Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-52-2018.pdf
PDF · 98.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/52/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobkyne: Y. M., F. Ž. X, XXX XX V., zast. Mgr. Ing. Peter Holéczy so sídlom Vojenská 5, Košice proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o zaplatenie 796,08 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 796,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 796,08 eur od 22.5.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,5 % ročne z a s t a v u j e.
IV. Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 28.6.2018 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 796,08 eura s 5,05% ročným úrokom z omeškania z istiny 265,36 eur od 12.2018 do 28.2.2018, z istiny 530,72 eur od 1.3.2018 do 31.3.2018, z istiny 796,08 eur od 1.4.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
2. V podstatnom žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou parcely č. XXXX/X a parcely č. XXXX/XX zapísaných na LV č. XXXXX v katastrálnom území M., obec V. A., okres V.K. K. o výmere XXXX m2 a XXX m2, spolu XXXX m2 o veľkosti X/X k celku. Žalovaný prostredníctvom svojej organizačnej zložky užíva predmetné parcely tak, že má na nich postavenú budovu, ktorú postavil bez vedomia a súhlasu žalobcu v dobe predchádzajúceho politického režimu a za užívanie pozemku dobrovoľne neplatí. Pri určení sumy, ktorú je žalovaný za užívanie pozemkov povinný zaplatiť, vychádzala žalobkyňa z ceny nájmu za 1m2 ročne stanovenú priloženým znaleckým posudkom č. 34/2009. Trhovú cenu nájmu bude podľa jej názoru potrebné zistiť z informácií obchodných spoločností, ktoré sa zaoberajú, predajom a prenájmom nehnuteľností v danej lokalite, alebo k určeniu použiť priložený čerstvý Znalecký posudok bez navýšenia sumy z dôvodu inflácie pre rok 2018, čiže na úrovni roku 2009 (strana 11 uvedeného znaleckého posudku).
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu 23.5.2019 uviedol, že žalobu považuje za zmätočnú, nepoprel však že sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobkyne, pričom má záujem uzavrieť so žalobkyňou nájomnú zmluvu na predmetné pozemky, ktorou by sa usporiadali právne a finančné vzťahy medzi stranami sporu pro futuro. Žalobkyni žalovaný odoslal dňa 9.5.2019 návrh nájomnej zmluvy, kde ponúkol za užívanie vyššie uvedených pozemkov nájomné vo výške 8,144 eur/m2. S poukazom
na § 563 Občianskeho zákonníka namietol okamih, odkedy si žalobkyňa uplatňuje úrok z omeškania. V tomto prípade medzi žalobkyňou a žalovaným nebol čas plnenia dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený rozhodnutím. Žalovaný ako dlžník sa o nároku žalobkyne na plnenie dozvedel až doručením žaloby spolu s výzvou a poučením súdu (20.5.2019), a od tohto momentu patrí žalobkyni úrok z omeškania.
4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu 26.8.2019 v súvislosti s okamihom rozhodným pre jeho nárok na úroky z omeškania poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/267/2012 štvrtý odsek na štvrtej strane a tento aj citoval. Podľa jeho názoru aj vzhľadom na ostatné a predchádzajúce konania medzi totožnými stranami dostatočne odôvodňuje ním uplatnený nárok na úroky z omeškania. Za rozhodujúcu okolnosť pre takto požadované úroky považoval návrh na uzavretie Zmluvy o nájme z roku 2004 medzi žalobcom (a ostatnými spoluvlastníkmi) na jednej strane a žalovaným na strane druhej, na ktorý návrh žalovaný nereagoval do podania tejto žaloby, ale nechával sa od roku 2004 nepretržite v rade sporov odsudzovať k zaplateniu. Napokon z priloženého návrhu na mimosúdnu dohodu zo dňa 3.7.2018 vyplýva, že žalovaný opakovane navrhuje žalobkyni uzavretie mimosúdnej dohody, čo žalobkyňa jednoznačne považuje za písomné uznanie dlhu žalovaným. K premlčaniu uviedol, že premlčacia lehota je v tomto prípade desaťročná, nakoľko dochádza zo strany žalovaného k úmyselnému obohacovaniu sa. Súčasne zobral žalobu späť v časti príslušenstva- úroku z omeškania vo výške 0,5 % ročne z dlžnej istiny.
5. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu 28.10.2019 zotrval na tom, čo uviedol vo vyjadrení doručenom súdu a doplnil, že on žiadnu námietku premlčania nevzniesol. Pripojil tiež nájomnú zmluvu zo dňa 23.7.2019 uzatvorenú so žalobkyňou na predmetné pozemky, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.8.2019, čím sa usporiadali vzťahy medzi stranami pro futuro.
6. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že zotrváva na všetkých doterajších písomných prednesoch, pričom vo všetkých ostatných konania bolo žalobkyni vyhovené. Medzi žalobkyňou a žalovaným už došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy a to v roku 2019. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach ohľadne okamihu behu úrokov z omeškania, na ktoré má žalobca nárok, a ktorý bol v tomto spise uvedený. Podľa jeho názoru žalovaný mal vedomosť o nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia od roku 1997, takže je nedôvodná námietka žalovaného, že nevedel, že by mal zaplatiť. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, preto súd v zmysle § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav:
8. Podľa výpisu z LV cˇ. XXXXX katastrálne územie M., okres V. K., obec V. - A. je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných ako parcela č. XXXX/X zastavane´ plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a parcely č. XXXX/XX - zastavane´ plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v 1/3 k celku.
9. Zo strany 11 Znaleckého posudku cˇ. 34/2009 vypracovaného znalcom Ing. Milanom Tomkom, CSc. cena nájmu za m2 pozemkov a parcely č. XXXX/X a č. XXXX/XX zapísaných na LV cˇ. XXXXX katastrálne územie M. bola v roku 2009 vo výške 8,144 eur/m2/rok.
10. Z návrhu Dohody o mimosúdnom urovnaní z 3.7.2018 vyplynulo, že žalovaný navrhol žalobkyni dohodu ohľadne uplatneného nároku tak, že žalovaný uhradí dlžnú istinu v pokračujúcich sporoch vedených pred Okresným súdom Košice II vo výške 8,144 eur/m2/rok za užívanie predmetných pozemkov.
11. Z návrhu Dohody o mimosúdnom urovnaní z 1.4.2019 vyplynulo, že žalovaný navrhol žalobkyni a ostatným spoluvlastníkom dohodu ohľadne uplatneného nároku tak, že žalovaný uhradí dlžnú istinu v tam označených súdnych sporoch vedených pred Okresným súdom Košice II vo výške 15.454,50 eur za užívanie predmetných pozemkov.
12. Z nájomnej zmluvy zo dňa 23.7.2019 vyplynulo, že medzi žalobkyňou ( a ostanými podielovými spoluvlastníkmi) ako prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom došlo k prenájmu pozemkov par.č. XXXX/X a par. č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 a XXX m2 s dohodnutým nájomným vo výške 11 eur/
m2/ročne. Zmluva nadobudla účinnosť dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády SR, t.j. 1.8.2019.
13. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:
14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.
15. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka pra´vo na vydanie plnenia z bezdo^vodne´ho obohatenia sa premlcˇi´ za dva roky odo dnˇa, kedˇ sa opra´vneny´ dozvie, zˇe dosˇlo k bezdo^vodne´mu obohateniu a kto sa na jeho u´kor obohatil.
17. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najnesko^r sa pra´vo na vydanie plnenia z bezdo^vodne ´ho obohatenia premlcˇi´ za tri roky, a ak ide o u´myselne´ bezdo^vodne´ obohatenie, za desatˇ rokov odo dnˇa, kedˇ k nemu dosˇlo.
18. Podľa § 559 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh splnením zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
20. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
21. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy posúdil súd uplatnený nárok žalobcu vo vzťahu k istine uplatnenej pohľadávky za dôvodný. Ide o nárok zodpovedajúci sume 796,08 eura, keď súd mal za preukázané, že v období od 1.1.2018 do 31.3.2018 žalovaný bez právneho dôvodu užíval parcely č. XXXX/X a parcely č. XXXX/XX zapísané na LV č. XXXXX v katastrálnom území M., obec V. A., okres V. K. o výmere XXXX m2 a XXX m2, spolu XXXX m2. Napriek tomu, že tieto v rozhodnom období užíval, neuhrádzal žalobkyni peňažnú náhradu zodpovedajúcu výške obvyklého nájomného, ak by ich užíval na základe nájomnej zmluvy. Tým sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a vznikla mu povinnosť toto bezdôvodné obohatenie vydať. Jeho výška tak ako bola vyčíslená v žalobnom návrhu a vyplynula zo Znaleckého posudku č. 34/2009, ktorý žalobkyňa predložila, a ktorý obe strany v priebehu konania akceptovali, nebola medzi nimi sporná. Bezdôvodné obohatenie žalovaného zodpovedá sume 8,144 eur za m2 za rok, čo s prihliadnutím na výmeru pozemkov a výšku spoluvlastníckeho podielu žalobcu (391 m2) za obdobie od 1.1.2018 do 31.3.2018 (3 mesiace), zodpovedá sume 796,08 eura.
23. Žalobcovi podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal právo na zaplatenie úrokov z omeškania od 22.5.2019 do zaplatenia. Žalobca úroky z omeškania požadoval za mesačné úhrady bezdôvodného obohatenia vždy k prvému dňu nasledujúceho mesiaca. Mal za to, že žalovaného nie je potrebné vyzývať, keďže v danom prípade ide o dlhotrvajúci stav bezdôvodného obohacovania sa žalovaným, ktorý bol konštatovaný aj v jednotlivých rozsudkoch konajúceho súdu a Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací napr.: v konaní pod sp. zn. 11Co/267/2012 a pod sp. zn. 3Co/459/2015 takéto priznanie úrokov z omeškania odobril.
24. K poukazu žalobcu na uvádzané rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto otázke konajúci súd ohľadne jeho právneho posúdenia takto žalobcom uplatneného nároku uvádza nasledovné. Z právnych názorov prezentovaných v jednotlivých sporoch je pre súd záväzný len právny názor vyslovený podľa § 391 ods. 2 CSP, čo však nie je tento prípad. Je pravdou, že rozhodovacia prax súdov by v obdobných veciach mala byť totožná, v tomto prípade však súd svoj odlišný právny názor v skutkovo obdobných veciach odôvodňuje ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
25. V prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia čas plnenia nebol dohodnutý subjektmi tohto zodpovednostného vzťahu, čo bolo v konaní nesporné, a nie je daný zákonom, a ani rozhodnutím súdu. Dlžník - žalovaný je preto povinný splniť veriteľovi - žalobcovi záväzok spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal - Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo 5/2014. V konaní nebolo preukázané, že žalobca pred podaním žaloby žalovaného na plnenie vyzval. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na závery odvolacieho súdu v tom smere, že „zo vsˇetky´ch prebiehaju´cich sporov ty´kaju´cich sa na´rokov navrhovatelˇov na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie predcha´dzaju´ce zˇalovane´mu obdobiu, a aj za dˇalsˇie obdobia, je bez aky ´chkolˇvek pochybnosti´ zrejme´, zˇe od dozˇadovania sa protiplneni´ navrhovatelia neupustili, a zˇe teda ide o ich opakuju´ci sa na´rok, o ktorom odporkynˇa mala v kazˇdom obdobi´ vedomostˇ. Vycha ´dzaju´c z uvedene´ho pri zohlˇadneni´, zˇe vsˇetky tieto skutocˇnosti maju´ podklad v obsahu spisu, a teda vysˇli v konani´ najavo, mal za potrebne´ do^vodne uvazˇovatˇ o tom, zˇe navrhovatelia pozˇiadali odporkynˇu o zaplatenie pozˇadovanej u´hrady aj za r. 2007“, súd nemá dôvod nesúhlasiť s tým, že žalovaná mala aj v tomto prípade (každý jeden deň roku 2018) jednoznačnú vedomosť o tom, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje, resp. že osobitné a dlhotrvajúce okolnosti prípadu skôr svedčia žalobcovi, ktorý musí opakovane požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, keď žalovaná neplní dobrovoľne finančnú náhradu za užívanie pozemkov žalobcu. Súd je však toho názoru, že zodpovednosť za tento dlhodobý stav, za nájdenie spoločného konsenzu v tejto otázke, prípadne určitý ústupok zo svojich nárokov v prospech zmluvnej úpravy ako nástroja na vytvorenie právneho rámca pre vzťahy medzi stranami sporu, ide na vrub obom stranám sporu. Napokon s účinnosťou od 1.8.2019 došlo k usporiadaniu vzájomných vzťahov medzi sporovými stranami nájomnou zmluvou medzi nimi uzavretou dňa 23.7.2019. Súdu sa napokon žiada dodať, že okamih vedomosti žalobcu o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil ma význam pre začiatok behu subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, nie však pre vznik splatnosti vydania bezdôvodného obohatenia.
26. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka na vznik splatnosti plnenia - vydania bezdôvodného obohatenia nepostačuje len subjektívna vedomosť dlžníka (a veriteľa) o tom, že sa dlžník - žalovaný obohacuje, čo by malo za následok, že by bez ďalšieho nastala splatnosť každého čiastkového nároku. Zákon vyžaduje v tomto smere jednoznačne aktívne konanie veriteľa v podobe výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia adresovanej dlžníkovi, čo v tomto prípade preukázané nebolo, resp. žalobca nič také ani netvrdil. Súd je presvedčený, že nemôže byť za výzvu považovaný návrh na uzavretie zmluvy z roku 2004, od ktorého žalobkyňa vyvodzuje svoj nárok na úroky z omeškania v nadväznosti na jednotlivé mesačné obdobia bezdôvodného obohatenia v budúcnosti. Predovšetkým v roku 2004 záväzok z bezdôvodného obohatenia žalovaného za obdobie od 1.1.2018 do 31.3.2018 za žiadnych okolností nemohol vzniknúť, a preto ho žalobkyňa nemohla na jeho vydanie už takto vopred vyzvať. Na tomto nič nemení ani to, že ide o opakovane vznikajúci záväzok žalovaného, ktorého vydania sa žalobkyňa dožaduje žalobami, nakoľko ide vždy o samostatné nároky vo vzťahu vždy len ku konkrétnym obdobiam, z ktorých sa žalobkyňa plnenia domáha. Uplatnenie nároku sa totiž môže týkať len toho bezdôvodného obohatenia, ktoré už žalovanému vzniklo, a nie toho, ktoré môže (ale nemusí) vzniknúť v budúcnosti. Žalovaný sa totiž dlžníkom z bezdôvodného obohatenia stal až v okamihu vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa nemôže účinne do budúcna návrhom na uzavretie nájomnej zmluvy a ani opakovaným podávaním žalôb žalovaného paušálne vyzvať na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré nevzniklo, alebo vzniklo, ale týka sa iného obdobia, keďže ide vždy o samostatné nároky.
27. Na základe uvedeného potom veriteľ môže dlžníka požiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia až po tom, čo tento právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol (v danom prípade vznikal každý jeden deň od 1.1.2018 do 31.3.2018). Žalobkyni nič nebránilo, aby žalovaného vyzvala na plnenie - vydanie
bezdôvodného obohatenia za uvedené obdobie január až marec roku 2018 a to od 1.4.2018, čím by sa následne žalovaný dostal do omeškania. Až po výzve, ktorej ak dlžník v určenej lehote nevyhovie, dostáva sa do omeškania (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 99/2007). Keďže žalobkyňa nepredložila súdu žiadnu právne relevantnú výzvu podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ani potom, čo žalovaný počiatok okamihu úrokov z omeškania vo vyjadrení k žalobe spochybnil, takouto výzvou bola podľa názoru súdu až žaloba doručená žalovanému v priebehu sporu 20.5.2019. Na ďalší deň nastala splatnosť požadovaného bezdôvodného obohatenia, a preto, že žalovaný v ten deň neplnil, jeho omeškanie nastalo 22.5.2019 (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 210/2005).
28. Vyššie uvedené úvahy preto viedli súd k záveru o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (II. výrok rozsudku), pokiaľ ide o úroky z omeškania z istiny 796,08 eura, ktorú súd žalobkyni priznal, ale počiatok omeškania žalovaného určil od 22.5.2019; ide o zamietnuté úroky z omeškania tak, ako ich požadovala žalobkyňa z bezdôvodného obohatenia.
29. Pretože je žalovaný v omeškaní a žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania, súd žalobkyni úroky z omeškania priznal z istiny 796,08 eura od 22.5.2019 do zaplatenia; ich percentuálna výška vyplýva z § 3 Nariadenia vlády a je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania (22.5.2019) predstavovala základná úroková sadzba ECB 0%, preto žalobkyni patria úroky z omeškania vo výške 5%.
30. V časti úrokov z omeškania prevyšujúcich 5% ročne (0,5% ročne) vzal žalobca žalobu späť pred začatím pojednávania, preto súd bez zisťovania súhlasu žalovaného so späťvzatím (§ 146 ods. 1 CSP) v spojení s § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil ( III. výrok).
31. Na základy vyššie uvedeného patrí žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia istina 796,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.5.2019 do zaplatenia, na ktoré plnenie súd žalovaného zaviazal.
32. Lehota na splnenie povinnosti uloženej týmto rozsudkom vyplýva z 232 ods. 3 CSP a začína plynúť dňom nasledujúcim po jeho právoplatnosti.
33. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. O nároku na náhradu trov konania súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bola v konaní úspešná. O výške náhrady týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
36. Pokiaľ ide o späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania vo výške 0,5 %, konštantná judikatúra súdov vychádza zo záveru, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania (vyčíslené z určitej istiny v určitej sadzbe za určité obdobie) a uplatnené samostatne alebo popri istine ako kapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto nároku. Z uvedeného vyplýva, že späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania žalobcom po začatí konania nemá na rozhodnutie o náhrade trov konania žiaden vplyv.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).