Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-24-2019.pdf
PDF · 114.55 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu DALITRANS, s.r.o. so sídlom Veľké Bierovce 266, IČO 36 298 883, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO 40 887 481, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100138676/2019 zo dňa 11. januára 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101889457/2018 zo dňa 25.09.2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 11 702,53 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014.
2. Ako vyplýva z rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, žalobcovi nebol uznaný nárok na odpočet DPH za nákup náhradných dielov od dodávateľa HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o. so sídlom Župné námestie 3, Bratislava, IČO 31 405 029, na základe výdavkových pokladničných dokladov z dokladov z ERP s prideleným DKP č. 9102020307685001 nasledovne:
- VPD č. 14/0414 zo dňa 01.03.2014, základ dane 699,50 eur, 20 % DPH 139,90 eur,
- VPD č. 14/0414 zo dňa 01.03.2014, základ dane 623,67 eur, 20 % DPH 124,73 eur,
- VPD č. 14/0414 zo dňa 01.03.2014, základ dane 765,50 eur, 20 % DPH 153,10 eur,
- VPD č. 14/0414 zo dňa 01.03.2014, základ dane 765,50 eur, 20 % DPH 153,10 eur,
- VPD č. 14/0414 zo dňa 04.03.2014, základ dane 744,92 eur, 20 % DPH 148,98 eur,
- VPD č. 14/0414 zo dňa 04.03.2014, základ dane 810,33 eur, 20 % DPH 162,07 eur,
- VPD č. 14/0414 zo dňa 04.03.2014, základ dane 810,33 eur, 20 % DPH 162,07 eur,
- VPD č. 14/0414 zo dňa 04.03.2014, základ dane 715,83 eur, 20 % DPH 143,17 eur,
- VPD č. 14/0458 zo dňa 06.03.2014, základ dane 804,75 eur, 20 % DPH 160,95 eur,
- VPD č. 14/0458 zo dňa 06.03.2014, základ dane 768,33 eur, 20 % DPH 153,67 eur,
- VPD č. 14/0458 zo dňa 06.03.2014, základ dane 737,75 eur, 20 % DPH 147,55 eur,
- VPD č. 14/0458 zo dňa 06.03.2014, základ dane 793,67 eur, 20 % DPH 158,73 eur,
- VPD č. 14/0458 zo dňa 06.03.2014, základ dane 805,50 eur, 20 % DPH 161,10 eur,
- VPD č. 14/0466 zo dňa 07.03.2014, základ dane 790,08 eur, 20 % DPH 158,02 eur,
- VPD č. 14/0466 zo dňa 07.03.2014, základ dane 790,92 eur, 20 % DPH 158,18 eur,
- VPD č. 14/0466 zo dňa 07.03.2014, základ dane 822,75 eur, 20 % DPH 164,55 eur,
- VPD č. 14/0466 zo dňa 07.03.2014, základ dane 789,17 eur, 20 % DPH 157,83 eur,
- VPD č. 14/0466 zo dňa 07.03.2014, základ dane 826 eur, 20 % DPH 165,20 eur,
- VPD č. 14/0466 zo dňa 07.03.2014, základ dane 616,67 eur, 20 % DPH 123,33 eur,
- VPD č. 14/0482 zo dňa 10.03.2014, základ dane 786,67 eur, 20 % DPH 157,33 eur,
- VPD č. 14/0482 zo dňa 10.03.2014, základ dane 781,42 eur, 20 % DPH 156,28 eur,
- VPD č. 14/0482 zo dňa 10.03.2014, základ dane 798,75 eur, 20 % DPH 159,75 eur,
- VPD č. 14/0482 zo dňa 10.03.2014, základ dane 774,67 eur, 20 % DPH 154,93 eur,
- VPD č. 14/0482 zo dňa 10.03.2014, základ dane 774,67 eur, 20 % DPH 154,93 eur,
- VPD č. 14/0482 zo dňa 10.03.2014, základ dane 772,25 eur, 20 % DPH 154,45 eur,
- VPD č. 14/0483 zo dňa 10.03.2014, základ dane 811,25 eur, 20 % DPH 162,25 eur,
- VPD č. 14/0489 zo dňa 11.03.2014, základ dane 748,50 eur, 20 % DPH 149,70 eur,
- VPD č. 14/0489 zo dňa 11.03.2014, základ dane 809,17 eur, 20 % DPH 161,83 eur,
- VPD č. 14/0489 zo dňa 11.03.2014, základ dane 815,58 eur, 20 % DPH 163,12 eur,
- VPD č. 14/0489 zo dňa 11.03.2014, základ dane 748,50 eur, 20 % DPH 149,70 eur,
- VPD č. 14/0501 zo dňa 12.03.2014, základ dane 751,67 eur, 20 % DPH 150,33 eur,
- VPD č. 14/0501 zo dňa 12.03.2014, základ dane 820,83 eur, 20 % DPH 164,17 eur,
- VPD č. 14/0501 zo dňa 12.03.2014, základ dane 655,50 eur, 20 % DPH 131,10 eur,
- VPD č. 14/0501 zo dňa 12.03.2014, základ dane 782 eur, 20 % DPH 156,40 eur,
- VPD č. 14/0501 zo dňa 12.03.2014, základ dane 766,50 eur, 20 % DPH 153,30 eur,
- VPD č. 14/0501 zo dňa 12.03.2014, základ dane 820,83 eur, 20 % DPH 164,17 eur,
- VPD č. 14/0506 zo dňa 13.03.2014, základ dane 763,50 eur, 20 % DPH 152,70 eur,
- VPD č. 14/0506 zo dňa 13.03.2014, základ dane 809,17 eur, 20 % DPH 161,83 eur,
- VPD č. 14/0506 zo dňa 13.03.2014, základ dane 768,17 eur, 20 % DPH 153,63 eur,
- VPD č. 14/0506 zo dňa 13.03.2014, základ dane 807,17 eur, 20 % DPH 161,43 eur,
- VPD č. 14/0506 zo dňa 13.03.2014, základ dane 802,08 eur, 20 % DPH 160,42 eur,
- VPD č. 14/0506 zo dňa 13.03.2014, základ dane 823,33 eur, 20 % DPH 164,67 eur,
- VPD č. 14/0524 zo dňa 17.03.2014, základ dane 812,75 eur, 20 % DPH 162,55 eur,
- VPD č. 14/0524 zo dňa 17.03.2014, základ dane 805,67 eur, 20 % DPH 161,13 eur,
- VPD č. 14/0524 zo dňa 17.03.2014, základ dane 726,75 eur, 20 % DPH 145,35 eur,
- VPD č. 14/0524 zo dňa 17.03.2014, základ dane 776 eur, 20 % DPH 155,20 eur,
- VPD č. 14/0524 zo dňa 17.03.2014, základ dane 788,42 eur, 20 % DPH 157,68 eur,
- VPD č. 14/0529 zo dňa 18.03.2014, základ dane 754 eur, 20 % DPH 150,80 eur,
- VPD č. 14/0529 zo dňa 18.03.2014, základ dane 721,08 eur, 20 % DPH 144,22 eur,
- VPD č. 14/0529 zo dňa 18.03.2014, základ dane 791,33 eur, 20 % DPH 158,27 eur,
- VPD č. 14/0529 zo dňa 18.03.2014, základ dane 746,67 eur, 20 % DPH 149,33 eur,
- VPD č. 14/0559 zo dňa 21.03.2014, základ dane 775,25 eur, 20 % DPH 155,05 eur,
- VPD č. 14/0559 zo dňa 21.03.2014, základ dane 799,75 eur, 20 % DPH 159,95 eur,
- VPD č. 14/0559 zo dňa 21.03.2014, základ dane 792,50 eur, 20 % DPH 158,50 eur,
- VPD č. 14/0559 zo dňa 21.03.2014, základ dane 792,50 eur, 20 % DPH 158,50 eur,
- VPD č. 14/0573 zo dňa 24.03.2014, základ dane 805,33 eur, 20 % DPH 161,07 eur,
- VPD č. 14/0573 zo dňa 24.03.2014, základ dane 826,42 eur, 20 % DPH 165,28 eur,
- VPD č. 14/0573 zo dňa 24.03.2014, základ dane 784,75 eur, 20 % DPH 156,95 eur,
- VPD č. 14/0599 zo dňa 27.03.2014, základ dane 750 eur, 20 % DPH 150 eur,
- VPD č. 14/0599 zo dňa 27.03.2014, základ dane 794,83 eur, 20 % DPH 158,97 eur,
- VPD č. 14/0611 zo dňa 28.03.2014, základ dane 825 eur, 20 % DPH 165 eur,
- VPD č. 14/0611 zo dňa 28.03.2014, základ dane 803,67 eur, 20 % DPH 160,73 eur,
- VPD č. 14/0611 zo dňa 28.03.2014, základ dane 738,17 eur, 20 % DPH 147,63 eur,
- VPD č. 14/0611 zo dňa 28.03.2014, základ dane 719,17 eur, 20 % DPH 143,83 eur,
- VPD č. 14/0611 zo dňa 28.03.2014, základ dane 814,08 eur, 20 % DPH 162,82 eur,
- VPD č. 14/0611 zo dňa 28.03.2014, základ dane 719,16 eur, 20 % DPH 143,83 eur,
- VPD č. 14/0613 zo dňa 29.03.2014, základ dane 812,75 eur, 20 % DPH 162,55 eur,
- VPD č. 14/0613 zo dňa 29.03.2014, základ dane 481,67 eur, 20 % DPH 96,33 eur,
- VPD č. 14/0613 zo dňa 29.03.2014, základ dane 724,67 eur, 20 % DPH 144,93 eur,
- VPD č. 14/0613 zo dňa 29.03.2014, základ dane 733,33 eur, 20 % DPH 146,67 eur,
- VPD č. 14/0613 zo dňa 29.03.2014, základ dane 754 eur, 20 % DPH 150,80 eur,
- VPD č. 14/0622 zo dňa 31.03.2014, základ dane 798,75 eur, 20 % DPH 159,75 eur,
- VPD č. 14/0622 zo dňa 31.03.2014, základ dane 724,25 eur, 20 % DPH 144,85 eur,
- VPD č. 14/0622 zo dňa 31.03.2014, základ dane 772,67 eur, 20 % DPH 154,53 eur,
- VPD č. 14/0622 zo dňa 31.03.2014, základ dane 791,67 eur, 20 % DPH 158,33 eur,
- VPD č. 14/0622 zo dňa 31.03.2014, základ dane 782,50 eur, 20 % DPH 156,50 eur.
3. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie tovarov uvedených na dokladoch z ERP od spoločnosti HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava, teda nebolo preukázané, že daň voči žalobcovi bola uplatnená iným platiteľom v tuzemsku. V priebehu administratívneho konania správca dane a žalovaný zistili, že žalobcom predložené doklady z ERP sa v kontrolovaných záznamoch jeho dodávateľa (spoločnosti HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava) nenachádzajú, že vykazujú závažné rozdiely oproti vzorovému dokladu spoločnosti HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava a že tovar uvedený na sporných dokladoch z ERP nie je zo sortimentu predaja spoločnosti HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava. Konateľ spoločnosti HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava, S. M. uviedol, že doklady spoločnosti HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava z ERP majú inú vizuálnu stránku a širší formát. K predmetu fakturovaného tovaru na sporných dokladoch S. M. uviedol, že spoločnosť HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava uvedené položky ako náhradné diely na ťahače (napr. kľuka hriadeľa, kompresor) nepredáva. Ďalej S. M. dodal, že tovar uvedený na sporných dokladoch neprešiel skladom spoločnosti HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava a tieto nie sú zo sortimentu spoločnosti. S. M. na záver skonštatoval, že sporné doklady z ERP neboli vystavené spoločnosťou HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava a rovnako tovar na nich uvedený nebol spoločnosťou HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava dodávaný. Rovnako vypovedal i S. S., vedúci skladu spoločnosti HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava, ktorého pracovnou náplňou bol predaj náhradných dielov, ich objednávanie, riešenie reklamácií a zodpovednosť za chod skladu. K predmetu fakturovaného tovaru S. S. uviedol, že náhradné diely na ťahače spoločnosť HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava nepredáva. K sporným dokladom z ERP ďalej S. S. uviedol, že vykazujú rozdiely oproti dokladom z ERP vyhotovovaných spoločnosťou HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava, nakoľko sporné doklady sú užšie a majú iné rozloženie údajov. S. S. teda potvrdil záver S. M., že sporné doklady z ERP neboli vyhotovené registračnou pokladnicou spoločnosti HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava a sortiment na nich uvedený nie je sortimentom predávaným spoločnosťou HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava, nakoľko sa týka ťahačov „áut“. Za daného stavu potom žalobca nepreukázal oprávnenosť uplatnenia odpočítania DPH, keďže nepreukázal splnenie zákonných podmienok podľa § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z., preto mu právo na odpočet DPH nevzniklo.
4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu s tvrdením, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nakoľko zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce a postupom správcu dane a žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zákona, čo má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
5. Žalobca v správnej žalobe tvrdí, že sporné pokladničné doklady vystavené elektronickou registračnou pokladnicou obsahujú všetky náležitosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) až o) zákona č. 289/2008 Z.z.. Tvrdí, že tovar bol riadne dodaný a kúpna cena za tovar bola uhradená v hotovosti. Reálne dodanie tovaru preukázal, a to nielen daňovými dokladmi, ale i skladovými výdajkami. Pokiaľ dodávateľ žalobcu (spoločnosť HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava) uvedené poprel, je to prejav nefunkčnej vnútornej kontroly u dodávateľa.
6. Žalobca ďalej vytýkal žalovanému, že pri svojom rozhodovaní nezachoval nestrannosť, nepoužil všetky prostriedky k tomu, aby čo najúplnejšie zistil skutkový stav veci a neprihliadal na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, pričom žalobcom navrhnuté dôkazy ani nevykonal.
7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na skutočnostiach uvedených v napadnutom rozhodnutí. Zopakoval, že v danej veci nebolo preukázané splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH, nakoľko nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu, ani uplatnenie DPH voči žalobcovi týmto dodávateľom (spoločnosťou HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava).
8. Žalobca v replike zotrval na svojich tvrdeniach s tým, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a žalobca bol týmto rozhodnutím ukrátený na svojich právach.
9. Žalovaný v duplike zopakoval, že trvá na tom, že tak on, ako aj správca dane postupovali pri rozhodovaní v súlade s ústavou, so zákonom, vnútroštátnou a európskou judikatúrou.
10. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, o ktorom správny súd rozhodol svojím uznesením č.k. 13S/24/2019-59 zo dňa 15.05.2019 tak, že návrh zamietol.
11. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu, dospel správny súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 4 S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.).
12. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
13. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
14. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
15. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
16. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.
17. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.
18. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.
19. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
20. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
21. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
22. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 265 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či prevzatá dodávka skutočne pochádza od zmluvného dodávateľa. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.
23. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ poprie dodanie tovaru a že pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k
realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).
24. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).
25. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
28. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu.
29. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými dokladmi z ERP, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že z vykonaného dokazovania nebola potvrdená vierohodnosť účasti dodávateľa HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava na deklarovaných obchodoch, tak ako je uvedené na sporných dokladoch z ERP je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.
30. Konateľ a vedúci skladu spoločnosti HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava, ktorá bola dodávateľom žalobcu popreli, žeby tovar uvedený na sporných dokladoch dodali žalobcovi. Zhodne uviedli, že sporné doklady z ERP neboli vyhotovené registračnou pokladnicou spoločnosti HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava a sortiment na nich uvedený nie je sortimentom predávaným spoločnosťou HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava.
31. Pri existencii vyššie uvedených pochybností, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nerozptýlil, možno jednoznačne ustáliť, že v posudzovanom prípade nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru práve dodávateľom uvedeným na sporných dokladoch z ERP. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. pre odpočet DPH.
32. Žalobná námietka, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov nie je dôvodná. Krajský súd je toho názoru, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný jasne formuloval svoje závery, že nedošlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného obchodu dodávateľom deklarovaným na sporných dokladoch z ERP. Preto, pokiaľ si žalobca z týchto dokladov uplatňoval odpočítanie dane, išlo zo strany žalobcu o zneužívajúce konanie s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu. Správne preto žalobca potvrdil právne závery správcu dane o nepreukázaní splnenia zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na odpočet DPH. Za tejto situácie, keď dôvody rozhodnutia správneho orgánu sú zrejmé, nemožno hovoriť o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.
33. Ani žalobnú námietku ohľadne reálnosti dodania tovaru v spojení s tvrdením, že doklady vystavené elektronickou registračnou pokladnicou obsahujú všetky zákonné náležitosti vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnenú. Nárok na odpočet DPH v posudzovanom prípade nebol žalobcovi priznaný z dôvodu, že predmetný tovar nedodala žalobcovi spoločnosť uvedená na týchto dokladoch. Ako bolo vyššie uvedené, doklady z ERP spoločnosti HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava mali odlišnú vizuálnu podobu a spoločnosť HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava neobchodovala s tovarom uvedeným na týchto dokladoch. To, že žalobca disponuje dokladmi z ERP, ktoré majú zákonné náležitosti, avšak nie sú od spoločnosti HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava nemôže nič zmeniť na správnosti záverov správcu dane a žalovaného. Na správnosti záverov správcu dane a žalovaného nemá žiaden vplyv ani to, že žalobca disponuje skladovými výdajkami a že tovar uhradil, nakoľko spoločnosť HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o., Bratislava s tovarom uvedeným na sporných dokladoch neobchodovala a nemohla ho teda žalobcovi dodať.
34. Taktiež sa krajský súd nestotožnil s námietkou, že žalovaný a správca dane viedli dokazovanie výlučne v neprospech žalobcu. Ako vyplýva z administratívneho spisu, správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu.
35. Krajský súd na tomto mieste zdôrazňuje, že rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre, príp. na doklade z ERP (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Za takéhoto stavu nemožno tvrdiť, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažujú žalobcu dôkazným bremenom. Rovnako je potrebné si uvedomiť, že žalobca si za takéhoto stavu nesplnil svoju dôkaznú povinnosť len tým, že disponuje existenciou materiálneho plnenia a tomu zodpovedajúcimi faktúrami, resp. dokladmi z ERP a skladovými výdajkami. Naopak, ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, resp. na dokladoch z ERP, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle Daňového poriadku
totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný.
36. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
37. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.
38. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).
39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).