Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Pozemkové spoločenstvo urbariátu v Liptovskej Sielnici, so sídlom Liptovská Sielnica č. 196, IČO: 37911155, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Urbanom, advokátom so sídlom J. M. Geromettu 146/1, Žilina proti žalovanej J. D., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom P. X. N. XXXX/X, O. D., zastúpenej M.. G. D.Č., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. XXX/X, O. D., o zaplatenie 1.401,07 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 21. 2. 2020 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.401,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.401,07 eur od 14. 6. 2018 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že 13. 6. 2018 zrealizoval zo svojho bankového účtu IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX mylnú platbu vo výške 1.401,07 eur v prospech účtu IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Následne zistiac tento omyl kontaktoval banku a požiadal ju o upovedomenie vlastníka účtu, na ktorý bola omylom táto platba zaslaná. Vzhľadom na to, že žalovaná predmetnú platbu žalobcovi nevrátila, zaslala banka žalobcovi požadované identifikačné údaje žalovanej ako majiteľa tohto účtu. Dňa 23. 3. 2019 zaslal žalobca priamo žalovanej výzvu na vrátenie mylnej platby - pokus o zmier, na ktorú však žalovaná doteraz nereagovala a predmetné finančné prostriedky nevrátila. Pri tejto mylnej platbe absentuje akýkoľvek právny dôvod, a preto je žalovaná povinná sumu 1.401,07 eur vrátiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia.

2. Dňa 4. 7. 2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobný rozkaz, sp.zn.: , voči ktorému 30. 8. 2019 podala žalovaná odpor, ktorý odôvodnila tým, že je najväčším podielnikom žalobcu, ktorým sa stala v dôsledku dedenia. Poukázala na to, že vyplácanie dividend z hospodárskeho výsledku pre jednotlivých podielnikov bolo vždy poukazované na ich účet. Žalovaná všetky svoje zdedené podiely v žalobcovi darovala svojmu bratovi - M.. G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/X, O. D., a to darovacou zmluvou z 15. 3. 2019. Na valnom zhromaždení žalobcu konanom 27. 4. 2019 už bol M.. G. D. právoplatným majiteľom darovaných podielov a členom žalobcu. Na tomto zhromaždení mu však nebolo svojvoľným rozhodnutím člena výboru povereného vedením valného zhromaždenia I.. U. umožnené kandidovať do výboru pozemkového spoločenstva, čím boli porušené jeho práva. Na tomto zhromaždení tiež nikto zo spoločenstva M.. G. D. nepovedal o nezrovnalostiach, pre ktoré žalujú jeho sestru v tomto konaní. Ani keď 31. 5. 2019 šiel M.. G. D. osobne zaniesť právoplatné potvrdenie o vklade vlastníctva k podielom nadobudnutým od žalovanej, mu predseda pozemkového

spoločenstva, s ktorým sa rozprával, nič nepovedal o nezrovnalostiach, ktoré by bolo potrebné dať na pravú mieru. Nikto mu nič nepovedal ani ďalších príležitostiach, kedy bol v kontakte s členmi výboru žalobcu. Žalovaná následne poukázala na viaceré incidenty s členmi výboru pozemkového spoločenstva a členmi pozemkového spoločenstva, ktorými chcela poukázať na negatívne vzťahy medzi jej rodinou a týmito osobami. Žalovaná zdôraznila, že nič od žalobcu nežiadala a nemala vedomosť o tom, že niečo dostala, mimo rámca podielu za hospodársky výsledok. Tiež poukázala na to, že až po roku si v spoločenstve spomenuli, že urobili chybu, a taktiež spochybnila ich nárok na úroky z omeškania a jeho výšku vzhľadom na obvyklé úrokové sadzby v bankách. Žalovaná vyslovila presvedčenie, že cieľom žaloby je očierniť jej rodinu a že ju zámerne priviedli do omylu, aby mohli na ňu podať žalobu.

3. V replike (č.l. 41 až 42) žalobca uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe (odpore voči platobnému rozkazu) uvádza tvrdenia, ktoré sú bez právneho významu k uplatnenému nároku žalobcu, nakoľko predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu omylnej platby na účet žalovanej, a preto akékoľvek tvrdenia ohľadom medziľudských vzťahov a vlastníctva k spoluvlastníckym podielom, sú z hľadiska tejto prejednávanej veci irelevantné.

4. V duplike doručenej na tunajší súd 10. 3. 2020 žalovaná uviedla, že repliku žalobcu považuje za arogantnú a účelovú. Zopakovala, že žalobca ju a jej rodinu uviedol mylnou platbou vedome do omylu, čím podľa nej mohla byť naplnená skutková podstata . Potvrdzovať by to mala aj skutočnosť, že žalobca nemal záujem dať mylnú platbu ihneď, ale až po roku, čo tiež svedčí o jeho nezodpovednosti.

5. Na pojednávaní konanom 8. 7. 2020 žalobca poukázal na svoje doterajšie písomné vyjadrenia, pričom pokiaľ ide o zdroj peňažných prostriedkov, ktoré sa uplatňujú v tomto konaní z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 1.401,07 eur, žalobca uviedol, že ide o časť dividend, ktoré boli určené na vyplatenie členom pozemkového spoločenstva, konkrétne šlo o sumu, ktorá mala byť vyplatená menovcovi žalovanej s priezviskom D., ale došlo k omylu pri tejto výplate. K predbežnému právnemu posúdeniu žalobca uviedol, že sa s ním nestotožňuje, pričom poukázal na to, že podľa § 16 ods. 1 je výbor výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva, ktorý riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy. Nakoľko v tomto prípade išlo o mylnú platbu, nie je podstatné z akých prostriedkov spoločenstva pochádzala táto platba, či sa jedná o výplatu dividend alebo aký bol zdroj týchto prostriedkov, pretože táto výplata, resp. toto bezdôvodné obohatenie sa vracia späť do rozpočtu spoločenstva, a nie jednotlivým podielnikom. Ak by boli aktívne vecne legitimovaní členovia spoločenstva a nie spoločenstvo, vznikla by absurdná situácia, kedy by spoločne a nerozdielne boli oprávnení na vrátenie tohto bezdôvodného obohatenia. Aj z ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a), kde sa hovorí, že výbor koná za členov spoločenstva vyplýva, že sa jedná o samostatnú právomoc výboru byť aktívne legitimovaný v rámci súdnych konaní, a preto nemusia byť aktívne legitimovaní všetci členovia. Výbor zastupuje členov spoločenstva, kde sa predpokladá, že oni sú účastníkmi konania a výbor ich zastupuje, avšak § 16 ods. 2 písm. a) hovorí, že koná priamo v ich mene, čiže je to oprávnenie, ktoré vyplýva z jeho pozície ako štatutárneho orgánu. Podľa žalobcu je aktívna legitimácia pozemkového spoločenstva daná. Pôvod peňažných prostriedkov nie je relevantný, nakoľko tieto prostriedky sú vo vlastníctve spoločenstva, a to až do ich vyplatenia jednotlivým členom spoločenstva. K meritu veci vyhlásil, že vyjadrenia žalovanej boli o veciach, ktoré sa netýkajú predmetu konania. Pokiaľ ide o označenie mylnej platby tak táto bola označená menom M.. J. D., čo nie je ani zástupca žalovanej a ani žalovaná. Jedná sa o menovca žalovanej, ktorý sa v rámci zoznamu podielnikov spoločenstva nachádzal niekde medzi nimi. Čiže už aj z označenia tejto platby vyplýva, že nebola adresovaná ani jednému z nich. Poukaz na osobné vzťahy medzi žalobcom a žalovanou, resp. jej rodinou, považoval žalobca irelevantné a odmietol sa k nim ďalej vyjadrovať.

6. Žalovaná na pojednávaní konanom 8. 7. 2020 poukázala na skutočnosť, že žalovaná je D. a menovec v prospech, ktorého mala byť podľa žalobca platba určená je D. a to je podľa nej podstatný rozdiel. Dňa 29. 5. 2017 bola uzatvorená dohoda o zasielaní dividend, v rámci ktorej došlo k dojednaniu, že dividendy budú zasielané na tento účet žalovanej. Žalovaná poukázala na to, že okolnosť mylného zaslania dividend na jej účet nebola oznámené aj jej zástupcovi, keďže on mal takisto právo vedieť, čo sa na tento účet zasiela. Inak žalovaný na tomto pojednávaní len uvádzal skutočnosti, ktoré už uvádzal vo svojich písomných vyjadreniach, resp., ktoré nemali súvis s predmetom tohto konania, preto ich súd z dôvodu hospodárnosti v odôvodnení tohto rozsudku neuvádzal.

7. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným relevantným skutkovým zisteniam.

8. Zo (žalobcom predloženého) výpisu z účtu číslo H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie od 13. 6. 2018 do 15. 6. 2018 (viď č.l. 12 spisu) súd zistil, že 13. 6. 2018 bol z tohto účtu vykonaný prevod sumy 1.401,07 eur na účet H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, s poznámkou „M.. D. J.“, uvedením variabilného symbolu : 20174, konštantného symbolu : 0298 a poznámkou „podiely 2017“.

9. Zo (žalobcom predloženej) žiadosti o upozornenie príjemcu platby z 1. 3. 2019 (č.l. 13) a z potvrdenia o prijatí podania klienta pod číslom : 1902224802 z 22. 2. 2019 (č.l. 14) vyplynulo, že žalobca požiadal banku, aby upozornila príjemcu mylnej platby a vyzvala ho na spätný prevod chybne pripísaných prostriedkov a pre prípad, ak príjemca platby tak neučiní v lehote 7 dní od doručenia výzvy, aby poskytla žalobcovi údaje potrebné na identifikáciu príjemcu tejto platby.

10. Zo (žalobcom predloženého) listu banky označeného ako „zaslanie identifikačných údajov“ z 18. 3. 2019 (č.l. 15) vyplynulo, že príjemca platby túto sumu v stanovenej lehote nevrátil, a preto banka zaslala žalobcovi identifikačné údaje majiteľa tohto účtu, podľa ktorých je majiteľom predmetného účtu žalovaná. .

11. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetom hospodárenia žalobcu je spoločná nehnuteľnosť, ktorá bola v čase vykonania mylnej platby (v prospech účtu žalovanej) v podielovom spoluvlastníctve členov žalobcu.

12. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu súd aplikoval nasledovné právne ustanovenia.

13. Podľa ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

14. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa , prvej vety predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

16. Podľa - o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o pozemkovom spoločenstve“ výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.

17. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o pozemkových spoločenstvách výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva.

18. Podľa § 16 ods. 2 písm. c) zákona o pozemkových spoločenstvách výbor zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2013/97/20200425> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/97/20200425>, vo veciach nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné.

19. Absencia vecnej legitimácie je vždy prednostným dôvodom na zamietnutie žaloby. Existenciu vecnej legitimácie súd pritom musí skúmať vždy ex offo (aj bez návrhu), teda aj keď ju protistrana nenamieta (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp.zn.: , či nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. 12. 2017, sp.zn.: .)

20. Ustanovenie § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách explicitne rieši otázku vecnej legitimácie. Podľa tohto ustanovenia je potrebné rozlišovať dva druhy súdnych konaní, a to jednak

konania uvedené v § 16 ods. 2 písm. a), teda súdne konania vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti, jej spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z jej vlastníctva, ako sú konania o náhradu škody, o zaplatenie nájomného a kam možno tiež zaradiť toto konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, a jednak konania uvedené v § 16 ods. 2 písm. c), teda súdne konania, týkajúce sa (určenia) vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti. Všetky veci uvedené v § 16 ods. 2 písm. a) a písm. c) zákona o pozemkových spoločenstvách sú však vecami jednotlivých podielnikov pozemkového spoločenstva, a len v záujme zreálnenia vykonávania ich vlastníckeho práva, zákon konštruuje osobitné (zákonné) zastúpenie spoločenstvom, ktoré podľa § 16 ods. 1 koná prostredníctvom výboru (samotný výbor na rozdiel od spoločenstva nemá právnu subjektivitu.) Nejde tu teda o veci pozemkového spoločenstva, ale o veci jeho jednotlivých podielnikov. Aktívna, resp. pasívna vecná legitimácia podľa ustanovenia § 16 ods. 2 v preto môže v týchto veciach patriť len spoluvlastníkom (podielnikom) pozemkového spoločenstva, a nie pozemkovému spoločenstvu. V prejednávanej veci (ide konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť bez právneho dôvodu v dôsledku omylom uskutočnenej platby na nesprávny účet žalovanej) ide o konanie o obstarávanie spoločnej veci členov pozemkového spoločenstva vyplývajúcej z ich spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o pozemkových spoločenstvách.

21. Len na okraj súd uvádza, že aj spoločenstvo ako zákonný zástupca svojich členov sa môže nechať v súdnom konaní zastupovať advokátom. A dokonca napriek tomu, že spoločenstvo je podľa zákona zástupcom členov spoločenstva, tak vzhľadom na to, že členovia spoločenstva majú právnu subjektivitu, je nepochybné, že môžu konať v súdnom konaní aj samostatne, teda bez zastúpenia týmto spoločenstvom (čo je predstaviteľné najmä v prípade spoločenstva s menším počtom členov.) Ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a) a písm. c) takéto konanie nevylučujú.

22. V prejednávanej veci bolo (po vysvetľujúcich vyjadreniach žalobcu na pojednávaní 8. 7. 2020) aj z obsahového hľadiska (teda nielen podľa formálneho označenia žalobcu v žalobe) nepochybné, že v pozícii žalobcu vystupuje v tomto konaní výlučne pozemkové spoločenstvo, a nie jeho členovia, ktorých by toto pozemkové spoločenstvo v tomto konaní len zastupovalo. Žalobca totiž uviedol, že suma, ktorá je predmetom tohto konania, je vlastníctvom pozemkového spoločenstva, a nie jeho členov, pretože hoci ide o sumu, ktorá bola ako dividenda z hospodárskeho výsledku určená na vyplatenie konkrétnemu členovi spoločenstva, táto suma až do momentu jej vyplatenia oprávnenému členovi pozemkového spoločenstva zostáva vo vlastníctve pozemkového spoločenstva, čím je podľa neho daná aktívna vecná legitimácia tohto pozemkového spoločenstva. Bez ohľadu na objektívnu správnosť tohto hmotnoprávneho záveru žalobcu (o vlastníctve výťažku z hospodárenia spoločenstvom až do jeho vyplatenia oprávneným členom a z neho vyplývajúcemu záveru o aktívnej vecnej legitimácii), je z tohto vyhlásenie (aj z hľadiska obsahu) nepochybne zrejmé, že žalobcom je spoločenstvo a nie jeho členovia, ktorých by spoločenstvo v konaní len zastupovalo.

23. K samotnej hmotnoprávnej argumentácii žalobcu, že dividendy určené na výplatu členom spoločenstva sú vo vlastníctve spoločenstva až do času ich vyplatenia (oprávneným) členom spoločenstva, a že preto dovtedy je aktívne vecne legitimovaným subjektom v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia spoločenstvo, súd uvádza, že tieto dividendy ako výťažok z hospodárenia, resp. podnikania so spoločnou nehnuteľnosťou, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve členov spoločenstva a je len v predmete správy a hospodárenia pozemkového spoločenstva (strany netvrdili, že by spoločenstvo malo vlastný spoluvlastnícky podiel k spoločnej nehnuteľnosti), museli byť vždy v spoluvlastníctve jeho členov a teda spoločenstvo nikdy nemohlo nadobudnúť vlastnícke právo k týmto prostriedkom. Názor žalobcu, podľa ktorého by mal byť peňažný výťažok z hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou patriacou členom spoločenstva do času jeho vyplatenia oprávneným členom podielového spoluvlastníctva vo vlastníctve pozemkového spoločenstva nemá oporu v žiadnom zákone.

24. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že by bolo absurdné, aby museli všetci členovia pozemkového spoločenstva spoločne a nerozdielne žalovať žalovanú o vydanie tohto bezdôvodného obohatenia, súd uvádza, že v prípade konania o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o pozemkových spoločenstvách (na rozdiel od konania o určenie vlastníckeho práva podľa § 16 ods. 2 písm. c) uvedeného zákona), takúto žalobu nielenže nemusia podať všetci podieloví spoluvlastníci spoločnej veci, ale dokonca ani len taký počet spoluvlastníkov, ktorých úhrn podielov by predstavoval nadpolovičnú väčšinu zo všetkých podielov. Žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia by preto dokonca mohol podať aj len jeden spoluvlastník (či už osobne alebo zastúpený zákonným

zástupcom - spoločenstvom.) Bez ohľadu na veľkosť svojho spoluvlastníckeho podielu totiž môže ktorýkoľvek zo solidárne oprávnených spoluvlastníkov požadovať od tretích osôb celé plnenie týkajúce sa spoločnej veci, teda nielen časť pomerne pripadajúcu na jeho spoluvlastnícky podiel, ale aj za ostatných spoluvlastníkov spoločnej veci. Spoluvlastník, ktorý by takto sám prijal celé plnenie od tretej osoby by však bol následne povinný vyporiadať sa s ostatnými spoluvlastníkmi spoločnej veci. Dlžník by sa však plnením tomuto spoluvlastníkovi zbavil svojho záväzku aj voči všetkým ostatným spoluvlastníkom. Uvedený právny záver vyplýva z vspojení s , pričom vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia týkajúceho sa spoločnej veci ho výslovne potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. 11. 2008, sp.zn.: , kde sa uvádza : „Nie je preto správny názor odvolacieho súdu, že ak je žalobca podielovým spoluvlastníkom ideálnej jednej polovice nehnuteľnosti, má právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia len z jednej polovice.“) Samozrejme, je výlučne vecou rozhodnutia členov pozemkového spoločenstva, v akom počte by žalovali o vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak pre čím vyšší počet žalobcov sa rozhodnú, tak tým viac (najmä vzhľadom na ust. ), by bolo z procesného hľadiska uplatňovanie ich nároku sťažené (a v prípade vysokého počtu prakticky nemožné, za čo by však súd nemohol niesť zodpovednosť, keďže by šlo o dôsledok rozhodnutia žalobcu a povinnosti rešpektovať príslušné procesné ustanovenia, a na to by nič nezmenila ani skutočnosť, že žalujúci spoluvlastníci sú procesne zastúpení spoločenstvom.)

25. Vzhľadom na absenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, tak súd musel zamietnuť žalobu bez toho, aby posudzoval dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej.

26. V súvislosti s pasívnou vecnou legitimáciou súd uvádza, že bez ohľadu na to na koho boli prevedené podiely žalovanej, bude vždy pasívne vecne legitimovanou v tomto konaní žalovaná, nakoľko účet, na ktorý je žalobou uplatnená suma prevedená je vedený na jej meno.

27. Vzhľadom na to, že bola žaloba zamietnutá v plnom rozsahu, plne úspešnou stranou v konaní bola žalovaná, a preto má podľa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa súd súčasne vyslovil, že o konkrétnej výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.