Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/36/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Pavol Ľupták- TELEDIGITAL, Partizánska 379/83, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 33 232 555, práv. zast. JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: KRISTOS Consulting spol. s r.o., Alžbety Gwerkovej 26, 851 04 Bratislava, IČO: 44 793 715, práv. zast. Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, o zaplatenie 6.000,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. -247 zo dňa 11.9.2018, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -247 zo dňa 11.9.2018 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom odvolaním, súd prvej inštancie v I. výroku žalobcu zamietol a v II. výroku rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100% odvolávajúc sa na ust. a .

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 18.2.2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 6.000,- EUR s 10,75% úrokom z omeškania ročne od 13.12.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia. Žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba, na základe živnostenského listu vydaného Okresným úradom v Turčianskych Tepliciach, odborom všeobecnej vnútornej správy, sp. č. Žo-2002/07950/000, rek. č. 88894/2002, zo dňa 13.5.2002, vykonáva v rámci ohlasovanej živnosti povolenú podnikateľskú činnosť. V priebehu roku 2011 mu začala prebiehať u správcu dane, Daňového úradu Žilina, Janka Kráľa 2, kontrolná činnosť na pobočke Daňového úradu Martin. Žalobca sa stretol s manželom konateľky žalovaného, Ing. vane, s ktorým po obsahovej stránke prejednal svoje zastupovanie v daňovom konaní, pričom podľa jeho kladených podmienok k zastúpeniu bude môcť dôjsť až vtedy, pokiaľ poukáže na účet spoločnosti žalovaného, na základe vystavenej objednávky, cenu za zastupovanie vo výške 6.000,- EUR vrátane DPH. Žalobca zaslal žalovanému objednávku č. 13/2012 dňa 7.12.2012 na výkon ekonomicko-účtovného poradenstva za cenu poskytovanej služby 6.000,- EUR vrátane DPH. Písomnú objednávku žalovaný osobne prevzal dňa 7.12.2012. Prevodným príkazom žalobca po oznámení čísla účtu zo strany žalovaného, poukázal na jeho účet 6.000,- EUR. Po zaplatení ceny služieb na účet žalovaného, tento sa už so žalobcom nekontaktoval, nekomunikoval. Žalobca dňa 9.5.2013 vyzval elektronickou formou manžela konateľky žalovaného na vrátenie zaplatenej sumy 6.000,- EUR. Dňa 8.3.2016 súd vydal platobný rozkaz pod č. k. -15, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej

lehote odpor. V odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že voči žalobcovi ako podnikateľovi bola v priebehu roka 2011 (má byť uvedené v priebehu roka 2012) začatá daňová kontrola u správcu dane - Daňového úradu Žilina, pobočka Martin. Na zastupovanie v daňovom konaní si žalobca zvolil žalovaného a na základe objednávky č. 13/2012 z 7.12.2012 si objednal služby špecifikované ako ekonomicko-účtovné poradenstvo. Žalovaný riadne vykonával zastupovanie a poskytoval dohodnuté služby žalobcovi. Žalovaný po celý čas disponoval celou relevantnou dokumentáciou k daňovému konaniu, avšak po ukončení zastupovania odovzdal všetky písomnosti späť žalobcovi. Nielenže žalobca udelil splnomocnenie na zastupovanie v konaní, ale žalovaný aj poskytoval dohodnuté služby, túto skutočnosť žalovaný preukazoval vypracovanými podaniami pre žalobcu (vyjadrením k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 15.2.2013, vyjadrenie k rozhodnutiu o daňovej kontrole zo dňa 6.5.2013). Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a zamestnancom žalovaného vysvitlo, že mnohé informácie od žalobcu, potrebné na zastupovanie, sa ukázali počas prezentácie v rámci daňovej kontroly ako nepravdivé. Skutočnosť, že žalobca zavádzal žalovaného, keď mu dal nepresné a neúplné informácie, viedla k tomu, že žalovaný mu oznámil svoje stanovisko, vytkol žalobcovi to, že mu neuviedol pravdu, čím mu sťažil možnosť zastupovania pred daňovým úradom, kde z vykonaného dokazovania vyplynulo niečo iné ako to, čo tvrdil žalobca žalovanému. Žalovaný sa viackrát (asi 6 krát) stretol so žalobcom, raz v prítomnosti manželky žalobcu, kde sa riešili tieto veci. Žalovaný riadne a včas dohodnutú činnosť pre žalobcu vykonal s vynaložením odbornej starostlivosti a v záujme žalobcu. Žalobca bol informovaný o všetkých úkonoch žalovaného, napriek tomu tvrdí, že žalovaný pre neho nič nevykonal. Tu by mal žalobca odlišovať medzi tým, čo žalovaný vykonal a tým, čo chcel dosiahnuť. Žalovaný ale nemohol pri výkone činnosti pre žalobcu dosiahnuť v daňovom konaní viac, nakoľko tento ho od počiatku zavádzal. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 31.5.2016 uviedol, že žalovaný v odpore sám uvádza, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní konanom dňa 15.4.2013 na Daňovom úrade Žilina, pobočka Martin, dokonca jasne vyplýva, že žalovaný bol splnomocnený žalobcom na zastupovanie, ktoré vykonával jeho zamestnanec Ing. P. Q.. Žalovaný k podanému odporu pripojil písomné dôkazy, a to samotnú zápisnicu o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Žilina, pobočka Martin, zo dňa 15.4.2013, ako aj pracovnú zmluvu zo dňa 1.10.2010, splnomocnenie zo dňa 6.12.2012 (bez podpisov). Z predloženého splnomocnenia z 6.12.2012 by malo vyplývať, že: „...živnostník Ing. F. Ľ. splnomocňuje Ing. P. Q., L. XX, W., r. č. ..., č. OP ..., na zastupovanie svojej osoby voči daňovému úradu pri daňovej kontrole.“ Aj zo zápisnice o ústnom pojednávaní, vyhotovenej Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin, zo dňa 15.4.2013, č. 9514401/5/1415605/2013/Rev, vyplýva, že ústneho pojednávania sa zúčastnili za daňový subjekt G.. P. Q., L. XXX/XX, W. - F., splnomocnený zástupca daňového subjektu Ing. F. Ľ., so začiatkom ústneho pojednávania o 13.35 hod., vyjadrenie poučených osôb: splnomocnený zástupca Ing. P. Q.: „Poučeniu som porozumel.“ Z prvého odstavca str. 2 zápisnice vyplýva, že splnomocnenie je obmedzené (špeciálne), splnomocňuje zástupcu len na úkony týkajúce sa ústneho pojednávania vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených správcovi dane dňa 22.2.2013, toto splnomocnenie správca dane zaevidoval. Žalobca sa zastupoval po začatí daňovej kontroly sám. Až keď daňový úrad mu vyraďoval nákladové faktúry v značnej výške, ktoré boli riadne zaúčtované, rozhodol sa, že potrebuje externú pomoc na právne zastupovanie v daňovom konaní. Známy Ing. C. N. mu doporučil svojho dobrého známeho, erudovaného odborníka v oblasti daňovej, s ktorým mu dohodol aj stretnutie. Žalobca sa následne stretol s pánom Ing. P. Q., ktorý sa po oboznámení s problematikou daňovej kontroly, ktorá už prebiehala, sa vyjadril, že žalobca má pravdu a uisťoval ho, že so svojimi skúsenosťami v rámci vykonávanej daňovej kontroly, vyrieši všetko v žalobcov prospech. Za jeho zastupovanie v daňovom konaní určil odmenu 6.000,- Eur s tým, že ju žiada poukázať na firmu svojej manželky, ktorá žalobcovi za jeho zastupovanie vystaví faktúru na účtovné poradenstvo. Žalobca splnil požiadavku Ing. Q., dňa 7.12.2012 zaslal na firmu jeho manželky - žalovaného, písomnú objednávku č. 13/2012 s formou úhrady prevodný príkaz a dňa 12.12.2012 elektronickým odoslaním platby poukázal na účet žalovaného č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS 0000120039SS0000000308, EK- účtovné poradenstvo, sumu 6.000,- EUR. Žalovaný, ktorému bola poukázaná platba za účtovné poradenstvo v sume 6.000,- EUR, nebol so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu. Nebol poverený zastupovaním v daňovom konaní, a preto sumu, ktorú prijal, mu bola vyplatená bez akéhokoľvek právneho dôvodu, na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatil, a preto je povinný z tohto titulu bezdôvodné obohatenie vrátiť v plnej výške. To, že medzi žalovaným a Ing. Q. existoval nejaký pracovnoprávny vzťah, na celkovom posúdení veci nič nemení a nasvedčuje v ďalšom len tomu, že takýmto vlastne upraveným a zaužívaným spôsobom uvádzajú iné subjekty do omylu, v dôsledku čoho sa bezdôvodne obohacujú na úkor iného, čo po objektívnej a subjektívnej stránke napĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24.8.2016 uviedol, že z riadneho zaúčtovania faktúry č. FV 120039 žalobcom, vystavenej žalovaným na sumu 5.000,- EUR bez DPH, spolu 6.000,- EUR, možno preukázať, že sa

vôbec nejednalo o bezdôvodné obohatenie, ako sa účelovo snaží tvrdiť žalobca. Ak by tomu tak bolo, žalobca by vôbec nemohol mať faktúru v účtovníctve ako nákladovú položku za služby, ktoré mu vôbec neboli poskytnuté. Žalobca neuhradil faktúru žalovaného omylom, od počiatku vedel, že si služby objednáva u žalovaného s tým, že v konkrétnych veciach v zastupovaní pred daňovým úradom ho bude zastupovať Ing. P. Q., zamestnanec žalovaného a manžel spoločníčky a konateľky žalovaného. O výške odmeny, ako aj spôsobe poskytnutia služby, bol žalobca informovaný žalovaným a akceptoval to bez výhrad.

3. Súd prvej inštancie z výpovede žalobcu, realizovanej na pojednávaní dňa 29.5.2016 (č. l. 167 spisu) vyplýva, že žalobca vedel, že Ing. Q. mu vo svojom mene nevystaví faktúru, nakoľko uviedol: „Platbu som chcel mať zaúčtovanú v nákladoch, preto uviedol, nech plním na účet firmy manželky.“ a na otázku právneho zástupcu, aby zdôvodnil skutočnosť, prečo plnil 6.000,- EUR na účet žalovaného, uviedol: „Pán Q. nie je podnikateľ, nemá podnikateľský účet, všetko by musel zdaňovať. Keďže som chcel mať doklad do výdavkov, tak som pristúpil na jeho požiadavku, že plnenie bude realizované na účet žalovaného.“

4. Na záver súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že z výpovedí strán sporu, svedka a listinných dokladov vyplýva uzavretie právneho vzťahu medzi stranami sporu, reálna činnosť žalovaného v prospech žalobcu prostredníctvom poverenej osoby Ing. P. Q., preto k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu nedošlo. Žalobca vedel, že Ing. P. Q. je poverenou osobou žalovaného, že koná v mene žalovaného, s podmienkami a s obsahom zmluvného vzťahu súhlasil a bol si vedomý plnenia na účet žalovaného. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie žalobu zamietol a plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. (ďalej len „“) samostatným uznesením.

5. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V pod č. k. -247 zo dňa 11.09.2018 sa v zákonnej lehote odvolal právny zástupca žalobcu, podaním doručeným na súd prvej inštancie dňa 22.2.2019 (viď č. l. 261). Z úradného záznamu súdu prvej inštancie zo dňa 8.2.2019 bolo zistené, že rozsudok pre právneho zástupcu žalobcu bol chybne doručovaný do zlej elektronickej schránky. Z odpovede spoločnosti KOMKA s.r.o., Púpavova 65, 841 04 Bratislava, IČO: 31 407 790, vyplýva, že mu bola doručená správa, ktorá mu nepatrí. Uviedli, že nie sú žalobcovia ani žalovaný v predmetnom spore. Došlo k omylu spôsobenom na strane súdu, keďže aj rozsudok im bol doručený. Pravdepodobne sa predmetný rozsudok nedoručil správnej osobe. Keďže súd prvej inštancie zistil, že rozsudok bol zaslaný inému subjektu, do zlej elektronickej schránky, súd doručoval opätovne rozsudok právnemu zástupcovi JUDr. Františkovi Komkovi do advokátskej kancelárii podľa pokynu (na č. l. 254). Odvolací súd zistil, že JUDr. František Komka ako advokátska kancelária, Hlavná 27, 080 01 Prešov, nemá zriadenú spoločnosť s ručením obmedzeným. Rozsudok právnemu zástupcovi žalobcu bol doručený 11.2.2019 (viď č. l. 260) a odvolanie proti rozsudku č. k. -247 z 11.9.2018 bolo podané právnym zástupcom žalobcu 22.2.2019 (viď č. l. 261 - 262), t. j. v zákonnej lehote.

6. V odvolaní žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v plnom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal, že rozsudok súdu prvej inštancie vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti. Jeho právne závery sú svojvoľné a zásadne popierajú účel a význam príslušných zákonných ustanovení (). Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd svojim procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a hlavne, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa SR spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého ochrany sa fyzická osoba alebo právnická osoba domáha, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú. Slovenská republika a všeobecné súdy majú povinnosť rešpektovať medzinárodné záväzky z medzinárodných zmlúv o ochrane ľudských práv a základných slobôd (viď ). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie právnych ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1.

7. Čo sa týka existencie aktívnej a pasívnej legitimácie v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, je potrebné v súlade s ustálenou judikatúrou (R NS ČR z 31.1.2016, sp. zn. ) za vecnú legitimáciu (či už pasívnu alebo aktívnu) považovať stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný vyplýva z . Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil, alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k nemu v súlade s právom malo dôjsť. Predpokladom zodpovednosti za získanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne legitimovaných subjektom na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ( ) je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 19.1.2012, sp. zn. vyplýva, že právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vzniká v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu, alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby a napokon, že nejde o prípad, keď , napriek majetkovému prospechu, bezdôvodné obohatenie vylučuje.

8. Čo sa týka danosti pasívnej vecnej legitimácie adresáta plnenia v prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (čo je daný prípad), takýmto subjektom, ktorý získal majetkovú hodnotu je ten, komu sa plnilo bez právneho dôvodu, t. j. adresát plnenia (R NS ČR sp. zn. ). Nároky na vrátenie neoprávneného majetkové prospechu vzniknutého plnením bez právneho dôvodu, zahrňujú predovšetkým nároky získané tým, že poskytnuté plnenie od počiatku nemalo právny dôvod. Súd prvej inštancie nekritickým a neprijateľným spôsobom prijal záver, že medzi stranami sporu došlo k vzniku právneho vzťahu (neuviedol akého) a to v tom, že žalovaný vykonával v prospech žalobcu, prostredníctvom poverenej osoby Ing. P. Q., reálnu činnosť. Takýto záver súdu je absurdný, arbitrárny a nemá oporu v doterajšom vykonanom dokazovaní.

9. Plnomocenstvo je v odbornej literatúre definované ako „jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného“ (NS ČR, sp. zn. ).

10. Podľa , ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

11. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ako aj z výpovedí samotných účastníkov konania a svedka, Ing. P. Q., jednoznačne vyplýva, že žalobca, ako samostatne zárobkovo činná osoba (fyzická osoba), na odporúčanie známych, si v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly správcom dane (Daňový úrad Žilina, pobočka Martin), ako daňový subjekt, zvolil právneho zástupcu, Ing. P. Q., ktorému udelil písomné splnomocnenie, a ktoré takto udelené písomné splnomocnenie (zo dňa 15.4.2013) splnomocnený zástupca, Ing. P. Q., pri ústnom pojednávaní predložil krátkou cestou daňovému úradu, ktorým ho daňový subjekt, Ing. F. Ľ., IČO: 33 232 555 splnomocnil na zastupovanie svojej osoby voči daňovému úradu. O tejto skutočnosti a udelení plnomocenstva konkrétnej fyzickej osobe a nie žalovanému svedčí aj samotná zápisnica o ústnom pojednávaní Daňového úradu Žilina, pobočka Martin, č. 9514401/5/1415605/2013/Rev zo dňa 15.4.2013, kde hneď v úvode zápisnice sa konštatuje: „...za daňový subjekt, G.. P. Q., L. XXX/XX W.-F., A.. XX.X.XXXX, splnomocnený zástupca daňového subjektu, Ing. F. Ľ.... .“ Zápisnicu z pojednávania na daňovom úrade ako prílohu predložil súdu k podanému odporu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. , ktorý bol doručený súdu dňa 21.3.2016. Obsah samotnej zápisnice z pojednávania na daňovom úrade vyvracia tvrdenie žalovaného, ktoré uvádza vo svojom odpore, že zo zápisnice zo dňa 15.4.2013 na Daňovom úrade Žilina, pobočka Martin, jasne vyplýva, že odporca bol splnomocnený navrhovateľom na zastupovanie, ktoré vykonával jeho zamestnanec G.. P. Q., A.. XX.X.XXXX, W. L. XXX/XX, XXX XX W., a že písomné splnomocnenie sa istotne nachádza v daňovom spise u správcu dane na pobočke v Martine.

12. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia o zastupovaní, Ing. P. Q. v súlade s právom, ako procesným tak aj hmotným, by bol mohol zastupovať žalobcu v mene žalovaného iba vtedy, pokiaľ by bol žalobca udelil písomné splnomocnenie na svoje zastupovanie v daňovom konaní (požaduje sa

overený podpis) žalovanému a tento ako zvolená právnická osoba mohla byť zatupovaná v daňovom konaní výlučne len štatutárnym orgánom, resp. štatutárny orgán mohol udeliť splnomocnenie na jej zastupovanie inej osobe, aj zamestnancovi v daňovom konaní, pričom je nesporné, že štatutárny orgán takúto osobu (Ing. M. Q.) relevantným spôsobom nesplnomocnil. Neobstojí právny záver súdu, že k udeleniu poverenia Ing. Q. zo strany žalovaného, aby konal v jeho mene, vyplýva z pracovnej zmluvy. Toto sa však nestalo, k takýmto úkonom nedošlo, Ing. Q. ako fyzická osoba konal vo svojom mene, nie v mene žalovaného, pričom špekulatívnym a dá sa povedať až podvodným spôsobom si nechal požadovanú odmenu za zastupovanie v daňovom konaní na základe fiktívnej objednávky, ktorú sám vypracoval a doručil žalobcovi a následne na základe fiktívnej faktúry požadoval vyplatiť odmenu za zastupovanie v sume 6.000,- EUR vrátane DPH iba s odôvodnením, „ ...že on to takto robí, že nemá oprávnenie na takúto podnikateľskú činnosť, a že by z príjmu musel odviezť príslušné dane a poplatky.“ Taktiež treba poukázať na tú skutočnosť, že fiktívnosť vystavenej faktúry spočíva aj vtom, že išlo o fakturáciu ekonomicko-účtovného poradenstva, ktorú žalovaný ako právnická osoba nikdy a v ničom žalobcovi neposkytol a suma uvedená v tejto faktúre bola vyplatená Ing. Q. za jeho právne zastupovanie v daňovom konaní, a to na základe udeleného plnomocenstva žalobcom len pre jeho osobu.

13. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril dňa 28.3.2019 právny zástupca žalovaného s tým, že žalovaný v prvom rade nijako nekonkretizoval, ako by malo dôjsť zo strany prvoinštančného súdu k porušeniu žalobcovho práva na spravodlivý proces, zotrval len na všeobecných konštatáciách a citáciách z rozhodnutí v iných veciach. Žalobca si, podľa názoru žalovaného, dobre uvedomuje, že v právnom vzťahu bol len so žalovaným a nie s Ing. Q., pretože ani žalobca netvrdil a ani nemohol, že by niečo zaplatil Ing. Q., platil len žalovanému. O bezdôvodnom obohatení by sa dalo hovoriť len vtedy, ak by žalobca platil aj Ing. Q., ako aj žalovanému. Žalobca pritom dobre musel vedieť, že Ing. Q. nevykonáva činnosť bezplatne, žalobca od počiatku vedel, že si za poskytnuté služby platí a platí žalovanému, ktorý pri výkone svojej činnosti samozrejme koná aj prostredníctvom zamestnanca Ing. Q.. Ak by mala byť vec posúdená tak, ako navrhuje žalobca, potom by si mal práve Ing. Vanek nárokovať od žalobcu zaplatenie odmeny za zastupovanie v daňovom konaní, no k takému uplatneniu z jeho strany nikdy nedošlo. Takto je zrejmé, že celá žaloba je vysoko špekulatívna a zjavne účelová. Súd v rámci namietaných odvolacích bodov nepochybil, naopak, skutkový stav v rámci vykonaného dokazovania ustálil správne a rovnako tak aj dospel k zákonnému a správnemu právnemu posúdeniu veci. Na základe týchto dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.

14. K vyjadreniu žalovaného zaujal písomné stanovisko právny zástupca žalobcu dňa 11.10.2019 a medzi iným uviedol, že z výsledkov doterajšieho dokazovania pred súdom prvej inštancie, ako aj z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, nesporne a nepochybne vyplýva, že Ing. P. Q., pracovník žalovaného, špekulatívne a nepravdivo, ako právny zástupca žalobcu v daňovom konaní, na základe jemu ako fyzickej osobe udeleného písomného splnomocnenia na zastupovanie v daňovom konaní, vyhotovil a doručil objednávku a následne aj predfaktúru na vykonanie ekonomického účtovníctva a poradenstva, pričom takúto činnosť žalovaný nikdy žalobcovi neposkytol, neuskutočnil a takouto skrytou a sofistikovanou formou pracovník žalovaného Ing. P. Q. (manžel jediného spoločníka a konateľa žalovaného) nechal na účet žalovaného zaplatiť svoju odmenu ako zástupcovi v daňovom konaní na Daňovom úrade Žilina, pobočka Martin, kde daňovým subjektom bol žalobca Ing. F. Ľ., v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom Ing. P. Q., o čom svedčí, okrem iného, aj zápisnica o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Žilina zo dňa 15.4.2013. Absolútne mylný, právne bezvýznamný a neprijateľný je názor žalovaného, že žalovaný mohol zastupovať v daňovom konaní hociktorého účastníka daňového konania, a to aj bez overeného písomného splnomocnenia, ktoré by mu daňový subjekt uložil, a to prostredníctvom svojho pracovníka Ing. P. Q., ktorému takéto zastupovanie prináležalo na základe písomnej pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a zamestnávateľom a konkrétne Ing. P. Q. ako pracovníkom. Pokiaľ aj takéto „zastupovanie“ bolo uzavreté v pracovnej zmluve, tá je v tejto časti neplatná, pretože odporuje zákonu, odporuje všeobecným ustanoveniam o splnomocnení, resp. udeľovaní splnomocnenia.

15. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, podľa , prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 1.7.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie,

s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného a stanoviskom žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

16. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

Podľa , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

17. Odvolací súd po prejednaní veci v prvom rade konštatuje, že podľa bola žaloba podaná včas v 4-ročnej premlčacej lehote, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, z ktorých súd prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu, správne ustálil skutkový stav v prejednávanej veci a ten následne aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Je potrebné zdôrazniť, že z objednávky č. 13/2012 zo 7.12.2012 jednoznačne vyplýva, že na základe telefonického dohovoru zo dňa 7.12.2012 si žalobca (t.j. odberateľ) u žalovaného (t.j. dodávateľa) spoločnosti KRISTOS Consulting spol. s r.o., Alžbety Gwerkovej 26, 851 04 Bratislava, objednal ekonomicko- účtovné poradenstvo. Objednávku žalovaný prevzal dňa 7.12.2012, čo potvrdil akceptačnou pečiatkou. Forma úhrady mala byť príkazom. Žalovaný na dojednanú cenu služieb vystavil žalobcovi dňa 9.12.2012 faktúru pod č. FV120039 na sumu 6.000,- EUR vrátane DPH za ekonomicko-účtovné poradenstvo, na základe objednávky č. 13/2012 zo dňa 7.12.2012. Z výpisu z účtu žalobcu (č. l. 6 súdneho spisu) vyplýva, že žalobca dňa 12.12.2012 odoslal elektronicky platbu vo výške 6.000 EUR na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX, VS: 0000120039, SS: 0000000308. Z faktúry vystavenej žalovaným pod č. FV 120039 (č. l. 52 súdneho spisu) vyplýva, že na nej sú uvedené údaje k platbe - forma úhrady prevodným príkazom, banka: Všeobecná úverová banka, a.s., IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, kód banky: 0200, a že žalobca plnil na účet žalovaného, t. j. KRISTOS Consulting spol. s r.o., Bratislava. Medzi sporovými stranami ide o iný vzťah súvisiaci s podnikaním a právnu úpravu účtovníctva podnikateľa.

18. V konaní nebolo sporné samotné poskytnutie služieb ohľadom daňového konania žalobcu, sporná bola len skutočnosť, že služby poskytoval žalovaný prostredníctvom Ing. P. Q.. Spornosť tejto skutočnosti posúdil a vyhodnotil odvolací súd v prospech žalovaného, keď ustálil, že žalovaný mohol poskytnúť služby prostredníctvom Ing. Q., nakoľko tento bol zamestnancom žalovaného, pričom v Pracovnej zmluve uzavretej dňa 1.10.2010 medzi žalovaným (ako zamestnávateľom) a Ing. P.A. Q. (ako zamestnancom) mal v čl. 1 v bode 1.1 špecifikovanú pracovnú náplň ako zastupovanie klientov žalovaného na základe splnomocnení pred daňovým úradom, Sociálnou poisťovňou a zdravotnými poisťovňami. Z výpovede žalobcu, realizovanej na pojednávaní dňa 29.5.2016 (č. l. 167 spisu) vyplýva, že žalobca vedel, že Ing. Q. mu vo svojom mene nevystaví faktúru, a že žalovaný prostredníctvom Ing. Q. koná. Žalobca uviedol, že: „Platbu som chcel mať zaúčtovanú v nákladoch, preto uviedol, nech plním na účet firmy manželky.“ a na pojednávaní dňa 29.5.2016 na otázku právneho zástupcu, aby žalobca zdôvodnil skutočnosť, prečo plnil 6.000,- EUR na účet žalovaného, uviedol: „Pán Q. nie je podnikateľ, nemá podnikateľský účet, všetko by musel zdaňovať. Keďže som chcel mať doklad do výdavkov, tak som pristúpil na jeho požiadavku, že plnenie bude realizované na účet žalovaného.“ Z predmetného vyjadrenia vyplýva, že žalobca mal vedomosť o skutočnosti, že Ing. Q. nedisponuje oprávnením na realizáciu daňového poradenstva (vrátane poradenstva pri daňovej kontrole), ani živnostenským oprávnením, túto skutočnosť akceptoval a taktiež vedel, že Ing. Q. vystupuje v daňovom konaní v mene žalovaného ako poverená osoba. Na stretnutiach s konateľkou žalovaného - manželkou Ing. Q. a Ing. Q. sa tak výslovne dohodol.

19. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede svedka Ing. P.na Q. na pojednávaní dňa 11.9.2018, kde uviedol, že v inkriminovanom období r. 2012 nedisponoval živnosťou, bol zamestnancom Kristos

Consulting, s.r.o. Od roku 2011 bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Melloan, s.r.o. Predmetom činnosti tejto spoločnosti bolo tiež ekonomické poradenstvo, vedenie účtovníctva. So spoločnosťou žalovaného mal riadnu pracovnú zmluvu, že môže zastupovať klientov žalovaného. Prvé stretnutie s potenciálnym klientom žalovaného bolo vždy za účasti jeho manželky a jeho, t.j. 2 osôb. Keď klient formuloval predstavu, tak sa rozhodoval, či úkony budú realizované pod hlavičkou žalovaného, alebo pod hlavičkou Melloan. K obchodnému prípadu so žalobcom uviedol toľko, že p. Ľ. predostrel výsledky ukončenej daňovej kontroly, kde sa čakalo na protokol. Na základe prvotných informácii mu predostreli cenovú ponuku za Kristos, za akú sú ochotní zastupovať pána žalobcu. Podstatnou je skutočnosť, že spoločnosť Melloan nikdy nebola platcom DPH a cenová ponuka predložená pánovi Ing. Ľ.O. bola vo výške 5.000,- EUR + DPH. Na začiatku sa žalobcovi zdalo 6.000,- EUR veľa, ale po vysvetlení, že môže DPH získať späť, s cenovou ponukou súhlasil. Z potvrdenia vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava, dňa 16.4.2018 (viď č. l. 188 súdneho spisu) vyplýva, že Ing. P. Q., A.. XX.X.XXXX, W. L. XX, XXX XX W., bol zamestnanec žalovaného od 1.10.2010 do 31.10.2016.

20. Reálny výkon činnosti Ing. P. Q., ako žalovaným poverenej osoby v prospech žalobcu, vyplýva z Protokolu z daňovej kontroly Daňového úradu Žilina, pobočka Martin, zo dňa 11.1.2013, č. 9514401/5/131872/2013/Rev (viď č. l. 34 súdneho spisu), výzvy Daňového úradu Žilina, pobočka Martin, na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 11.1.2013, kde je v poznámke uvedené, že sa výzva doručí Ing. P. Q., L. XX, XXX XX W. (viď č. l. 62 súdneho spisu), vyjadrenia k protokolu Vaše číslo 9514401/5/131899/2013/Rev zo dňa 15.2.2013 (č. l. 32 a 205 spisu), vyjadrenia k rozhodnutiu Vaše číslo 9514401/5/1424022/2013 Rev zo dňa 6.5.2013 (viď č. l. 35 spisu), zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9514401/5/1415605/2013/Rev zo dňa 15.4.2013 (viď č. l. 21 spisu) a e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a Ing. Q..

21. Žalobca realizáciou úkonov Ing. Q. nespochybňoval. Nie je možné prijať záver, že služby pre žalobcu vykonal Ing. Q. samostatne, vo svojom mene, len na základe toho, že Ing. Q. mal od žalobcu osobitné plnomocenstvo na zastupovanie v daňovom konaní. Splnomocnenie je jednostranný právny úkon a na základe neho nevzniká zmluvný záväzok, čoho si musí byť žalobca, zastúpený právnym zástupcom, plne vedomý.

22. Žalobca si dobre uvedomuje, že v právnom vzťahu bol len so žalovaným a nie s Ing. Q., pretože ani žalobca netvrdil a ani nemohol, že by niečo zaplatil Ing. Q., platil len žalovanému. O bezdôvodnom obohatení by sa dalo hovoriť len vtedy, ak by žalobca platil aj Ing. Q., ako aj žalovanému. Žalobca pritom dobre musel vedieť, že Ing. Q. nevykonáva činnosť bezplatne, žalobca od počiatku vedel, že si za poskytnuté služby platí a platí žalovanému, ktorý pri výkone svojej činnosti samozrejme koná aj prostredníctvom zamestnanca Ing. Q..

23. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k jednoznačnému záveru (v zhode s názorom súdu prvej inštancie), že z výpovedí sporu, svedkov, riadne podpísaných sponomocnení zo 6.12.2012 a zo dňa 15.4.2013, riadne predložených Daňovému úradu Žilina, pobočka Martin a ďalších listinných dokladov vyplýva uzavretie právneho vzťahu medzi stranami sporu, reálna činnosť žalovaného v prospech žalobcu prostredníctvom poverenej osoby Ing. P. Q., preto k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu nedošlo. Žalobca vedel, že Ing. Q. je poverenou osobou žalovaného, že koná v mene žalovaného, s podmienkami a obsahom zmluvného vzťahu súhlasil a bol si vedomý plnenia na účet žalovaného. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, postupom v zmysle a , z dôvodu jeho vecnej správnosti, potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).