Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1414-2013.pdf
PDF · 82.47 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Er/1414/2013
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Bratislava, Čulenova 6, zastúpený v konaní: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 730 564, so sídlom Košice, Kováčska 53, proti povinnej: F. I., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., V. H. XXXX/XX, adresa na doručovanie: B. X, X. XXX XX, X. XX, Č., o vymoženie 104,50 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnenému súd ukladá povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi, so sídlom exekútorského úradu Košice, Žriedlová 3, trovy exekúcie vo výške 55,42 € do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia.
III. Oprávnenému a povinnej nepriznáva nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
(1) Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 24.10.2013, doručeným exekútorskému úradu dňa 30.10.2013, domáha voči povinnej vymoženia sumy 104,50 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Partizánske č. k. 20Ro/12/2013-13 zo dňa 25.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.02.2013. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Bohumilovi Husťákovi, so sídlom exekútorského úradu v Košiciach dňa 03.12.2013 (ďalej len "súdny exekútor").
(2) Povinná súdu dňa 10.01.2018 doručila návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(3) Návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol dňa 12.02.2019 doručený právnemu zástupcovi oprávneného, ktorý sa k návrhu povinnej nevyjadril.
(4) Poverený súdny exekútor súdu v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 15.02.2019 oznámil, že opakovane vykonal všetky potrebné lustrácie na zisťovanie majetku povinnej, a to: - lustrácia bánk
- negatívna, lustrácia motorových vozidiel - negatívna, lustrácia nehnuteľností - negatívna, lustrácia Sociálnej poisťovne - negatívna. Na základe lustrácii nebol zistený žiaden postihnuteľný majetok.
(5) Poverený súdny exekútor si podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.02.2020 uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 77,60 €, ktoré špecifikoval ako paušálnu odmenu vo výške 33,19 €, náhradu hotových výdavkov vo výške 31,48 € a DPH.
(6) Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako "ZoUNEK") na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
(7) Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
(8) Podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie.
(9) Predmetná exekúcia vymáhaná v tomto konaní sa považuje za tzv. "starú exekúciu" podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, a preto súd najskôr musel preskúmať, či nedošlo k zastaveniu exekúcie zo zákona, keďže ZoUNEK je lex specialis voči Exekučnému poriadku. Povinná pred účinnosťou ZoUNEK dňa 07.10.2019 podala na tunajšom súde návrh na zastavenie exekúcie a táto skutočnosť predstavuje relatívnu výnimku zo zastavenia starých exekúcií, v dôsledku čoho nedošlo k naplneniu zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie ex lege v zmysle ZoUNEK a to z dôvodu predĺženia rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK. Exekučný súd preto o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie rozhodoval podľa ustanovení Exekučného poriadku.
(10) Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
(11) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 (ďalej len "EP") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
(12) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(13) Exekučný súd preskúmal dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 58 ods. 1 EP a zistil, že je dôvod exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP zastaviť, pričom súd vychádzal zo zistení súdneho exekútora o tom, že povinná nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok postihnuteľný exekúciou. Z lustrácií vykonaných súdnym exekútorom a následne aj súdom vyplýva, že povinná nie je zamestnaná, nie je vlastníkom nehnuteľností, nie je vlastníkom motorového vozidla, nemá vedený účet v banke, je poberateľkou predčasného starobného dôchodku vo výške 262,40 €, podľa lustrácie Centrálneho registra exekúcii je voči nej vedených 8 exekučných konaní. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že vzhľadom na rozsah vykonaných šetrení bola nemajetnosť povinnej, t.j. to, že jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, dostatočne preukázaná. Súdny exekútor a následne súd vykonal úkony za účelom zistenia majetku (hnuteľných, nehnuteľných vecí), avšak bezúspešne. Exekúcia sa vedie už takmer 7 rokov, pričom za tento čas nebola pohľadávka oprávneného vymožená ani čiastočne. Ďalším pokračovaním exekúcie by len narastali trovy exekúcie, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou aj tak v konečnom dôsledku musel uhradiť oprávnený. Súd toto časové obdobie považoval za dostatočne dlhé na dôkladné preverenie majetnosti povinnej, pričom zohľadnil, že zákonodarca v exekučných konaniach začatých od 01.04.2017 za postačujúce obdobie na preverenie majetkových pomerov povinného považoval päť rokov, keď ustanovil ako dôvod zastavenia exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Súd preto v zmysle citovaných ustanovením zákona exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinnej v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP, nakoľko z majetku povinnej nie je možné uhradiť ani trovy exekúcie.
(14) Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
(15) Podľa § 200 ods. 1 prvej vety EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
(16) Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
(17) Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
(18) Výšku trov exekúcie pri zastavení exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení /ďalej len "vyhláška"/.
(19) Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
(20) Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie b) doručenie príkazu na začatie exekúcie c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie d) doručenie exekučného príkazu e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní g) každé zisťovanie bydliska povinného h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného i) každé zisťovanie účtu povinného j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
(21) Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
(22) Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal mu trovy exekúcie nasledovne: 1/ paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky v minimálne zákonnej výške 33,19 €. Poverený súdny exekútor vykonal nepochybne najmenej úkon podľa § 15 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky /získanie poverenia/, preto má nárok na minimálnu zákonnú odmenu súdneho exekútora, a to bez ohľadu na to, koľko ďalších úkonov exekučnej činnosti vykonal. Z uvedených dôvodov súd rozsah vykonaných úkonov exekučnej činnosti ani bližšie neskúmal, pretože hypotéza ustanovenia § 14 ods. 1 je naplnená už vykonaním čo i len jedného úkonu exekučnej činnosti. 2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhl. vo výške 11,75 € za poštovné, ktoré súd považuje za primerané počtu doručovaných písomností a preukázané predloženým exekučným spisom. Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov za elektronické lustrácie banky 1,- € a dopravný inšpektorát 0,24 €, ktoré mal súd preukázané predloženým exekučným spisom. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 1,99 € za telekomunikačné výdavky, pretože v spise sa nenachádzal žiaden listinný dôkaz o vynaložených výdavkoch (napríklad cenníkom, faktúrami, pokladničnými dokladmi, a podobne) a tiež nie je zrejmé, z čoho konkrétne pozostáva požadovaná suma. Súdny exekútor má nárok na náhradu len preukázateľne vynaložených hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekúcie. V prípade, ak vynaloženie a výška hotových výdavkov a ich súvis s exekučným konaním nie sú preukázané, súd náhradu týchto hotových výdavkov súdnemu exekútorovi priznať nemôže. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poplatku za vydanie poverenia v sume 16,50 €, nakoľko vyhláška č. 288/1995 Z.z. takúto položku v rámci náhrady trov exekúcie neupravuje. Súdnemu exekútorovi preto náhrada súdneho poplatku za vydanie poverenia nepatrí, ide o trovy konania na strane oprávneného. Súdny exekútor navyše nepreukázal uzatvorenie dohody s oprávneným, na základe ktorej by súdnemu exekútorovi prislúchal takýto poplatok, pričom takto uplatnený nárok je v rozpore s ust. §196 Exekučného poriadku, ktorý určuje, aké nároky je možné súdnemu exekútorovi priznať a pod ktorý nemožno súdny poplatok subsumovať.
3/ DPH z priznanej odmeny a náhrad (§ 196 EP) vo výške 20% zo základu 46,18 €, t.j. 9,24 €.
(23) Spolu patria súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 55,42 € vrátane DPH (33,19 € + 12,99 € + 9,24 €). S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 prvej vety EP k náhrade trov exekúcie v celkovej výške 55,42 € súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(24) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(25) Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
(26) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(27) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a EP, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu nemajetnosti povinnej. Oprávnený ani povinná teda zastavenie konania procesne nezavinili. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený a povinná nemajú na náhradu trov exekučného konania nárok.
Poučenie:
Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.