Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7S-141-2018.pdf
PDF · 265.54 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/141/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu PEVA s.r.o., so sídlom v Košiciach, Traťová 1/A, IČO: 36 576 719, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Macko s.r.o., so sídlom v Košiciach, Československej armády 6, za ktorú koná JUDr. Marián Macko, konateľ, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Masarykova 10, Košice o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2017/6238, O-360/2018 zo dňa 17.08.2018, takto
rozhodol:
I. Krajský súd žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č.: PO/BEZ//2017/6238, O-360/2018 zo dňa 17.08.2018 ako odvolací orgán podľa § 6 ods.1 písm.b) a § 21 ods.3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon č. 125/2006 Z.z.“, resp. „zákon o inšpekcii práce“) vo veci odvolania účastníka konania PEVA s.r.o. so sídlom Traťová 1/A, Košice, proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice č. k. 267/17/L- II-S zo dňa 30.04.2018 o uložení pokuty vo výške 33.000,-- eur podľa § 19 ods.1 písm.a) zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods.1 písm.a) bod 3 zákona č. o inšpekcii práce, v dôsledku ktorého vznikol dňa 13.11.2016 na stavbe: pracovisko U. S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice
- divízny závod Energetika, parný kotol č. 5, „Oprava 2. prehrievača na PK5“ (ďalej aj „stavba“) pracovný úraz postihnutého Ľ.S. C. (zamestnanca spoločnosti MILO MONTAGE s.r.o., Hlavná 110/34, 076 43 Čierna nad Tisou, IČO 43 854 915, zamestnaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.05.2015, s dohodnutým druhom práce: pomocný robotník), ktorým bola spôsobená smrť postihnutého Ľ. C. (ďalej aj: „závažný pracovný úraz“), pričom konštrukčná súčasť lešenia - pracovná podlaha, na ktorej bol prenosný rebrík dňa 13.11.2016 spadla s postihnutým Ľ. C., a to:
- § 6 ods.1 písm.d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákona č. 124/2006 Z.z.“, resp. „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“) v nadväznosti na § 14 ods.3 a čl. 3.7 prílohy č. 6 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „vyhláška MPSVaR SR č. 147/2013 Z.z.“) spočívajúce v tom, že účastník konania - zhotoviteľ lešenia, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ku dňu 13.11.2016 (deň vzniku závažného pracovného úrazu) nezabezpečil, aby tento pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov konkrétne tým, že konštrukčná súčasť lešenia -
pracovná podlaha, na ktorej bol prenosný rebrík, a ktorá dňa 13.11.2016 spadla s postihnutým, vytvorená z lešenárskeho podlahového dielca otočená výstuhami v tvare písmena „Z“ smerom hore, ktoré bolo postavené a dodané účastníkom konania na stavbe, nebola zaistená proti posunutiu,
- § 6 ods.1 písm.d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 14 ods.3 a čl. 2.1 prílohy č. 6 vyhlášky MPSVaR SR č. 147/2013 Z.z. spočívajúce v tom, že účastník konania - zhotoviteľ lešenia, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ku dňu 13.11.2016 nezabezpečil, aby tento pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov konkrétne tým, že na stavbe na kolektívnom zabezpečení - lešení, ktoré bolo postavené a dodané účastníkom konania, nebola podlaha lešenia k označenému dňu dostatočne pevná a odolná voči vonkajším silám a nepriaznivým vplyvom a nebola upravená tak, aby bezpečne uniesla predpokladané namáhanie,
- § 6 ods.1 písm.d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 14 ods.3, bod 2.1. prílohy č. 6 vyhl. MPSVR SR č. 147/2013 Z.z. a tretiu vetu bodu 6.2 pracovno-bezpečnostného postupu pre montáž a demontáž lešení do kotlov K1-K6, č. PBP-PV-02-1/2012 zo dňa 13.12.2012, vydaného účastníkom konania spočívajúce v tom, že účastník konania - zhotoviteľ lešenia, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci k označenému dňu nezabezpečil, aby tento pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov konkrétne tým, že únosnosť lešenia, ktoré bolo postavené a dodané účastníkom konania na stavbe, nebola preukázaná statickým výpočtom alebo iným spôsobom (pracovno-bezpečnostný postup pre montáž a demontáž lešení do kotlov K1-K6, č. PBP-PV-02-1/2012 zo dňa 13.12.2012 vydaný účastníkom konania neobsahuje statický výpočet ani iný spôsob preukázania únosnosti lešenia vytvoreného medzi jednotlivými šotmi) rozhodol tak, že odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
2. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, že Inšpektorát práce Košice (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa,“ resp. „prvostupňový správny orgán“) vykonal u účastníka konania v období od 14.11.2016 do 26.01.2017 vyšetrovanie príčin vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti, ktorý dňa 13.11.2016 o 9:10 hod. utrpel zamestnanec Ľ. C.. Ďalej uviedol, že ohliadka miesta úrazu bola vykonaná dňa 13.11.2016 a šetrením závažného pracovného úrazu boli zistené tri porušenia na strane účastníka konania príčinne súvisiace so vznikom úrazu, ktoré boli zdokumentované v Protokole o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č.: IKO-08-16-2.2/P-J1-17 zo dňa 06.02.2017, následne prerokovanom s prokuristom O.. E. P., ktorý protokol bol účastníkovi konania doručený toho istého dňa, t.j. 06.02.2017. Dňa 09.02.2017 zaslal účastník konania správnemu orgánu prvého stupňa písomné vyjadrenie, po posúdení ktorého bol vyhotovený Dodatok č. 1, v ktorom je uvedené písomné vyjadrenie účastníka konania a jeho stanovisko k predmetnému protokolu. Dodatok č. 1 tak tvorí neoddeliteľnú súčasť protokolu zo dňa 06.02.2017. Úplný protokol bol zaslaný účastníkovi konania prostredníctvom pošty dňa 27.02.2017. Účastník konania vo vyjadrení zo dňa 09.02.2017 k Protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č.: IKO-08-16-2.2/P-J1-17 zo dňa 06.02.2017 uviedol, že obhliadka miesta pracovného úrazu zo strany inšpektorátu práce sa uskutočnila až dňa 16.11.2016, t.j. tri dni po pracovnom úraze; v tejto súvislosti podotkol, že miesto úrazu nebolo podľa neho až do obhliadky žiadnym spôsobom zabezpečené a zaistené pred vstupom a zásahom iných osôb. S ohľadom na uvedené vyjadril názor, že zistenia inšpektorátu práce na základe obhliadky môžu byť v dôsledku vstupu tretích osôb na miesto pracovného úrazu nepresné a nemusia hodnoverne zodpovedať stavu v čase pracovného úrazu. K tomu inšpektorát práce v dodatku č. 1 zo dňa 16.02.2017 uviedol, že protokol inšpektorátu práce bol vypracovaný na základe fotodokumentácie vyhotovenej tesne po úraze
- dňa 13.11.2016 Hasičským a záchranným zborom U. S. Steel Košice, s.r.o. a na základe informácií podaných dotknutými osobami. V tejto súvislosti taktiež poznamenal, že následne inšpektorátom práce vyhotovená fotodokumentácia a obhliadka miesta úrazu bola len doplňujúca a iba utvrdila inšpektorát práce pri stanovení príčiny vzniku pracovného úrazu. Účastník konania v ďalšej časti svojho písomného vyjadrenia k protokolu k časti G., písm.d), bodom 1., 2. a 3. protokolu uviedol, že spoločnosť PEVA s.r.o. nebude v rámci podnikateľskej činnosti ďalej vykonávať činnosť lešenárske práce, čo účastník konania pokladal za trvalé odstránenie zistených nedostatkov. K tomu tvrdeniu inšpektorát práce uviedol, že uvedené oznámenie účastníka konania ohľadne jeho budúcej podnikateľskej činnosti berie na vedomie. V tretej časti svojho písomného vyjadrenia k protokolu, konkrétne k časti G., písm.d), bodu 2. protokolu (t.j. že podlaha lešenia nebola dostatočne pevná a odolná voči vonkajším silám a nepriaznivým poveternostným vplyvom a nebola upevnená tak, aby bezpečne uniesla predpokladané namáhanie) uviedol, že sa jednalo podľa úsudku účastníka konania o také jeho porušenie, ktoré nebolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu inšpektorát práce uviedol, že ohliadkou priestoru miesta úrazu inšpektorátom práce dňa 16.11.2016 (inšpektor práce O.. H. H.) bolo zistené, že na foršni, na ktorej bol uložený podlahový dielec, ktorý spadol s postihnutým, sa nenachádzali žiadne
stopy po klincoch (diery) ani samotné klince, ktorými by bol podlahový dielec uchytený; na základe toho inšpektorát práce konštatoval, že podlahový dielec nebol dostatočne upevnený a odolný voči vonkajším silám (šikmému tlaku rebríka, po ktorom chcel postihnutý vystúpiť na ďalšie podlažie lešenia tak, aby nedošlo k jeho posunutiu a následnému pádu; uvedené dokazuje, že predmetný nedostatok je v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. V závere svojho písomného vyjadrenia k protokolu, konkrétne k časti G., písm.d), bodu 3. protokolu (t j. že únosnosť lešenia, ktoré bolo postavené a dodané účastníkom konania na stavbe, nebola preukázaná statickým výpočtom alebo iným spôsobom; pracovno-bezpečnostný postup pre 16.02.2017 montáž a demontáž lešení do kotlov K1-K6, č. PBP- PV-02-1/2012 zo dňa 13.12.2012 vydaný účastníkom konania neobsahuje statický výpočet, ani iný spôsob preukázania únosnosti lešenia vytvoreného medzi jednotlivými šotmi) účastník konania vyslovil domnienku, že k pracovnému úrazu nedošlo v dôsledku nedostatočnej únosnosti lešenia; to, že nebol vypracovaný statický výpočet predstavuje podľa účastníka konania síce možné porušenie príslušných zákonných ustanovení uvedených v predmetnom bode protokolu, avšak účastník konania si myslí, že nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. K tomuto inšpektorát práce uviedol, že nevypracovanie statického výpočtu je v uvedenom prípade v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, k čomu inšpektorát práce podporne dodal, že nakoľko staticky výpočet má obsahovať aj výkresovú časť a že keby pracovníci mali k dispozícii projekt, realizovali by lešenie v zmysle tohto projektu a uloženie podlahových dielcov by bolo navrhnuté bezpečne, aby nedošlo k ich posunutiu.
3. Na základe výsledkov šetrenia príčin vzniku závažného pracovného úrazu po zhodnotení zisteného skutkového stavu, správny orgán prvého stupňa rozhodol rozhodnutím č. k. 267/17/L zo dňa 25.09.2017, ktorým uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 33.000,-- eur za spáchanie správnych deliktov príčinne súvisiacich so vzniknutou udalosťou posúdených ako porušenie § 6 ods.1 písm.d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 14 ods.3 a čl. 3, 7 prílohy č. 6 vyhlášky MPSVaR SR č. 147/2013 Z.z.; § 6 ods.1 písm.d) zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 14 ods.3 a čl. 2.1 prílohy č. 6 označenej vyhlášky ako aj porušenia § 6 ods.1 písm.d) zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 14 ods.3 a čl. 2.1 vyhlášky a čl. 4.1.7 a čl. 6.2 tretia veta pracovno-bezpečnostného postupu pre montáž a demontáž lešení do kotlov K1-K6, č. PBP-PV-02-1/2012 schváleného 13.12.2012. Z dôvodu zrejmej chyby v písaní, spočívajúcej v nesprávne uvedenom dátume úrazu postihnutého bola vyhotovená písomnosť označená ako oprava rozhodnutia zo dňa 08.11.2017. Na základe účastníkom podaného odvolania žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodol rozhodnutím č. PO/BEZ/2017/6238, O-800/2017 zo dňa 08.12.2017 tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Zrušujúce rozhodnutie odôvodnil procesným pochybením spočívajúcim v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, majúcim dopad na zákonnosť a preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Na základe tohto rozhodnutia nadriadeného orgánu, správny orgán prvého stupňa opakovane umožnil účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako aj k spôsobu zisťovania týchto podkladov a predložiť, resp. navrhnúť príslušné dôkazy alebo ich doplnenie. Po opätovnom zhodnotení všetkých skutkových okolností zistených v rámci šetrenia predmetných udalostí, ako aj v priebehu pokračujúceho správneho konania, správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 267/17/L-II-S zo dňa 30.04.2018, ktoré bolo účastníkovi konania doručené dňa 04.05.2018 a uložil účastníkovi konania sankčný postih vo výške 33.000,-- eur za spáchanie správnych deliktov príčinne súvisiacich so vznikom daného závažného pracovného úrazu s následkom smrti postihnutého Ľ. C., posúdených ako porušenie § 6 ods.1 písm.d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 14 ods.3 a čl. 3.7 prílohy č. 6 vyhlášky MPSVaR SR č. 147/2013 Z.z., porušenie § 6 ods.1 písm.d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 14 ods.3 a čl. 2.1 prílohy č. 6 označenej vyhlášky a porušenie § 6 ods.1 písm.d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 14 ods.3 bod 2.1 prílohy č. 6 označenej vyhlášky a tretej vety bodu 6.2 pracovno-bezpečnostného postupu pre montáž a demontáž lešenia do kotlov K1-K6 č. PBP-PV-02-1/2012 zo dňa 13.12.2012, ktorý sa účastník konania dopustil spôsobom podrobne špecifikovaným vo výroku rozhodnutia. Na základe účastníkom konania podaného odvolania, v ktorom okrem iného namietal tú skutočnosť, že v prípade šetrenia daného závažného pracovného úrazu bolo začaté trestné stíhanie, v rámci ktorého bol vyhotovený znalecký posudok, správny orgán prostredníctvom svojich zamestnancov na základe písomnej žiadosti realizoval nahliadnutie do trestného spisu sp. zn. ČVS: ORP-2422/1-VYS-KE-2016, z ktorého boli vyhotovené fotokópie, a to konkrétne fotokópia znaleckého posudku č. 01/2018 zo dňa 25.02.2018 vo veci prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.a) Trestného zákona vyhotoveného O.. T. C., znalecký odbor: bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, Uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odbor kriminálnej polície, č. ČVS: ORP-2422/1-VYS-KE-2016 zo dňa 23.05.2018, ako aj Uznesenia Okresnej prokuratúry Košice II., č. 3 Pv 647/16/8803-31 zo dňa 22.06.2018, vrátane
sľubu prekladateľa zo dňa 16.02.2017. Označené doklady boli predložené konateľovi účastníka konania k nahliadnutiu pred správnym orgánom dňa 30.07.2018, ktorý na tieto doklady reagoval písomným vyjadrením zo dňa 06.08.2018. Vo vyjadrení argumentoval tým, že závery označeného znaleckého posudku potvrdzujú jeho tvrdenia v rámci správneho konania, t.j. že porušiť povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 124/2006 Z.z. mal iný subjekt, teda, že porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bolo konštatované na strane poškodeného zamestnanca a bolo aj v príčinnej súvislosti so vzniknutou udalosťou. Podľa jeho názoru preto zodpovedným za vznik tohto úrazu nebol účastník konania, ale zamestnanec, ktorý podľa záverov a odpovede znalca bol zodpovedným za porušenie pracovnoprávnych noriem v súvislosti s predmetnou udalosťou. Na základe takto doplneného dokazovania odvolací orgán v zmysle § 59 ods.1 Správneho poriadku opätovne preskúmal novo vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, pričom vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že prvostupňovým správnym orgánom bolo vykonaným dokazovaním preukázané dostatočne a jednoznačne, že účastník konania ako zhotoviteľ lešenia porušil svoje právne povinnosti príčinne súvisiace so vzniknutou udalosťou.
4. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že zo získaných dôkazov je zrejmé, že postihnutý Ľ. C. sa zúčastnil školenia BOZP na podmienky BOZP vykonaného dňa 15.05.2015 spoločnosťou ENERGYCO s.r.o., bol zdravotne spôsobilý pre prácu prevádzkový zámočník, pre prácu v noci, vo výškach a na prácu s bremenami a bol pre takúto prácu vybavený potrebnými pridelenými osobnými ochrannými pracovnými pomôckami, a v čase vzniku šetrenej udalosti mal pri práci aj všetky predpísané osobné ochranné pracovné prostriedky. Ďalej správny orgán zistil, že označený pracovník od 05.11.2016 vykonával opravárenské činnosti na pracovisku U. S. S. Košice, DZ energetika, Parný kotol PK5 na II. prehrievači a zastával funkciu vedúceho skupiny. Žalovaný ďalej poukázal na Rámcovú zmluvu o dielo č. 111/2013/RMS, v ktorej žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť dielo - dodávka a montáž lešení za použitia technologických rúrkových - priestorových lešení na mieste zhotovenia diela; zaviazal sa zabezpečiť všetko potrebné na zhotovenie diela a na prevádzkovanie lešenia, pričom prevádzkovaním lešenia sa v zmysle zmluvy rozumela tiež pravidelná kontrola jeho stavu a spôsobu jeho užívania odborne spôsobilými osobami zhotoviteľa (účastníka konania). Zároveň sa v zmysle označenej zmluvy (v jej bode 6.17) zaviazal priebežne zabezpečovať prevádzkovanie dodávaných lešení, t.j. zhotoviteľ sa zaviazal odborne spôsobilými zamestnancami zabezpečovať priebežnú kontrolu lešení, ich technického stavu, spôsobu užívania a vykonávať priebežne ich opravu tak, aby boli funkčné, bezpečné a spĺňali požiadavky podľa tejto zmluvy, požiadavky vyplývajúce z právnych predpisov, vrátane technických noriem. Vzhľadom na zistené skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých výpovedí a informácií zúčastnených osôb, ako aj ostatných dôkazov obstaraných v štádiu šetrenia vzniknutej udalosti, ako aj dôkazov dožiadaných v rámci odvolacieho konania, odvolací orgán nebral zreteľ na odvolacie námietky účastníka konania súvisiace s tým, že predmetné lešenie bolo postavené v spôsobilom stave a dňa 05.11.2016 aj odovzdané v súlade s platnými právnymi predpismi, čo podľa účastníka konania mal preukazovať formulár z označeného dňa - kontrola lešenia po konečnej montáži, pretože získané dôkazy jednoznačným spôsobom a bez akýchkoľvek pochybností potvrdzujú to, že odovzdávané lešenie nebolo účastníkom konania zmontované plne v súlade s platnými predpismi o bezpečnosti ochrane zdravia pri práci a v súlade s platnou STN 738101, t.j. nebolo v čase jeho prechodu do užívania v súlade s bezpečnostnými a stavebnými predpismi. Žalovaný neprihliadal ani na odvolaciu námietku, že po odovzdaní lešenia bol zodpovednou osobou za bezpečnosť lepšenia práve postihnutý pracovník, pretože on bol určený ako vedúci pracovnej skupiny kontrolovať každý deň stav odovzdaného lešenia, a to z dôvodu, že aj keď postihnutý bol síce osobou určenou na denno-dennú kontrolu stavu lešenia pred začatím výkonu prác, v čase jeho užívania, tento však mal za úlohu, resp. povinnosť robiť len vizuálnu kontrolu bezpečnosti predmetného lešenia odovzdaného účastníkom konania pred jeho užívaním, t.j. mal kontrolovať len to, či sa stav lešenia nezmenil oproti jeho stavu, v ktorom sa lešenie nachádzalo v čase odovzdania účastníkom konania. V dôsledku toho nemožno urobiť záver, že postihnutý po odovzdaní lešenia mal zodpovedať i za jeho konštrukčnú správnosť a bezpečnosť. Aj podľa Rámcovej zmluvy o dielo č. 111/2013/RMS, mal za konštrukčnú správnosť a bezpečnosť tohto lešenia zodpovedať v plnej miere zhotoviteľ, teda účastník konania; na užívateľa lešenia v čase od okamihu odovzdania mali prechádzať len riziká spojené s používaním lešenia a nie aj riziká spojené s konštrukčnou správnosťou a bezpečnosťou daného lešenia. Žalovaný takisto neakceptoval odvolací dôvod, že správny orgán neskúmal, či po odovzdaní predmetného lešenia nedošlo k určitým zásahom do jeho konštrukcie zo strany tretích osôb. Odôvodnil to tým, že na základe vyhodnotených výsledkov dokazovania bolo jednoznačne zistené, že zásahy do konštrukcie lešenia zo strany tretích osôb zrealizované neboli. Jediné zásahy do lešenia po jeho konečnom odovzdaní, t.j. po 05.11.2016 realizovala spoločnosť žalobcu,
a to 2x na základe požiadavky postihnutého zamestnanca C.. Vo vzťahu k dokumentu - pracovno- bezpečnostný postup pre montáž a demontáž lešenia do kotlov K1- K6, č. PBP-PV-02-1/2012 zo dňa 13.12.2012 vydaný žalobcom konštatoval, že tento rieši len lešenie fošní; nerieši lešenie medzi jednotlivými šotmi a nadstavbu ďalších podlaží lešenia. Z uvedeného je preto zrejmé, že pre dané montované lešenie, na ktorom sa stal úraz, nebol spracovaný žiaden technologický postup a ani nebol doložený žiaden statický výpočet. Uvedené potvrdzujú aj informácie poskytnuté do zápisnice o podaní informácii jednotlivých zúčastnených osôb, konkrétne tvrdenie H. Q. - predáka - lešenára, E. I. - lešenára a R. T. - lešenára, všetko zamestnancov účastníka konania, ktorí uviedli, že na realizáciu podláh boli použité podlahové dielce rozmerov 120 x 50 cm a tieto boli uložené hore nohami, pretože kratšie dielce k dispozícii neboli.
5. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu účastníka konania ohľadom výpovedi osôb spoločnosti MILO MONTAGE, s.r.o. (J., M. a T.) i P., ktoré podľa účastníka konania nemôžu obstáť, pretože sú protichodné s výpoveďami iných svedkov zo spoločnosti účastníka konania, žalovaný po dôslednom vyhodnotení podaných informácií uviedol, že tieto podľa jeho úsudku nevykazujú zjavné rozporuplnosti a nejasnosti, na základe ktorých by nebolo možné dospieť k náležitému a správnemu zisteniu skutkového stavu danej veci. Viaceré osoby podávajúce informácie ohľadne stavu konštrukcie lešenia podali informácie, že lešenárska podlážka, resp. dielec, na ktorom stál postihnutý v deň vzniku šetrenej udalosti nebol prichytený, čo priznal i samotný zamestnanec účastníka konania H. Q., ktorý v období montovania predmetného lešenia zastával pozíciu predáka, lešenára, a to tak v Zápisnici o podaní informácie zo dňa 25.11.2016, ako aj v Zápisnici o výsluchu svedka vyhotovenej na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Košiciach, odbor kriminálnej polície zo dňa 08.02.2017, kedy popísal bežne zaužívaný spôsob montovania predmetného lešenia, keď uviedol, že jednotlivé podlážky sa prichytia k foršniam klincami a na druhej strane deklaroval, že lešenárska podlážka, ktorá spadla s postihnutým, pribitá nebola. Uvedené potvrdil do zápisnice na polícii zo dňa 15.02.2017 aj R. T., lešenár účastníka konania. Práve vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný nesúhlasil s názorom účastníka konania, že výpovede zamestnancov iných spoločností, ktoré svedčia v neprospech účastníka konania sú protichodné s výpoveďami zamestnancov účastníka konania, a preto sú neakceptovateľné, keď samotní zamestnanci účastníka konania (lešenári) podali informácie, že lešenárska podlážka, na ktorej stál nebohý, nebola nedopatrením prichytená. K odvolacej námietke účastníka konania ohľadom toho, že orgánmi činnými v trestnom konaní bolo začaté trestné stíhanie, a zo znaleckého posudku vyhotoveného pre potreby tohto konania vyplýva zodpovednosť za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v príčinnej súvislosti s úrazom zo strany poškodeného zamestnanca a zároveň zo strany zamestnávateľa postihnutého, ako aj zo strany iných zamestnancov, nebolo zistené žiadne porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v príčinnej súvislosti s udalosťou, žalovaný uviedol, že závery predmetného znaleckého posudku neriešili, resp. sa vôbec nedotkli riešenia otázky zodpovednosti spoločnosti účastníka konania za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v príčinnej súvislosti s touto udalosťou. Zároveň sa žalovaný stotožnil s námietkou právneho zástupcu účastníka konania týkajúcou sa toho, že závery znaleckého posudku nasvedčujú tomu, že pri práci v príčinnej súvislosti s udalosťou bolo konštatované na strane poškodeného porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v príčinnej súvislosti s udalosťou, avšak takéto konštatovanie podľa žalovaného nemá za následok, resp. nezakladá účastníkovi konania pri súčasnom náležitom preukázaní porušenie bezpečnostných predpisov žiaden liberačný dôvod, ktorý by ho zbavoval zodpovednosti za spáchanie týchto zistených skutkov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalovaný zdôraznil charakter objektívnej zodpovednosti za správne delikty. V tej súvislosti žalovaný ako nedôvodnú považoval aj odvolaciu námietku, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je tak v rozpore so závermi znaleckého posudku č. 01/2018 zo dňa 25.02.2018. Opakovane žalovaný zdôraznil, že v danom znaleckom posudku znalec neriešil, resp. sa vôbec nedotkol zodpovedania otázky, či zo strany účastníka konania došlo alebo nedošlo k porušeniu predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v príčinnej súvislosti so vzniknutou udalosťou. K ďalším odvolacím námietkam žalovaný konštatoval, že tieto sú takmer identické s námietkami, ktoré už boli vznesené účastníkom konania v rámci pokračujúceho správneho konania, a s ktorými sa správny orgán prvého stupňa obšírne a kvalifikovaným spôsobom vysporiadal a s jeho stanoviskami sa žalovaný plne stotožňuje.
6. Vo vzťahu k výške uloženej sankcie žalovaný mal za to, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola pokuta v sume 33.000,-- eur za spáchanie označeného správneho deliktu príčinne súvisiaceho so vznikom závažného pracovného úrazu s následkom smrti postihnutého zamestnanca uložená s
prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácii zákonných kritérií plynúcich z ustanovenia § 19 ods.1 písm.a) a § 19 ods.6 zákona o inšpekcii práce, preto sa aj žalovanému javí ako primeraná. Zároveň zdôraznil, že pokuta bola uložená na spodnej hranici zákonnej sadzby (zo zákonného rozpätia 33.000,-- eur až 100.000,-- eur), plniaca preventívnu a výchovnú funkciu, a keďže bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, zároveň plní aj represívnu funkciu s následkom odradiť účastníka konania od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti a motivovať účastníka konania k vyššej opatrnosti a pozornosti, ako aj k väčšej zodpovednosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
7. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe zo dňa 16.10.2018 žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil plnú náhradu trov konania. Namietal, že rozhodnutie žalovaného v spojitosti s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, označené rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý administratívny orgán vzal za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, najmä sa žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa nevysporiadali s námietkami a návrhmi žalobcu a nedodržali zásady riadneho správneho konania. Predovšetkým tvrdil, že si splnil povinnosť vykonať bezpečnostné a zdravotné opatrenia a postupoval podľa platných právnych predpisov, ako aj normy STN 738101 tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia zamestnancov. Túto skutočnosť preukázal dokladom o kontrole lešenia po konečnej montáži z 05.11.2016, ktorý svedčí o tom, že toto lešenie bolo postavené a odovzdané v spôsobilom stave. Zároveň tvrdil, že nebolo jeho povinnosťou vykonávať priebežnú kontrolu a kontrolná činnosť dodávateľa lešenia sa riadi označenou normou, čo aj riadne plnil. Zároveň namietal, že ak žalovaný orgán založil svoje závery o nesplnení právnych povinností na výpovediach a informáciách (výpovediach) O.. P., C. T., H. Q., F. J. a O.. H. H., tak tieto podľa žalobcu sú nepoužiteľné, bez dôkaznej hodnoty a nepreukazujú skutkový stav. Konkrétne žalobca uviedol: „- žalovaným uvádzanú informáciu/výpoveď O.. P. zo Zápisnice o podaní informácie (str. 15 Rozhodnutia 2, prvý odsek ) „Podľa mojich informácií bola ešte firma PEVA s.r.o. dvakrát upravovať lešenia, a to na základe požiadavky postihnutého Ľ. C. - predáka. Z týchto dvoch úprav nebol zhotovený žiaden písomný záznam o prevzatí a zhotovení lešenia”. Táto informácia nemá výpovednú hodnotu pretože jeho tvrdenia neboli dôkazné overené správnym orgánom, sú nepriame a sú sprostredkované (Ľ.. C. už nežije a úvahy O.. P. sú sprostredkované a nepriame „podľa mojich informácií” a naviac predák tretej osoby - p. C. nemal čo žiadať žalobcu o dostavbu lešenia). Žalobca má za to, že na takéto tvrdenia nemal žalovaný ani IP Košice z uvedených dôvodov prihliadať, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že O.. P. mohol mať na výsledku vyšetrovania protichodný záujem. Naopak O.. P. potvrdil, že požiadali (ENERGYCO s.r.o. ) o dostavbu ďalšej časti lešenia a k tejto časti lešenia existuje Protokol o odovzdaní lešenia z 05.12.2016 a teda sám p. P. pripustil, že firma ENERGYCO s.r.o. a nie Ľ. C. z MILO MONTAGE s.r.o. objednávala dostavbu lešenia vykonaného dňa 05.11.2016;
- žalovaným uvádzanú Informáciu/výpoveď O.. P., majstra ENERGYCO s.r.o. zo Zápisnice o podaní informácie (str. 15 Rozhodnutia 2, druhý odsek): „Taktiež inšpektor práce zisťoval, že či sa dielec, ktorý spadol s postihnutým bol upevnený klincami a na vyčistenie foršní v mieste, kde mala byť upevnená lešenárska podlážka použil štetec a metličku. Ani podľa mojej vizuálnej kontroly sa na uvedených foršniach nenachádzali žiadne diery po klincoch, z čoho bola vytvorená fotodokumentácia". Tieto závery neobstoja z dôvodov uvádzaným žalobcom v správnom konaní, najmä s prihliadnutím na to, že takéto stopy po klincoch na foršni ani nemohli byť pri akejkoľvek lepšej pozorovacej schopností zistiteľné keďže išlo o prašné, tmavé prostredie a foršne ako drevený materiál vykazujú značnú pórovitosť. Žalobca tvrdí, že IP Košice mal k ohliadke prizvať aj žalobcu, mal zabezpečiť ako dôkaz u seba foršňu a spadnutú podlážku (prečo tak nevykonal?) a mal ich podrobiť znaleckému skúmaniu, a to aj za prítomnosti žalobcu; toto bol jediný spôsob ako objektívne overiť skutkový stav v mieste úrazu. Nevykonaním tohto úkonu zo strany IP Košice a zavinením IP Košice bol žalobca ukrátený na svojich právach vyjadrovať sa k bezprostrednému dôkazu a relevantný priamy dôkaz mu nebol daný na preskúmanie a zhodnotenie. Žalobca žiadal, aby žalovaný a IP Košice v správnom konaní zodpovedali ako sa stými dielmi (foršňa, spadnutá podlážka) nakladalo a čo sa s nimi stalo. S týmito námietkami žalobcu sa žalovaný ani IP Košice vôbec nevysporiadali vo svojich rozhodnutiach. Žalobca tvrdí, že s prihliadnutím na tieto skutočnosti nemôžu tieto závery IP Košice a žalovaného obstáť a dôkazy nemajú dôkaznú hodnotu.
- žalovaným uvádzanú Informáciu/výpoveď C. T., zamestnanca MILO MONTAGE s.r.o. zo Zápisnice o podaní informácie (str. 15 Rozhodnutia 2, tretí odsek ) o tom, že: „poškodená podlážka nebola a pravdepodobne nebola zaistená" a o tvrdení: „Áno, sťažovali sme sa, p. C. volal lešenára, ktorý prišiel a spolu vošli do kotla, ale aké opatrenia robili okolo lešenia to neviem, lebo som vtedy v kotle nebol". Tieto vyjadrenia sú nepoužiteľné, nepreukazujú tvrdené skutočnosti a nemajú výpovednú hodnotu, nakoľko z vyjadrenia o pravdepodobnom nezaistení sa dá rovnako tvrdiť že podlážka mohla byť pravdepodobne zaistená. Súčasne sú v správnom konaní nepoužiteľné sprostredkované tvrdenia C. T. o sťažnostiach, z ktorých nie !e jasné kto, kedy, kde, ohľadne čoho sa mal sťažovať a čo sa sťažnosťami riešilo a čo sa vyriešilo (nebol prítomný pri ich riešení). Tieto neurčité a sprostredkované vyjadrenia nie sú využiteľné pre zistenie skutkového stavu.
- žalovaným uvádzanú Informáciu/výpoveď H. Q.Q., zamestnanca žalobcu, zo Zápisnice o podaní informácie (str. 16 Rozhodnutia 2, prvý odsek ), o tom, že: „Nedopatrením sme tento diel neprichytili." na otázku inšpektora „Prečo nebol upevnený dielec, ktorý vznikol nerovnakou dĺžkou napájaných foršní?". Takto v Rozhodnutí 2 uvedená otázka a uvedená odpoveď p. Q., vytrhnutá z kontextu jeho odpovedí, môže navádzať súd na závery o tom, že H. Q. hovorí o dielci, ktorý spadol spolu s postihnutým. Toto ale nie je pravda. Odpoveď H. Q. sa týkala iného dielu, ktorý nespadol s postihnutým a vôbec nesúvisel s pracovným úrazom. Naopak H. Q., na otázku „Bol aj dielec, na ktorom stál postihnutý upevnený ?” odpovedal: „Áno. Bol aj priklincovaný aj prichytený priečnou rúrkou". Túto časť informácie p. Q. už IP Košice ani žalovaný do svojich rozhodnutí nepoňali a vyjadrenia H. Q. naopak preukazujú to, že spadnutá podlážka mala byť priklincovaná. Tieto vyjadrenia H. Q. sú žalovaným opakovane a nesprávne podsúvané na viacerých miestach Rozhodnutia 2 a sú vytrhnuté z celkového kontextu jeho vyjadrení. H. Q. súčasne uviedol, že rebrík nebol opretý o stenu kotla, ale bol zavesený na ľavej strane z pohľadu medzi šotmi smerom k čelu kotla, čo by poukazovalo na úplne iné závery ohľadne postavenia rebríka než ako sú uvedené C. T., zamestnancom MILO MONTAGE s.r.o. Žalobca navrhuje vykonať dokazovanie Zápisnicou o podaní informácie H. Q.. Na margo záverov inšpektora práce žalobca uvádza, že pri dielci, ktorý vznikol nerovnakou dĺžkou napájaných foršní nešlo o spadnutý diel s postihnutým, ale malo ísť o úplne iný otvor v podlahe nepatrných rozmerov, ktorý podľa inšpektora nebol prichytený, ale ktorý nemohol privodiť pád žiadnej osoby (situácia malého otvoru ohľadne údajného neprichytenia nespadnutého dielca je na fotografii v spise );
- H. Q. boli inšpektorom kladené otázky, ktoré vopred navodzovali konštatovanie stavu ohľadne lešenia, ktorý si tento nemohol overiť;
- z údajného neupevnenia iného dielu, ktorý vznikol nerovnakou dĺžkou napájaných foršní žalovaný a IP Košice vyvodzovali nesprávnosť iných vyjadrení H. Q. o tom, že spadnutý diel bol priklincovaný. Takéto dôvodenie podľa žalobcu nie je prípustné.
- žalovaným uvádzanú informáciu R. T. (str. 16 Rozhodnutia 2, posledný odsek), pôvodne zamestnanca žalobcu, zo Zápisnice o podaní informácie z 25.11.2016 o tom, že pracovníci žalobcu dňa 07.11.2016 boli postaviť a upraviť lešenie v kontexte položenej otázky či „Boli ešte pracovníci po 05.11.2016 realizovať ešte nejaké práce na lešení, kde došlo k pracovnému úrazu ?". Toto tvrdenie a informácia je zjavne nesprávna nakoľko z prehľadu vstupovaných osôb do priestorov kotla, evidovaných zo strany U. S. Steel Košice, v administratívnom spise, sa takýto pracovníci žalobcu dňa 07.11.2016 nenachádzali.
- žalovaným uvádzanú Informáciu/výpoveď F. J. (str. 17 Rozhodnutia 2, druhý odsek ) zamestnanca ENERGYCO, s.r.o. zo Zápisnice o podaní informácie z 25.11.2016, ktorý nebol priamym svedkom udalosti a ktoré sú len subjektívnymi nepodloženými názormi tejto osoby bez akejkoľvek dôkaznej relevancie. Naviac je asi ťažko predstaviteľné, aby dotyčná osoba pracovala každý deň na lešení ak tvrdí, že dielce neboli priklincované s vedomím, že tento stav jej môže privodiť ujmu na zdraví ba smrť. Dôležité je zdôrazniť, že táto osoba nebola priamym svedkom udalosti a jej výpoveď nemôže preukazovať žalovaným tvrdené skutočnosti ohľadne údajného porušenia právnych predpisov žalobcom.
- žalovaným uvádzanú Zápisnicu o ohliadke z miesta činu, z ktorej vyplýva, že rebrík a drevená podlaha z dna kotla boli vytiahnuté pred parný kotol a teda nikto neskúmal či v kotli nezostali klince zo spadnutej podlážky po náraze na podlahu. Akékoľvek šetrenie v tomto smere nebolo prvostupňovým správnym orgánom ani hasičským útvarom vykonané a táto skutočnosť je opakovane opomínaná.
- žalovaným uvádzanú ohliadku priestoru vykonanú inšpektorom práce O.. H. H. dňa 16.11.2016 (str. 17 Rozhodnutia 2, posledný odsek ) a informácia p. P. (str. 18 Rozhodnutia 2, druhý odsek ), z ktorej má byť podľa žalovaného „zistené, že na foršni, na ktorej bol uložený podlahový dielec sa nenachádzali žiadne stopy po klincoch, ktorými bol prichytený podlahový dielec k foršniam a kontrolou lešenárskej podlahy, ktorá sa prepadala s postihnutým bolo zistené, že sa na nej nenachádzajú žiadne stopy po klincoch (diery) ani samotné klince, ktorými by bol podlahový dielec uchytený. Uvedené potvrdzuje aj zaistená fotodokumentácia z miesta úrazu zo dňa 13.11.2016". Žalobca opakovane uvádza, že
jediným priamym dôkazom je podlážka a foršňa; najobjektívnejším spôsobom ako správny orgán mohol objektívne preukázať, že podlážka bola alebo nebola k foršni priklincovaná (a teda bolo vykonané zabezpečenie proti posunutiu) spočívalo v zaistení tejto podlážky a foršne pre účely tohto konania a vykonaní ich znaleckého skúmania (najmä foršne). Uvedené správny orgán napriek návrhom žalobcu neučinil. Z fotodokumentácie ani nie je jasné kedy, kde a v ktorých miestach boli vyhotovené fotografie (aj absencia detailov) a čo majú preukazovať v týchto miestach. Žalobca má za to, že dôkaz a závery O.. H. sú neprávne, neobstoja a nemôžu byť použité ako základ a dôkaz v správnom i súdnom konaní, pretože nie sú spôsobilé privodiť závery o správnom skutkovom stave, keďže išlo o prostredie kotla prašné, nedostatočne osvetlené, ťažko vnímateľné detailne okom (drevená foršňa bola dlhodobejšie používaná a má svoju prirodzenú pórovitosť, kde diery nemusia byť voľným okom vôbec pozorovateľné). Skutočnosť existencie stôp po klincoch je možné zistiť len odborným posúdením. Vizuálne zhodnotenie stavu podlážky a foršne jedinou osobou O.. H. (a za prítomnosti osoby ENERGYCO s.r.o., ktorá môže mať na výsledku protichodný záujem) prináša so sebou subjektívne prvky vo vnímaní a žalobca má za to, že tento postup nie je postačujúci a neobstojí pre vyvodenie tak závažného porušenia a je nutné objektívne zhodnotenie stavu za pomoci znalca. Správny orgán mal najmä zabezpečiť predmetnú podlážku a foršňu ako dôkazný materiál a zabezpečiť prehliadku o tom či sa v kotli alebo na lešení nachádzajú klince alebo nie. IP Košice ani žalovaný v rozhodnutiach nevyhodnotili ako sa s podlážkou nakladalo a ako sa zabezpečila pre účely tohto konania a potrebného dokazovania a nebolo zodpovedané v Rozhodnutí 1 ani Rozhodnutí 2 kde je teraz táto podlážka a foršňa a ako sa tieto zabezpečili pre potreby správneho, súdneho konania a potrebnej verifikácie. Žalobca navrhuje, aby do súdneho spisu boli založené originálne fotografie, ako aj originálne dátové súbory s fotografiami za účelom ich preskúmania, tak ako to bolo už opakovane žiadané žalobcom. Podľa informácie znalca z odboru trasológia a defektoskopia ani pri lepšej fotografii nie je možné z takejto fotografie vyvodiť záver o existencii stôp po klincoch v používanej drevenej pórovitej foršni. Opätovne poukazuje žalobca aj na to, že miesto kotla nebolo preskúmané z hľadiska existencie klincov, bola len vytiahnutá spadnutá podlážka. Žalobca opätovne navrhuje, aby bol ustanovený znalec a tento preskúmal uvedené fotografie, resp. dátové súbory vyhotovené v súvislosti s úrazom za účelom zistenia a overenia stôp po klincoch vo foršni.
- žalovaným uvádzané skutočnosti (str. 18 Rozhodnutia 2, posledný odsek), ktoré žalovaný účelovo spája a kde do súvisu dáva subjektívne a nepodložené domnienky osôb, napr. F. J.: podľa neho neboli podlahové dielce medzi šotmi upevnené - nepodložený názor, C. T. „podlážka pravdepodobne nebola zaistená" (subjektívny pocit), neverifikovateľné a sprostredkované vyjadrenia C. T. o sťažnostiach na lešenie, vyjadrenia H. Q., ktoré nepreukazujú skutočnosti ohľadne pracovného úrazu a sú vytrhnuté z kontextu (tento neuviedol, že spadnutá lešenárska podlážka nebola pribitá). Žalobca poukazuje aj na to, že H. Q. nebol prítomný pri zisťovaní skutkového stavu v kotli bezprostredne po úraze, nebola mu preukazovaná dokumentácia s tvrdenými skutočnosťami a v Zápisniciach o podaní informácie a otázkach inšpektora sú mu podsúvané informácie, ktoré si nemohol verifikovať.
- žalovaným uvádzané nesprávne skutočnosti ohľadne vyjadrení H. Q. (Rozhodnutie 2, str. 20, 4. odsek ), ktorý mal podľa žalovaného priznať bez okolkov, že „lešenárska podlážka, ktorá spadla s postihnutým nebola pribitá". Takéto tvrdenie žalovaného nemá oporu vo vyjadreniach H. Q. uvedených v Zápisnici o podaní informácie z 25.11.2016 a v Zápisnici o výsluchu z 08.02.2017. Žalobca navrhuje vykonať dokazovanie aj týmito listinami a listinami, na ktoré odkazuje vyššie ohľadne výpovedí uvádzaných osôb.
- fotodokumentáciu zo spisu, ktorá nepreukazuje žalovaným tvrdené skutočnosti (neexistencia stôp po klincoch vo foršni, neprichytenie iného než spadnutého dielca cez otvor, žiadne detailizované zábery). Navrhujeme, aby súd vykonal dokazovanie fotografiami ohľadne lešenia z administratívneho spisu. Žalobca má za to, že z fotografií nie je možné vyhodnotiť žiadne závery a na fotografiách chýbajú detailizované zábery. Rozhodnutie 1 ani Rozhodnutie 2 neuvádzajú konkrétne čísla a označenie fotografií s popisom alebo vyjadrením, čo sa nimi má preukázať a dokázať.
- závery žalovaného, že zásahy tretích osôb do lešenia neboli realizované, nemajú oporu v administratívnom spise a v dokazovaní (v okamihu úrazu ostatní svedkovia sa vzájomne nevideli a nie je tak možné jednoznačne vylúčiť konanie a činnosť postihnutého pred pádom a ani jeho prípadné zásahy do lešenia);
- žalovaný ani IP Košice žiadnym spôsob nezdôvodnili (s poukázaním na konkrétne ustanovenie a požiadavky z STN normy) prečo odovzdávané lešenie nebolo v súlade s platnou STN 73 8101, čo žalovaný naopak bez zdôvodnenia konštatuje v Rozhodnutí 2 na str. 19, 2. odsek. Aj z tohto dôvodu je Rozhodnutie 2 nepreskúmateľné.
- žalobca poukazuje a pridržiava sa aj argumentácie uvedenej v rámci konania pred žalovaným a IP Košice;
- žalobca súčasne dáva do pozornosti skutočnosti z dokumentu Povolenie na prácu dodávateľa z 13.11.2016, podľa ktorého mal postihnutý a jeho spolupracovníci, v rozpore so závermi vyplývajúcimi z tohto dokumentu, vstúpiť do uzavretého priestoru bez zabezpečovacích prvkov, v dôsledku čoho došlo k porušeniu bezpečnostných predpisov, a to postihnutým. Žalobca navrhuje vykonať dokazovanie týmto dokladom - Povolením na prácu dodávateľa, bod 8“.
8. Žalobca ďalej argumentoval tým, že správny orgán nevyhodnotil informácie o tom, že predmetná pracovná podlaha bola správnym orgánom ohliadnutá až tri dni po úraze na podlahe kotla a nie v rámci konštrukcie lešenia, teda objektívne správny orgán nemôže tvrdiť, že v čase úrazu nebola zaistená. Žalobca opakovane upozorňoval, že až dňa 16.11.2016 bola vykonaná ohliadka správnym orgánom, a po celý čas od úrazu až do ohliadky tento priestor nebol chránený a zabezpečený pred neoprávneným vstupom a zásahom do dôkazov. Podľa žalobcu na obe miesta od úrazu a pred príchodom inšpektora na ohliadku tohto priestoru vstupovali iné osoby, vrátane pracovníkov útvaru a vedenia U. S. Steel Košice. S týmito okolnosťami sa podľa žalobcu administratívny orgán nevysporiadal. V tej súvislosti preto navrhoval a navrhuje vykonať dokazovanie, či, kedy a aké osoby mali umožnený vstup na tieto miesta podlahy kotla (miesto dopadu podlážky) a miesto lešenia s foršňou, pretože nie je možné vylúčiť, že nimi mohlo byť manipulované aj inou osobou. Dôkazy získané správnym orgánom z nezabezpečeného a nechráneného prostredia považoval žalobca za dôkazy nezákonné.
9. Žalobca preto tvrdil, že sa nemôže stotožniť s postojom žalovaného, že ak sa po odovzdaní lešenia čokoľvek stane ohľadne lešenia, zodpovedá za to vždy ako jeho dodávateľ. V konaní nebol produkovaný žiaden relevantný písomný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že lešenie bolo vadné a žalobca ho mal opravovať. Opakovane žalobca namietal, že administratívny orgán nezohľadnil, že dňa 05.11.2016 odovzdal lešenie do užívania spoločnosti ENERGYCO s.r.o. a táto osoba v doklade o kontrole lešenia po konečnej montáži vyhlásila, že lešenie bolo postavené podľa jej požiadaviek a vyhovuje Slovenským technickým normám, s tým, že zhotoviteľ, t.j. žalobca zakazuje vykonávať akékoľvek konštrukčné zásahy do lešenia. V doklade o kontrole lešenia po konečnej montáži je zároveň potvrdenie preberajúcej osoby, že na lešení nie sú žiadne viditeľné nedostatky na žiadnych komponentoch a foršne sú pripevnené klinmi, hákmi alebo inými prostriedkami a lešenie je ukotvené a lešenárske foršne sú v prijateľnom tvare. Tým podľa žalobcu bolo potvrdené, že lešenie je bezpečné a bez zjavných nedostatkov. Ak by osoba preberajúca lešenie zistila, že sú tu nedostatky, mohla a mala na to poukázať priamo v tomto doklade alebo neskôr iným vhodným spôsobom a zároveň preventívne prerušiť práce na stavbe. Povinnosťou žalobcu bolo vykonávať revízie postaveného lešenia v intervaloch určených právnymi a technickými normami, takáto lehota pre revíziu lešenia v čase úrazu však ešte neuplynula a ani žiadne nedostatky žalobcovi neboli oznámené. Spoločnosť ENERGYCO s.r.o. prebrala na seba zodpovednosť aj za prípadné včasné oznámenie nedostatkov, ktoré by vznikli následkom užívania lešenia. Žalobca namietal, že nebol prizvaný na ohliadku priestoru bezprostredne po inkriminovanom úraze, pričom nevylučuje, že aj pred úrazom mohlo byť manipulované s časťou lešenia, kde vznikol tento úraz. Zároveň navrhol vykonať dokazovanie aj znaleckým posudkom znalca O.. C. č. 1/2018, ktorý bol pripojený k administratívnemu spisu a ktorý posudok mal byť znalcom aktualizovaný na základe pokynov vyplývajúcich z uznesenia Okresnej prokuratúry sp. zn. 3Pv 647/16/8803-31 z 22.06.2018. Podľa žalobcu závery znalca môžu prispieť k náležite zistenému skutkovému stavu veci a správny orgán mal povinnosť vyhodnotiť aj doplnený posudok, v ktorom sa už pred jeho doplnením konštatuje, že bezpečnostné predpisy porušil postihnutý pracovník.
10. Žalobca zároveň namietal aj nedodržanie hlavných zásad správneho konania (pravidlá stanovené v § 32 až 40, § 46, § 47 a nasl. Správneho poriadku) tým, že mu nebol umožnený prístup k dôkazom a fotografiám v spise a na mieste úrazu tak, ako to žiadal. Namietal, že neboli zabezpečené ani jeho procesné práva účastníka konania podľa § 33 ods.1 Správneho poriadku, pričom pri úkonoch zabezpečenia dokumentácie a dôkazov nebol žalobca na tieto úkony prizvaný a ani oslovený, teda nemal možnosť sa vyjadrovať a uplatňovať svoje práva v tejto fáze správneho konania. Žalobca vytýkal administratívnemu orgánu aj porušenie § 32 Správneho poriadku, pretože tento si nezabezpečil potrebné doklady pre rozhodnutie tak, aby zistil presne a úplne skutočný stav veci. Zdôraznil, že správny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania, preto došlo k pochybeniu zo strany správnych orgánov, keď aj z vlastnej iniciatívy nevykonávali potrebné zisťovanie a dokazovanie a spoliehali sa len na im predloženú dokumentáciu, fotografie a vyjadrenia iných osôb. Naviac správny orgán nenariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či klince boli v podlážke a vo foršni, ani nevykonal iné úkony za účelom preverenia, či pracovníci na lešení, vrátane postihnutého pracovníka takéto klince u seba nemali v čase
nehody alebo ich nedemontovali, pretože podľa názoru žalobcu pracovníci užívajúci lešenie majú vo všeobecnosti tendenciu zasahovať do konštrukčných prvkov za účelom uľahčenia pracovného postupu. Správny orgán prvého stupňa aj napriek návrhom žalobcu nevykonal dokazovanie výsluchom osoby G. P.. Žalobca zdôraznil, že povinnosťou správneho orgánu bolo vyvinúť aj vyššiu mieru starostlivosti a opatrnosti pri zabezpečovaní dôkazov a formulácii záverov, najmä ak: „- predmetná časť lešenia (rebrík a podlážka) boli pred úrazom niekoľko dní opakovane v užívaní pracovníkmi na lešení (niekoľko desiatok a viaceré zmeny) a nič sa nestalo; je teda odôvodnený predpoklad, že do tohto lešenia bolo zasiahnuté.
- bolo preukázané, že dňa 05.11.2016 na základe Dokladu o kontrole lešenia po konečnej montáži žalobca odovzdal lešenie ENERGYCO s.r.o. (ten následne MILO MONTAGE s.r.o., kde prácu vykonával postihnutý ) bez vád,
- od dátumu protokolárneho odovzdania lešenia 05.11.2016 do času úrazu 13.11.2016 mal dennú kontrolu lešenia vykonávať samotný postihnutý (viď Protokol časť F, druhá a tretia odrážka). S touto namietanou otázkou sa správny orgán nevysporiadal a postihnutý ani žiadna iná osoba nedostatky neoznámili, najmä koordinátorovi bezpečnosti ani neprerušili práce,
- fotodokumentáciu z kotla vyhotovoval iný subjekt (závodný hasičský útvar U. S. Steel Košice) a nevyhotovoval ju ani policajný orgán ani správny orgán; s rebríkom a s podlážkou taktiež manipuloval tretí subjekt pri ich vyťahovaní (závodný hasičský útvar U. S. Steel Košice);
- fotodokumentácia je nedetailizovaná a nepostačujúca pre vyvodenie akýchkoľvek skutkových záverov;
- miesto, kde podlážka spadla na podlahu kotla a miesto kde bola foršňa uložená neboli detailne ohliadnuté, zdokumentované a neboli ani zabezpečené od dňa úrazu 13.11.2016 do 16.11.2016 (ohliadka inšpektorom);
- postihnutý mal na základe Povolenia na prácu dodávateľa z 13.11.2016, v rozpore so závermi a požiadavkami vyplývajúcimi z tohto dokumentu vstúpiť do uzavretého priestoru bez zabezpečovacích prvkov, ktoré sa vyžadovali podľa tohto Povolenia; tieto závery vyplynuli zo zistení znalca O.. C. v posudku 01/2018, s ktorým žalobca mal možnosť sa oboznámiť až na základe informácie od žalovaného. Žalobca poukazuje na informácie znalca na posledných 2 stranách II. časti posudku a na jeho závery v časti III. posudku, bod 3: „Porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri práci boli zistené zo strany poškodeného zamestnanca v príčinnej súvislosti s udalosťou". V priamom rozpore sú tak závery žalovaného i IP Košice ohľadne príčinných súvislostí a porušení predpisov so závermi znalca vyplývajúcimi z uvedeného znaleckého posudku. Tento rozpor nebol v konaní odstránený.
- žiaden subjekt žalobcovi neoznámil nedostatky v lešení za účelom ich odstránenia (do dnešného dňa sporná lešenárska podlážka a foršňa nebola ukázaná žalobcovi za účelom vyjadrenia alebo preskúmania, prípadne uplatnenia iných návrhov );
- IP Košice, napriek e-mailovej žiadosti účastníka konania z 19.03.2018, odmietol pred vydaním rozhodnutia (dňa 11.04.2018) sprístupniť originálne fotografie, ktoré by mohol preskúmať znalec alebo osoba oslovená účastníkom tvrdiac, že už zaniklo právo účastníka na takýto úkon; žalobca tento záver nezdieľa.
- výpovede a informácie osôb uvádzaných žalovaným nepostačujú pre zistenie skutkového stavu, sú neurčité a vytrhnuté z kontextu a súvislostí; výpovede osôb p. P., zahraničných zamestnancov MILO MONTAGE s.r.o. p. J., M. i C.. T. sú nepriame dôkazy (tieto osoby nemohli priamo a bezprostredne vnímať okolnosti pádu), na ktorých správny orgán založil svoje závery. Tieto výpovede nemôžu byť vyhodnotené ako dôveryhodné nakoľko inými tvrdeniami by mohli pre seba založiť nebezpečenstvo a priznanie zodpovednosti. IP Košice poukazuje na osobu I. E. Q. ako na prekladateľa, ale žalobca nenachádza túto osobu v zozname prekladateľov ani tlmočníkov a vznikajú pochybnosti o správnosti poskytnutých informácií týchto zahraničných osôb,
- žalovaný i IP Košice nevyhodnotili dôkazy jednotlivo a v súvislostiach, ale prihliadli na subjektívne názory a vyjadrenia „pravdepodobne" a pod., ako to už bolo naznačené vyššie. Žalobca sa nemôže zbaviť dojmu, že sa nehľadala pravda, ale je tu badateľná snaha účelovo vyberať a spájať určité informácie s opomínaním iných informácií svedčiacich v prospech žalobcu.
- jediné priame dôkazy - podlážka a foršňa neboli znalecky preskúmané a neboli ani zabezpečené pre potreby dôkazov a správneho konania tak, aby nevznikali pochybnosti ohľadne stôp klincov (milimetrických ) v týchto predmetoch a aby závery mohli byť odborne preskúmané (aj žalobcom). Naopak tieto predmety boli preskúmavané inšpektorom až po 3 dňoch od úrazu v miestach v prašnom i tmavom prostredí, ku ktorým mali prístup iné osoby a so subjektívnym vnímaním tejto osoby, čo podľa žalobcu nepostačuje;
- v trestnom konaní existuje aj posudok alebo závery znalca z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (O.. C.), ktorý bol pripojený k administratívnemu spisu a z ktorého naopak vyplýva pochybenie
postihnutého; žalobca navrhuje vyžiadať si v súdnom konaní aktualizované závery znalca z tohto posudku z trestného konania (ak už sú) a vykonať dokazovanie;
- žalovaný v Rozhodnutí 2 vykonáva úkony nad rámec štandardnej činnosti odvolacieho orgánu a svojim postupom a dôvodením ide nad rámec záverov a zistení vyplývajúcich z Rozhodnutia 1 a postupu prvostupňového orgánu. Žalobca má za to, že žalovaný v Rozhodnutí 2 argumentačne nahrádza a dopĺňa činnosť IP Košice, na ktorú žalovaný poukazoval ako na nedostatočnú pri zrušení Rozhodnutia 1. V Rozhodnutí 2 sú uvádzané také skutočnosti, ktoré neboli uvádzané zo strany IP Košice (napr. zmluvný vzťah medzi žalobcom a ENERGYCO ). Týmto postupom sa tak podľa žalobcu obchádza inštančnosť správneho konania a oprávnenie žalobcu vyjadrovať sa k záverom a zisteniam prvostupňového orgánu.
- oporu nemá ani správnym orgánom uložená sankcia 33.000,-- eur pri nesprávne zistenom skutkovom stave a pri nepreukázaní porušenia právnych povinností žalobcom, následkom ktorých mal podľa žalovaného vzniknúť pracovný úraz s následkom smrti (§ 19 ods.1 písm.a) zákona č. 125/2006 Z.z.)”
11. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že podľa jeho názoru závery žalovaného správneho orgánu a vytýkané porušenie na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, pretože atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia a príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah pričinenia následkov musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. V danom prípade to nie je preukázané, pretože na pád postihnutého zamestnanca nemal vplyv ani údajný absentujúci statický výpočet a ani spôsob preukázania únosnosti lešenia vytvoreného medzi jednotlivými šotmi a pád z dôvodu vytýkaného nezaistenia proti posunutiu nie je v správnom konaní podľa žalobcu relevantne a dôkazne preukázaný. Naviac statický výpočet sa dá realizovať len na základe podkladov z projektovej dokumentácie technológie kotla, ktorého vlastníkom je USSK, DZ Energetika a žalobca žiadal výkresy od kotla za účelom spracovania takéhoto statického prepočtu. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, preto považoval žalobca rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa za nezákonné a nepreskúmateľné.
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.03.2019 žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že pri rozhodovaní tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho právneho posúdenia a obe rozhodnutia boli vydané za riadnej akceptácií zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods.1, 2, 3 a 4, § 32 ods.1, § 33 ods.1 a 2 a § 46 Správneho poriadku. Vyslovil presvedčenie, že v priebehu správneho konania bez akýchkoľvek pochybnosti zo strany žalobcu bolo preukázané spáchanie zistených deliktov príčinne súvisiacich so vznikom závažného pracovného úrazu s následkom smrti, ktorý dňa 13.11.2016 utrpel postihnutý Ľ. C.. K ďalším žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol nasledovné: „K dokladu o kontrole lešenia po konečnej montáži zo dňa 05.11.2016, na ktorý žalobca vo svojej žalobe poukazuje a ktorý má podľa žalobcu preukazovať, že predmetné lešenie bolo dňa 05.11.2016 odovzdané a bolo postavené v spôsobilom stave a v súlade s platnými právnymi predpismi, žalovaný uvádza, že na tieto námietky nemôže vzhliadnuť z dôvodu, že získané dôkazy, jednak obstarané v štádiu šetrenia vzniknutej udalosti, ako i získané/dožiadané v rámci prebiehajúceho odvolacieho konania, jednoznačným spôsobom a bez akýchkoľvek pochybností potvrdzujú tú skutočnosť, že dané inkriminované lešenie v okamihu jeho odovzdávania nebolo účastníkom konania zmontované plne v súlade s platnými predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v súlade s platnou STN 73 8101, t.j. že nebolo v čase jeho prechodu v súlade s bezpečnostnými a stavebnými predpismi. Túto skutočnosť potvrdzujú a jednoznačne preukazujú zistenia, že zamestnanci vykonávajúci dohodnuté práce na stavbe, na ktorej došlo k šetrenej udalosti, sa sťažovali na stav lešenia v kotle a že p. C. (neb. postihnutý) volal lešenára, ktorý prišiel, kde spolu vošli do kotla, kde lešenár robil určité opatrenia. Tieto zistenia nepochybne vyplývajú zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 22.11.2016 spísanej s C. T. - zamestnancom spoločnosti MILO MONTAGE s.r.o. C. T. i v ďalšej zápisnici o podaní informácie, spísanej s ním o tri dni neskôr, t.j. dňa 25.11.2016, potvrdil, že pracovníci/zamestnanci žalobcu boli dňa 07.11.2016 dostaviť a upraviť lešenie, že nevykonávali práce na samotnej základnej podlahe, ale vykonávali práce na nadstavbe na ďalších podlažiach a že o týchto prácach nebol vyhotovený záznam v montážnom denníku, ani v žiadnom inom doklade. Túto tvrdenú skutočnosť potvrdil v zápisnici o podaní informácie, spísanej dňa 14.11.2016 i G. P. - hlavný majster spoločnosti ENERGYCO, s.r.o. a konateľ GKMECKO TRADE, s.r.o., ktorý taktiež uviedol, že spoločnosť PEVA, s.r.o. (žalobca), ktorá montovala/postavila lešenie, bola od odovzdania tohto predmetného lešenia toto inkriminované lešenie upravovať ešte dvakrát na základe požiadavky p. C. (neb. postihnutého), o čom
nebol zhotovený žiaden písomný záznam. Taktiež i v zápise z vypočutia svedka F. J. - zamestnanec spoločnosti ENERGYCO, s.r.o. (predloženého spoločnosťou ENERGYCO, s.r.o.) menovaný uviedol, že: „...celé lešenie bolo zle urobené, všetko sa hýbalo, podlážka sa dvíhala, keď som na to stúpil." Tieto zistené skutočnosti podľa žalovaného bez pochybností preukazujú, resp. vyvracajú tvrdenia žalobcu, že lešenie bolo dňa 05.11.2016 postavené a odovzdané v súlade s platnými právnymi predpismi. Na základe týchto zistení je evidentné, že žalobca na základe sťažností, resp. požiadavky neb. postihnutého (zamestnanec spoločnosti MILO MONTAGE, s.r.o.) bol upravovať lešenie, resp. vykonávať potrebné nevyhnutné opatrenia na lešení už na druhý deň po jeho odovzdaní, t.j. už dňa 07.11.2016, o čom sa nevyhotovil ani žiaden záznam a že úprava lešenia od jeho odovzdania, t j. odo dňa 05.11.2016, do vzniku šetrenej udalosti, t.j. do dňa 13.11.2016 do 09:10 hod., bola žalobcom z dôvodu sťažnosti, resp. požiadavky nebohého/predáka, realizovaná ešte druhýkrát, o čom znovu nebol vyhotovený žiaden záznam. Tieto zistené skutočností podľa žalovaného nepochybne preukazujú nevyhovujúci bezpečnostný stav lešenia po jeho konštrukčnej stránke a stav nesúladný s bezpečnostnými predpismi v čase jeho odovzdávania žalobcom spoločnosti ENERGYCO s.r.o. (objednávateľovi lešenia), t.j. dňa 05.11.2016. Žalovaný nemôže súhlasiť s tým, že po odovzdaní lešenia bol zodpovednou osobou za bezpečnosť lešenia neb. postihnutý, nakoľko on bol určený ako vedúci pracovnej skupiny kontrolovať každý deň stav odovzdaného lešenia, a to z dôvodu, že i keď neb. postihnutý bol síce osobou určenou na dennodennú kontrolu stavu lešenia pred začatím výkonu prác v čase jeho užívania, avšak tento mal za úlohu, resp. povinnosť robiť len vizuálnu kontrolu bezpečnosti predmetného lešenia odovzdaného žalobcom pred jeho užívaním, t. j. mal kontrolovať len to, či sa stav lešenia nezmenil oproti jeho stavu, v ktorom sa lešenie nachádzalo v čase jeho odovzdania žalobcom. V dôsledku uvedeného nemožno urobiť záver, že neb. postihnutý po odovzdaní lešenia mal zodpovedať i za konštrukčnú správnosť a bezpečnosť lešenia odovzdaného žalobcom. I podľa Rámcovej zmluvy o dielo č. 111/2013/RMS, založenej v žurnalizovanom predloženom administratívnom spise, podľa jej čl. 9.2, riziká z používania lešenia prechádzajú na užívateľa lešenia po jeho preukázateľnom písomnom odovzdaní, čo teda znamená, že na užívateľa lešenia prechádzajú len riziká z používania lešenia, nie však i riziká za konštrukčnú správnosť a bezpečnosť lešenia. Podľa tohto zmluvného článku akúkoľvek zmenu lešení musí nariadiť výlučne objednávateľ a túto zmenu musí výlučne vykonať len zhotoviteľ. Taktiež v čl. 6.17 tejto rámcovej zmluvy mali zmluvné strany dojednané, že v prípade ak zhotoviteľ (žalobca) zistí nesprávne užívanie lešenia má povinnosť upozorniť na túto skutočnosť objednávateľa písomne. Žalobca však nijakým relevantným dokladom nepreukázal, že by realizoval túto svoju zmluvnú povinnosť, že by písomne upozornil objednávateľa na nesprávne užívanie tohto inkriminovaného lešenia, a to i napriek tomu, že od odovzdania predmetného lešenia, t.j. odo dňa 05.11.2016 do vzniku daného závažného pracovného úrazu (do dňa 13.11.2016) realizoval na základe požiadavky neb. postihnutého dva výjazdy za účelom opravy/úpravy tohto odovzdaného lešenia. Ak by teda žalobca (i v čase týchto svojich dvoch výjazdov) zistil nesprávne užívanie lešenia jeho užívateľom, využil by zmluvný čl. 6.17 danej zmluvy a užívateľa lešenia by písomne upozornil na jeho nesprávne užívanie, žalobca však takýto úkon neurobil, čo svedčí o tom, že takúto skutočnosť počas užívania jeho užívateľom nezaznamenal, v dôsledku čoho možno prijať nepochybný záver, že užívateľ lešenia dané inkriminované lešenie odovzdané žalobcom užíval správne a nerobil konštrukčné, či iné zásahy do daného lešenia.
V dôsledku týchto zistení možno s určitosťou tvrdiť, že do konštrukcie daného lešenia počas jeho užívania užívateľom nedošlo k zásahom zo strany tretích osôb. Túto skutočnosť bez výhrad a určito potvrdzujú i dôkazy získané v štádiu šetrenia danej vzniknutej udalosti, na základe hodnotenia, ktorých bolo zistené, že zásahy do konštrukcie lešenia zo strany tretích osôb neboli realizované. Uvedené výslovne potvrdil v zápisnici o podaní informácie zo dňa 25.11.2016 F. J. (zamestnanec ENERGYCO, s.r.o.), ktorý na otázku inšpektora práce: „Robil niekto zásah do konštrukcie lešenia?" jednoznačne a určito odpovedal, že: „Nie, nemám o tom vedomosť, že by niekto z nás zasahoval do lešenia." Skutočnosť, že zásahy do konštrukcie lešenia zo strany tretích osôb neboli realizované, v zápisnici o podaní informácie zo dňa 25.11.2016 výslovne potvrdil i D. M. (zamestnanec spoločnosti DÁVIDOV SK spol. s r.o.), keď uviedol, že: „...nemá vedomosť o tom, že by niekto zasahoval do lešenia. "Žalovaný na základe získaných dôkazov má jednoznačne potvrdenú tú skutočnosť, že jediné zásahy do inkriminovaného lešenia po jeho konečnom odovzdaní, t.j. po dni 05.11.2016, realizovala spoločnosť PEVA, s.r.o. (žalobca), a to dvakrát, na základe požiadavky neb. postihnutého p. C.. Na základe uvedených zistení je irelevantné a ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, že žalovaný nemá nijakým hodnoverným dôkazom preukázané neoprávnené zásahy do lešenia užívateľom. Žalobca tieto svoje pochybnosti ohľadne zásahov do lešenia zo strany užívateľa žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, sú to len dohady žalobcu, že mohlo dôjsť k zásahom do konštrukcie lešenia zo strany
tretích osôb, kedy žalobca v žalobe pripustil existenciu možnosti manipulácie s podlahou, avšak túto svoju domnienku žiadnym rukolapným dôkazom nepodložil.
Žalovaný sa nijako nemôže stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že tento účelovo spája a dáva do súvisu subjektívne a ničím nepodložené domnienky a pocity osôb, napr. F. J. (podľa neho neboli podlahové dielce medzi šotmi upevnené - nepodložený názor); C. T. (podlážka pravdepodobne nebola zaistená - subjektívny pocit); taktiež i neverifikovateľné a sprostredkované vyjadrenia C. T. o sťažnostiach na lešenie a vyjadrenia H. Q. (tento neuviedol, že spadnutá lešenárska podlážka nebola pribitá), ktoré ani neboli priamymi očitými svedkami úrazu. K tomuto žalovaný uvádza, že žalovaný vychádzal z relevantných informácií podaných osobami pohybujúcimi sa, resp. nachádzajúcimi sa na pracovisku, na ktorom v čase od odovzdania predmetného lešenia, t.j. odo dňa 05.11.2016 do dňa 13.11.2016 do 09:10 hod., kedy došlo ku vzniku uvedenej šetrenej udalosti, ktorí mali plnú vedomosť o skutočnostiach, ktoré sa v danom inkriminovanom časovom úseku diali na tomto pracovisku. Vyhodnotiť relevantné tvrdenia týchto osôb len za ničím nepodložené neverifikovateľné sprostredkované domnienky a subjektívne pocity, tak ako to vykresľuje žalobca, možno podľa žalovaného považovať za účelové a špekulatívne; podľa žalovaného dané osoby pohybujúce sa na pracovisku, na ktorom došlo k závažnému pracovnému úrazu s následkom smrti, kde zomrel človek, podali najrelevantnejšie informácie podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia smerujúce k čo najúčinnejšiemu objasneniu a zisteniu príčin tejto vzniknutej udalosti. Žalovaný považuje podozrenia žalobcu, že O.. P. (hlavný majster spoločnosti ENERGYCO, s.r.o., konateľ GKMECKO TRADE, s.r.o.) mohol mať na výsledku šetrenia udalosti protichodný záujem a že teda nemusel uviesť úplne pravdivé informácie, za dohady a domnienky, ktoré žalobca ničím nepodložil. Ani tvrdená skutočnosť, že F. J. (zamestnanec ENERGYCO, s.r.o.) nebol priamym svedkom vzniknutej udalosti, a preto podľa žalobcu nemôže jeho výpoveď preukazovať skutočnosti ohľadne porušenia právnych predpisov žalobcom nemôže obstáť a túto žalovaný považuje za plne irelevantnú, keďže v danom prípade sa jednalo o osobu, ktorá v danom čase, resp. v daný deň, keď došlo k úrazu vykonávala spolu s neb. postihnutým a s ostatnými osobami práce priamo v kotle, dokonca sa jedná o osobu, ktorá bola v daný inkriminovaný deň vo vnútri kotla a pohybovala sa po lešení, resp. mala priamy kontakt s predmetným lešením. Označiť podané informácie touto osobou za nepodložené a za subjektívne pocity je irelevantné a hrubo zavádzajúce. Obdobne i informácie podané C. T. (zamestnancom MILO MONTAGE s.r.o.) nemožno považovať za subjektívne ničím nepodložené pocity, tak ako ich označil žalobca, keďže i v tomto prípade sa jedná o osobu, ktorá v deň vzniku úrazu, v dôsledku ktorého zomrel neb. postihnutý, sa nachádzala na pracovisku, pracovala spolu s nebohým a rovnako v daný deň táto osoba vošla, resp. bola spolu s nebohým vo vnútri kotla a pohybovala so po inkriminovanom lešení.
F. J. (zamestnanec ENERGYCO, s.r.o.) v zápisnici o podaní informácie zo dňa 25.11.2016 na otázku inšpektora práce, či: „Boli podlahové dielce medzi šotmi upevnené?" jednoznačne odpovedal, že: „Podľa mňa nie." A na otázku inšpektora práce, či: „Všimli ste si, že trčali klince z jednotlivých dielcov?" jednoznačne a určito odpovedal, že: „Nie, dielce neboli od začiatku priklincované". Taktiež i do zápisu z vypočutia svedka (predloženého spoločnosťou ENERGYCO, s.r.o.) F. J. výslovne a určito uviedol, že: „...celé lešenie bolo zle urobené, všetko sa hýbalo, podlážka sa dvíhala, keď som na to stúpil." Uvedené tvrdenia podľa žalovaného v nijakom prípade nemožno považovať a vyhodnotiť len za domnienky a za subjektívne pocity, ako ich označil žalobca v správnej žalobe.
I C. T. (zamestnanec MILO MONTAGE s.r.o.) v zápisnici o podaní informácie zo dňa 22.11.2016 na otázku inšpektora práce, či: „Podlážka, ktorá spadla s poškodeným bola nejako poškodená pred pádom alebo bola nejako zaistená?" jednoznačne odpovedal, že: „Poškodená podlážka nebola a pravdepodobne nebola zaistená." a taktiež na otázku inšpektora práce, či: „Sťažovali ste sa na stav lešenia v kotle?" jednoznačným spôsobom odpovedal, že: „Áno, sťažovali sme sa, p. C. (neb. postihnutý) volal lešenára, ktorý prišiel a spolu vošli do kotla, ale aké opatrenia robili okolo lešenia to neviem, lebo som vtedy v kotle nebol." Skutočnosť, že C. T. v zápisnici potvrdil, že nevie, aké konkrétne opatrenia sa v kotle vykonali, nemôže automaticky negovať zistenú skutkovú okolnosť, že na predmetné lešenie boli sťažnosti. To, že inkriminované lešenie malo určité nedostatky, výslovne potvrdil v zápisnici zo dňa 25.11.2016 a v zápise z vypočutia svedka predloženého spoločnosťou ENERGYCO, s.r.o., zamestnanec ENERGYCO, s.r.o. F.F. J.. Takisto ani vyjadrenie C. T., ktorý na otázku ohľadne tohto, či podlážka, ktorá spadla s poškodeným bola nejako poškodená pred pádom alebo bola nejako zaistená, odpovedal okrem iného i slovným spojením „pravdepodobne" nemožno automaticky vyhodnocovať ako jeho subjektívny
pocit, keďže k tejto skutočnosti sa vyjadrovali viaceré osoby, ktoré svojím vyjadrením potvrdili uvedené tvrdenie C. T..
Pokiaľ sa jedná o vyjadrenia H. Q. (predák - lešenár žalobcu), ten v zápisnici o podaní informácie zo dňa 25.11.2016 na otázku inšpektora práce, či: „Prečo nebol upevnený dielec, ktorý bol preložený cez otvor, ktorý vznikol nerovnakou dĺžkou nadpájaných foršní?" odpovedal, že: „Nedopatrením sme tento dielec neprichytili." Tu nemožno súhlasiť so žalobcom, že sa nejednalo o dielec, ktorý by súvisel s pracovným úrazom, a to z dôvodu, že tu sa H. Q. vyjadroval k upevneniu dielca, ktorý bol preložený cez otvor kotla, do ktorého v konečnom dôsledku spadol neb. postihnutý spolu s neupevneným rebríkom, ako i drevenou podlahou. Je pravda, že na ďalšej strane zápisnice H. Q. na otázku, či bol aj dielec, na ktorom stál postihnutý upevnený, uviedol, že bol aj priklincovaný aj prichytený priečnou rúrkou upevnenou na stĺpiky nadstavby. Avšak v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 08.02.2017, vyhotovenej OR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície H. Q. - predák - lešenár žalobcu pripustil a priznal, že konkrétne tá podlážka, ktorá spadla s neb. postihnutým, nebola priklincovaná a že prečo to tak bolo nevie sa vyjadriť, že si myslí, že ju niekto zo zamestnancov dal nabok z dôvodu manipulácie s materiálom, a teda takto si uľahčoval prácu, ak mu niečo nepasovalo. Taktiež i R. T. - lešenár žalobcu v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 15.02.2017, vyhotovenej OR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície výslovne uviedol, že čo sa týka jednotlivých podrážok, ktoré sa nachádzali najmä na okraji kotla, že lešenár je povinný zabezpečiť podrážku proti posunutiu, v tomto prípade zaklincovať, pričom podľa vyjadrenia H. Q. všetky podlážky boli priklincované, avšak ako mal aj sám možnosť vidieť, tá ktorá sa prepadla na dno kotla, tak týmto spôsobom nebola zabezpečená, teda nenachádzali sa na nej klince a ani diery po klincoch, pričom, prečo tak nebolo urobené, sa vyjadriť nevie. Tieto zápisnice o výsluchu svedka si žalovaný od OR PZ v Košiciach dožiadal v rámci prebiehajúceho odvolacieho konania za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu a tieto žalovaný vyhodnocoval jednak každý samotne a jednak vo vzájomnej súvislosti s dôkazmi získanými počas šetrenia danej udalosti. V dôsledku zistených skutočností žalovaný nemôže súhlasiť so žalobcom, že tvrdenia pána H. Q. - predáka - lešenára žalobcu boli v jeho napadnutom akte len vytrhnuté z kontextu, práve naopak všetky jeho tvrdenia a vyjadrenia boli žalovaným vyhodnocované nielen jednotlivo, ale i v ich vzájomných súvislostiach.
Žalovaný uvádza, že dokonca i v zápisnici o obhliadke miesta činu OR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, datovanej dňom 13.11.2016 vyšetrovatelia príslušného policajného útvaru skonštatovali, že rebrík aj drevená podlaha z dna kotla bola vytiahnutá pred parný kotol - vybratá závodným hasičským útvarom; že konštrukčné prvky lešenia - trubky v niektorých častiach chýbajú, pravdepodobne ani neboli namontované.
Právny zástupca žalobcu v správnej žalobe má za to, že dôkaz (získaná fotodokumentácia) a závery O.. H. sú nesprávne a neobstoja, že nemôžu byť použité ako dôkaz; že vizuálne zhodnotenie stavu podlážky a foršne jedinou osobou O.. H. a za prítomnosti osoby ENERGYCO s.r.o., ktorá môže mať na výsledku protichodný záujem prináša so sebou subjektívne prvky vo vnímaní; právny zástupca žalobcu taktiež tvrdí, že išlo o prostredie kotla prašné, nedostatočne osvetlené, ťažko vnímateľné okom detailne, že drevená foršňa bola dlhodobejšie používaná a má svoju prirodzenú pórovitosť, kde diery nemusia byť voľným okom vôbec pozorovateľné; je toho názoru, že skutočnosť existencie stôp po klincoch je možné zistiť len odborným posúdením.
Vo vzťahu k týmto žalobným dôvodom právneho zástupcu žalobcu žalovaný argumentuje tým, že pri ustálení skutkového stavu ohľadne toho, či sa na lešenárskej podlahe, ktorá sa prepadla s neb. postihnutým nachádzali stopy po klincoch (diery) alebo samotné klince, ktorými by bol tento podlahový dielec uchytený vychádzal okrem iných dôkazov i z ohliadky priestoru miesta úrazu vykonanej inšpektorom práce O.. H. H. dňa 16.11.2016; z fotodokumentácie vyhotovenej na žiadosť polície závodným hasičským útvarom U. S. Steel Košice, s.r.o. dňa 13.11.2016 a súčasne i zo zápisnice o podaní informácie G. P. - hlavný majster spoločnosti ENERGYCO, s.r.o. a konateľ GKMECKO TRADE, s.r.o.
Z dôkazu - ohliadka priestoru miesta úrazu vykonanej inšpektorom práce O.. H. H. dňa 16.11.2016 vyplýva, že bolo zistené, že na foršni, na ktorej bol uložený podlahový dielec, sa nenachádzali žiadne stopy po klincoch, ktorými by bol prichytený podlahový dielec k foršniam a že kontrolou lešenárskej podlahy, ktorá sa prepadla s postihnutým, bolo inšpektorom práce zistené, že sa na nej nenachádzajú žiadne stopy po klincoch (diery) ani samotné klince, ktorými by bol podlahový dielec uchytený. Tieto
závery potvrdzuje i zaistená fotodokumentácia z miesta úrazu zo dňa 13.11.2016, vyhotovená na žiadosť polície závodným hasičským útvarom U. S. Steel Košice, s.r.o., z ktorej je evidentne zrejmé, že na strane od steny kotla nebola okrem spodnej priečnej rúrky upevnená žiadna krátka lešenárska rúrka, ktorá by pridržiavala podlahový dielec, ktorý sa uvoľnil a spadol. Ohliadkou ostatných častí pracoviska na lešení bolo zistené, že v priestore, kde sa po dĺžke nadpájali foršne bol otvor, ktorý vznikol nerovnakou dĺžkou foršní prekrytý lešenárskou podlahou výstuhou otočenou hore, ktorý nebol zabezpečený proti posunutiu pootočeniu.
Podľa žalovaného nemôžu obstáť ani tvrdenia žalobcu, že išlo o prostredie kotla prašné, nedostatočne osvetlené, a preto nemôžu byť závery O.. H. správne, a to z dôvodu, že v zápisnici o podaní informácie zo dňa 25.11.2016 G. P. - hlavný majster spoločnosti ENERGYCO, s.r.o. a konateľ GKMECKO TRADE, s.r.o. deklaroval, že inšpektor práce dňa 16.11.2016 zisťoval, či dielec, ktorý spadol s postihnutým bol upevnený klincami takým spôsobom, že inšpektor práce na vyčistenie foršni v mieste, kde mala byť upevnená lešenárska podlážka použil štetec a metličku. I pán G. P. potvrdil, že i podľa jeho vizuálnej kontroly sa na uvedených foršniach nenachádzali žiadne diery po klincoch a že kontrolovaná lešenárska podlážka nebola upevnená.
V tejto spojitosti žalovaný chce poukázať na tvrdenia H. Q. - predák - lešenár žalobcu, ktorý v zápisnici o podaní informácie zo dňa 25.11.2016 pri popise podrobného postupu, resp. spôsobu montáže lešenia poznamenal, že: „Jednotlivé podlážky prichytíme k foršniam klincami o dĺžke 63 mm. Klince nezatlčieme úplne, necháme ich vyčnievať kvôli ľahšej demontáži." Už aj z tohto podania informácie možno usúdiť, že keďže žalobca pri montáži lešenia nezatĺka klince úplne, ale ich nechá vyčnievať, že uvedené evokuje fakt, že stopy po klincoch je možné zistiť i vizuálnou fyzickou obhliadkou/kontrolou, ktorú v danom šetrenom prípade nevykonávala len jediná osoba O.. H. H. - inšpektor práce, ako to mylne tvrdí žalobca, ale spolu s touto osobou inšpektora práce vykonával vizuálnu obhliadku dielca, ktorý spadol spolu s neb. postihnutým do kotla i G. P. - hlavný majster spoločnosti ENERGYCO, s.r.o. a konateľ GKMECKO TRADE, s.r.o.
V ďalšej časti správnej žaloby právny zástupca žalobcu tvrdí, že závery žalovaného ohľadne zásahov tretích osôb do lešenia nemajú oporu v administratívnom spise, že miesto lešenia a uloženia foršne na lešení nebolo chránené a zabezpečené pred neoprávnenými vstupmi a zásahmi; právny zástupca dôkazy získané správnym orgánom z nezabezpečeného a nechráneného prostredia považuje za dôkazy nezákonné; tvrdí, že existuje možnosť, že s touto podlahou mohol niekto manipulovať, napr. z dôvodu manipulácie vyše 3 m dlhých kusov oceľových rúr.
K tomuto žalobnému argumentu žalovaný uvádza, že uvedené tvrdenia žalobcu o neoprávnenej manipulácii tretích osôb do miesta lešenia nie sú na mieste, nakoľko sa v prípade žalobcu jedná len o jeho ničím nepodložené tvrdenia, resp. o tvrdenia nepodložené žiadnymi rukolapnými dôkazmi; tieto sú založené len na dohadoch a domnienkach žalobcu, že eventuálne mohol niekto manipulovať s miestom lešenia, čo však žalobca nemá podložené nijakým dôkazom.
Žalovaný v tejto súvislosti argumentuje, že získané dôkazy zachytávajúce lešenie, resp. miesto úrazu boli obstarané legitímne a plne v súlade so zákonom. Tvrdenia žalobcu o nezákonnosti týchto získaných dôkazoch Inšpektorátom práce Košice nie je na mieste a nie je podložené žiadnym relevantným dôkazom. Naviac žalovaný pri ustálení daného skutkového stavu v súvislosti so šetrením príčin vzniknutého úrazu s následkom smrti postihnutého vychádzal okrem iného nielen z vlastnej fotodokumentácie vyhotovenej O.. H. H. dňa 16.11.2016, ale i z fotodokumentácie vyhotovenej na žiadosť polície závodným hasičským útvarom U. S. Steel Košice, s.r.o. dňa 13.11.2016, ktoré hodnotil každú samostatne a obe v ich vzájomnej súvislosti.
K žalobnej námietke právneho zástupcu žalobcu, že Povolenie na prácu dodávateľa zo dňa 13.11.2016, podľa ktorého mal neb. postihnutý a jeho spolupracovníci, v rozpore so závermi plynúcimi z tohto dokumentu, vstúpiť do uzavretého priestoru bez zabezpečovacích prvkov, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu bezpečnostných predpisov neb. postihnutým, žalovaný uvádza nasledovné: z dokumentu - Povolenie na prácu dodávateľa zo dňa 13.11.2016 v jeho bode 8. označeného ako „Práce vo výške a ochrana pred pádom" výslovne a jednoznačne vyplýva, že ochranný postroj a bezpečnostné laná neboli potrebné. Uvedené vyplýva i zo zápisnice o výsluchu svedka R. T. zo dňa 15.02.2016, ako i zo zápisnice o výsluchu svedka H. Q. zo dňa 08.02.2017, ktorí zhodne uviedli, že po konečnej montáži lešenia, resp.
pri odovzdávaní do užívania sa určí akej farby bude štítok, ktorý určuje, či užívateľ lešenia pri jeho používaní je povinný používať bezpečnostný postroj alebo nie je povinný ho používať; že v uvedenom prípade sa jednalo o uzavretý priestor (stiesnený priestor) a tak uvedené lešenie pri jeho odovzdávaní dostalo označenie zeleným štítkom, nakoľko bola splnená norma určujúca takéto označenie (celistvosť podlahy), čo znamenalo, že osoby nachádzajúce sa na tomto lešení nemuseli používať bezpečnostný postroj.
Žalovaný si v priebehu odvolacieho konania obstaral znalecký posudok č. 01/2018 zo dňa 25.02.2018, vo veci prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.a) Trestného zákona, vyhotoveného O.. T. C., znalecký odbor: Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, na ktorý v odvolaní poukazoval žalobca, s týmto znaleckým posudkom sa dôkladne oboznámil a po jeho oboznámení zistil, že znalec na základe podkladov poskytnutých orgánmi činných v trestnom konaní v závere posudku vyvodil zodpovednosť za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany poškodeného/postihnutého a súčasne urobil záver, že zo strany spoločnosti MILO MONTAGE, s.r.o. (zamestnávateľ postihnutého) a zo strany iných zamestnancov nebolo zistené porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v príčinnej súvislosti s udalosťou.
Žalovaný uvádza, že z dôvodu, že závery doterajšieho vedeného trestného konania, ako i závery predmetného znaleckého posudku v čase rozhodovania žalovaným neriešili, resp. sa vôbec nedotkli riešenia otázky zodpovednosti žalobcu za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v príčinnej súvislosti s touto šetrenou udalosťou (naviac vedené trestné konanie nebolo právoplatne skončené so záverom o vyvodení jedinej zodpovednosti za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany postihnutého) a z dôvodu, že oba správne orgány (Inšpektorát práce Košice, ako i žalovaný) mali na základe dôkazov získaných v priebehu šetrenia vzniknutej udalosti nepochybne preukázané porušenie predpisov príčinné súvisiacich so vzniknutým závažným pracovným úrazom zo strany žalobcu, pristúpil žalovaný k sankcionovaniu žalobcu.
Žalovaný vo vzťahu ku skutočnosti, že závery znaleckého posudku poukazujú na to, že porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v príčinnej súvislosti s udalosťou bolo konštatované na strane poškodeného/postihnutého, uvádza, že tento odborný záver znalca rešpektuje a v spojení s touto skutočnosťou argumentuje tým, že zistenie porušenia bezpečnostných predpisov zo strany poškodeného/postihnutého nemá za následok, resp. nezakladá žalobcovi, pri súčasnom náležitom preukázaní porušení bezpečnostných predpisov zo strany žalobcu, žiaden liberačný dôvod, ktorý by ho zbavoval zodpovednosti za spáchanie preukázateľne zistených skutkov z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci príčinné súvisiacich so šetrenou udalosťou (inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty).“
13. Žalobca v replike zo dňa 02.02.2020 trval na dôvodoch podanej správnej žaloby a s tvrdeniami žalovaného v písomnom vyjadrení nesúhlasil.
14. Na repliku žalobcu žalovaný duplikou zo dňa 19.02.2020 uviedol, že trvá na všetkých svojich stanoviskách v tejto veci, ako aj dôvodoch rozhodnutia tak správneho orgánu prvého stupňa, ako aj preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.
15. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasledujúcich zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP), rozhodujúc o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasledujúcich SSP) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj po oboznámení sa s úplným administratívnym spisom správneho orgánu, na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je, a preto túto procesným postupom podľa § 190 SSP zamietol.
16. Vo veci sa uskutočnilo pred súdom pojednávanie dňa 17.06.2020, na ktorom zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Do zápisnice o pojednávaní uviedol: „Žalobca má za to, že predmetná vec nie je jednoduchá z hľadiska skutkového ani právneho a nechtiac nejakým spôsobom sa dostal do pozície štatistu. A to štatistom preto, lebo podľa správnych orgánov mal žalobca pochybiť, a byť zodpovedný, a to napriek tomu, že aj keď protokolárne odovzdal lešenie bez vád, v tomto prípade práve jemu je ukladaná sankcia. Žalobca má za to, že práve iná osoba,
ktorá preberala a užívala toto lešenie by mala niesť zodpovednosť a preukazovať zabezpečenie a splnenie týchto bezpečnostných predpisov. My tvrdíme, že aj v rámci nesprávneho právneho posúdenia v podstate by som povedal zo strany žalovaného a správnych orgánov, správne orgány vyložili tieto bezpečnostné predpisy bez ohľadu na dôležitý dokument, ktorý je práve protokol o odovzdaní, resp. protokol o konečnej kontrole po montáži lešenia, ktorý bol vyhotovený dňa 05.11.2016, pričom samotný zástupca spoločnosti ENERGYCO potvrdil v podstate uvádzané taktiež aj v dokumentoch zo strany žalovaného, že si objednali jednoducho tieto práce a dodávku lešenia. Toto lešenie bolo na základe tohto protokolu odovzdané, je tam jasný podpis osoby, ktorá preberá takéto lešenie. To znamená v takomto prípade jednoducho správne orgány vyložili aplikáciu týchto právnych noriem ohľadne bezpečnosti na lešení v čase úrazu a sankciu podľa týchto bezpečnostných predpisov na nás, v tomto prípade na žalobcu, ktorý však lešenie a priestor v danom čase vôbec nijakým spôsobom už neužívali, nemali tam svojich zamestnancov, pretože ho odovzdali protokolárne a bez vád, čo bolo potvrdené práve týmto protokolom. To je jedna vec, na ktorú by som si dovolil poukázať, a aj z tohto hľadiska je práve napadané rozhodnutie v spojitosti s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nepreskúmateľne arbitrárne, to znamená správny orgán nedostatočne odôvodnil, prečo napriek skutočnosti odovzdania tohto lešenia v tomto prípade a že tam nemal žalobca žiadnych svojich zamestnancov, v podstate ani nebol pritom nejakým spôsobom zamestnávateľom vo vzťahu k poškodenému, prečo on má zodpovedať ku dňu 13.11.2016, a v danom čase tam pôsobili úplne iné zamestnávateľské subjekty, ktoré boli spoločnosti ENERGYCO, MILO MONTAGE, to znamená aj z tohto hľadiska to odôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú kladené na obsah správneho rozhodnutia v zmysle § 47 ods.3 SSP. Veľmi podstatná vec, vôbec nie je jasné v podstate, že pri vyhodnocovaní dôkazov a skutkového stavu, ktoré boli rozhodujúce dokumenty a dôkazy označené priamo v rozhodnutí. Neuvádza sa, ktorá dokumentácia, ktorá listina, ktorá fotografia pod akým číslom. V čase, keď ja som bol nahliadnuť do správneho spisu, tento správny spis bol absolútne nesúrodý, tvorený rôznorodou dokumentáciou, ktorá nebola nejakým spôsobom očíslovaná, žurnalizovaná, nemôžeme vylúčiť by som povedal, že existovali, že nám boli k dispozícii dané všetky doklady, ktoré nejakým spôsobom boli dostupné. Takisto ako vidím túto fotodokumentáciu v tomto prípade, ona taktiež je tvorená nejakým súborom, ale v rámci rozhodnutia napadaného rozhodnutia a taktiež v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím, vôbec sa nepoukazuje a nezdôrazňuje na nejaké detaily, nepoukazuje sa, že kde a o akú podlážku malo ísť, kde a o akú foršňu malo ísť, kde je to miesto v tomto prípade. Jednoducho dostali sme sa do pozície štatistu, a práve preto podľa nášho názoru, ak by sa aj dospelo k nejakým úvahám ohľadne toho, že či žalobca zodpovedný je, bolo nevyhnutné z nášho pohľadu, aby sme tie jednotlivé prvky, ktoré podľa žalovaného majú preukazovať v podstate našu zodpovednosť, že tam neboli klince, že to nebolo priklincované, je to pórovitý materiál v podstate, ktorý nejakým spôsobom neumožní zistiť, či tam nejaký klinec bol alebo nebol, je to prašné prostredie, viackrát sa zdôrazňuje, že tam sa permanentne prášilo, to znamená, nie je možné stopercentne bez znaleckého dokazovania zistiť, či tam tie klince boli, neboli atď. A takéto dokazovanie sme navrhovali od začiatku my, nevieme dodnes, čo sa stalo s týmito dielmi, s tou foršňou, s tou podlážkou, atď., a toto nikdy nebolo zodpovedané v rámci správneho konania. To je jedna vec. Ďalšia vec, dovoľujem si poukázať taktiež aj to, že samotný žalovaný sa stotožnil vo svojom napadanom rozhodnutí s námietkou právneho zástupcu žalobcu, t.j. mňa o tom, že závery znaleckého posudku poukazujú nato, že porušenie predpisov na zaistenie BOZP v príčinnej súvislosti s udalosťou bolo konštatované na strane postihnutého poškodeného. Takýto záver žalovaného a stotožnenie je de facto v rozpore s konštatovaním, že žalobca má zodpovedať v tomto prípade, lebo jednoducho tá sankcia je uložená za nejaké porušenie bezpečnostných predpisov v spojitosti v príčinnej súvislosti so smrteľným úrazom. Na jednej strane znalec O.. C. konštatuje, že sa jedná o nejakú príčinnú súvislosť v dôsledku činnosti poškodeného postihnutého a na druhej strane samotný žalovaný na nás nejakým spôsobom poukazuje, že my máme zodpovednosť. Takže, k tomuto by som povedal ďalšie doplňujúce skutočnosti a podstatou sa pridržiavam existujúcich vyjadrení. V prípade, že by súd považoval za vhodné v priestoroch súdu sa taktiež nachádza bývalý prokurista žalobcu O.. P., ktorý by mohol teoreticky vypovedať ako svedok. Poviem to otvorene, my sme sa taktiež snažili do lešenárskej foršne, to je hrubá doska, ktorá je pórovitá, nabili sme tam klince a dali sme ukázať nejakej osobe, ktorá pritom nebola, že či videla tie stopy po klincoch, tá osoba to jednoducho nenašla. Aj z tohto hľadiska poukazujeme na nesprávnosť a nezákonnosť tohto rozhodnutia.“ Zástupkyňa žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní uviedla: „My sme sa rozsiahlo vyjadrili v našom vyjadrení k správnej žalobe. Nechcem sa nejako rozširujúco vyjadrovať, ale jednoducho my ako žalovaný máme za to, že disponujeme relevantnými dôkazmi, ktorými sme preukázali, že to lešenie aj napriek tomu, že doklad o kontrole lešenia po konečnej montáži vyvoláva dojem, že to lešenie bolo v poriadku pri odovzdávaní, ale v rámci šetrenia vzniknutého úrazu, kde zomrel človek, boli obstarané zápisnice, jednak aj inšpektormi práce, bolo tam aj OR PZ, ktoré
tiež zabezpečilo zápisnice o výsluchu osôb, ktoré boli prítomné v čase, kedy došlo k úrazu. Ja by som len v krátkosti chcela poukázať na tvrdenia napr. C. T., ktorý do zápisnice, ktorú vyhotovili .... Lešenár žalobcu sa vyjadril, že zamestnanci sa sťažovali na stav toho odovzdaného lešenia, že žalobca bol niekoľkokrát, konkrétne 2x vykonávať úpravy na tomto lešení. Taktiež sa tam spomína aj to, že bola dostavba, že bola požiadavka zo spoločnosti ENERGYCO, aby sa dostavalo to lešenie nad kotol. A ja som v znaleckej časti v podstate našla tiež vyjadrenie lešenára žalobcu, ktorý uviedol, že tá dostavba sa realizovala 05.11.2016. To znamená, že jednoducho, keď tam prišiel žalobca 07.11.2016 zo všetkých zápisníc vyplýva, že sťažovali sa zamestnanci, že to lešenie nebolo v poriadku, že jednoducho sa hýbe, že nebolo zaistené, čiže nám ako správnemu orgánu ako žalovanému, keďže na danom pracovisku zomrel človek, sme vychádzali z týchto vyjadrení zamestnancov, že aj napriek tomu dokladu, ktorý vyzerá, že je v poriadku, to lešenie nezodpovedalo všetkým bezpečnostným predpisom a Slovenským technickým normám. Ja by som len chcela poukázať na dodatok č. 1 k znaleckému posudku, kde nám ako žalovanému, si neviem vysvetliť na základe akých konkrétnych dokladov znalec hodnotil, že vlastne spoločnosť PEVA, teda žalobca, bol dňa 08.11.2016 vyhotovovať nadstavbu lešenia nad pôvodné lešenie. Nám to nevyplynulo zo žiadnych dokladov, ani z tých dokladov, ktoré predložili orgány činné v trestnom konaní, ani z dokladov, ktoré zabezpečili inšpektori v rámci šetrenia. Dokonca v znaleckom posudku som našla informáciu od lešenára žalobcu, že tá dostavba lešenia sa realizovala 05.11.2016, a nie 08.11.2016. Žalovaný si nevie vysvetliť, že na základe akých konkrétnych dokladov znalec dospel k takémuto záveru a potom k tvrdeniu, že od 08.11.2016 do 13.11.2016 neboli žiadne zásahy vykonávané, nakoľko z našich dokladov vyplýva, že 2x tam prišli, ale nebol o tom vyhotovený žiadny záznam. Nevyhotovil sa ani do montážneho denníka, takže vychádzali sme z týchto skutočností. Z toho titulu sme vlastne vyvodili zodpovednosť vo vzťahu k žalobcovi a bola mu uložená sankcia a taktiež v krátkosti ešte, čo sa týka zodpovednosti, že keď sa odovzdalo lešenie, aj keď sme sa k tomu vyjadrovali, sme poukazovali na tú Rámcovú zmluvu o dielo, a aj keď nebohý mal povinnosť denno- denne kontrolovať stav tohto lešenia, ale on mal povinnosť kontrolovať len ten stav, či nedošlo k zmenám počas užívania od odovzdania. Podľa nášho názoru nebohý postihnutý, ktorý aj keď bol vedúci pracovnej skupiny, nemôžu naňho preniesť zodpovednosť za konštrukčnú správnosť lešenia. A čo sa týka toho, že bola vytvorená fotodokumentácia, že bola prehliadka aj inšpektorom, tak nebol on tam sám, bol tam aj s hlavným majstrom spoločnosti ENERGYCO, a obaja vizuálne potvrdili, že jednoducho nevidieť tam stopy, diery po klincoch a v tejto súvislosti by som chcela poukázať aj na vyjadrenie H. Q. - lešenára žalobcu, ktorý vlastne k spôsobu montáži toho lešenia uviedol, že oni vlastne tie klince nezatĺkajú úplne, že tie klince vytŕčajú, takže z toho titulu sme sa uzniesli na tom, že aj pri takejto fyzickej kontrole bolo možné vizuálne zistiť, či tá lešenárska podlážka bola upevnená klincami alebo nebola.“ Následne správny súd procesným postupom podľa § 116 SSP vo veci vyhlásil rozsudok dňa 08.07.2020.
17. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav a či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.
18. Podľa § 6 ods.1 písm.d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.
19. Podľa § 14 ods.3 vyhlášky MPSVaR SR č. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov, podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou sú uvedené v prílohe č. 6.
20. Podľa čl. 3.7 prílohy č. 6 vyhlášky MPSVaR SR č. 147/2013 Z.z., konštrukčné súčasti lešenia musia byť zaistené proti posunutiu alebo pootočeniu. Ukladajú sa tak, aby pracovná podlaha lešenia bola čo najtesnejšia.
21. Podľa čl. 2.1 prílohy č. 6 vyhlášky MPSVaR SR č. 147/2013 Z.z., kolektívne zabezpečenie, ktorým sú ochranné a záchytné konštrukcie, napríklad zábradlie, ochranné ohradenie, lešenie, poklop, záchytné ohradenie, záchytné lešenie alebo záchytná sieť, musí byť dostatočne pevné a odolné proti vonkajším silám a nepriaznivým vplyvom a upevnené tak, aby bezpečne unieslo predpokladané namáhanie. Jeho únosnosť sa musí preukázať statickým výpočtom alebo iným spôsobom.
22. Podľa § 19 ods.1 písm.a) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov o inšpekcii práce a o zmene zákona o nelegálnej práci, Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods.1 písm.a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,-- eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000,-- eur.
23. Podľa ods.6 označeného zákonného ustanovenia, Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na: a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm.a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
24. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 67/1971 Zb. v znení neskorších predpisov - Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa ods.2 označeného zákonného ustanovenia, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
25. Podľa § 34 ods.1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa ods.4 označeného ustanovenia zákona, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa ods.5 označeného ustanovenia zákona, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
26. Podľa § 47 ods.3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
27. Podľa § 59 ods.1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
28. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Inšpektorát práce Košice, ako prvostupňový správny orgán zhrnul zistenia o vyšetrení úrazu poškodeného Ľ.Í. C. do Protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č. IKO-08-16-2.2P-J1-17 zo dňa 06.02.2017, v ktorom v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu neboli zistené porušenie bezpečnostných predpisov zo strany poškodeného, jeho zamestnávateľa a ani zo strany kontrolovaného subjektu (t.j. zamestnávateľa
poškodeného MILO MONTAGE, s.r.o.), zo strany žalobcu (zhotoviteľa lešenia) však boli zistené tieto nedostatky: „- došlo k porušeniu § 6 ods.1 písm.d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 14 ods.3 a čl. 3.7. prílohy č. 6 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov v tom, že konštrukčná súčasť lešenia - pracovná podlaha na ktorej bol prenosný rebrík a ktorá spadla dňa 13.11.2017 s postihnutým Ľ. C., vytvorená z lešenárskeho podlahového dielca otočená výstuhami v tvare písmena „Z“ smerom hore, ktoré bolo postavené a dodané firmou PEVA s.r.o. Traťová l/A, 04018 Košice, na stavbe „oprava 2. prehrievača na PK5“ na pracovisku U. S. Steel Košice, DZ Energetika, nebola zaistená proti posunutiu.
- došlo k porušeniu s § 6 ods.1 písm.d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 14 ods.3 a čl. 2.1. prílohy č. 6 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov v tom, že kolektívne zabezpečenie na stavbe „oprava 2. prehrievača na PK5“ na pracovisku U. S. Steel Košice, DZ Energetika, ktorým je aj lešenie - podlaha lešenia nebola dostatočne pevná a odolná voči vonkajším silám a nepriaznivým vplyvom a nebola upevnená tak, aby bezpečne uniesla predpokladané namáhanie,
- došlo k porušeniu § 6 ods.1 písm.d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 14 ods.3 a čl. 2.1. prílohy č. 6 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov a čl. 4.1.7 a čl. 6.2 tretia veta pracovno-bezpečnostného postupu pre montáž a demontáž lešení do kotlov Kl - K6, č. PBP - PV
- 02 - 1/2012 schváleného 13.12.2012 vydaného firmou PEVA s.r.o., Traťová l/A, 04018 Košice, v tom, že únosnosť lešenia ktoré bolo postavené a dodané firmou PEVA s.r.o., Traťová l/A, 04018 Košice, na stavbe „oprava 2. prehrievača na PK5" na pracovisku U. S. Steel Košice, DZ Energetika nebola preukázaná statickým výpočtom, alebo iným spôsobom (pracovno-bezpečnostný postup pre montáž a demontáž lešení do kotlov Kl- K6 č. PBP-PV-02-1/2012 schválený 13.12.2012), neobsahuje statický výpočet ani iný spôsob preukázania únosnosti lešenia vytvoreného medzi jednotlivými šotmi.“
29. Z vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uzavrel, že v konaní pred správnym orgánom bolo preukázané porušenie vyššie označených ustanovení zákona, konkrétne § 6 ods.1 písm.d) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a to v nadväznosti na označené podzákonné normy. Porušenie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, za ktoré správny orgán sankcionoval žalobcu patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie však zavinenie. Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou (zákon č. 125/2006 Z.z.). Na základe takejto právnej konštrukcie zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že došlo k porušeniu zákonom uložených povinností, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, alebo opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je tak úplne nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa a ani okolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok.
30. Žalobné dôvody žalobcu uplatnené v správnej žalobe možno stručne zhrnúť do niekoľkých oblasti a to predovšetkým žalobca namietal podstatné porušenie procesných práv účastníka konania a nedodržanie hlavných zásad správneho konania, tvrdil, že vytýkané porušenie predpisov na úseku bezpečnosti ochrany zdravia pri práci nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, teda žalobca nesúhlasil so skutkovými závermi administratívneho orgánu a ďalej, že aj v prípade, ak by sa dopustil takéhoto porušenia uložených povinností, tieto neboli v príčinnej súvislosti s následkom vzniknutého pracovného úrazu, t.j. so smrťou poškodeného zamestnanca.
31. Vo vzťahu k týmto žalobným dôvodom správny súd poukazuje na to, že administratívnym orgánom zistený a ustálený skutkový stav považuje za dostatočne preukázaný, pretože všetky vykonané dôkazy a to tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne preukazujú, že predmetné lešenie zmontované žalobcom, ktoré
žalobca odovzdal dňa 05.11.2016 prostredníctvom formulára - Kontrola lešenia po konečnej montáži, nebolo postavené, resp. zmontované v súlade s platnými predpismi o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci a v súlade s STN 73 81 01, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že zamestnanci vykonávajúci dohodnutej práce na stavbe, na ktorej došlo neskôr smrteľnému pracovnému úrazu sa sťažovali na stavbu lešenia a postihnutý zamestnanec volal lešenára, zamestnanca žalobcu, ktorý prišiel, vošiel do kotla a robil bližšie nezistené opatrenia. Uvedené nepochybne vyplýva zo zápisnice o podaní informácie spísanej s C. T., zamestnancom spoločnosti MILO MONTAGE s.r.o. Naviac z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že pracovníci žalobcu boli neskôr predmetné lešenie opravovať ešte dvakrát, a to na základe požiadavky postihnutého zamestnanca, o čom síce nebol vyhotovený žiaden písomný záznam, v zápisnici o podaní informácie zo dňa 14.11.2016 to však potvrdil G. P., hlavný majster spoločnosti ENERGYCO, s.r.o. V týchto súvislostiach preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že predmetné lešenie bolo dňa 05.11.2016 odovzdané a bolo aj postavené v spôsobilom stave a v súlade s platnými právnymi predpismi. Neobstojí ani námietka, že po odovzdaní lešenia zodpovednou osobou, za bezpečnosť lešenia zodpovedal práve postihnutý pracovník, pretože ako vedúci pracovnej skupiny mal povinnosť kontrolovať každý deň stav lešenia. Aj správny súd zdôrazňuje, že postihnutý zamestnanec bol síce osobou určenou na denno-dennú kontrolu stavu lešenia pred začatím výkonu prác, jeho povinnosťou však bolo robiť len vizuálnu kontrolu bezpečnosti predmetného lešenia, teda mal kontrolovať len to, či sa stav lešenia nezmenil oproti jeho stavu, v ktorom sa lešenie nachádzalo v čase odovzdania. V dôsledku takéhoto názoru preto nemožno prijať záver, že postihnutý mal po odovzdaní lešenia aj zodpovednosť za prípadné konštrukčné nedostatky, resp. nedostatky pri jeho samotnom zhotovení. Správny súd poukazuje na Rámcovú zmluvu o dielo č. 111/2013/RMS, podľa ktorej za konštrukčnú správnosť a bezpečnosť predmetného lešenia a to v súlade s bezpečnostnými a stavebnými normami zodpovedá zhotoviteľ, teda žalobca; na užívateľa lešenia v čase od okamihu jeho odovzdania mali prechádzať len riziká spojené s používaním lešenia, a nie aj riziká spojené s konštrukčnou správnosťou a bezpečnosťou. Naviac, z obsahu administratívneho spisu a z obsahu vykonaného dokazovania pred správnymi orgánmi nevyplýva, aby po odovzdaní lešenia zo strany tretích osôb došlo k akémukoľvek zásahu do konštrukcie predmetného lešenia. Správny súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania tak ako správny hodnotí záver žalovaného, že jediné zásahy do lešenia po jeho konečnom odovzdaní, t.j. po dni 05.11.2016 boli realizované žalobcom (prostredníctvom jeho zamestnancov), a to celkovo dvakrát, na základe požiadavky postihnutého zamestnanca Ľ. C., o čom však nebol vyhotovený žiaden záznam, uvedené bolo potvrdené aj hlavným majstrom spoločnosti ENERGYCO, s.r.o., ako aj zamestnancom spoločnosti MILO MONTAGE s.r.o., vierohodnosť informácií ktorých nebola žiadnym spôsobom spochybnená. Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že pre predmetné montované lešenie nebol spracovaný žiaden technologický postup a nebol doložený ani žiaden statický výpočet. Z informácií získaných počas šetrenia danej udalosti a to od zamestnancov žalobcu, lešenárov H. Q. (predáka), E. I. a R. T.S. bolo zistené, že na realizáciu podláh boli použité podlahové dielce rozmerov 120 × 50 cm a tieto boli uložené hore nohami, pretože kratšie dielce k dispozícii neboli. Predák žalobcu H. Q. v zápisnici o podaní informácie zo dňa 25.11.2016, ako aj v zápisnici o výsluchu svedka vyhotovenej ORPZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície zo dňa 08.02.2017 popísal bežný zaužívaný spôsob montovania predmetného lešenia, kde uviedol, že jednotlivé podlážky sa prichytia k foršniam klincami, avšak zároveň uviedol, že lešenárska podlážka, ktorá spadla s postihnutím, nebola prichytená. Túto skutočnosť potvrdil v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 15.02.2017 vyhotovenej tým istým odborom kriminálnej polície aj R. T., lešenár žalobcu. Práve s prihliadnutím na obsah týchto výpovedí a poskytnutých informácií nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že výpovede zamestnancov iných spoločností preukazujú iný skutkový stav, a teda vyššie označené výpovede sú neakceptovateľné, pretože samotní zamestnanci účastníka konania podali informácie, že lešenárska podlážka, na ktorej bol umiestnený rebrík postihnutého zamestnanca, nebola nedopatrením prichytená. Vo vzťahu k takémuto konštatovaniu neobstojí ani názor žalobcu, že vzhľadom na charakter a kresbu použitého materiálu lešenárskej podlážky, prípadné stopy po klincoch vizuálnou ohliadkou nie sú zistiteľné. To, že podlážka nebola v čase úrazu prichytená, vyplynulo priamo z informácií poskytnutých zamestnancami žalobcu, pričom nešlo o inú podlážku (tak ako to tvrdil žalobca v žalobe), na inom mieste predmetného lešenia.
32. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že orgánmi činnými v trestnom konaní bolo začaté trestné stíhanie, v rámci ktorého bol vyhotovený znalecký posudok prostredníctvom znalca O.. T. C., je potrebné uviesť, že závery tohto znaleckého posudku sa nedotkli riešenia otázky zodpovednosti žalobcu za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v príčinnej súvislosti so vzniknutou udalosťou. Správny súd poukazuje aj na to, že pri existencii objektívnej zodpovednosti žalobcu za
označený správny delikt (pri preukázaní porušenia predpisov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci), ani prípadné zistenie porušenia zákonných povinností zo strany iných osôb nezbavuje žalobcu jeho zodpovednosti za správny delikt, resp. nie je žiadnym liberačným dôvodom. V danej veci ide o zodpovednostný vzťah subjektu verejného práva vo vzťahu k štátu a pri zistenom porušení povinností, ktoré napĺňa skutkovú podstatu vytýkaného správneho deliktu, je povinnosťou správneho orgánu pristúpiť k uloženiu sankcie.
33. Vo vzťahu k uloženej sankcii za porušenie zákonom uložených povinností správny súd zdôrazňuje, že pri existencii objektívnej zodpovednosti za správny delikt, po preukázaní porušenia zákonnej povinnosti na úseku ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci vznikla správnemu orgánu zákonná povinnosť uložiť žalobcovi sankciu vo forme peňažnej pokuty, ktorá v prípade, ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, nemôže byť nižšia než 33.000,-- eur, a jej maximálna výška je limitovaná sumou 100.000,-- eur. Administratívne orgány uložili sankciu na dolnej hranici uvedeného rozpätia, rešpektujúc všetky zákonné kritéria pre uloženie sankcie vyplývajúce z ustanovenia § 19 ods.6 zákona o inšpekcii práce. Uložením takejto pokuty bola naplnená najmä jej preventívno-výchovná funkcia, tak aby sa žalobca v budúcnosti vyhýbal opakovaniu obdobných nedostatkov. Uložená sankcia má zároveň aj represívnu funkciu, ktorej výšku správny súd zhodne s administratívnym orgánom považuje za dostatočnú a je primeraná vzhľadom k porušeným povinnostiam s ohľadom na okolnosti prípadu. Správny súd zdôrazňuje, že v danom prípade v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalobcu došlo k pracovnému úrazu s následkom smrti, preto aj výška sankcie musí zodpovedať takémuto vážnemu následku a odzrkadliť záujem spoločnosti na tom, aby zákonom uložené povinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli bezpodmienečne dodržiavané, tak aby sa predchádzalo vzniku pracovných úrazov.
34. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd konštatuje, že administratívny orgán vo veci dostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, z takto zisteného a ustáleného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery a súdom neboli zistené v konaní pred správnymi orgánmi žiadne pochybenia procesného charakteru, ktoré by boli takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov, a to aj s prihliadnutím na ustanovenie § 195 SSP. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.
35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods.1 SSP a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods.1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods.1, 2 SSP).