Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3C/22/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX/X, zast.: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., I. J. F. XXX/X, proti žalovanému: K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., C. XX/X, o náhradu škody vo výške 680 €, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.05.2023 sa žalobca domáha zaplatenia náhrady škody vo výške 680 €.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným je podielovým spoluvlastníkom parc. č. XXX/X, katastrálne územie C., zapísanej na LV č. XXX (ďalej len ako „dvor“). Tento pozemok slúži ako spoločný dvor. Na uvedenom pozemku dal zhotoviť dlažbu o rozlohe 24 m2, ktorá slúži ako chodník pre peších. Koncom októbra 2022 žalovaný vysokozdvižným vozíkom prepravil cez ním zhotovený chodník palivové drevo a to napriek jeho upozorneniu, že taká váha môže poškodiť ním vybudovaný chodník. Na dlažbe sa prejavili poškodenia a to najmä vytvorením kolají po opakovaných jazdách vysokozdvižným vozíkom. Žalovaného viackrát vyzýval na opravu dlažby, ten však na výzvy nereagoval. Opravu preto dal vykonať u spoločnosti TOPSTAVBY s.r.o. Oprava dlažby stála 680 €. Žalovaného listom zo dňa 05.04.2023 vyzval, aby do 30.04.2023 uhradil žalobcovi náklady na opravu dlažby. Žalovaný na písomnú výzvu nereagoval a žalovanú sumu vo vyššie uvedenej lehote neuhradil.

3. Ako dôkazy žalobca navrhol vykonať: výpis z LV č. XXX; výsluch účastníkov konania; spis Okresného riaditeľstva policajného zboru Partizánske sp. zn. ORPZ-PE-OPDP2-285/2022; súpis prác na opravu poškodenej zámkovej dlažby; podací lístok zo dňa 06.04.2023.

4. Tunajší súd v spore vydal platobný rozkaz č.k. -22 zo dňa 24.07.2023, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu, alebo v tej iste lehote podať odpor s vecným odôvodnením.

5. Žalovaný dňa 02.08.2023 doručil súdu v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor v ktorom uviedol, že zámková dlažba bola uložená bez súhlasu spoluvlastníkov. Pozemok slúži ako prístupová cesta k trom rodinným domom. Cez pozemok musí byť umožnený prístup motorovým vozidlám. Zriadením zámkovej dlažby je tento prístup znemožnený.

6. Vzhľadom na podanie vecne odôvodneného odporu v zákonnej lehote zo strany žalovaného, došlo k zrušeniu platobného rozkazu č.k. -22 zo dňa 24.07.2023 vydaného tunajším súdom priamo zo zákona podľa ustanovenia .

7. Dňa 15.12.2023 doručil žalobca súdu vyjadrenie k odporu žalovaného v ktorom uviedol, že zámkovú dlažbu dal položiť ešte za života matky žalovaného, ktorá s týmto súhlasila. Žalovaný žiadne obmedzenia v prístupe nikdy nenamietal. Žalovaný pozemok a rodinný dom užíva sporadicky. Trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

8. Dňa 17.01.2024 doručil žalovaný súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu v ktorom uviedol, že nie je pravdou, že vybudoval iba chodník pre peších, pretože dlažba je položená po celej šírke dvora. Tento dvor vždy slúžil všetkým spoluvlastníkom na prísun rôzneho materiálu, ako aj na zásobovanie palivami. Má za to, že dlažba bola vyhotovená nekvalitne. V čase vyhotovenia dlažby matka žalovaného nebola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, tým bol žalovaný. Ako dôkaz navrhol vykonať predloženú fotodokumentáciu.

9. Na pojednávaní dňa 12.03.2024 žalobca uviedol, že ostatní spoluvlastníci dodatočne s položením dlažby súhlasili. V ostatnom zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach.

10. Na pojednávaní dňa 12.03.2024 žalovaný uviedol, že spoluvlastníci s položením dlažby nesúhlasili. Na otázky zástupcu žalobcu odpovedal, že vie, že pod dlažbou vedú inžinierske siete, pretože menil elektrinu a kopal tadiaľ prípojku na plyn a kopala sa tadiaľ aj kanalizácia. Žalobca ho neupozornil, aby nechodil cez dlažbu a z druhej strany sa nedalo ísť, pretože bolo mokro a tadiaľ by neprešiel.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpis z LV č. XXX na čísle listu (ďalej len ako „č.l.“) 2; súpis murárskych prác na č.l. 4; rozhodnutie katastra na č.l. 41; fotodokumentácia na č.l. 42 až 43 a zistil nasledujúci skutkový stav:

strany sporu sú spoluvlastníkmi dvora. Na časť tohto dvora žalovaný položil zámkovú dlažbu, ktorá bola preliačená v dôsledku prejdenia cez dlažbu vysokozdvižným vozíkom žalovaným. Oprava dlažby stála 680 €. Dlažba bola položená po celej šírke dvora. 12. Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

13. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

14. Podľa (ďalej len ako „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a to ani v časti.

17. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca na dvore položil zámkovú dlažbu a došlo k preliačeniu dlažby v dôsledku prechodu vysokozdvižným vozíkom žalovaným. Takisto nebolo sporné, že oprava dlažby stála 680 €. Spornou zostala skutočnosť, kto porušil svoju zákonnú povinnosť v dôsledku čoho došlo k vzniku škody.

18. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie zákonných podmienok: protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie škodcu, ktoré sa podľa prezumuje. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik

zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu.

19. Prvou podmienkou pre vznik zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti. Žalovaný ako spoluvlastník pozemku má právo pozemok užívať, teda cez neho aj prechádzať. Súd musel preskúmať, či žalovaný neporušil preventívnu povinnosť podľa ustanovenia . Túto by porušil v prípade, ak by vedel, že zámková dlažba nie je uspôsobená na prechod vysokozdvižným vozíkom. Žalobca tvrdil, že na túto skutočnosť žalovaného upozornil, tento túto skutočnosť popiera. V tomto prípade bremeno tvrdenia zaťažuje žalobcu. Ten nijakým spôsobom nepreukázal, že by skutočne žalovaného na túto skutočnosť upozornil. Tým neuniesol bremeno svojich tvrdení a súd na danú skutočnosť hľadí tak, že k poučeniu o následkoch prechodu vysokozdvižným vozíkom cez dlažbu zo strany žalobcu nedošlo. Keďže súd nezistil, že by žalovaný porušil právnu povinnosť, nemohlo dôjsť ani k vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného, pretože nebola splnená hneď prvá podmienka na vznik tejto zodpovednosti.

20. Súd zároveň konštatuje, že k porušeniu preventívnej povinnosti podľa ustanovenia došlo na strane žalobcu. Tento minimálne bez súhlasu žalovaného (aspoň jedného spoluvlastníka) na spoločnom dvore položil zámkovú dlažbu. Z fotodokumentácie predloženej žalovaným je zjavné, že brána do dvora je upravená ako na prechod na pešo, tak aj na prechod motorových vozidiel. Z uvedeného vyplýva, že spoluvlastníkom musí byť jasné (teda aj žalobcovi), že do dvora sa bude vchádzať a prechádzať aj motorovými vozidlami. Žalovaný položil zámkovú dlažbu po celej šírke dvora, teda inak ako cez zámkovú dlažbu sa dvorom prejsť nedá. Žalovanému preto muselo byť jasné, že cez zámkovú dlažbu sa bude prechádzať aj motorovými vozidlami. Ak žalobca chcel dlažbu položiť po celej šírke dvora, mala byť uspôsobená prechodu motorovými vozidlami. Žalobca však takto dlažbu nepoložil, čím porušil povinnosť podľa ustanovenia .

21. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a žalobu v celom rozsahu zamietol.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal a to napriek tomu, že bol v konaní úplne úspešný (žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá) a to z dôvodu, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.