Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/85/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu: BIZ MIND SK s.r.o. v likvidácii, so sídlom Dukelská 1219/13, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 342 220, právne zastúpený JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Gelnická č. 33, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101087808/2017 zo dňa 26. mája 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 189920/2017 zo dňa 28.02.2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel DPH v sume 23 495,01 eur za zdaňovacie obdobie október 2012, nadmerný odpočet DPH v sume 18 127,97 eur žalobcovi priznaný nebol a žalobcovi bola na DPH vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume 5 367,04 eur.

2. Ako vyplýva z rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, žalobcovi nebol uznaný nárok na odpočet DPH za tovar od dodávateľa FAMAX plus s.r.o., Klincová 37/B, Bratislava, IČO 46 375 830 na základe faktúry č. 352012 zo dňa 09.10.2012 v celkovej sume 67 737,60 eur, 20 % DPH 11 289,60 eur, predmet fakturácie „mrazené kuracie prsia Brasil“, za tovar od dodávateľa FAMAX plus s.r.o., Klincová 37/B, Bratislava, IČO 46 375 830 na základe faktúry č. 382012 zo dňa 25.10.2012 v celkovej sume 73 114,70 eur, 20 % DPH 12 185,78 eur, predmet fakturácie „mrazené kuracie prsia Brasil“ a za telekomunikačné služby od dodávateľa Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, na základe faktúry č. 2170948336 zo dňa 22.10.2013 v celkovej sume 117,77 eur, 20 % DPH 19,63 eur. 3. V priebehu administratívneho konania vo vzťahu k dodávkam od dodávateľa FAMAX plus s.r.o., Bratislava správca dane a žalovaný zistili, že predmetná komodita „mrazené kuracie prsia Brasil“ bola dodávaná z Brazílie cez Maďarsko, Čechy a Slovensko do Rakúska. Prvá sporná dodávka (deklarovaná faktúrou č. 352012 zo dňa 09.10.2012) bola vykonaná v rámci obchodného reťazca Plusfood Hungary Kft - Malec a Vavrik spol. s r.o. Praha - MADE GROUP a.s. Praha - FAMAX plus s.r.o., Bratislava

- BIZ MIND SK s.r.o. v likvidácii (žalobca) - WF Inerfoods Handels m.b.H. Viedeň a druhá sporná dodávka (deklarovaná faktúrou č. 382012 zo dňa 25.10.2012) bola vykonaná v rámci obchodného reťazca Plusfood Hungary Kft - MADE&TRADE s.r.o. Praha - MADE GROUP a.s. Praha - FAMAX plus s.r.o., Bratislava - BIZ MIND SK s.r.o. v likvidácii (žalobca) - NOE Handels GmbH, Viedeň. Žalovaný a správca dane ustálili, že spoločnosť FAMAX plus s.r.o., Bratislava (dodávateľ žalobcu) a žalobca

boli umelo vložení do obchodného reťazca na Slovensku s úmyslom získať nenáležitú daňovú výhodu spočívajúcu v tom, že žalobca si uplatní odpočítanie dane zo štátneho rozpočtu, pričom sám nebude musieť odviesť daň do štátneho rozpočtu, keďže tovar dodá do Rakúska. Za tým účelom si žalobca uplatnil odpočítanie DPH za dodávky od spoločnosti FAMAX plus s.r.o., Bratislava za zdaňovacie obdobie október 2012 úhrnom vo výške 23 475,38 eur (faktúra č. 352012 zo dňa 09.10.2012 a faktúra č. 382012 zo dňa 25.10.2012). Za stavu, keď je DPH nevymožiteľná u dodávateľa žalobcu (FAMAX plus s.r.o., Bratislava), došlo k zneužitiu zásady neutrality dane a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu k daňovému úniku. Pri dodaní tovaru z Čiech do Rakúska bolo možné dosiahnuť na Slovensku predmetný daňový únik len tak, že sa do obchodného reťazca zapojili dva slovenské daňové subjekty, z ktorých na prvom stupni spoločnosť FAMAX plus s.r.o., Bratislava do štátneho rozpočtu DPH neodviedla, žalobcovi vystavila faktúry, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie DPH na vstupe, no na výstupe nemusel žalobca odviesť DPH do štátneho rozpočtu, keďže tovar dodal do Rakúska. Tovar bol cez slovenské spoločnosti predávaný len z dôvodu uplatnenia odpočítania DPH u žalobcu bez toho, aby daň bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená na ktoromkoľvek stupni. To, že žalobca a jeho dodávateľ FAMAX plus s.r.o., Bratislava boli umelo vložené do zdaniteľného obchodu preukazuje ďalej aj skutočnosť, že dodanie tovaru sa realizovalo z Čiech do Rakúska bez akejkoľvek prekládky tovaru, pričom celú prepravu organizačne zabezpečovala spoločnosť MADE GROUP a.s. Praha prostredníctvom prepravcu J&M TRANSPED s.r.o. Olomouc, ktorému celú dopravu z Hněvotína cez Nové Mesto nad Váhom do Rakúska uhradila spoločnosť MADE GROUP a.s. Praha a celá bola premietnutá do ceny tovaru fakturovaného spoločnosti FAMAX plus s.r.o., Bratislava. O tom, že zapojenie žalobcu a jeho dodávateľa (FAMAX plus s.r.o., Bratislava) do obchodného reťazca malo umelý charakter svedčí aj to, že ich účasť v tomto reťazci nemala ekonomické opodstatnenie. Pri prvej spornej dodávke (deklarovanej faktúrou č. 352012 zo dňa 09.10.2012) spoločnosť FAMAX plus s.r.o., Bratislava predala žalobcovi mrazené kuracie prsia za cenu 2,80 eur/kg, pričom ich nákupná cena od českej spoločnosti MADE GROUP a.s. Praha sa pohybovala v sume 3,22 eur/kg a pri druhej sporenej dodávke (deklarovanej faktúrou č. 382012 zo dňa 25.10.2012) spoločnosť FAMAX plus s.r.o., Bratislava predala žalobcovi mrazené kuracie prsia za cenu 2,77 eur/kg, pričom ich nákupná cena od českej spoločnosti MADE GROUP a.s. Praha sa pohybovala v sume 3,18 eur/kg. V oboch prípadoch teda predajná cena tovaru bola nižšia ako cena nákupná, čo znamená, že spoločnosť FAMAX plus s.r.o., Bratislava obchodovala so stratou. Žalobca predával tovar ďalej rakúskym odberateľom WF Inerfoods Handels m.b.H. Viedeň a NOE Handels GmbH, Viedeň za cenu 2,90 eur/kg, čo je cena nižšia, ako bola cena pri nákupe tohto tovaru z Českej republiky, pričom nie je v obchodných vzťahoch bežné, aby prvý dodávateľ fakturoval viac ako žalobca konečnému odberateľovi. Spoločnosť FAMAX plus s.r.o., Bratislava je subjektom nekontaktným, so správcom dane nespolupracuje, nepodáva daňové priznanie k DPH ani súhrnné výkazy, sídlo spoločnosti slúži len na preberanie pošty. Konateľ spoločnosti FAMAX plus s.r.o., Bratislava Michal Vicena so správcom dane nespolupracuje, na predvolania nereaguje, účtovné doklady nepredložil, na adrese bydliska sa nezdržiava, od roku 2010 má vedenú adresu bydliska ako bezdomovec. Žalovaný a správca dane ďalej zistili, že žalobca mal od svojho dodávateľa (FAMAX plus s.r.o., Bratislava) tovar nakúpiť a prebrať spôsobom, že ho odkontroloval vo vozidle pri zastavení v Novom Meste nad Váhom, napriek tomu prepravované množstvo nesúhlasí s množstvom fakturovaným. Ďalšou nezrovnalosťou je skutočnosť, že žalobca nadobudol tovar pod obchodným názvom „kuracie prsia Brasil“ a do Rakúska však žalobca dodával „kuracie prsia Perdix“ alebo len „kuracie prsia“. Na základe vyššie uvedených zistení potom žalovaný ustálil, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre odpočet DPH podľa a a .

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu s tvrdením, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, nemá v nich oporu a z uvedených dôvodov toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

5. Prvým žalobným bodom je nesprávny záver žalovaného, že medzi žalobcom a jeho dodávateľom FAMAX plus s.r.o., Bratislava nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru. Žalobca tvrdí, že z vykonaného dokazovania bola jednoznačne preukázaná identita tovaru, identita prepravcu ako i vecná a časová súvislosť v celom obchodnom reťazci. Reálne uskutočnenie dodávky tovaru spoločnosťou FAMAX plus s.r.o., Bratislava pre žalobcu je preukázané. Správcom dane a žalovaným zistený skutkový stav, že dodávateľ žalobcovi vystavil len faktúru bez reálneho dodania tovaru je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

6. Druhým žalobným bodom je, že žalovaný nepreukázal, že žalobca mal vedomosť o tom, že sa zúčastňuje daňového úniku, príp. že sa žalobca svojím konaním podieľal na daňovom podvode.

7. Posledným, tretím žalobným bodom je to, že žalovaný tým, že nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa FAMAX plus s.r.o., Bratislava za dodanie reálne existujúceho tovaru postupoval v zásadnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Žalobca zdôraznil, že jediným dôvodom neuznania odpočítania dane z faktúry za nákup tovaru od dodávateľa FAMAX plus s.r.o., Bratislava je to, že táto daň nebola do štátneho rozpočtu odvedená a od spoločnosti FAMAX plus s.r.o., Bratislava je nevymožiteľná. Ak je daň od spoločnosti FAMAX plus s.r.o., Bratislava nevymožiteľná, dôsledky jej podvodného konania nie je možné prenášať na žalobcu, ktorý sa podvodov nezúčastnil a nevedel o nich.

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na svojom právnom názore a zopakoval, že v prípade žalobcu nebolo možné priznať nárok na odpočítanie DPH. Dodávateľ žalobcu (FAMAX plus s.r.o., Bratislava) neodviedol do štátneho rozpočtu daň, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane, niet pochýb, že vo vzťahu k štátnemu rozpočtu došlo k daňovému úniku, o čom žalobca vedomosť mal. Dodávateľ žalobcu (FAMAX plus s.r.o., Bratislava) totiž v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov nebol reálne fungujúcou spoločnosťou, žalobcovi vystavil len faktúru bez reálneho dodania tovaru. Pokiaľ žalobca prijal spornú faktúru bez toho, aby zároveň prijal i tovar, je jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto zdaniteľného plnenia nespochybniteľná. Uzavrel, že žalovaný ako aj správca dane postupovali v spornej veci v súlade s platnými právnymi predpismi.

9. Vo veci už bolo rozhodnuté tunajším krajským súdom rozsudkom č.k. -56 zo dňa 7. februára 2018 tak, že krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe podanej kasačnej sťažnosti však Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd svojím rozsudkom sp. zn. zo dňa 29. októbra 2019 uvedený rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, že rozhodnutím krajského súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí neuviedol konkrétny dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného. Úlohou krajského súdu bude vo veci opätovne rozhodnúť.

10. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu, súc viazaný právnym názorom kasačného súdu ( S.s.p.), dospel správny súd jednomyseľne ( ) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo ( S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom ( S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta ( S.s.p.).

11. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

12. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

13. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

14. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

15. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.

16. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.

17. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

18. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

19. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

20. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

21. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých

prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či prevzatá dodávka skutočne pochádza od zmluvného dodávateľa. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

22. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, že pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17).

23. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).

24. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

26. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

27. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu.

28. Pred posúdením podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutie žalovaného len v rozsahu neuznaného odpočtu DPH vo výške 23 475,38 eur (faktúra č. 352012 zo dňa 09.10.2012 a faktúra č. 382012 zo dňa 25.10.2012) za tovar od dodávateľa FAMAX plus s.r.o., Bratislava. Predmetom súdneho prieskumu je teda len časť rozhodnutia žalovaného týkajúca sa týchto sporných faktúr (predmetom súdneho prieskumu nie je faktúra č. 2170948336 zo dňa 22.10.2013 v celkovej sume 117,77 eur, 20 % DPH 19,63 eur za telekomunikačné služby od dodávateľa Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava).

29. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodu deklarovaného spornou faktúrou, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo potvrdené, že žalobca a jeho dodávateľ (FAMAX plus s.r.o., Bratislava) boli umelo, bez ekonomického opodstatnenia zapojené do obchodného reťazca s cieľom získať nenáležitú daňovú výhodu spočívajúcu v tom, že žalobca si uplatní odpočítanie dane zo štátneho rozpočtu, pričom sám nebude musieť odviesť daň do štátneho rozpočtu, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Uvedená situácia je založená na zneužití práva a preto nepožíva súdnu ochranu.

30. Spoločnosť FAMAX plus s.r.o., Bratislava, ktorá bola dodávateľom žalobcu je subjektom nekontaktným, rizikovým, so správcom dane nespolupracuje, nepodáva daňové priznanie k DPH ani súhrnné výkazy, sídlo spoločnosti slúži len na preberanie pošty. Konateľ spoločnosti FAMAX plus s.r.o., Bratislava Michal Vicena so správcom dane nespolupracuje, na predvolania nereaguje, účtovné doklady nepredložil, na adrese bydliska sa nezdržiava, od roku 2010 je bezdomovcom. Spoločnosť FAMAX plus s.r.o., Bratislava bola ku dňu 15.05.2015 zrušená bez likvidácie s tým, že ani v čase uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov nebola reálne fungujúcou spoločnosťou, preto ak žalobcovi táto spoločnosť vystavila faktúru, učinila tak bez reálneho dodania tovaru.

31. Žalobca bol zapojený do obchodného reťazca obchodujúceho s komoditou „mrazené kuracie prsia Brasil“ a v takýchto prípadoch je potrebné skúmať a dosledovať nielen obchodný reťazec ako celok, ale je potrebné posúdiť ekonomickú zmysluplnosť správania sa jeho členov, štandardnosť ukazovateľov jednotlivých obchodov, skúmať uplatniteľnosť obchodovanej komodity na trhu, posúdiť cenotvorbu na jednotlivých stupňoch reťazca, posúdiť personálny substrát subjektov reťazca, to všetko pri zohľadnení ekonomických zákonitostí ponuky a dopytu, čo všetko vedie k vykonaniu tzv. testu zneužiteľnosti práva a k dissimulácii toho, čo podnikateľské subjekty v reťazci skutočne robili. Dodávateľ žalobcu nebol v rozhodnom období reálne fungujúcou spoločnosťou, je teda dôvodné podozrenie, že do reťazca bola táto spoločnosť umelo vložená. Tomu nasvedčuje i tá skutočnosť, že cenotvorba tejto spoločnosti pri predmetnej komodite vykazuje znaky ekonomickej nezmyselnosti, keď spoločnosť FAMAX plus s.r.o., Bratislava predávala žalobcovi tovar za cenu nižšiu ako bola cena nákupná, čo znamená, že spoločnosť FAMAX plus s.r.o., Bratislava obchodovala so stratou, pričom žalobca predával tovar ďalej svojim rakúskym odberateľom za nižšiu cenu, ako bola cena pri nákupe tohto tovaru z Českej republiky, čo

nie je v obchodných vzťahoch bežné, aby prvý dodávateľ fakturoval viac ako žalobca konečnému odberateľovi. Ekonomickej zmysluplnosti zapojenia žalobcu a jeho dodávateľa do tohto obchodného reťazca nenasvedčuje ani to, že dodanie tovaru sa realizovalo z Čiech do Rakúska bez akejkoľvek prekládky tovaru, pričom celú prepravu organizačne zabezpečovala spoločnosť MADE GROUP a.s. Praha prostredníctvom prepravcu J&M TRANSPED s.r.o. Olomouc, ktorému celú dopravu z Hněvotína cez Nové Mesto nad Váhom do Rakúska uhradila spoločnosť MADE GROUP a.s. Praha a celá preprava bola zahrnutá v cene tovaru už pri predaji spoločnosti FAMAX plus s.r.o., Bratislava. Účasť žalobcu a jeho dodávateľa v tomto reťazci nemala žiadne ekonomické opodstatnenie.

32. Pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o sofistikované zneužitie princípu neutrality dane, krajský súd sa s týmto záverom v celom rozsahu stotožňuje. Pri dodaní tovaru z Čiech do Rakúska bolo možné dosiahnuť na Slovensku predmetný daňový únik len tak, že sa do obchodného reťazca zapoja dva slovenské daňové subjekty, z ktorých na prvom stupni subjekt (v posudzovanom prípade spoločnosť FAMAX plus s.r.o., Bratislava) do štátneho rozpočtu neodvedie DPH, následne svojmu odberateľovi ako subjektu na druhom stupni (v posudzovanom prípade žalobcovi) vystaví faktúru, z ktorej si tento subjekt (žalobca) uplatní odpočítanie DPH na vstupe, no na výstupe nebude musieť odviesť DPH do štátneho rozpočtu, keďže tovar dodá do Rakúska. A práve o takýto model ide aj v posudzovanom prípade. Tovar bol cez slovenské spoločnosti predávaný len z dôvodu uplatnenia odpočítania DPH u žalobcu bez toho, aby daň bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená na ktoromkoľvek stupni. Taktiež krajský súd považuje za logický záver žalovaného, že pokiaľ žalobca prijal spornú faktúru bez toho, aby zároveň prijal i tovar alebo službu, je jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto zdaniteľného obchodu nespochybniteľná.

33. Pochybnosti o reálnosti deklarovaných obchodov sú jednoznačne opodstatnené. Žalobca ako i jeho dodávateľ ekonomickú činnosť v predmetnom reťazci len predstierali. Pri existencii takýchto pochybností možno ustáliť, že v posudzovanom prípade išlo o zneužitie objektívneho daňového práva a takýto výkon práva na podnikanie nepožíva právnu ochranu. S ohľadom na odôvodnené pochybnosti o reálnosti sporných obchodov vyplývajúce z viacerých vykonaných dôkazov a vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. a a pre odpočet DPH.

34. Žalobná námietka ohľadne reálnosti dodania tovaru medzi spoločnosťou FAMAX plus s.r.o., Bratislava a žalobcom nie je dôvodná. V bodoch 30, 31 a 32 tohto rozsudku sú podrobne uvedené úvahy krajského súdu, na základe ktorých dospel k záveru, že spoločnosť FAMAX plus s.r.o., Bratislava a žalobca boli do obchodného reťazca len umelo vloženými subjektmi, svoju ekonomickú činnosť len predstierali, a teda medzi nimi k žiadnemu reálnemu obchodu nedošlo.

35. Druhú žalobnú námietku, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje daňového úniku považuje krajský súd taktiež za neopodstatnenú. Aj podľa názoru krajského súdu je pre záver, že žalobca musel vedieť o fiktívnosti zdaniteľného plnenia postačujúce to, že od nefungujúcej spoločnosti FAMAX plus s.r.o., Bratislava prijal spornú faktúru bez toho, aby zároveň prijal i tovar uvedený na tejto faktúre.

36. K tretej námietke, v ktorej žalobca tvrdí, že nepriznanie práva na odpočítanie DPH v posudzovanom prípade je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ krajský súd dáva žalobcovi do pozornosti argumentáciu uvedenú v bode 23 tohto rozsudku. Nepriznanie práva na odpočítanie DPH v danej veci nie je v žiadnom prípade v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Naopak, Súdny dvor EÚ opakovane skonštatoval, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, pričom Súdny dvor EÚ pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).

37. Krajský súd na tomto mieste zdôrazňuje, že rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom

prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Za takéhoto stavu nemožno tvrdiť, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažujú žalobcu dôkazným bremenom. Rovnako je potrebné si uvedomiť, že žalobca si za takéhoto stavu nesplnil svoju dôkaznú povinnosť len tým, že disponuje existenciou materiálneho plnenia a tomu zodpovedajúcimi faktúrami. Naopak, ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle Daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný.

38. Na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné sa vyjadriť ešte k povinnosti žalobcu prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa krajského súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť nielen o pôvode tovaru, ale aj o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že pre preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.

39. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

40. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.

41. Záverom krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v predmetnej veci ide o skutkovo obdobný prípad ako vo veci vedenej na tunajšom krajskom súde pod sp. zn. , v ktorej krajský súd dňa 08.07.2020 rozhodol tak, že správnu žalobu zamietol. Skutková súvislosť týchto dvoch druhovo rovnakých vecí je daná totožnosťou žalobcu, totožnosťou komodity a jej pohybu ako i totožnosťou viacerých subjektov predmetného obchodného reťazca. Rozdielne je len posudzované daňové obdobie, keď vo veci sp. zn. je predmetom súdneho prieskumu zdaňovacie obdobie január 2013 a v tejto veci zdaňovacie obdobie október 2012. Krajský súd ako správny súd je dôležitým zjednocovateľom administratívnej praxe správnych orgánov, preto ústavná konformnosť vyžaduje, aby krajský súd v týchto prípadoch postupoval procesne rovnako. Krajský súd sa teda v obdobných veciach nesmie dostať do zásadného rozporu v procesnom postupe a pri rozhodovaní.

42. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).