Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45Csp-54-2023.pdf
PDF · 108.43 KB
Case nature
Area
Subarea
45Csp/54/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Prievozská 2, Bratislava proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, Záhradnícka 1151/1, Senec o zaplatenie 2.176,40 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 20.11.2023 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.176,40 eur s príslušenstvom a náhradou trov konania. Návrh odôvodnil tak, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 medzi postupcom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, konajúcim v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky (ďalej len „postupca") a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. S účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (nástupnícka spoločnosť). Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. (ďalej len „právny predchodca postupcu“) v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Právny predchodca postupcu uzatvoril so žalovaným dňa 13.02.2015 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „Zmluva"), predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu postupcu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo forme úverového rámca 600,00 EUR a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami
formou dohodnutých mesačných splátok. Na základe Zmluvy právny predchodca postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve. Žalovaný porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, a tak postupca ku dňu 22.07.2021 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sumu vo výške 2 176,40 EUR, pričom pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 1 862,80 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 228,51 EUR, z neuhradeného poistenia splátok vo výške 45,09 EUR, z neuhradených poplatkov vo výške 0,00 EUR a z neuhradených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,00 EUR. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 2 176,40 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1 862,80 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 228,51 EUR, z neuhradeného poistenia splátok vo výške 45,09 EUR, z neuhradených poplatkov vo výške 0,00 EUR a z neuhradených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,00 EUR. Žalobca si okrem toho na základe vykonaných úhrad uplatňuje úroky po zosplatnení v nasledujúcej štruktúre: Riadny úrok z istiny po zosplatnení vo výške: 28,68% ročne zo sumy 1 862,80 EUR od 23.07.2021 do zaplatenia Úrok z omeškania po zosplatnení vo výške: 5% ročne zo sumy 1 862,80 EUR od 23.07.2021 do zaplatenia Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
2. Súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žaloba bola podaná oneskorene, podal námietku čo sa týka dôvodu a výšky požadovanej sumy podanej žaloby, podal námietku premlčania. Nesúhlasil s výškou úrokov, nakoľko je neprimeraný v rozpore so zákonom.
3. Žalobca sa k odporu vyjadril tak, že predložil špecifikáciu postúpenej pohľadávky, v zmysle ktorej považoval za zrejmé, akú čiastku dlžník čerpal a koľko zaplatil na daný úver. K dôvodu uplatnenej pohľadávky uviedol, že predmetom konania je revolvingový úver vo forme kreditnej karty. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o čerpania banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. V zmysle časti 2 čl. 1.1 Zmluvy bola výška mesačnej splátky stanovená na 5 % z dlžnej čiastky, t. j. zo sumy vyčerpanej dlžníkom z poskytnutého úverového rámca vždy k 10. dňu v mesiaci. Zároveň sa v časti 2 čl. 4.1. zmluvné strany dohodli, že výšku minimálnej splátky je možné meniť vzájomnou dohodou i telefonicky. Ďalej mal dlžník možnosť revolvingový úver kedykoľvek splatiť (časť 2 čl. 4.2. Zmluvy). V zmysle časti 2 čl. 2.1 Zmluvy bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú. V zmysle platobnej histórie je zrejmé, že žalovaný uhradil poslednú splátku dňa 11.01.2021. Dňa 03.05.2021 bol výzvou upozornený na omeškanie splátok vo výške 355 €. Nakoľko nedošlo k úhrade dlžnej sumy postupca pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu v súlade s čl. 3.1. písm. a) časť 3 Zmluvy na základe podania zo dňa 22.07.2021. K výške úrokovej sadzby žalobca uviedol, že zo zmluvnej dokumentácie je zrejmé, že ročná úroková sadzba je vo výške 28,68 %. Rozhodným zákonným ustanovením v času uzavretia zmlúv o úvere bol však v otázke odplaty za spotrebiteľský úver § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého: ,,Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.“ Podľa ust. § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej ako „nariadenie“) „Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.“ Podľa ust. § 1 nariadenia „Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.“ Uvedené
ustanovenie predpokladá pre výpočet odplaty vedomosť o výške budúcich plnení spotrebiteľa. Ako vyplýva aj z nižšie uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR v prípade revolvingového úveru tieto údaje nie sú známe. Pri výpočte odplaty je teda v prejednávanom prípade podľa žalobcu nutné vychádzať z predpokladov, za ktorých bol vykonaný indikatívny výpočet RPMN, t.j. čerpania sumy 600 €, ktorá bude splatená s úrokovou sadzbou 28,68% ročne, pričom zohľadnený bol aj poplatok 2,99 € mesačne za správu úveru. Odplata v prejednávanom prípade predstavovala sumu 34,64%. S ohľadom na dátum uzavretia zmluvy zo dňa 13.02.2015 je pri určovaní najvyššej prípustnej odplaty potrebné vychádzať s tabuľky ,,Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2015“. Pre daný typ úveru (stĺpec s údajom o RPMN pre ,, Kreditné karty - RPMN“) bola v danom čase hodnota priemernej RPMN pri úveroch poskytovaných bankami vo výške 21,26 % (maximálna odplata bola vo výške 42,52 %), odplata teda nesmela prekročiť hodnotu dvojnásobku priemernej hodnoty RPMN, teda hodnotu 42,52 %, čo je v tomto prípade zachované. Žalobca zastával názor, že dojednaný úrok nemôže byť posúdený ako rozporný s dobrými mravmi, nakoľko odplata, a teda aj úrok ako jedna so súčastí odplaty, spĺňa všetky zákonné limity. K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že na základe podania zo dňa 22.07.2021 právny predchodca žalobcu vypovedal uzatvorenú zmluvu, čím mu zároveň vznikol voči žalovanému nárok domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca (resp. pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu) by si nemohol svoj nárok uplatniť pred tým, ako dlžníka vyzval na plnenie. Žalobca zastával názor, že premlčacia doba nemohla začať plynúť pred vypovedaním zmluvy, nakoľko žalobcovo právo nebolo „actio nata“ a v prípade podania žaloby na príslušný súd pred zaslaním výpovede a ukončením zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným by bola žaloba zamietnutá ako predčasne podaná, nakoľko žalovaný mohol v zmysle uzatvorenej zmluvy naďalej čerpať finančné prostriedky do výšky úverového limitu a splácať pohľadávku spôsobom dojednaným v zmluve. Na základe uvedeného považuje žalobca za nesporné, že svoj nárok si mohol s úspechom uplatniť na súde až po ukončení zmluvy, a preto k začatiu plynutia premlčacej doby došlo najskôr dňa 23.07.2021 (deň nasledujúci po vyhotovení oznámenia, ktorým došlo k vypovedaniu zmluvy). Vzhľadom ku skutočnosti, že premlčacia doba začala plynúť najskôr odo dňa 23.07.2021, s poukazom na to, že žaloba bola na súde podaná dňa 20.11.2023 považujem za nesporné, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby.
4. Na výzvu súdu doručenú žalobcovi dňa 08.03.2024, aby žalobca preukázal postup veriteľa podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., žalobca nereagoval.
Skutkový stav:
5. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX súd zistil, že bola dňa 13.02.2015 uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Predmetom zmluvy bolo okrem iného poskytnutie revolvingového úveru do výšky schváleného úverového rámca v sume 5.000,- eur, s aktuálnou výškou úverového rámca v sume 600,- eur, s výškou mesačnej splátky: min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur, úrokovou sadzbou 28,68%, RPMN 46,36%.
6. Podľa bodu 2.2. zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere poskytnutie revolvingového úveru je podmienené preukázaním schopnosti splácať revolvingový úver a riadnym splácaním úverov poskytnutých Cetelemom.
7. Výzvou zo dňa 03.05.2021 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 355,- eur s upozornením, že ak nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok, bude veriteľ požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Zásielka bola podaná na poštu dňa 05.05.2021.
8. Z oznámenia zo dňa 22.07.2021 súd zistil, že právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, vzhľadom k tomu, že žalovaný poskytnutý úver nesplácal riadne a včas. Žalovaný zásielku prevzal dňa 26.07.2021.
9. Zmluvou zo dňa 21.06.2023 postupca BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, konajúci v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
9. Z oznámenia zo dňa 03.07.2023 súd zistil, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Z oznámenia zo dňa 18.07.2023 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému vymáhanie pohľadávky a zároveň mu zaslal pokus o zmier.
Právne posúdenie:
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
12. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
14. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“, účinný k 13.02.2015), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Súd posúdil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva o úvere je v tomto prípade aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ.
17. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby zisťoval, či zo strany právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa došlo k skúmaniu bonity žalovaného, keďže odplata za poskytnutie úveru musí byť úmerná okrem iného aj bonite klienta, pričom vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na
plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonita žalovaného bola náležite skúmaná, že veriteľ splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 18. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe. 19. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti:Prokuratura Okręgowa w Kielcach. Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice. 20. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 21. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že veriteľ pred uzatvorením zmluvy bonitu žalovaného neoveril, nedisponoval totiž žiadnymi údajmi potrebnými na jej skúmanie, či už o výške príjmu
žalovaného, prípadných vyživovacích povinnostiach, mesačných nákladoch, o počte úverov, výške mesačných splátok na úvery. Veriteľ nedisponoval žiadnymi údajmi o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (výška či samotná existencia pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov), teda nemohol relevantne posúdiť schopnosť splácať úver žalovaným. Žalobca tak nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver, keď si pre posúdenie bonity nezabezpečil žiadne údaje, ale napriek tomu žalovanému úver poskytol. 22. Súd poukazuje na skutočnosť, že vyzval žalobcu na preukázanie splnenia odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalovaného, nakoľko v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené žiadne údaje o spôsobilosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Žalobca však na výzvu súdu nereagoval, neozrejmil, z akých dokladov veriteľ pri poskytnutí úveru vychádzal, v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy a nedoložil ich ani na výzvu súdu. Takéto konanie veriteľa je konaním v rozpore s § 7 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a hrubým porušením odbornej starostlivosti, preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda žalobca má nárok iba na vrátenie poskytnutého úveru. Keďže žalovaný žalobcovi uhradil spolu sumu 10.570,33 eur, pričom čerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 9.523,01 eur (údaje poskytnuté samotným žalobcom v prílohe vyjadrenia k odporu), teda poskytnutú istinu žalovaný žalobcovi uhradil, súd žalobu zamietol. 23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a žalovanému priznal náhradu trov konania vzhľadom na plný úspech vo veci. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.