Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoEk-4-2024.pdf
PDF · 79.86 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoEk/4/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Mariany Hirkovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 31 815 138, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom C. D., D. XXXX, o vymoženie sumy 187,21 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 2Er/627/2006 - 33 zo dňa 20.07.2022, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) rozhodol:
,,I. Exekúciu vedenú u súdneho exekútora A. E. D., F., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom G. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, pod sp. zn. 2Er/627/2006 (EX 10440/2008) vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi priznáva voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov exekúcie v plnom rozsahu, o výške ktorého rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. Súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný súdny exekútor dňa 08.11.2006 požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného; pre vymoženie pohľadávky priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 3152/2006 zo dňa 04.08.2006. Poverením zo dňa 16.11.2006 č. 5701 026109 exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného. Exekučný súd exekúciu zastavil s odkazom na ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, s odkazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6Cdo/105/2011, 3Cdo/146/2011, 5Sžo/13/2014), nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 243/2007, ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS, konštatujúc, že medzi oprávneným a povinnou išlo o spotrebiteľský vzťah založený formulárovou zmluvou o úvere. Povinná v postavení spotrebiteľa sa nachádzala v znevýhodnenom postavení vo vzťahu k možnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok, či neuzavretia rozhodcovskej doložky predloženej oprávneným ako súčasti všeobecných obchodných podmienok. Rozhodcovská doložka sa tak považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, povinnej, nepreukázanie individuálneho vyjednania tejto zmluvnej podmienky má za následok, že rozhodcovský súd nemal platne založenú právomoc konať a rozhodnúť. Predložený rozhodcovský rozsudok je tak nespôsobilým exekučným titulom, materiálne nevykonateľným, na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu.
Exekučný súd na tomto základe, s odkazom na § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Poukázal na to, že zmluva medzi oprávneným a povinným bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka a aplikácia právnych predpisov zameraných na ochranu práv spotrebiteľa preto nie je prípustná. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru tvoria neoddeliteľnú súčasť uzavretej zmluvy, pričom povinný túto skutočnosť vzal na vedomie pri uzatváraní zmluvy svojím podpisom, a to vrátane rozhodcovskej doložky, ktorá tvorí súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Nemôže byť preto považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, spotrebiteľa. Ide o legitímny inštitút, ktorý právny poriadok umožňuje použiť ako alternatívne riešenie prípadných sporov v zmluvných vzťahoch. Uzavretá rozhodcovská doložka dáva na výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom a práva povinného subjektu tak boli zachované. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
4. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Podľa ustanovenia § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 03.02.2006 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. v spojení s § 23a ods.1 zákona č. 634/1992 Zb. účinného v čase uzatvorenia zmluvy) majúcu formulárovú podobu, kde oprávnený vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a povinný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah.
9. Súčasťou zmluvy o úvere je rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského súdu.
10. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 MCdo9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Z formy a obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy v časti
všeobecných podmienok žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Rozhodcovská doložka teda nesporne nebola individuálne dojednaná.
11. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).
12. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08Asturcom ).
13. Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2004 zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola prebratá i Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je zrejmé z ust. § 879g Občianskeho zákonníka. Zákon č. 258/2001 Z. z. účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v tom istom čase účinný Obchodný zákonník úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahovali. Tieto právne predpisy v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, majú postavenie predpisov špeciálnych. Ust. § 1 ods.2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva.
14. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v zmluve o úvere je v priamom rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014. Keďže ale v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere Občiansky zákonník citované ustanovenie, ktoré bolo zavedené až novelou účinnou od 1.1.2008 neobsahoval a v zmysle § 879j Občianskeho zákonníka vznik právnych vzťahov a nároky vzniknuté pred 1.1.2008 je potrebné posudzovať podľa doterajších predpisov, neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil s použitím § 53 ods. 1a 4 Občianskeho zákonníka za použitia jeho eurokonformného výkladu.
15. Keďže predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v zmysle § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je neplatná, čo má za následok, že medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasledujúcich zák. č. 244/2002 Z.z., nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky - materiálne nevykonateľný. Exekučný titul je teda v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie súdom aj bez návrhu v zmysle § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní podľa § 45 ods. 1 písm. b/, v spojení s § 40 ods. 1 písm. a/ analogicky. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva.
16. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
17. Za daného stavu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).