Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/308/2013

Potvrdené rozhodnutím 23Co/13/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej v spore žalobcov: 1/ P. Z., nar. XX. T. XXXX, trvalo bytom O., t. č. bytom K. XX, O., 2/ I. N., nar. XX. U. XXXX, trvalo bytom ul. I. P. X. XXXX/XX, O., obaja žalobcovia zastúpení: JUDr. Milan Szőllőssy, advokát, Mlynská 28, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35570661, proti žalovanému: Union poisťovňa, a. s., Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31322051, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 9. júla 2020 č. k. 14C/308/2013-227, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej žalobu - o zaplatenie žalobcovi 1/ náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.683 eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 28.12.2013 do zaplatenia, a vyčísleného úroku z omeškania v sume 1.225,87 eur, - o zaplatenie žalobkyni 2/ náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.220 eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 28.12.2013 do zaplatenia, a vyčísleného úroku z omeškania v sume 512,92 eur, a v častiach o náhrade trov konania p o t v r d z u j e. II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu v 1. rade: ŠO. Z., B.. XX.X.XXXX, X. Č. XX, O. a žalobcu v 2. rade: I. N., B.. XX.X.XXXX, X. X. XX, O., obaja zastúpení: JUDr. Milan Szőllőssy, advokát so sídlom Mlynská 28, Košice, proti žalovanému: UNION poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.147 eur z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade zastavuje.

II. Súd žalobu o zaplatenie sumy 102 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 19.7.2013 do zaplatenia z titulu náhrady za bolesť, žalobu o zaplatenie sumy 6.708 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 28.12.2013 do zaplatenia z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a žalobu o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania v sume 1.225,87 eur vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade, zamieta.

III. Súd žalobu o zaplatenie sumy 50,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 19.7.2013 do zaplatenia z titulu náhrady za bolesť, žalobu o zaplatenie sumy 6.440 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 28.12.2013 do zaplatenia z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a žalobu o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania v sume 512,92 eur vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade, zamieta.

IV. Žalobca v 1. rade má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

V. Žalobkyňa v 2. rade má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou zo dňa 16.10.2013, podanou na tunajší súd dňa 18.10.2013, domáhali proti žalovanému náhrady škody z ublíženia na zdraví, keď žalobca v 1. rade sa domáhal zaplatenia sumy 4.347 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 19.7.2013 do zaplatenia a žalobkyňa v 2. rade sa domáhala zaplatenia sumy 2.173,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 19.7.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 16.10.2012 utrpeli pri dopravnej nehode v Trnave ťažké zranenia, keď boli na prechode pre chodov zrazení motorovým vozidlom zn. Fiat Multipla ev. č. O. XXX-J., vedeným vodičom T. B., čím sa vodič dopustil prečinu ublíženia na zdraví. Zodpovedný prevádzateľ mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla so žalovaným v zmysle . Pasívna legitimácia žalovaného vyplýva z a poistné krytie z . V dôsledku úrazu žalobca v 1. rade utrpel pomliaždenie hlavy, pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa, zlomeninu lonovej kosti, zlomeninu lopaty bedrovej kosti a zlomeninu krížovej kosti, v dôsledku čoho bol v ústavnom ošetrovaní od 16.10.2012 do 20.11.2012. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom, vypracovaného MUDr. G. L. dňa 15.2.2013, bolo hodnotenie bolestného stanovené vo výške 270 bodov. V dôsledku úrazu žalobkyňa v 2. rade utrpela pomliaždenie hlavy, zlomeninu lonovej kosti, zlomeninu krížovej kosti a tržnú ranu nosa, v dôsledku čoho bola v ústavnom ošetrovaní od 16.10.2012 do 20.11.2012. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom, vypracovaného MUDr. G. L. dňa 15.2.2013, bolo hodnotenie bolestného stanovené vo výške 135 bodov. V zmysle zákona č o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, výška náhrady za jeden bod sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom hodnota jedného bodu je 16,10 eur. Náhrada za bolestné žalobcu v 1. rade tak predstavuje sumu 4.347 eur a náhrada za bolestné žalobkyne v 2. rade predstavuje sumu 2.173,50 eur. Žalobcovia v 1. a 2. rade si dňa 17.4.2013 uplatnili u žalovaného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví. Uplatnené nároky na náhradu škody neboli žalovaným v zákonnej trojmesačnej lehote v zmysle ustanovenia , , a uspokojené.

3. Žalobcovia pred nariadením pojednávania vo veci samej, písomným podaním zo dňa 11.2.2014, doručeným súdu dňa 13.2.2014, upravili svoju žalobu a uplatnili si okrem bolestného aj nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a nárok na náhradu nákladov spojených s liečením. Žalobca v 1. rade sa domáhal zaplatenia sumy 12.880 eur za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného MUDr. G. L. dňa 15.7.2013, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené na 800 bodov. Žalobkyňa v 2. rade sa rovnako domáhala zaplatenia sumy 12.880 eur za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného MUDr. G. L. dňa 15.7.2013, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia aj žalobkyne v 2. rade ohodnotené na 800 bodov. Rozhodným obdobím určenia hodnoty 1 bodu pre stanovenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je rok 2012, v ktorom hodnota jedného bodu je 16,10 eur. Žalobcovia v 1. a 2. rade si dňa 26.9.2013 uplatnili u žalovaného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia spolu vo výške 25.760 eur a žalobkyňa v 2. rade si okrem toho uplatnila aj nárok na náhradu liečebných nákladov vo výške 70 eur. Ani tieto uplatnené nároky na náhradu škody neboli žalovaným v zákonnej trojmesačnej lehote uspokojené. O pripustení zmeny žalobného petitu súd rozhodol uznesením č.k. -59 zo dňa 6.10.2016, právoplatným dňa 20.10.2016.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.1.2015 žalobcovia oznámili, že žalovaný oznámením zo dňa 2.1.2015 plnil žalobcovi v 1. rade za bolestné sumu 4.245 eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 4.025 eur a žalobkyni v 2. rade plnil za bolestné sumu 2.123 eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 6.440 eur a za liečebné náklady sumu 70 eur. Z dôvodu úhrady týchto súm žalobcovia čiastočne zobrali svoju žalobu späť a súd konanie o nárokoch žalobcov v týchto sumách zastavil uznesením č.k. -59 zo dňa 6.10.2016, právoplatným dňa 5.11.2016.

V ďalšom konaní sa žalobca v 1. rade domáhal zaplatenia už len sumy 102 eur za bolestné a sumy 8.855 eur za sťaženie spoločenského uplatnenia s úrokom z omeškania, žalobkyňa v 2. rade sa domáhala zaplatenia už len sumy 50,50 eur za bolestné a sumy 6.440 eur za sťaženie spoločenského uplatnenia s úrokom z omeškania.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámil sa s Lekárskymi posudkami o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 15.2.2013, s uplatnením nároku žalobcov na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu bolestného zo dňa 17.4.2013, s Lekárskymi posudkami o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 15.7.2013, s uplatnením nároku žalobcov na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 26.9.2013, s príjmovým dokladom zo dňa 25.6.2013 na sumu 70 eur, so žiadosťou žalovaného o zaslanie dokladov k poistnej udalosti zo dňa 22.4.2013, s Oznámeniami škodovej udalosti z povinného zmluvného poistenia zo dňa 25.7.2013, so žiadosťou žalovaného o zaslanie záznamu o preverení oznámenia zo dňa

29.7.2013, so žiadosťou žalovaného adresovanou právnemu zástupcovi žalobcov o zaslanie dokladov k poistnej udalosti zo dňa 3.10.2013, s mailovou komunikáciou medzi žalovaným a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou zo dňa 30.12.2014, s oznámením o likvidácii poistnej udalosti a o úhrade plnenia zo dňa 2.1.2015, s Uznesením Okresnej prokuratúry Trnava č. -35 zo dňa 17.12.2014, so Znaleckým posudkom č. 107/2019 MUDr. Ľ. W. zo dňa 20.11.2019 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Žalobca v 1. rade v rámci svojej výpovede uviedol, že v roku 2012 utrpel dopravnú nehodu, pri ktorej ho z pravej strany zrazilo prichádzajúce auto v druhej časti prechodu pre chodcov. Pri dopravnej nehode mal polámané panvové krčky a utrpel zlomeninu pravého bedrového kĺbu, ktorý mu bol pri operácii ktorú musel podstúpiť, zafixovaný. Celkovo bol hospitalizovaný 5 týždňov na traumatológii, následne po dobu dvoch mesiacov chodil každý druhý deň na rehabilitácie a každé tri mesiace chodil na kontrolu. Pracovne neschopný bol od dopravnej nehody do júna 2013. Po prepustení z nemocnice musel ešte ďalšie dva mesiace používať barle. V čase dopravnej nehody bol zamestnaný v spoločnosti Rikstav s.r.o. Trnava, ktorá vykonáva správu cintorínov a kde robil pomníky. Tento pracovný pomer po ukončení PN musel rozviazať z dôvodu, že nemôže zdvíhať ťažké veci, iba veci maximálne do 15kg. Po dopravnej nehode sa zamestnal len na dohodu, pretože ho nikde nechceli zamestnať kvôli zdravotnému stavu. V súčasnej dobe pracuje v spoločnosti Bohna s.r.o. Malženice, kde robí montáž plotov, dlhodobo však nevie stáť na jednom mieste, potrebuje prenášať váhu na ľavú stranu pretože pravá strana ho bolí a nedokáže kvôli tomu dlho stáť. Zranenie ho obmedzilo aj v osobnom živote, napríklad nemôže prejsť dlhšiu trasu, tiež má narušený spánok, pretože môže spať len na jednej strane, má stále bolesti, okrem iného aj pri zmene počasie. Zranenie ho obmedzilo aj pri športovaní, keďže do doby zranenia si chodil relaxačne s partiou zahrať futbal, čo teraz už nemôže a tak futbal od tej doby absolútne nehrá. Iný šport nevykonával. Po nehode mal nastúpiť v septembri 2013 na kúpeľnú liečbu do Dudiniec, na ktorú nenastúpil, pretože 16.8.2013 bol vzatý do výkonu trestu odňatia slobody na 8 mesiacov. Počas PN si po dobu dvoch mesiacov sám dával injekcie, okrem toho žiadne ďalšie injekcie, ani infúzie a ani lieky neužíval, len počas výkonu trestu mu bol kvôli bolestiam predpísaný liek Amiral. Od doby, kedy pri chôdzi po dobu dvoch mesiacov po prepustení z nemocnice potreboval barle, ďalšiu zdravotnú pomôcku pri chôdzi nepoužíval. V súčasnej dobe, keď dlhšie stojí, mu pravidelne opúcha pravá noha pri členku, tiež ho bolí komplet celá panva, oba kĺby a obe nohy, pretože prenáša váhu na druhú nohu, trpí aj bolesťami spodnej časti chrbtice. Žalobca ďalej uviedol, že nie je pri žiadnych bežných potrebách odkázaný na pomoc druhej osoby. Nie je možné povedať, že niektoré bežné denné činnosti po dopravnej nehode nie je schopný vykonávať, pretože on moc tých denných vecí predtým nevykonával, nakoľko bol v práci. Tesne pred dopravnou nehodou žalobca požil alkohol, čo po nehode bolo zistené, keď mal alkohol v krvi 0,017 promile.

6. Žalobkyňa v 2. rade v rámci svojej výpovede uviedla, že pri dopravnej nehode mala zlomený bedrový kĺb, panvové ramienka a narazenú sánku v dôsledku čoho jej nezapadajú kosti v sánke a na noc má nosiť sánkovú dlahu. Po dopravnej nehode jej bol urobený röntgen, CT a boli jej podávané infúzie, žiadnu operáciu nepodstúpila. Po dobu štyroch týždňov jej boli podávané injekcie na riedenie krvi, iné injekcie jej podávané neboli. Brala lieky od bolesti Tramal, a to najskôr v infúziách. Po nehode bola hospitalizovaná 5 týždňov, pracovne neschopná bola buď do konca apríla alebo do začiatku mája 2013. Ešte po prepustení z nemocnice, 5 týždňov používala barle. V čase dopravnej nehody bola zamestnaná na dohodu o vykonávaní práce v spoločnosti RASKEN, táto spolupráca bola ukončená z dôvodu, že nemali pre ňu už voľné miesto. Asi rok po dopravnej nehode sa zamestnala v spoločnosti Sedita, kde 12 hodín počas pracovnej zmeny stála, po troch mesiacoch bola PN a boli jej podávané magnéziové injekcie, preto bol tento pracovný pomer s ňou rozviazaný. V súčasnej dobe je zamestnaná v spoločnosti Metal design Trnava, kde upratuje v rozsahu 6 hodín. Obmedzenia po dopravnej nehode má pri bežnej chôdzi, kedy ju pri dlhej chôdzi bolí kĺb, tiež má ťažkosti pri chôdzi hore do schodov. Pred dopravnou nehodou nešportovala. Odkedy jej boli podávané magnéziové injekcie, ďalšie injekcie, infúzie ani lieky, kvôli poškodeniu zdravia pri nehode neužívala, rovnako tak ani žiadnu zdravotnú pomôcku pri chôdzi. V čase bezprostredne pred dopravnou nehodou požila alkohol, čo bolo po dopravnej nehode v sanitke aj zistené. V súčasnej dobe trpí bolesťami dolnej časti chrbtice aj krčnej chrbtice, od nehody nemôže ani spať na bruchu kvôli týmto bolestiam. Po príchode z práce, nie je schopná vykonávať už žiadne činnosti, ľahne si a ide spať, pretože jej stačí, keď chodí v robote 6 hodín a prejde do práce a naspäť pešo, čo je vzdialenosť 5 km.

7. Právny zástupca žalobcov zdôvodnil požadovanú výšku 16,10 eur za jeden bod pri náhrade za bolesť ustanovením , podľa ktorého pre stanovenie rozhodného roku z ktorého sa pri určení hodnoty bodu vychádza, nie je podstatný vznik samotného poškodenia zdravia, ale vznik nároku na náhradu za bolesť z tohto poškodenia. V zmysle , pri určení výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, má rozhodujúcu úlohu lekársky posudok, pretože až týmto je možné nárok na náhradu za bolesť kvantifikovať a definovať ho v určitej výške. Lekársky posudok sa v zmysle zákona vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený a ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. V zmysle predmetného zákona, sa bolesťou rozumie okrem samotného poškodenia zdravia aj ujma spôsobená jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, čo znamená, že aj náhrada za bolesť sa ako nárok neposkytuje len za samotné poškodenie zdravia ale aj za jeho následnú liečbu. Preto uvedený nárok nemôže vzniknúť skôr ako je ukončená minimálne primárna liečba poškodenia zdravia. Z predložených lekárskych správ je zrejmé, že obaja žalobcovia sa aj v roku 2013 podrobovali liečbe utrpených zranení a prebiehala u nich ešte rehabilitácia následkov týchto zranení. Z toho dôvodu nárok na náhradu za bolesť nemohol vzniknúť skôr ako v roku 2013 a ani rozhodný rok pre určenie hodnoty bodu nemohol byť skôr ako rok 2013. Pokiaľ ide o zvýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, uvedené zvýšenie zákon zveruje výlučne do posúdenia hodnotiaceho lekára a zvýšenie bodového hodnotenia nie je podmienené výnimočnosťou trvalých následkov, prípadne ich závažnosťou. Práve lekársky posudok je legitímnym dokladom ktorým poškodení preukazujú svoj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške zodpovedajúcej bodovému hodnoteniu v posudku uvedenom. Poskytovateľ náhrady nemôže s výškou bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku polemizovať, prípadne bodové hodnotenie a k tomu zodpovedajúcu výšku náhrady svojvoľne krátiť. V prípade pochybností o správnosti hodnotenia, mohol poskytovateľ náhrady požiadať o vydanie znaleckého posudku v zmysle zákona, v opačnom prípade môže posudok jedine akceptovať a poskytnúť poškodeným náhradu v požadovanej výške. Ako vyplýva z zákona, pre dôvodnosť zvýšenia bodového hodnotenia je rozhodujúci najmä vek poškodeného, v ktorom utrpel poškodenie zdravia a zohľadnenie možnosti jeho uplatnenia v rôznych oblastiach života. Žalobcovia utrpeli úraz vo veku 40 rokov, teda na vrchole svojho produktívneho veku, kedy je uplatnenie osoby v živote a spoločnosti najširšie, preto rovnaké trvalé poškodenie zdravia, hoci aj menšieho významu, má rozdielne následky v prípade osoby na vrchole produktívneho veku a v prípade osoby, ktorá je napr. už vo veku dôchodkovom. Z toho dôvodu je zvýšenie, ktoré urobil hodnotiaci lekár v posudkoch, plne dôvodné. Z predložených lekárskych správ vyplýva, že v dôsledku trvalých následkov uvedených v posudkoch o sťažení spoločenského uplatnenia, je u žalobcov mierna porucha mobility spojená s bolestivosťou a to aj pri statickej záťaži. Žalovaný podľa názoru právneho zástupcu žalobcov neurobil nič preto, aby zistil rozsah sťaženia spoločenského uplatnenia, napriek tomu bez odborného posúdenia určuje jeho výšku. Návrh na doplnenie dokazovania znalcom, preto považuje za nehospodárny. Žalobcovia si u žalovaného uplatnili svoje nároky na náhradu za bolesť podaním zo dňa 17.4.2013 a nároky na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podaním zo dňa 26.9.2013. Žalovanému spolu s uplatnením nárokov žalobcovia predložili všetku potrebnú dokumentáciu vrátane záznamu o dopravnej nehode, lekárskych posudkov a lekárskych správ. Tlačivá, ktoré žalovaný zaslal žalobcom na vyplnenie, neobsahovali žiadne nové údaje, ktoré by už žalovaný nemal k dispozícii, preto bol pokiaľ ide o úroky z omeškania toho názoru, že žalovaný mal všetky potrebné informácie a dokumentáciu k dispozícii včas a žalobcovia výšku svojich nárokov preukázali už pri samotnom uplatnení svojich nárokov. Už z predloženého uznesenia o začatí trestného stíhania a zo záznamu o dopravnej nehode muselo byť žalovanému zrejmé, že je daná objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla za túto škodu, v dôsledku čoho bola daná povinnosť žalovaného plniť v lehote troch mesiacov v zmysle . Pokiaľ žalovaný v tejto lehote neplnil, vystavil sa omeškaniu.

8. Žalovaný s nárokmi uplatnenými žalobcami nesúhlasil, nakoľko bol toho názoru, že im nepatria. Hodnotenie bolestného lekárskymi posudkami v oboch prípadoch akceptuje, namieta však výšku náhrady za bolesť ako bola vypočítaná žalobcami. Napriek tomu, že žalobcovia správne vychádzajú pri výpočte z ustanovenia o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, nie je správne určenie rozhodného obdobia pre určenie hodnoty 1 bodu z ich strany, keď za rozhodné obdobie považujú rok 2012, i keď svoje tvrdenie, že ich nárok vznikol v roku 2013 ničím neodôvodnili. Žalobcovia utrpeli zranenia pri dopravnej nehode dňa 16.10.2012 a už v tento deň bol známy rozsah ich zranení. Hospitalizácia, ktorú si vyžiadali zranenia žalobcov, bola ukončená dňa 20.11.2012, takže najneskôr tohto dňa musel byť ich zdravotný stav ustálený, keďže boli z

nemocnice prepustení. Lekársky posudok sa vypracováva na žiadosť žalobcov, pričom nie je ustanovené v akom časovom rozpätí od nehody to môže byť, takže to môže byť aj rok po nehode. Stanovenie hodnoty bodu podľa dátumu vypracovania lekárskeho posudku, by bolo v rozpore so zákonom, pretože poškodení by si mohli účelovo nechať posudky vypracovať neskôr, aby tak docielili priznanie vyššej hodnoty bodu. Žalovaný poukázal aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp. zn. zo dňa 25.10.2012, podľa ktorého momentom vzniku nároku na náhradu škody je moment, kedy poškodený utrpel škodu na zdraví, t.j. pri dopravnej nehode. Preto mal žalovaný za to, že správne vypočítaná výška náhrady za bolesť je u žalobcu v 1. rade suma 4.245 eur a u žalobkyne v 2. rade suma 2.123 eur, keďže nárok na náhradu vznikol v roku 2012. Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok 2011 bola 786 eur, z toho 2 % predstavuje suma 15,72 eur. Suma 4.245 eur bola žalobcovi v 1. rade a suma 2 123 eur bola žalobkyni v 2. rade uhradená dňa 7.1.2015. Keďže žalobcovia si uplatňujú náhradu za bolesť v sume, ktorá predstavuje rozdiel medzi nimi vypočítanou výškou náhrady a žalovaným vypočítanou výškou náhrady, uplatnený nárok v tejto časti žalovaný namietal. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v 1. rade, poukázal na lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 15.7.2013, v ktorom žalovaný namietol položku 323a, ohodnotenú posudzujúcim lekárom na 300 bodov. Podľa prílohy č. 1 k , predmetná položka 323a (porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice a s poruchou funkcie dolných končatín u žien do 45 rokov) nemôže byť stanovená u muža - žalobcu. Správne teda mala byť použitá položka 323c (porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice a s poruchou funkcie dolných končatín u mužov). Posudzujúci lekár ohodnotil predmetnú diagnózu žalobcu počtom bodov na dolnej hranici bodového rozpätia, len určil nesprávnu položku, preto by aj pri správne určenej položke, mala byť táto hranica zachovaná tak, ako to lekár zamýšľal v posudku, a to počtom bodov 150. U žalobcu neboli zo zdravotnej dokumentácie zistené poruchy funkcie dolných končatín, ani žiadna porucha panvového kruhu ani pohyblivosti či funkcie chrbtice. Mierne bolesti, ktoré žalobca pri vyšetrení udával, zodpovedajú dolnej hranici bodového hodnotenia predmetnej položky bez potreby jeho zvýšenia na dvojnásobok. S druhou stanovenou položkou 393a žalovaný súhlasil, nemal však preukázanú potrebu zvýšenia hodnotenia na dvojnásobok. Po takomto zvýšení je stanovený počet bodov 200, čo považuje za neprimerané a neodôvodnené, aby v zdravotnej dokumentácii konštatované ľahké obmedzenie pohyblivosti žalobcu bolo dané na úroveň stredne ťažkého stupňa obmedzenia pohyblivosti. V lekárskom posudku zo dňa 15.7.2013 predloženom žalobkyňou, žalovaný akceptuje stanovenú položku 323a vzhľadom k tomu, že ide o ženu a jej lonová kosť bola zhojená veľkým kalusom, aj keď nemala popísané žiadne poruchy statiky ani dynamiky driekovej chrbtice, ani poruchu funkcie dolných končatín. Posudzujúci lekár ohodnotil predmetnú diagnózu žalobkyne počtom bodov na dolnej hranici bodového rozpätia a takéto hodnotenie žalovaný považuje za dostatočné, takže neakceptuje zvýšenie bodového hodnotenia na dvojnásobok. Rovnako tak ani v prípade druhej stanovenej položky u žalobkyne - 393a, nepovažuje žalovaný za preukázaný dôvod na zvýšenie hodnotenia na dvojnásobok, keďže vyšetrením bolo zdokumentované hojenie kosti pomocou veľkého kalusu, čo malo na funkciu ľavého bedrového kĺbu minimálny následok, pohyb v kĺbe je na úrovni ľahkého stupňa postihnutia, čo zodpovedá dolnej hranici bodového hodnotenia predmetnej položky bez potreby jeho zvýšenia na dvojnásobok. Posudzujúci lekár odôvodnil zvýšenie hodnotenia na dvojnásobok u oboch žalobcov obmedzením ich života v oblasti športovej, pracovnej a spoločenskej s prihliadnutím na ich vek. Takéto obmedzenie však žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali a preto žalovaný namieta zvýšenie bodového hodnotenia, pre ktoré by bolo potrebné preukázať, že by v predmetnej veci išlo o prípad osobitného zreteľa. Žalobcovia nepredložili jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že boli uznanými invalidmi, alebo dôkaz, ktorý by preukazoval práve osobitný zreteľ daného prípadu. Uvedené posudky hodnotiaceho lekára sú identické bez podrobného zohľadnenia skutočností, ktoré ho viedli k zvýšeniu bodového ohodnotenia, i keď ide o dispozitívne ustanovenie a nie každé poškodenie zdravia znamená automatické zvýšenie bodového ohodnotenia a to až na dvojnásobok. Žalobcovia pred úrazom žili bežným spôsobom života, neboli angažovaní vo verejnom alebo športovom živote, v dôsledku úrazu sa nestali bezvládnymi, ochrnutými, neschopnými vykonávať bežné denné činnosti a nestali sa odkázanými na pomoc inej osoby. Z posudku nie je jasné, či žalobcovia v súčasnej dobe sú nejako obmedzení vo svojom osobnom živote, či kvôli zraneniam prišli o prácu, alebo ju museli zmeniť. Žalovaný dňa 7.1.2015 vyplatil žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v nespornej výške 4.025 eur (150 bodov + 100 bodov vynásobené 16,10 eur/ hodnota jedného bodu pri nároku vzniknutom v roku 2013, kedy bol ustálený zdravotný stav a vypracovaný znalecký posudok). V ten istý deň vyplatil aj žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v nespornej výške 6.440 eur (300 bodov + 100 bodov vynásobené 16,10 eur). Nárok žalobcov uplatnený nad vyplatenú sumu žalovaný nepovažuje

za preukázaný. Z výsluchu žalobcov vyplynulo, že k ukončeniu ich pracovných pomerov po dopravnej nehode došlo z ich strany. Tiež vzhľadom na skutočnosti, ktoré vo svojich výpovediach uviedli, nebolo v konaní preukázané, že zvýšenie hodnotenia ich sťaženia spoločenského uplatnenia bolo odôvodnené. Z týchto dôvodov žalovaný v priebehu dokazovania navrhol, aby súd nariadil vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku, ktorý si on sám nemohol iniciatívne nechať vypracovať, pretože podľa zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, v prípade pochybností, si len poškodení môžu nechať vypracovať kontrolný znalecký posudok. Čo sa týka úrokov z omeškania, s ich uplatnením žalovaný nesúhlasil, poukázal pritom na ustanovenie o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zákon stanovuje, že poškodený musí svoje nároky preukázať. K jednoznačnému preukázaniu, že vinníkom dopravnej nehody bol poistený žalovaného, došlo až ukončením trestného stíhania, pretože z prvotného záznamu o dopravnej nehode vyplývalo, že žalobcovia vo večerných hodinách vbehli do prechodu pre chodcov, boli pod vplyvom alkoholu a nebolo evidentné, akou mierou sa podieľali na dopravnej nehode. Počas trestného konania bolo vykonávané znalecké dokazovanie a preto žalovaný nemohol plniť skôr, takže sa do omeškania nedostal. Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu bolestného listom doručeným dňa 19.4.2013. Na tento list žalovaný reagoval žiadosťou zo dňa 22.4.2013 o zaslanie vyplneného tlačiva „Oznámenie poškodeného o poistnej udalosti“. Vyžiadané vyplnené tlačivo od žalobcov sa mu vrátilo dňa 26.7.2013. Keďže z neho vyplynulo, že nehodu, pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví žalobcov, vyšetrovala polícia, žalovaný dňa 29.7.2013 požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru a aj poisteného vodiča T. B. o zaslanie konečnej správy polície, prípadne právoplatného rozhodnutia s uvedením konkrétneho vinníka predmetnej udalosti. Nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia si žalobcovia uplatnili listom doručeným dňa 30.9.2013. Na tento list žalovaný reagoval dňa 3.10.2013 žiadosťou adresovanou právnemu zástupcovi žalobcov o zaslanie lekárskych správ žalobcov a konečnej správy polície, keďže v tom čase mu stále nebola doručená ani z polície ani od poisteného. Právny zástupca žalobcov zaslal žalovanému ich zdravotnú dokumentáciu, avšak v prílohe listu doručenom dňa 14.11.2013, vyžiadané rozhodnutie polície priložené nebolo. Až dňa 30.12.2014 bolo žalovanému doručené uznesenie Okresnej prokuratúry Trnava č.k. -35 zo dňa 17.12.2014, ktorým bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie proti vodičovi, poistenému žalovaného. Po doručení tohto dokladu, žalovaný poistnú udalosť žalobcov zlikvidoval a dňa 7.1.2015 im vyplatil poistné plnenia. Svoju povinnosť tak splnil podľa zákona a to ho v zmysle a zákona o povinnom zmluvnom poistení zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania, pretože pohľadávka žalobcov sa do doby zlikvidovania udalosti nestala splatnou. V tomto smere poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.11.2018. Žalovaný bol ďalej toho názoru, že žalobcom bola vyplatená dostatočná suma a to aj s poukazom na to, že pri dopravnej nehode boli pod vplyvom alkoholu. Aj v uznesení Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 17.12.2014 bolo skonštatované, že na vzniku dopravnej nehody malo vplyv aj nesprávne konanie chodcov, ktorí vstupom do vozovky vyvolali vznik kritickej situácie. Dôvodnosť zvýšenia bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad rozsah 1/3, žalobcovia v konaní ničím nepreukázali.

9. Podľa a veta prvá (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

11. Podľa o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

12. Žalobcovia súdu listinami preukázali, že dňa 17.4.2013 si u žalovaného uplatnili nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví titulom bolestného podľa lekárskych posudkov o bolestnom MUDr. G. L. zo dňa 15.2.2013. Dňa 26.9.2013 si uplatnili nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia na základe lekárskych posudkov o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr.

G. L. zo dňa 15.7.2013. Z oznámenia zo dňa 2.1.2015 vyplynulo, že žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti vyplatil žalobcovi v 1. rade poistné z titulu náhrady škody za bolesť za 270 bodov sumu 4.245 eur a z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za 250 bodov sumu 4.025 eur. Z oznámenia zo dňa 2.1.2015 vyplynulo, že žalovaný v rámci likvidácie rovnakej poistnej udalosti vyplatil žalobkyni v 2. rade poistné z titulu náhrady škody za bolesť za 135 bodov sumu 2.123 eur, z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za 400 bodov sumu 6.440 eur a náklady spojené s liečbou 70 eur. Dňa 11.12.2019 žalovaný poukázal žalobcovi v 1. rade ďalšiu sumu vo výške 2.147 eur.

13. Z listinných dôkazov predložených žalovaným mal súd preukázané, že dňa 22.4.2013 písomne žiadal právneho zástupcu žalobcov o zaslanie dokladov k poistnej udalosti, konkrétne o zaslanie tlačiva „Oznámenie poškodeného o poistnej udalosti“ vyplneného vo všetkých bodoch u každého poškodeného zvlášť. Toto oznámenie poškodeného žalobca v 1. rade a rovnako tak aj žalobkyňa v 2. rade vyplnila a podpísala dňa 25.7.2013. Dňa 29.7.2013 žalovaný písomne požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave o zaslanie konečnej správy polície prípadne právoplatného rozhodnutia, s uvedením konkrétneho vinníka dopravnej nehody. Výzvou z rovnakého dňa bol na doloženie rovnakých dokladov vyzvaný aj vodič vozidla, T. B.. Podaním zo dňa 3.10.2013 žalovaný vyzval právneho zástupcu žalobcov o zaslanie lekárskych správ z ošetrení, prijímacích a prepúšťacích správ z nemocníc, správ preukazujúcich aktuálny zdravotný stav poškodených a o zaslanie konečnej správy polície a rozhodnutia o ukončení vyšetrovania dopravnej nehody. Právny zástupca žalobcov dňa 11.11.2013 zaslal žalovanému lekárske správy a príjmový doklad o zaplatení protetickej pomôcky žalobkyňou, pričom konečná správa polície a rozhodnutie o ukončení vyšetrovania dopravnej nehody, ako prílohy k tomuto podaniu pripojené neboli. Z mailovej správy zo dňa 30.12.2014 vyplynulo, že Všeobecná zdravotná poisťovňa pobočka Trnava zaslala žalovanému uznesenie Okresnej prokuratúry Trnava č.k. -35 zo dňa 17.12.2014. 14. V priebehu dokazovania súd na návrh žalovaného nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Ortopédia a za znalca ustanovil MUDr. Ľ. W. za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku a posúdenia správnosti lekárskych posudkov vypracovaných na posúdenie poškodení oboch žalobcov MUDr. L.. Zo záveru Znaleckého posudku č. 107/2019 zo dňa 20.11.2019, pokiaľ ide o žalobcu v 1. rade súd zistil, že v lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 15.7.2013, nebola správne stanovená položka 323a, ktorá sa týka poškodenia zdravia u žien a je vyhodnotená v rozmedzí bodov 300-850, keď správne mala byť stanovená položka 323c, ktorá je bodovo vyhodnotená v rozmedzí 150-500 bodov. Za túto položku patrí poškodenému bodové hodnotenie 150 bodov na podklade vyšetrení, ktorými znalec nedokázal taký stav poškodenia, ktorý by mal preukázateľne nepriaznivý vplyv na jeho závažné funkčné poškodenia, na jeho rodinný a osobný život, na jeho životné úkony a uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb, pričom by sa mu závažne sťažili možnosti výkonu celej škály činností, ktoré pred poškodením zdravia vykonával. Poškodený po úraze jeho panvy trpí aj statickým a dynamickým poškodením funkcie jeho driekovej chrbtice znížením pohyblivosti o 1/3 s tým, že pravidelne užíva ortopedickú pomôcku driekový spevňovací pás, jeho zníženie funkcie a miery schopnosti zárobkovej činnosti z týchto ťažkostí je však len do 40 %, pretože ak by to bolo viac, bol by mu priznaný invalidný dôchodok. Pokiaľ ide o správnosť ohodnotenia položiek v posudku, položke 323c vzhľadom na iba ľahké postihnutie pravého bedrového kĺbu správne prináleží len 150 bodov a nie 300 bodov ako je uvedené v lekárskom posudku a položke 393 prináleží 100 bodov vzhľadom na degeneratívne zmeny ktoré sa prejavujú obmedzením pohyblivosti bedrového kĺbu o 1/3, pričom tieto zmeny sú navodené nielen vekom ale aj úrazom. U poškodeného ide o také poškodenie zdravia, ktoré by odôvodňovalo použitie § 10 ods. 4 zákona, avšak nie v takom rozsahu ako bolo stanovené lekárskym posudkom, pretože vyšetrením znalec zistil, že poškodený po úraze nekríva, nepoužíva žiadnu ortopedickú pomôcku pri chôdzi či invalidný vozík, nechodí pravidelne k obvodnému lekárovi či špecialistovi pre ťažkosti po týchto poškodeniach zdravia, dokonca vykonáva pomerne náročnú prácu po dohodnutú pracovnú dobu (i keď nie na takej pozícii ako pred úrazom), nepodal si žiadosť o posúdenie ťažkého zdravotného poškodenia alebo o invalidný dôchodok, pričom je možné, že by mu neboli ani priznané, pretože jeho poškodeniam chýba trvalosť a opakovateľnosť zachytená vyšetreniami a tým by subjektívne ťažkosti mohli byť aj účelové. Z výpovedí poškodeného znalec zistil, že po jeho úraze u neho nedošlo k významnému obmedzeniu alebo strate možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti, je schopný sám sa o seba postarať a to aj pri hygiene, pravidelne chodí do práce, vie ísť po schodoch bez pomoci inej osoby, vystúpi aj na rebrík, prejde pešo vzdialenosť 1-2 km, na bolesť potrebuje len minimálnu liečbu a to len sporadicky, nenavštevuje s ťažkosťami pravidelne lekára. Jeho obvyklý spôsob života sa prakticky nelíši od bežného spôsobu života iných zdravých jedincov. Na podklade jeho ťažkostí je preto možné poškodenému priznať primerané zvýšenie základnej sadzby

trvalých následkom o 1/3 z priznaných sadzieb. Znalec uviedol, že MUDr. L. opomenul vyhodnotiť u žalobcu jeden trvalý následok, a to je jazva na bruchu v súvislosti s operáciou panvy v dĺžke 16 cm, čo predstavuje položku 432b, za ktorú mu priznal 50 bodov bez zvýšenia. Celkovo tak znalec ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu počtom 383,3 bodov. Zo záveru znaleckého posudku MUDr. W., pokiaľ ide o žalobkyňu v 2. rade súd zistil, že čo sa týka položky 323a, táto bola stanovená správne, rovnako tak aj ohodnotenie tejto položky na spodnej hranici sadzby, pretože sa u nej jednalo o zlomeninu ľahkú, stabilnú, ktorá si nevyžiadala operáciu, zlomenina sa do 8 týždňov zahojila a nedošlo u poškodenej k žiadnej závažnej poruche funkcie panvy prípadne dolných končatín. Na rozdiel od tohto, položka 393 nebola vyhodnotená správne, nakoľko úrazom nebol poškodený pravý bedrový kĺb, žiadne poškodenie nebolo zistené ani vyšetrením znalca a tento kĺb sa ničím nelíši od ľavého kĺbu žalobkyne. Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že poškodená trpí len ľahkým znížením pohyblivosti driekovej chrbtice a to 30 % od bežného zdravého človeka, v pravom bedrovom kĺbe trpí minimálnym znížením pohyblivosti a to len o 10 % oproti druhej strane. Poškodená nepoužíva žiadne ortopedické pomôcky, ani spevňovacie pásy či ortézy, neužíva na bolesť žiadne lieky, nechodí pravidelne na žiadne lekárske vyšetrenia v súvislosti s bolesťami, netrpí žiadnou nestabilitou pravého bedrového kĺbu, chrbtice či panvy (napriek tomu, že tieto subjektívne ťažkosti na ktoré údajne od nehody trpí, znalcovi popísala). Znalec ustálil len miernu poruchu panvového kruhu a miernu poruchu statiky, pričom nie je možné určiť, či mierna porucha statiky a dynamiky driekovej chrbtice súvisí s poranením panvy alebo je navodená vekom a opotrebením, pričom takáto mierna porucha mohla byť navodená aj vekom. Znalec nedokázal taký stav poškodenia, ktorý by mal preukázateľne nepriaznivý vplyv na jej rodinný a osobný život, na jej životné úkony a uspokojovanie osobných a spoločenských potrieb, pričom by sa jej závažne sťažili možnosti výkonu celej škály činností, ktoré pred poškodením zdravia vykonávala. Rovnako ako u žalobcu, aj u žalobkyne znalec vyšetreniami, preštudovaním zdravotnej dokumentácie a z výpovede poškodenej zistil, že sa u nej nejedná o také sťažené spoločenské uplatnenie po úraze, ktoré by odôvodňovalo použitie § 10 ods. 4 zákona. Vyšetrením bolo zistené, že poškodená po úraze nekríva, nepoužíva žiadnu ortopedickú pomôcku pri chôdzi či invalidný vozík, nechodí pravidelne k obvodnému lekárovi či špecialistovi pre ťažkosti po týchto poškodeniach zdravia, dokonca vykonáva prácu upratovačky schopnú nosiť kýbeľ, zohýbať sa a chodiť na malý rebrík, pravidelne chodí do práce a z práce pešo cca 10 km denne. Nepodala si pre ťažkosti po úraze žiadosť o posúdenie ťažkého zdravotného poškodenia alebo o invalidný dôchodok, pričom je možné, že by jej taktiež neboli priznané, pretože jej poškodeniam chýba trvalosť a opakovateľnosť zachytená vyšetreniami a tým by subjektívne ťažkosti mohli byť aj účelové. Z výpovedí poškodenej znalec zistil, že po úraze u nej nedošlo k významnému obmedzeniu alebo strate možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti, je schopná sama sa o seba postarať a to aj pri hygiene, nakúpiť si a upratať, pravidelne chodí do práce, vie ísť po schodoch bez pomoci inej osoby, vylezie aj na malý rebrík, prejde pešo vzdialenosť cca 10 km denne, na bolesť nepotrebuje žiadnu liečbu a bolesti sú len sporadické, nenavštevuje s ťažkosťami pravidelne lekára. Jej obvyklý spôsob života sa prakticky nelíši od bežného spôsobu života iných zdravých jedincov. Na podklade jej ťažkostí spojených s nehodou, je preto možné poškodenej priznať primerané zvýšenie základnej sadzby trvalých následkom o 1/3 z priznaných sadzieb. Celkovo tak znalec ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne počtom 400 bodov.

15. K podanému znaleckému posudku MUDr. W. sa žalovaný vyjadril v tom zmysle, že v prípade žalobcu súhlasil so záverom znalca pokiaľ ide o určenie položiek ako aj s ohodnotením položiek, rovnako aj s ohodnotením opomenutého trvalého následku jazvy na bruchu. Žalovaný súhlasil aj s konečným hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia a primeraného zvýšenia základnej sadzby jednotlivých položiek. Pretože žalovaný dovtedy uhradil žalobcovi v 1. rade sumu za 250 bodov predstavujúcich 150 bodov za položku 323a a 100 bodov za položku 393a, pristúpil na základe predmetného znaleckého posudku k úhrade ďalšej sumy 2.147 eur, ktorá zodpovedá navrhnutému zvýšeniu položiek. Rovnako tak aj v prípade žalobkyne žalovaný súhlasil so záverom znalca pokiaľ ide o určenie položiek, ohodnotenia položiek ako aj so zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaný dovtedy uhradil žalobkyni v 2. rade za 400 bodov, keď jej uhradil na základe lekárskeho posudku MUDr. L. aj položku 393a, ktorú znalec nehodnotil vôbec. Vo zvyšku uplatnené nároky žalobcov žalovaný naďalej považoval za nedôvodné.

16. Žalobcovia nemali námietky voči hodnoteniu predmetných položiek stanovených znalcom MUDr. W., nestotožnili sa však so zvýšením bodového hodnotenia spôsobom, ako to znalec vykonal. Poukázali na vek aký mali v čase poškodenia, ktorý je rozhodujúci pre zvýšenie bodového hodnotenia. Je preto potrebné odlíšiť, či obmedzeniami v dôsledku úrazu trpí osoba v pomerne mladom veku alebo osoba v

pokročilom veku. Žalobcovia utrpeli zranenia na vrchole produktívneho veku a trvalé následky, hoci tie nie sú mimoriadne závažné, im spôsobujú obmedzenia pri ich produktívnom spôsobe života.

17. Právny zástupca žalobcov písomným podaním doručeným súdu dňa 29.1.2020 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.147 eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v 1. rade späť, pretože žalovaný dňa 11.12.2019 poukázal túto sumu žalobcovi. Zároveň upravil žalobný petit vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade tak, že ho rozšíril o vyčíslený úrok z omeškania vo výške 1.225,87 eur. O zmene žalobného petitu súd rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 9.7.2020 za prítomnosti právnych zástupcov sporových strán.

18. Podľa (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

19. Podľa a , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

20. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

21. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.147 eur v priebehu konania späť, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a so súhlasom žalovaného, konanie v tejto časti vo výroku I. rozsudku zastavil.

22. Predmetom konania v danej veci po čiastočnom zastavení konania, bola náhrada škody na zdraví titulom bolestného v sume 102 eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 6.708 eur spolu s príslušenstvom vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade a náhrada škody na zdraví titulom bolestného v sume 50,50 eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 6.440 eur spolu s príslušenstvom vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade utrpeli pri dopravnej nehode dňa 16.10.2012 zranenia, keď boli zrazení motorovým vozidlom vedeným vodičom, ktorý mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným, z čoho vyplýva pasívna vecná legitimácia žalovaného. V dôsledku úrazu žalobcovia utrpeli zranenia, ktoré boli ohodnotené lekárskymi posudkami o bolestnom, ktoré vypracoval MUDr. G. L. dňa 15.2.2013. Bolestné u žalobcu v 1. rade bolo stanovené vo výške 270 bodov a u žalobkyni v 2. rade vo výške 135 bodov. Lekárskymi posudkami o sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré vypracoval MUDr. G. L. dňa 15.7.2013, bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené na 800 bodov, rovnako tak aj sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v 2. rade. Žalobcovia si dňa 17.4.2013 uplatnili u žalovaného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu bolestného a to žalobca vo výške 4.347 eur a žalobkyňa v 2. rade vo výške 2.173,50 eur. Dňa 26.9.2013 si žalobcovia uplatnili u žalovaného nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia spolu vo výške 25.760 eur, každý z nich vo výške 12.880 eur a žalobkyňa v 2. rade si okrem toho uplatnila aj nárok na náhradu liečebných nákladov vo výške 70 eur. Žalovaný oznámením zo dňa 2.1.2015 plnil žalobcovi v 1. rade za bolestné sumu 4.245 eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 4.025 eur a žalobkyni v 2. rade plnil za bolestné sumu 2.123 eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 6.440 eur a za liečebné náklady sumu 70 eur. Žalobcovi v 1. rade okrem toho žalovaný zaplatil dňa 11.12.2019 ďalšiu sumu z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.147 eur.

24. Tieto skutkové tvrdenia medzi stranami sporné neboli a súd ich mal preukázané nielen zhodnými výpoveďami strán, ale aj listinnými dôkazmi, a to Lekárskymi posudkami o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 15.2.2013 a zo dňa 15.7.2013, Uplatnením nároku žalobcov na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu bolestného a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a Oznámením o likvidácii poistnej udalosti a o úhrade plnenia. Súd teda mal preukázaný dôvod a vznik zranení žalobcov, ktorým bola dopravná nehoda zavinená poisteným žalovaného a rozsah zranení žalobcov. Rovnako nebola spornou ani skutočnosť, že vodič, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, bol

poistencom žalovaného, ktorý je v danom spore pasívne legitimovanou stranou. Pasívna legitimácia v konaní nebola sporná ani stranami namietaná. Rovnako je nesporné, že v danom prípade sa jedná o zodpovednosť objektívnu, a že poistné krytie uplatneného nároku na náhradu škody vyplýva zo o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ďalej je potrebné skonštatovať, že po vykonaní znaleckého dokazovania medzi stranami nebol spor ani pokiaľ ide o určenie položiek ktorými bola ohodnotená bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcov, ani pokiaľ ide o sadzby bodového hodnotenia položiek. V podstate nevznikol spor ani ohľadom rozsahu poškodenia zdravia žalobcov, keď rozsah poškodenia a aj rozsah trvalých následkov tak ako bol znalcom zistený, nebol po oboznámení sa so znaleckým posudkom namietaný žalobcami ani žalovaným. 25. Naopak, sporná medzi stranami bola existencia nároku žalobcov na zvýšenie odškodnenia za sťažené spoločenské uplatnenie a jeho rozsah, keď žalobcovia sa nestotožnili s takým zvýšením bodového hodnotenia, ako ho znalec vo svojom posudku vykonal a tvrdili, že je správne zvýšenie ustálené lekárskymi posudkami MUDr. L. zo dňa 15.7.2013, naproti tomu žalovaný sa stotožnil so zvýšením stanoveným znalcom, čomu zodpovedalo aj to, že poskytol žalobcovi plnenie v zmysle znaleckého posudku. Okrem toho, medzi stranami bola sporná výška náhrady za jeden bod, pretože žalobcovia tvrdili, že hodnota jedného bodu je 16,10 eur keď za rozhodné obdobie pre stanovenie výšky hodnoty bodu považovali rok 2012, na rozdiel od žalovaného, ktorý vychádzal pri určení hodnoty bodu vo výške 15,72 eur z rozhodného obdobia, ktorým je rok 2011. Sporným medzi stranami bola aj existencia nároku žalobcov na úroky z omeškania z uplatnených náhrad za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, keď žalobcovia tvrdili, že nimi uplatnené nároky na náhradu škody neboli žalovaným v a uspokojené, pričom žalovaný podľa jeho vyjadrení plnil hneď ako mal nárok žalobcov preukázaný a ako ukončil šetrenie poistnej udalosti, pretože pohľadávka žalobcov sa do doby zlikvidovania udalosti nestala splatnou.

26. Podľa , pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňuje bolesť poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

27. Podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, upravuje o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

28. Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení účinnom ku dňu vzniku škody na zdraví, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

29. Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení účinnom ku dňu vzniku škody na zdraví, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "").

30. Podľa a veta prvá o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení účinnom ku dňu vzniku škody na zdraví, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8).

31. Podľa a veta prvá o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení účinnom ku dňu vzniku škody na zdraví, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8).

32. Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení účinnom ku dňu vzniku škody na zdraví, pri určení výšky náhrady za

bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

33. Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení účinnom ku dňu vzniku škody na zdraví, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

34. Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení účinnom ku dňu vzniku škody na zdraví, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

35. Podľa veta prvá o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení účinnom ku dňu vzniku škody na zdraví, bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví.

36. Bolestným sa rozumie odškodnenie za bolesti, ktoré boli vytrpené nielen pri úraze, ale aj pri jeho liečbe a odstraňovaní jeho dôsledkov (napr. rehabilitácia). Pre zvýšenie odškodnenia za bolesť nie je rozhodujúca len závažnosť zranení, ale aj ich mimoriadna bolestivosť, mimoriadna komplikácia a bolestivosť spôsobu ich liečby, náročnosť opakovaného operačného výkonu, mimoriadne sťaženie zdravotnej pohody s obmedzením pohybu.

37. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytne, ak ide o trvalé poškodenie zdravia poškodeného, ktoré má nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony, a to uspokojovanie jeho životných a spoločenských aktivít - šport, kultúra, nedostatok osobného uplatnenia. Jedná sa o trvalé následky v dôsledku poškodenia zdravia, nestačia dôsledky len prechodnej povahy, ďalej je stanovená požiadavka závažnosti týchto dôsledkov. Zúžením spoločenského uplatnenia je treba rozumieť určité obmedzenie alebo dokonca stratu možnosti, ktoré sa prejavuje vo výbere povolania, iných výkonov, straty alebo obmedzenia účasti na iných formách spoločenského uplatnenia a rozvinutia osobnosti, prípadne v strate možnosti alebo obmedzenie plného životného uplatnenia v osobnej sfére. Pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, je rozhodujúce zistiť možnosti opätovného návratu poškodeného po nehode do spoločenského, pracovného, rodinného, kultúrneho či športového života, rozsah obmedzenia v bežnom živote, zvýšené úsilie poškodeného na zaradenie do bežného života, prípadne rozsah doživotného obmedzenia.

38. Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaným MUDr. G. L. dňa 15.2.2013, bolo bolestné u žalobcu v 1. rade ohodnotené počtom 270 bodov a bolestné u žalobkyne v 2. rade počtom 135 bodov. Náhradu za bolestné žalobca v 1. rade požadoval vo výške 4.347 eur a žalobkyňa v 2. rade vo výške 2.173,50 eur, pričom vychádzali z hodnoty jedného bodu vo výške 16,10 eur, keď za rozhodné obdobie pre stanovenie výšky hodnoty bodu považovali rok 2012. Žalovaný na základe týchto lekárskych posudkov plnil žalobcovi v 1. rade náhradu za bolesť v sume 4.245 eur a žalobkyni v 2. rade náhradu za bolesť v sume 2.123 eur, pretože pri stanovení výšky hodnoty bodu vychádzal z rozhodného obdobia, za ktorý považoval rok 2011, takže hodnotu jedného bodu určil sumou 15,72 eur. Pre zistenie, či je dôvodný nárok žalobcov na vyplatenie náhrady za bolesť v sume, ktorá tvorí rozdiel medzi nimi požadovanou náhradou a už vyplatenou náhradou, sa súd musel zaoberať otázkou, ktorý rok je rozhodný pre stanovenie výšky jedného bodu, teda kedy žalobcom tento nárok na náhradu za bolesť vznikol.

39. V súdenej veci dospel súd na základe zisteného skutkového stavu veci k záveru, že nárok žalobcov vznikol v roku 2012, a to momentom dopravnej nehody, pri ktorej žalobcovia utrpeli škodu na zdraví. Tento záver podporuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.10.2012, podľa ktorého momentom, kedy poškodenému pri dopravnej nehode vznikne právo na náhradu škody titulom bolestného ako aj titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, je práve moment

vzniku škody na zdraví poškodeného. Súd teda aj v danej veci pri stanovení rozhodného obdobia pre určenie výšky bodového ohodnotenia bolestného žalobcov postupoval v zmysle tohto právneho názoru. Pri určení výšky náhrady škody je potom potrebné vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v roku 2011. Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2011 dosahovala 786 eur, takže 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca je 15,72 eur. Pri zohľadnení počtu bodov, ktorými bola ohodnotená bolesť žalobcu v 1. rade, nárok na náhradu škody za bolesť u neho teda prestavuje sumu vo výške 4.245 eur (270 bodov x 15,72 eur) a pri zohľadnení počtu bodov, ktorými bola ohodnotená bolesť žalobkyne v 2. rade, nárok na náhradu škody za bolesť u nej prestavuje sumu vo výške 2.123 eur (135 bodov x 15,72 eur). Žalovaný do doby rozhodnutia súdu uhradil titulom náhrady škody za bolesť žalobcovi sumu 4.245 eur a žalobkyni v 2. rade sumu 2.123 eur, z toho dôvodu súd nárok na zaplatenie rozdielu v požadovanej výške 102 eur u žalobcu a vo výške 50,50 eur u žalobkyni v 2. rade ako nedôvodný zamietol prvou časťou výroku II. a III.

40. Žalobcovia videli dôvody pre zvýšenie bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a poukázali pritom na vek, aký mali v čase poškodenia, keď práve vek je rozhodujúci pre zvýšenie tohto hodnotenia. Je podľa nich potrebné odlíšiť, či obmedzeniami vzniknutými v dôsledku úrazu trpí osoba v pomerne mladom veku alebo osoba v pokročilom veku. Žalovaný spochybnil dôvodnosť zvýšenia bodového ohodnotenia, nakoľko ide o dispozitívne ustanovenie a nie každé poškodenie zdravia znamená automatické zvýšenie bodového ohodnotenia, a to až na dvojnásobok. Žalobcovia podľa neho nepredložili dôkaz, ktorý by preukazoval práve osobitný zreteľ daného prípadu, v dôsledku úrazu sa nestali bezvládnymi, ochrnutými, nejako obmedzení vo svojom osobnom živote, prípadne neschopní vykonávať bežné denné činnosti a nestali sa odkázanými na pomoc inej osoby. Lekárskymi posudkami o sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré vypracoval MUDr. G. L. dňa 15.7.2013, bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené na 800 bodov, rovnako tak aj sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v 2. rade. Žalobcovia si dňa 26.9.2013 uplatnili u žalovaného nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, každý z nich vo výške 12.880 eur, keď vychádzali z hodnoty jedného bodu vo výške 16,10 eur. Žalovaný na základe týchto lekárskych posudkov plnil žalobcovi v 1. rade náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4.025 eur a žalobkyni v 2. rade plnil za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 6.440 eur. Žalobcovi v 1. rade po podaní znaleckého posudku, zaplatil dňa 11.12.2019 aj ďalšiu sumu z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to vo výške 2.147 eur, celkovo mu tak zaplatil sumu 6.172 eur. V priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. Ľ. W., v zmysle ktorého bolo sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu v 1. rade znalcom ohodnotené počtom 383,3 bodov, pričom znalec primerane zvýšil ohodnotenie len pri dvoch položkách, a to o 1/3. Sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne v 2. rade bolo znalcom ohodnotené počtom 400 bodov, a takisto bolo zvýšené ohodnotenie jednej položky o 1/3.

41. V zmysle citovaného ustanovenia § 10 ods. 4 zákona, môže posudzujúci lekár bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť nad stanovenú hodnotu, a to až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Zákon pritom dáva v tomto ustanovení lekárovi určitú možnosť voľnej úvahy z hľadiska posúdenia samotných následkov zranení poškodeného, pričom je potrebné citlivo zvážiť charakter zranení, odstraňovanie následkov a vznik prípadných obmedzení.

42. Z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia je nesporné, že žalobca v 1. rade po úraze panvy trpí statickým a dynamickým poškodením funkcie driekovej chrbtice znížením pohyblivosti o 1/3, pričom zníženie jeho funkcie a miery schopnosti zárobkovej činnosti z týchto ťažkostí je len do 40 %. Okrem toho u neho ide aj o ľahké postihnutie pravého bedrového kĺbu, ktoré sa prejavuje obmedzením pohyblivosti kĺbu o 1/3. Takéto poškodenie zdravia odôvodňuje primerané zvýšenie, nie však v takom rozsahu ako bolo stanovené lekárskym posudkom, pretože žalobca po úraze nekríva, nepoužíva žiadnu ortopedickú pomôcku pri chôdzi, nechodí pravidelne k lekárovi a dokonca vykonáva pomerne náročnú prácu. Ako znalec v posudku skonštatoval, u žalobcu nedošlo k významnému obmedzeniu alebo strate možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti, je schopný sám sa o seba postarať, pravidelne chodí do práce, vie ísť po schodoch bez pomoci inej osoby, na bolesť sporadicky potrebuje len minimálnu liečbu, nenavštevuje pravidelne lekára. Jeho obvyklý spôsob života sa teda prakticky nelíši od bežného spôsobu života iných zdravých jedincov. Na podklade jeho ťažkostí mu preto znalec priznal primerané zvýšenie základnej sadzby trvalých následkom o 1/3 z priznaných sadzieb. Pokiaľ ide o žalobkyňu v 2. rade, táto utrpela zlomeninu ľahkú, stabilnú, ktorá si nevyžiadala operáciu, v dôsledku ktorej u nej nedošlo

k žiadnej závažnej poruche funkcie panvy prípadne dolných končatín. Žalobkyňa teda trpí len ľahkým znížením pohyblivosti driekovej chrbtice o 30 % od zdravého človeka a v pravom bedrovom kĺbe trpí minimálnym znížením pohyblivosti o 10 % oproti druhej strane. Rovnako nepoužíva žiadne ortopedické pomôcky, neužíva na bolesť žiadne lieky, nechodí pravidelne na žiadne lekárske vyšetrenia, netrpí žiadnou nestabilitou pravého bedrového kĺbu, chrbtice či panvy. Vyšetrením sa nepreukázal u žalobkyne taký stav poškodenia, ktorý by mal preukázateľne nepriaznivý vplyv na jej rodinný a osobný život, na jej životné úkony a uspokojovanie osobných a spoločenských potrieb. Z výpovede žalobkyne znalec zistil, že po úraze u nej nedošlo k významnému obmedzeniu alebo strate možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti, je schopná sama sa o seba postarať, pravidelne chodí do práce, vie ísť po schodoch bez pomoci inej osoby, na bolesť nepotrebuje žiadnu liečbu, nenavštevuje s ťažkosťami pravidelne lekára a dokonca prejde pešo vzdialenosť cca 10 km denne. Jej obvyklý spôsob života sa tak prakticky nelíši od bežného spôsobu života iných zdravých jedincov. Na podklade jej ťažkostí, jej preto znalec priznal primerané zvýšenie základnej sadzby trvalých následkom o 1/3 z priznaných sadzieb.

43. V danom prípade dospel súd z vykonaného dokazovania k záveru, že nárok žalobcov na zvýšenie odškodnenia za sťažené spoločenské uplatnenie v rozsahu v akom si ho uplatnili, nie je dôvodný. Žalobcovia majú do určitej miery následky po nehode, spočívajúce u žalobcu v poškodení funkcie driekovej chrbtice znížením pohyblivosti o 1/3 a v ľahkom postihnutí pravého bedrového kĺbu, ktoré sa prejavuje obmedzením pohyblivosti kĺbu o 1/3, a u žalobkyne v ľahkom znížení pohyblivosti driekovej chrbtice o 30 % a v minimálnom znížení pohyblivosti pravého bedrového kĺbu o 10 % oproti druhej strane. K žiadnemu významnému obmedzeniu alebo strate možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti u žalobcov podľa záverov znalca však nedošlo, keď sa úplne samostatne dokážu o seba postarať, chodia riadne do práce, neberú žiadnu liečbu a nepoužívajú ani žiadne zdravotnícke pomôcky. K mimoriadnemu sťaženiu zdravotnej pohody s obmedzením pohybu, u žalobcov nedošlo, a ani v spoločenskom, politickom a kultúrnom živote podľa znalca nijak nie sú obmedzení, môžu v týchto oblastiach aktívne pôsobiť. V podstate je potrebné uviesť, že žalobcovia ani netvrdili, že by ich zaradenie do bežného života po dopravnej nehode bolo sprevádzané výnimočnými ťažkosťami, že by ich zranenia do veľkej miery obmedzovali pri akejkoľvek činnosti (s výnimkou ich pôvodného pracovného zaradenia, pri ukončení ktorých však nebolo preukázané, že by boli v priamej súvislosti so zraneniami utrpenými pri nehode), že by boli odkázaní na pomoc inej osoby pri osobnej hygiene, pri chôdzi, pri jedle alebo pri bežných samoobslužných činnostiach, že by nemohli vyvíjať žiadnu fyzickú námahu, že by nemohli vôbec vychádzať do spoločnosti, za kultúrou, prípadne aj športovať, najmä keď samotní žalobcovia uvádzajú, že chodia pešo bez obmedzení, žalobkyňa dokonca aj viac kilometrov denne, i keď žalobca už futbal hrať nemôže. Žalobcovia nie sú teda nesamostatní, pričom by nemohli vykonávať v podstate žiadne bežné aktivity ako zdravý jedinec. Jedinou skutočnosťou, na ktorú v súvislosti s požiadavkou na zvýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcovia poukazovali, bol ich vek, v ktorom u nich k poškodeniu zdravia došlo a ktorý je rozhodujúci pre posúdenie, či obmedzeniami v dôsledku úrazu trpí osoba v pomerne mladom veku ako je to v ich prípade, alebo osoba v pokročilom veku.

44. Všetky uvedené skutočnosti viedli súd k záveru, že v danom prípade žalobcom nevznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v nimi uplatnenej výške, nakoľko ako bolo uvedené vyššie, žalobcovia nepreukázali dôvodnosť uplatneného nároku, pričom zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zo strany znalca T.. W., ktorý obom žalobcom priznal primerané zvýšenie základnej sadzby trvalých následkom o 1/3 z priznaných sadzieb, sa v danej veci súdu javí za postačujúce. Zo znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, a táto skutočnosť nebola stranami namietaná, že pokiaľ ide o poškodenie zdravia pri nehode, žalobcovia v dôsledku týchto poškodení netrpia žiadnymi obmedzeniami, na ktoré by bolo potrebné v súvislosti s ich vekom, v ktorom k poškodeniu došlo, prihliadať. Sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu v 1. rade vyčíslené podľa znaleckého posudku, tak predstavuje sumu 6.171,13 eur (počet bodov 383,3 x 16,10 eur) a u žalobkyne v 2. rade sumu 6.440 eur (počet bodov 400 x 16,10 eur). Žalovaný do doby rozhodnutia súdu uhradil titulom náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi v 1. rade sumu v celkovej výške 6.172 eur a žalobkyni v 2. rade sumu 6.440 eur, teda v zmysle záverov znaleckého posudku, z toho dôvodu súd nárok na zaplatenie rozdielu v požadovanej výške 6.708 eur u žalobcu a vo výške 6.440 eur u žalobkyni v 2. rade, ako nedôvodný zamietol druhou časťou výroku II. a III.

45. Podľa veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

46. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

47. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu likvidácie poistnej udalosti, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.

48. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu likvidácie poistnej udalosti, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

49. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu likvidácie poistnej udalosti, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

50. Žalobcovia sa popri náhrade za poškodenie zdravia, domáhali aj úroku z omeškania z týchto nárokov, pretože u žalovaného si uplatnili svoje nároky na náhradu za bolesť podaním zo dňa 17.4.2013 a nároky na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podaním zo dňa 26.9.2013. Žalovanému, ako žalobcovia uvádzali, zároveň predložili všetku potrebnú dokumentáciu vrátane záznamu o dopravnej nehode, lekárskych posudkov a lekárskych správ, takže výšku svojich nárokov preukázali včas, a to už pri samotnom uplatnení týchto nárokov. Tým vznikla žalovanému povinnosť plniť v lehote troch mesiacov v zmysle , inak by sa vystavil omeškaniu. Žalovaný naproti tomu tvrdil, že ihneď po uplatnení nárokov, žalobcov žiadal o zaslanie ďalších listinných dokladov potrebných pre likvidáciu poistnej udalosti, teda bezodkladne začal prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, ktoré šetrenie ukončil až v decembri 2014.

51. I keď žalobcovia súdu tvrdili, že žalovanému predložili všetky potrebné doklady včas a v potrebnom rozsahu na preukázanie svojich nárokov, žalovaný listinami súdu preukázal, že k tomu, aby mohol ukončiť šetrenie poistnej udalosti, mu chýbali doklady, preukazujúce výšku a dôvodnosť nárokov žalobcov. O doloženie týchto listín pritom žiadal nielen samotných žalobcov, ale aj vodiča vozidla T. B., ktorý spôsobil nehodu, či priamo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, od ktorého žiadal konečnú správu polície prípadne právoplatné rozhodnutie, s uvedením konkrétneho vinníka dopravnej nehody. Ako z prvotného záznamu o dopravnej nehode vyplývalo, žalobcovia vo večerných hodinách vbehli do prechodu pre chodcov, pričom boli pod vplyvom alkoholu, preto bolo potrebné ustáliť, či a akou mierou sa podieľali na dopravnej nehode. K jednoznačnému preukázaniu, že vinníkom dopravnej nehody bol poistený žalovaného, preto došlo až ukončením trestného stíhania. Navyše, počas trestného konania bolo vykonávané aj znalecké dokazovanie, takže žalovaný sa do ukončenia trestného konania ani nemohol dostať do omeškania. Táto konečná správa mu pritom nebola doručená priamo právnym zástupcom žalobcov, ktorý bol na jej doloženie vyzvaný. Uznesenie Okresnej prokuratúry Trnava č.k. -35 zo dňa 17.12.2014, ktorým bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie vodiča T. B., bolo žalovanému doručené až dňa 30.12.2014, a to Všeobecnou zdravotnou poisťovňou pobočka Trnava, ako to vyplýva aj z mailovej komunikácie doloženej žalovaným do spisu. Zo všetkých žalovaným doložených dokladov, konkrétne z písomných podaní, ktorými žiadal či už právneho zástupcu žalobcov, alebo priamo vodiča vozidla, Okresné riaditeľstva Policajného zboru v Trnave alebo Všeobecnú zdravotnú poisťovňu pobočka Trnava, mal súd preukázané, že k omeškaniu žalovaného nedošlo, nakoľko sa s výplatou poistného plnenia nedostal do omeškania. Listinné doklady, najmä tie, ktoré preukazovali dôvodnosť nárokov žalobcov v ich uplatnenej výške, boli žalovanému

doručené až dňa 30.12.2014. Nakoľko z Oznámenia poškodeného o poistnej udalosti, ktoré žalobcovia vyplnili dňa 25.7.2013 a následne zaslali žalovanému vyplynulo, že dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví žalobcov, vyšetrovala polícia, bolo potrebné zabezpečiť právoplatné rozhodnutie, z ktorého by vyplynulo, kto je konkrétny vinník predmetnej nehody, v opačnom prípade by žalovaný nemal preukázaný nárok na náhradu škody podľa . Tento listinný doklad bol žalovanému doručený po vykonaní opakovaných žiadostí o jeho doloženie, až dňa 30.12.2014. Následne v konaní už nebolo sporné, že oznámením zo dňa 2.1.2015 pristúpil žalovaný k výplate náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcom, čo bolo v zákonnej 15 dňovej lehote po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Rovnako tak, pokiaľ ide o ďalšie plnenie zo strany žalovaného, tento pristúpil k výplate ďalšej časti poistného plnenia, voči ktorému bol nárok sporný, bezodkladne po doručení znaleckého posudku, a to v rozsahu týmto posudkom určeným. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia , poisťovateľ má povinnosť začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho plnenia bez zbytočného odkladu, čo podľa názoru súdu dodržané bolo. Po uplatnení nároku na náhradu za bolesť dňa 17.4.2013, žalovaný už dňa 22.4.2013 písomne žiadal právneho zástupcu žalobcov o zaslanie Oznámenia poškodeného o poistnej udalosti, vyplneného vo všetkých bodoch a u každého poškodeného zvlášť. Následne aj v ďalšom období, napr. dňa 29.7.2013, 3.10.2013 a v decembri 2014, žiadal o doloženie chýbajúcich dokladov. Poisťovateľ má ďalej povinnosť do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie a poškodenému do 15 dní po skončení prešetrovania poskytnúť poistné plnenie, ale to len v prípade, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Súd má v danej veci za to, že ku skončeniu šetrenia, ktoré bolo bezprostredne potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie, došlo až doručením Uznesenia Okresnej prokuratúry Trnava č.k. -35 zo dňa 17.12.2014, ktoré mu bolo doručené až dňa 30.12.2014. Následným bezodkladným plnením, si potom žalovaný splnil svoju povinnosť, poskytnúť plnenie do 15 dní od ukončenia šetrenia udalosti. Obdobne tomu bolo aj v prípade plnenia na základe znaleckého posudku, keď tento bol žalovanému doručený dňa 28.11.2019 a žalovaný potom žalobcovi uhradil dňa 11.12.2019 aj ďalšiu sumu z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.147 eur, opäť v 15 dňovej zákonnej lehote. Z tohto je zrejmé, že žalovaný si svoje povinnosti, pokiaľ ide poskytnutie poistného plnenia splnil v lehote stanovenej zákonom. V neposlednom rade súd poukazuje aj na to, že pokiaľ zostala výška náhrady škody sporná medzi stranami sporu, čo v danej veci v prípade náhrady za bolesť bola z dôvodu spornej hodnoty bodového ohodnotenia a v prípade náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pre dôvodnosť jej zvýšenia, sa poisťovateľ, teda žalovaný, nemôže dostať do omeškania skôr, než sa mu doručí rozsudok súdu o výške náhrady škody. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcov na úroky z omeškania, ako nedôvodný zamietol vo výroku II. a III.

52. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

53. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Právna úprava obsiahnutá v upravujúca náhradu trov konania, vychádza zo zásady úspechu sporových strán v konaní. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž zaťažiť procesnou zodpovednosť za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Výška náhrady za bolesť v súdenej veci, závisela od úvahy súdu a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, od znaleckého dokazovania, a pokiaľ toto aj určilo nižšie bodové hodnotenie, čo malo potom vplyv aj na výšku priznanej náhrady, nemožno túto skutočnosť hodnotiť pri rozhodovaní o náhrade trov konania na ťarchu poškodeného. Pokiaľ boli žalobcovia v konaní čo len sčasti úspešní, ich úspech v tomto rozsahu treba hodnotiť ako úspech celkový. Pri posudzovaní tohto úspechu je

rozhodujúce, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté a výška ujmy je potom len druhotná a nadväzujúca na rozhodnutie o základe nároku. Žalobcov preto treba považovať za plne procesne úspešných keď mali plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto ich procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu alebo od znaleckého dokazovania. I keď v súdenej veci bol nárok žalobcov vo výške uplatnenej nad rozsah plnenia zo strany žalovaného, čo viedlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby a k zamietnutiu žaloby v jej ďalšej časti, nič to nemení na úspešnosti žalobcov v konaní, keď takéto rozhodnutie súdu sa týkalo len výšky uplatneného nároku, nie však dôvodnosti požadovaného nároku. Z toho dôvodu súd považoval žalobcov za úspešných a priznal im nárok na náhradu účelne vynaložených trov celého konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o čom rozhodol vo výrokoch IV. a V., keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().