníka. Zodpovednosť za škodu na preprave je totiž objektívnou zodpovednosťou. Namietanie výšky uplatňovaného nároku žalobcom žalovaným je právne irelevantné v tomto konaní, pretože žalobca si uplatňuje skutočnú škodu, ktorá mu vznikla a ktorá bola listinnými dôkazmi preukázaná.
5. Žalovaný v ďalšom vyjadrení uviedol, že žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou, ktorej náhrady sa žalobca domáha. Tiež nepreukázal výšku škody, ktorá mu takto mala vzniknúť. Vo vzťahu k žalovanému je relevantná jemu vystavená faktúra č. H. ktorá však nespĺňa náležitosti faktúry, keď v časti špecifikácie tovaru resp. služby je uvedené „oprava poškodeného tovaru a doprava“ a celková suma 756,- eur vrátane DPH. V tejto súvislosti žalovaný poukázal tiež na to, že túto faktúru neuznal a žalobcovi vrátil. Žalovaný rozporoval tvrdenie, že prevzal tovar nepoškodený, rovnako ako aj všetky ďalšie žalobcom uvedené tvrdenia týkajúcich sa okolností tohto prípadu. Žalobca vo svojom vyjadrení taktiež nepravdivo uviedol, že odmena za prepravu tovaru bola so žalovaným dohodnutá vo výške 100,- eur vrátane DPH, nie 300 eur + DPH. Je pravdou, že dohoda o výške odmeny za prepravu tovaru bola uzatvorená ústne - telefonicky, a preto je na žalobcovi v prípade sporu o túto odmenu uniesť dôkazné bremeno, aby preukázal výšku takto dohodnutej odmeny, čo zrejme nie je dobre možné, nakoľko identicky ako v tomto prípade žalobca nebude schopný predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovanému však do dnešného dňa nebola uhradená ani časť odmeny vo výške 100,- eur, ktorú žalobca svojím podaním uznal. Zo znenia ust. § 624 ods. 2 Obchodného zákonníka je zrejmé, že aj v prípade, ak by žalobca uniesol dôkazné bremeno v tom, že žalovanému vznikla zodpovednosť za škodu, výška jeho nároku na náhradu škody by bola v rozsahu rozdielu hodnoty veci nepoškodenej a veci poškodenej. Žalobca si však uplatňuje aj ďalšie nároky v podobe prepravy (ktoré okrem toho, že boli vynaložené neúčelne), pričom z obsahu citovaného ustanovenia je zrejmé, že na tieto nárok nemá. Z priložených e- mailov je zrejmé, že došlo ku komunikácii medzi konateľmi žalobcu a žalovaného. Žiadnym spôsobom však z tejto komunikácie nevyplýva, že by došlo počas prepravy k poškodeniu tovaru. S priloženej fotodokumentácie (bez označenia dátumom) je viditeľné určité poškodenie na „nejakej“ sedačke. Vôbec však nie je zrejmé, kedy na tejto sedačke malo dôjsť ku škode, či je táto sedačka tá, ktorá bola predmetom prepravy a ani rozsah tohto poškodenia. Žalovaný mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, do konania nepredložil alebo nenavrhol vykonať jediný dôkaz, ktorý by hodnoverne preukázal skutkový stav veci.
6. Žalobca vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že s odkazom na ust, § 622 a § 624 Obchodného zákonníka mal za to, že dostatočne preukázal existenciu a výšku škody, pričom žalovaný nenamietal
doklady, ktoré mu žalobca prostredníctvom elektronickej pošty hneď po vzniku škody doručil, na základe čoho žalovaný nesie plnú zodpovednosť za vzniknutú škodu.
7. Právny zástupca žalovaného vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že žalovaný rozporoval vznik škody, a to v rozmedzí od prevzatia zásielky po odoslanie. Dôkazy predložené žalobcom sú len fotografie neurčitej sedačky, z čoho nie je jasné o akú sedačku ide a kedy ku škode na nej malo prísť. Takisto si žalobca uplatnil úroky vo výške 9 %, pričom podľa zákona mu prislúchajú iba vo výške 8%, pretože na inej výške sa strany sporu nedohodli.
8. Žalobca a právny zástupca žalovaného nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 29. 06. 2020 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, a preto podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 08. 07. 2020.
9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: faktúrou č. H., všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného, faktúrou č. B., 2x faktúra tvm transport, CMR - dodací list tvm transport, faktúrou č. XXXXXXXX, špecifikáciou č. XXXXXXX, protokolom o vydaní tovaru zo skladu zo dňa 26. 04. 2019, mailovými správami strán sporu, fotografiami ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, čím vykonal všetky stranami sporu navrhované dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení skutkového stavu.
10. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
11. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
12. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
14. Podľa ust. § 610 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
15. Podľa ust. § 617 ods. 1 Obchodného zákonníka dopravca je povinný prepravu vykonať do miesta určenia s odbornou starostlivosťou v dohodnutej lehote, inak bez zbytočného odkladu. Pri pochybnostiach začína lehota plynúť dňom nasledujúcim po prevzatí zásielky dopravcom.
16. Podľa ust. § 622 ods. 1 Obchodného zákonníka dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
17. Podľa ust. § 624 ods. 2 Obchodného zákonníka pri poškodení alebo znehodnotení zásielky je dopravca povinný nahradiť rozdiel medzi cenou, ktorú mala zásielka v čase jej prevzatia dopravcom, a cenou, ktorú by v tomto čase mala poškodená alebo znehodnotená zásielka.
18. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
19. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
20. Podľa ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
21. Podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
22. Podľa ust. § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
23. Podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
24. Podľa ust. § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
25. Podľa ust. § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú prijatie návrhu.
26. V konaní pred civilným súdom nebolo medzi stranami sporné, že ich vzájomný zmluvný vzťah uzatvorený v marci 2019 sa spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka podľa ust. 1, § 261 ods. 1 a § 610 a nasl. Obchodného zákonníka. V danej veci totiž žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody za poškodenie prepravovanej zásielky. Z uvedeného dôvodu sa na predmetný záväzkový vzťah strán sporu vzťahovali ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže išlo o záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi podnikateľmi, pričom pri jeho vzniku bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti (v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka).
27. V konaní bolo nesporné, a to aj na základe zhodných tvrdení strán sporu v tejto časti, že strany sporu uzavreli v marci 2019 ústnym spôsobom v zmysle ust. § 43a a § 43c Občianskeho zákonníka zmluvu o preprave veci, ktorá je upravená v ust. § 610 a nasl. Obchodného zákonníka. Nakoľko žalobca tvrdil, že žalovaný ako dopravca spôsobil na prepravovanej zásielke škodu, bol povinný toto svoje tvrdenie preukázať, konkrétne preukázať vznik škody, zavinenie žalovaného a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a zavinením žalovaného. Žalobca počas konania predložil ako dôkazy mailovú komunikáciu štatutárnych zástupcov strán sporu a fotodokumentáciu z poškodenej zásielky, pričom súd nevyužil svoje právo sudcovskej koncentrácie konania podľa ust. § 153 C.s.p. a na tieto dôkazy prihliadol pri svojom rozhodovaní, pretože mal za to, že žalobca v čase ich predkladania už nebol právne zastúpený svojim pôvodným právnym zástupcom, ktorého mal pri podaní žaloby, a preto nevyhodnotil predloženie týchto dôkazov ako vykonané nie včas.
28. Žalobca, ako bolo vyššie uvedené, bol teda povinný preukázať, že ku škode na prepravovanej veci prišlo od okamihu prevzatia tejto veci na prepravu žalovaným do momentu odovzdania tejto prepravovanej veci adresátovi, ktorým bola podľa vyjadrení žalobcu B.J.. Tohto konečného adresáta zásielky žalobca pôvodne navrhol v konaní vypočuť ako svedka, avšak nakoľko počas konania na výsluchu tejto osoby netrval, súd tohto konečného adresáta v konaní ako svedka nevypočúval. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne osvedčil stav prepravovanej veci v okamihu jej preberania žalovaným ako dopravcom na prepravu, pričom tvrdenia žalobcu o originálnom zabalení tejto prepravovanej veci v uvedenom čase ostali bez predloženia akýchkoľvek dôkazov o tom iba v rovine tvrdenia žalobcu. Rovnako tak žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom stav predmetnej prepravovanej veci v okamihu jej odovzdania konečnému adresátovi, takže opätovne tvrdenia žalobcu o poškodení originálneho zabalenia prepravovanej veci v uvedenom čase ostali tiež iba v rovine tvrdení žalobcu.
29. Žalobca síce predložil ako dôkazy fotografie nábytku (sedačky) a mailovú komunikáciu medzi štatutárnymi zástupcami strán sporu, avšak z predložených fotografií súd nemal preukázané o akú sedačku ide a či fotografovaná sedačka bola prepravovanou vecou, ktorú prepravoval žalovaný, rovnako tak predložená mailová komunikácia neosvedčila tvrdenia žalovaného o poškodení zásielky žalovaným, nakoľko konateľ žalovaného aj v tejto mailovej komunikácii rovnako ako počas celého súdneho konania odmietal tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný prepravovanú zásielku poškodil počas vykonávania prepravy. Ak by teda aj súd pripustil, že na prepravovanej veci vznikla škoda, žalobca žiadnym dôkazom v zmysle ust. § 622 ods. 1 a § 624 ods. 2 Obchodného zákonníka nepreukázal, že za takúto škodu zodpovedá žalovaný. Na základe uvedeného súd vyhodnotil podanú žalobu ako neodôvodnenú a nedôvodnú.
30. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal zodpovednosť žalovaného ako prepravcu za vznik škody na prepravovanej zásielke tak, ako je to požadované v ust. § § 622 ods. 1 a § 624 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní pravdivosti tvrdení, od ktorých odvodzoval svoj nárok na náhradu škody na prepravovanej zásielke vo výške 756,- eur od žalovaného, a preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
31. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nemal vo veci úspech, keďže súd jeho žalobu v plnom rozsahu zamietol, vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.