Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/14/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ C. U., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, H., 2/ I. U. S., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX S. R. M., C., New York, USA, obaja žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Anna Žedényiová, advokátka so sídlom Palackého 85/5, Trenčín, proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom obrany, so sídlom Kutuzova 8, Bratislava, o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhala určenia, že nehnuteľnosti v k. ú. F. Y., zapísané na Okresnom úrade Prievidza, odbor katastra nehnuteľností, na liste vlastníctva č. XXX ako parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 765 m2 a stavba - Zámoček - posádkový klub a posádková ubytovňa súp. č. XXX boli vo výlučnom vlastníctve Y. U., zomrelého dňa XX.X.XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodná pozemkovoknižná parcela č. XXX, dom čís. XX „I.“ (kaštieľ) bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX, pre k. ú. T. ako vlastníctvo rodiny U., a to Y. U. v podiele 1/3, H. U. v podiele 1/3 a M. U. v podiele 1/3. Dňa 19.11.1941, č.d. XXXX sa na základe zápisnice odpísala (okrem iných parciel aj pozemnoknižná parcela č. XXX z pozemnoknižnej vložky č. XXX a zapísala sa do novej pozemnoknižnej vložky č. XXX, k.ú. T. na vlastníka Y. U. v celosti. V súčasnej dobe pkn parcela č. XXX a dom číslo XX „I.“ je parcela reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 765 m2 a stavba Zámoček - posádkový klub a posádková ubytovňa súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, pre k.ú. F. Y., zapísaná na LV č. XXX na Okresnom úrade Prievidza - odbor katastra nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalobca je vnuk pôvodného vlastníka Y. U.. Y. U. (bol starý otec žalobcu) zomrel XX.X.XXXX. Z prekladu jeho nemeckého rodného listu vyplýva, že dňa 26.9.1911 sa mu narodil syn B. X. C. Z. U., ktorý bol otcom žalobcu a zomrel dňa 1.5.1947. Žalobca tvrdí, že je jediným zákonným dedičom po poručiteľovi Y. U.. Žalobca poukazuje na to, že z mapy pôvodnej E-KN (pozemnoknižnej) parc. č. XXX, k. ú. F. Y. s predčíslom 1 je zrejmé, že v minulosti došlo v tejto časti k zmene katastrálneho územia. Zároveň je v mape vyznačená C-KN parc. XXXX/X, k. ú. F. Y. ako grafická identifikácia pôvodného stavu spred roka 2004. Na mape súčasného stavu C-KN parc. č. XXXX/X (pôvodne parc. č. XXX) a výpise z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. F. Y. je vyznačená na C-KN parc. č. XXXX/X stavba so súpisným č. XXX a popisom stavby „F. - posádkový klub a posád. ubytovňa“. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX, k.ú. Nováky vyplýva, že vlastníckom pozemnoknižnej parc. č. XXX bol Y. U. v celosti. Y. U. bol podľa zápisu v pozemnoknižnej vložke č. XXX vlastníkom kaštieľa na PKN parc. č. XXX až do júla XXXX, kedy podľa návrhu Krajskej vojenskej ubytovacej a stavebnej správy v Banskej Bystrici bola odpísaná para. č XXX do novej pozemnoknižnej vložky č. XXX na základe prídelovej listiny číslo Pôd XXX-X-XXXX/XX, ktorú vydal Okresný národný výbor v Prievidzi dňa 27.5.1963.

Majetok Y. U. sa začal konfiškovať na základe uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktoré zasadalo 7.8.1945 pod č. 13052/1945 - ale len majetok zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XXX, nie v pozemnoknižnej vložke č. XXX. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia „B“ dňa 5.2.1947 rozhodlo o odklade výkonu pozemkovej reformy a to z dôvodu, že táto konfiškácia bola vyrieknutá na základe nedostatočných údajov. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 10.1.1948 konštatovalo, že otázkou konfiškácie majetku Y. U. sa zaoberala komisia zriadená uznesením NF a táto konfiškáciu majetku označila za protiprávnu, keďže bola vyrieknutá na osobu, ktorá zomrela pred 1.3.1945. Poznámka o vyznačení konfiškácie do pozemnoknižnej vložky č. XXX bola vložená až na základe rozhodnutia Pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Prievidzi v období 10/1956. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že pôdohospodársky odbor sa nezaoberal otázkou oprávnenosti konfiškácie ako takej. Zároveň z tohto rozhodnutia ako nepriamy dôkaz vyplýva, že aj keď je v ňom spomenutá okrem iných parciel aj parcela XXX kaštieľ, nebola v tom čase účastníkom konania Krajská vojenská ubytovacia a správa Banská Bystrica. Prídelová listina Pôd 213-3-3262/1963 bola vydaná na základe žiadosti Krajskej vojenskej ubytovacej a stavebnej správy Banská Bystrica. Aj v tejto žiadosti sa uvádza, že bývalý kaštieľ na parc. č. XXX v tomto období nebol dovtedy nikomu, ani vojenskej správe pridelený. Keďže neexistujú listiny, ktoré by preukazovali konfiškáciu kaštieľa na pozemnoknižnej parc. č. XXX a konfiškácia na nežijúcu osobu nebola zákonná a preukázateľne do októbra 1956 nebola v pozemkovej knihe konfiškácia vyznačená, žalobca má za to, že v zmysle zákona č. 104/1945 Sb. Bolo vydanie prídelovej listiny Okresným národným výborom v Prievidzi pre Krajskú vojenskú bytovú a stavebnú správu protizákonné, a to aj z dôvodu, že predmetom prídelu mohli byť len nehnuteľnosti, ktoré boli konfiškované. Žalobca si uplatnil reštitučný nárok na nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzali v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. T. na bývalom Pozemkovom úrade v Prievidzi, neskôr na Obvodnom pozemkovom úrade v Prievidzi. Obvodný pozemkový úrad priznal žalobcovi vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, resp. nárok na náhradu za nevydávané nehnuteľnosti (rozhodnutie z 2.6.2008 sp. zn. OPU 190-2008/883 a z 26.9.2008 sp. zn. OPU 190-2008/3942). Svoj naliehavý právny záujem na podanej žalobe odôvodnil tým, že jedine právoplatné rozhodnutie súdu o určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi Y. U. je spôsobilým podkladom na to, aby bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti na osobu poručiteľa a následne mohli byť predmetné nehnuteľnosti prejednané v dedičskom konaní.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil z viacerých dôvodov. Uviedol, že v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. XXX pre k.ú. T. (v súčasnosti Zemianske Kostoľany) bola zapísaná parc.č. XXX o výmere 507 m2 a na nej stojaci dom so súpisným číslom XX. V súčasnosti je však stav taký, že na čísle parcely KN-C 1230/5- pozemok, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 765 m2, sa nachádza stavba: F. - posádkový klub a posádková ubytovňa so súpisným č. XXX, pričom predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v k.ú. F. Y., zapísané na LV č. XXX. Podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX z 28.10.2007 je parc. č. XXXX/X vytvorená nielen z parc. č. XXX, ale aj z parcely č. XXX/X (diel 2). Žalovaný zdôraznil, že na predmetných nehnuteľnostiach v rokoch 1952 až 1953 vznikli nové stavebné objekty. V roku 1964 bolo vydané stavebné povolenie Vojenským stavebným úradom Krajskej vojenskej ubytovacej a stavebnej správy Banská Bystrica na generálnu oparu stavby - zámoček a dňa 23.2.2000 vydal Vojenský stavebný úrad Banská Bystrica kolaudačné rozhodnutie č. 1181-VSÚ/2000, ktorým povolil zmenu užívania predmetnej stavby. Žalovaný uviedol, že nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom bol Y. U., ktorý zomrel XX.X.XXXX, nie sú totožné s nehnuteľnosťami, ktorých vlastníkom je Slovenská republika a správcom Ministerstvo obrany. Uvedené je zrejmé už len s prihliadnutím na výmeru nehnuteľností (507 m2 a 765m2) a tiež s poukazom na skutočnosť, že na nehnuteľnostiach došlo v minulosti k výrazným stavebným úpravám, pričom sa taktiež zmenil i spôsob ich užívania. Žalovaný spochybnil naliehavý právny záujem žalobcu a zdôraznil, že nehnuteľnosti uvedené v petite žaloby sa nachádzajú vo vnútri oploteného uzavretého vojenského areálu dlhodobo využívaného ozbrojenými silami SR v súvislosti s plnením úloh, ktoré vyplývajú z požiadaviek o obrane SR. Na pojednávaní vo veci nesúhlasil s tým, že ide o reštitučný nárok a navrhol, aby súd požiadal pozemkový úrad o vyjadrenie, či predmetné parcely boli riešené nejakým rozhodnutím (ktoré nie je súčasťou spisu), alebo vôbec nemohli byť predmetom reštitučného nároku. Uviedol možnosť, že o parcelách č. XXX a XXX/X mohlo byť v minulosti rozhodnuté v rámci reštitučného nároku, keďže opak žalobcovia preukázali.

3. Po vykonanom dokazovaní, oboznámení sa s písomnými podaniami žalobcov a žalovaného, výpoveďou žalobcu a žalovaného, listinnými dôkazmi -výpisom z LV č. XXX, geometrickým plánom z 28.10.2007, stavebným povolením vydaným Krajskou vojenskou ubytovacou a stavebnou správou, kolaudačným rozhodnutím vydaným Vojenským stavebným úradom Banská Bystrica, kolaudačným rozhodnutím o povolení zmeny trvalého užívania stavby, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Prievidza z 26.9.2008, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Prievidza z 2.6.2008, listín z konfiškácii majetku z 22.5.1963 a 8.10.1946, listinou identifikujúcou pôvodnú a súčasnú parcelu, uznesením Predsedníctva SNR zo 7.8.1945, rozhodnutím o odklade výkonu pozemkovej reformy z 5.2.1947, rozhodnutím pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Prievidzi, prídelovou listinou z 27.5.1963, odpisom rodného listu od B. X. C. Z. U., úmrtným listom B. U., rodným listom C. U., osvedčením o štátnom občianstve C. U., mal súd zistený tento skutkový a právny stav veci:

4. Výpisom z LV č. XXX bolo preukázané, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v k.ú. F. Y., zapísaných ako parc. č. XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 765 m2 a stavby súp. č. XXX - zámoček - posádkový klub a posád. ubytovňa postavenej na parc. č. XXXX/X v celosti.

5. Z predloženého geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX vypracovaného GeoGIS spol. s r.o., dňa 28.10.2007, autorizačne overeného 20.11.2007 vyplýva, že z parciel č. XXX o výmere 507 m2 a č. XXX/X o výmere 258 m2 bola vytvorená nová parc. č. XXXX/X o výmere 765 m2.

6. Pozemnoknižnou vložkou č. XXX bolo preukázané, že Y. U. bol v pozemnoknižnej vložke č. XXX zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti - „Dom čís. XX “I.“ a parc. č. XXX o výmere XXX m2. (č. l. 58)

7. Z grafickej identifikácie je zrejmé, že parcelu č. XXX, k. ú. F. Y. (pôvodne T.) tvorila časť zo súčasnej parcely č. XXXX/X a časť zo súčasnej parcely č. XXXX/X.

8. Rodným listom navrhovateľa bolo preukázané, že B. U., nar. XX.X.XXXX bol otcom navrhovateľa a podľa predloženého úmrtného listu zomrel X.X.XXXX. V odpise rodného listu B. X. C. Z. U., nar. XX.X.XXXX v Hayrl je ako jeho otec uvedený Y. B. I. I. U. z Alsó - W. u N., c.k. major vo Viedni.

9. Uznesením č. 13052/1945 vydaným predsedníctvom Slovenskej národnej rady dňa 7.8.1945 bolo preukázané, že pre účely pozemkovej reformy bol všetok pôdohospodársky majetok Y. U. a spol. nachádzajúci sa na k.ú. obce T. pod číslom XXX pozemnoknižnej vložky zabavený za účelom skonfiškovaia podľa § 1. Nariadenia SNR zo dňa 24.8.1945 č. 104/1945 Sb.

10. Z uznesenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave z 8.10.1946 vyplýva, že došlo k prideleniu kaštieľa aj s príslušenstvom, ležiaceho v k.ú. obce S. W., politický okres Prievidza, ktorého vlastníkom bol Y. U..

11. Rozhodnutím o odklade výkonu pozemkovej reformy z 5.2.1947 bolo preukázané, že predsedníctvo SNR rozhodlo dňa 7.8.1945 (č. rozhodnutia 13.052/45), že Y. U. je zradcom a nepriateľom slovenského národa a Čsl. republiky a že preto jeho pôdohospodársky majetok na území Slovenska sa konfiškuje. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že možno opodstatnene mať za to, že táto konfiškácia bola vyrieknutá na základe nedostatočných údajov a preto bola miestna roľnícka komisia a okresná roľnícka komisia upravená, aby vyčkali s výkonom pozemkovej reformy na predmetnom majetku a zdržali sa všetkých opatrení smerujúcich k rušeniu vlastníka v držbe a to do definitívneho rozhodnutia o právoplatnosti konfiškácie Komisiou zriadenou uznesením Národného frontu z 23.1.1947.

12. Z listiny vydanou Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - sekcia „B“ z 10.1.1948 (č.l. 61) vyplýva, že otázkou konfiškácie majetku Y. U. sa zaoberala revízna komisia zriadená uznesením NF zo dňa 23.1.1947, ktorá konfiškáciu majetku označila za protiprávnu, keďže konfiškácia bola vyrieknutá na osobu, ktorá zomrela pred 1. marcom 1945.

13. Z listiny vydanej 22.5.1963 Krajskou vojenskou ubytovacou a stavebnou správou Banská Bystrica (č.l. 54) vyplýva, že pre účely pozemkovej reformy nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. XXX parc. č. XXX vo výmere 5a 07 m2 k.ú. T. a iné boli konfiškované podľa nar. č. 104/45 Zb. a tieto nehnuteľnosti už dlhší čas používa vojenská správa ako oplotený kasárenský objekt v posádke Zem. Kostoľany /býv. kaštiel/. Pretože tieto konfiškované nehnuteľnosti neboli nikomu ani vojenskej správe ako užívateľovi

pridelené, Krajská vojenská ubytovacia a stavebná správa Banská Bystrica žiadala Okresný národný výbor v Prievidzi o vydanie prídelovej listiny na uvedené konfiškáty pre Čsl. soc. štát do správy MNO zast. Krajskou vojenskou ubytovacou a stavebnou správou v Banskej Bystrici.

14. Prídelovou listinou vydanou Okresným národným výborom v Prievidzi dňa 27.5.1963 bol prídel v k.ú. T. (bývalý vlastník Y. U. a spol.) číslo parcely vl. č. XXX, parc. č. XXX/X - cesta o výmere 0,1213 ha a vl. č. XXX, parc. č. XXX - dom č. XX o výmere 0,0507 ha a parc. č. XXX/X - lúka o výmere 0,0303 ha vydaný v prospech Československého štátu v správe MNO Krajská vojenská bytová a stavebná správa v Banskej Bystrici 1/1.

15. Z predloženého stavebného povolenia z 20.11.1964 a kolaudačných rozhodnutí z 23.2.2000 a 16.8.2001 je zrejmé, že došlo ku generálnej oprave stavby v F. Y. označenej ako „zámočok“a zmene jej užívania na posádkový klub posádkovej správy, časť na posádkovú ubytovňu.

16. Z predložených rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu Prievidza z 26.9.2008 a 2.6.2008 vyplýva, že žalobcovi 1/ bolo podľa zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom navrátené vlastníctvom k viacerým tam špecifikovaným pozemkom v k.ú. F. Y., resp. priznané právo na náhradu za pozemky (č.l. 49 - 52).

17. Podľa (ďalej len „“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

19. Vzhľadom na to, že predmetom konania je určovacia žaloba, súd v posudzovanej veci považoval za potrebné primárne skúmať naliehavý právny záujem o podanie takejto žaloby v zmysle . Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.

20. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom veci. Požadované určenie sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve, že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takého (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. zo 16.12.2010).

21. V danej veci sa žalobcovia domáhajú určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi Y. U., ktorý zomrel XX.X.XXXX. Preto by bolo potrebné posúdiť, či bol Y. U. ku dňu XX.X.XXXX vlastníkom nehnuteľností. Pri takomto posudzovaní súd nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľa. Z predložených listín jednoznačne vyplýva, že až po smrti Y. U. došlo ku spochybňovanej konfiškácii nehnuteľnosti a ich prideleniu štátu. Keďže na tieto skutočnosti súd pri rozhodovaní o podanej žalobe neprihliada, nebol preukázaný naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Súd má za to, že žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva nie je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcov, pretože aj pri vydaní rozhodnutia v súlade so žalobným návrhom by právne postavenie žalobcov zostalo neisté, neodstránila by sa spornosť práva, keďže by bolo rozhodnuté o vlastníctve ku

dňu 31.8.1944 a od uvedeného dátumu nastali výrazné právne skutočnosť ovplyvňujúce vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Preto súd z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobu zamietol.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , nakoľko žalovaný mal plný úspech vo veci. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v , .