Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/223/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, proti žalovaným: 1/ Y. K., nar. XX.XX.XXXX, V. ulica XXX/XX, Q., 2/ V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. ulica XXX/XX, Q., 3/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. ulica XXX/XX, Q., o zaplatenie 1.785,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -189 zo dňa 16.09.2019 v časti výšky splátok a náhrady trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výšky povolenej splátky p o t v r d z u j e a vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobca má nárok voči žalovaným 1/ - 3/ na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 73%.

II. Žalovaným 1/ - 3/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie prvým výrokom žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.545,50 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 26.06.2015 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100,- eur mesačne vždy k 25. dňu toho ktorého mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, výrokom II. súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,66% a napokon výrokom III. vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. a .

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, „že je na mieste povoliť splátky, pričom súd určil výšku splátok v sume 100 € mesačne poukazujúc na tú skutočnosť, že žalovaná v 1. rade je na čiastočnom invalidnom dôchodku s príjmom 550 €, z ktorej sumy má výdavky na platenie zálohy na elektrinu a plyn mesačne vo výške 200 €, vodné a stočné 20 €, na káblovú TV 10 €, na internet a telefón 240 €, okrem toho dopláca na lieky a injekcie. Platí ďalej úver vo výške 120 € a strhávajú jej na dve exekúcie 32 €. Čo sa týka žalovanej v 2. rade tá taktiež súdu uviedla že je zamestnaná, príjem má 450-460 €, iný príjem nemá. Býva u svojho krstného otca, kde platí 140 € za služby spojené s užívaním bytu. Motorové vozidlo nevlastní. Má jedno maloleté dieťa, výdavky na dieťa sú 80-100 €, dieťa navštevuje ôsmy ročník základnej školy. Úver a exekúcie nemá. Platí na telefón 40 €. Žalovaná v 3. rade, uviedla že je zamestnaná na štyri hodiny, má príjem 200-220 €, dostáva náhradné výživné vo výške 90 €. Na maloleté dieťa, ktoré navštevuje tretí ročník základnej školy potrebuje mesačne 100-120 €. Platí ďalej na

telefón sama pre seba 15 € a na dieťa 11 €. Ďalšie výdavky nemá. Čo zarába, nestačí jej ani na živobytie. Býva spolu so žalovanou v 1. rade v rodinnom dome čo zdedili všetci žalovaní po neb. matke a každá má podiel v 1/3. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd povolil žalovaným v 1. až 3.rade zaplatiť žalobcovi spornú istinu v mesačných splátkach spoločne a nerozdielne vo výške 100 € mesačne vždy k 25. dňu toho ktorého mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ako aj o podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže v danom prípade súd zistil, že žalobca bol úspešný vo výške 86,10%, neúspešný bol vo výške 15,44% a pomer jeho úspechu a neúspechu je 70,66%“.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v časti, ktorou súd priznal žalovaným plnenie v splátkach a v časti trov konania. S argumentmi súdu prvej inštancie sa žalobca nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). V zmysle súd má teda možnosť a) neurčiť paričnú lehotu, v takom prípade zostáva zákonná v trvaní troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, alebo alternatívne b) určiť paričnú lehotu dlhšiu ako tri dni avšak výlučne v odôvodnených prípadoch (nie splátky). K uvedenému poukázal na rozsudku krajských súdov. Čo sa týka posúdenia samotných okolností prípadu, má žalobca za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovaných uhradiť dlžnú pohľadávku, nedostatočne preskúmal pomery žalovaných, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o splatnosti v splátkach a vychádzal iba z tvrdení žalovaných, ktorí neprodukovali žiadny dôkaz o svojej situácii a uvedený nezaobstaral ani súd. Z odôvodnenia súdu nie je zrejmé či v danej veci vykonal dokazovanie. Zákon explicitne podmieňuje alternáciu dĺžky paričnej lehoty odôvodnenosťou prípadu, teda súd nemôže určiť dlhšiu lehotu bez relevantných skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi dôkazmi. Z vykonaného dokazovania vo veci súd nemohol adekvátnym spôsobom posúdiť komplexné pomery žalovaných a rozsudok je tak nepreskúmateľný. Vyjadrenia žalovaných o ich nepriaznivej sociálno-ekonomickej situácii bez akéhokoľvek preukazovania a skúmania predmetných tvrdení, nemôže byť dostatočným podkladom pre povolenie splácania dlžnej sumy v splátkach. Odvolateľ má za to, že posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav, a teda nebola splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie a jednak prvoinštančný súd pri svojom rozhodnutí rozhodol nad zákonom dovolený rozsah, čo je v priamom rozpore s ČI. 2 ods. 2 SR. Oprávnenie súdu priznať plnenie v splátkach je výnimočné oprávnenie a každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu dlžníka, ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv veriteľa. Žalovaní mali možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohli priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej takej výške, ktorá by bola primeraná ich finančným možnostiam. Žalovaní tak neuskutočnili a počas celého súdneho konania neuskutočnili ani jednu úhradu. Žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov. Súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 70,66%, keď pri posudzovaní úspechu a neúspechu v konaní prihliadal nielen na úspech v konaní v časti istiny ale zrejme aj v časti príslušenstva (z odôvodnenia súdu nie je zistiteľné, ako dospel k výpočtu náhrady trov konania). Súd pri výpočte náhrady trov konania postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Vzhľadom na uvedené, má žalobca za to, že súd nemal pri posudzovaní úspechu prihliadať na úspech v časti príslušenstva, ale mal prihliadať na úspech v konaní iba v časti istiny. Keďže žalovaný bol úspešný v časti istiny vo výške 1.545,50 eur a žalovaná istina bola vo výške 1.785,69 eur, má za to, že čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje 73,10% a nie 70,66% ako tvrdí súd (úspech žalobcu 86,55% a neúspech 13,45%, rozdiel medzi úspechom žalobcu v rozsahu 86,55% a neúspechom žalobcu v rozsahu 13,45% predstavuje 73,10% ako čistý úspech žalobcu v konaní vzhľadom na výšku priznanej istiny. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovaných zaviaže spoločne a nerozdielne uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi prizná náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

5. Žalovaní 1/-3/ odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrili.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší , pričom podľa ustanovenia , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti výšky priznanej splátky v zmysle ustanovenia , pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia .

8. Predmetom odvolacieho prieskumu bola výška priznanej splátky prisúdenej istiny s príslušenstvom. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie v napadnutej časti výšky splátky priznanej sumy s príslušenstvom a v napadnutom výroku o náhrade trov konania právne správne posúdil jeho nárok.

9. Podľa lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

10. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

11. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Uvedené ustanovenia ale súdu umožňujú, vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom súd určuje zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni. Súd môže sám a nezávisle, i bez návrhu strany, uvážiť, či je toto povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery strán, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a tiež skutočnosť, či by prípadné neplnenie stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre žalobcu príliš ťaživé. Záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.

12. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne povolenia splátok na zaplatenie istiny s príslušenstvom sa odvolací súd stotožňuje. Skutočnosti, ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru o vhodnosti povoliť žalovaným na splnenie uloženej povinnosti splátky, boli postačujúco zistené výsluchom žalovaných 1/-3/ o ich majetkových a osobných pomeroch. Z výsluchu žalovaných bolo zistené, že

žalovaná 1/ je na čiastočnom invalidnom dôchodku s príjmom 550,- eur, z ktorej sumy má výdavky na platenie zálohy na elektrinu a plyn mesačne vo výške 200,- eur, vodné a stočné 2,- eur, na káblovú TV 10,- eur, na internet a telefón 240,- eur, okrem toho dopláca na lieky a injekcie. Platí ďalej úver vo výške 120,- eur a strhávajú jej na dve exekúcie 32,- eur. Žalovaná 2/ je zamestnaná, príjem má 450-460,- eur, iný príjem nemá, býva u svojho krstného otca, kde platí 140,- eur za služby spojené s užívaním bytu, motorové vozidlo nevlastní, má jedno maloleté dieťa, výdavky na dieťa sú 80-100,- eur, dieťa navštevuje ôsmy ročník základnej školy, úver a exekúcie nemá, platí na telefón 40,- eur. Žalovaná 3/ je zamestnaná na štyri hodiny, má príjem 200-220,- eur, poberá náhradné výživné vo výške 90,- eur, na maloleté dieťa, ktoré navštevuje tretí ročník základnej školy potrebuje mesačne 100-120,- eur, platí ďalej na telefón sama pre seba 15,- eur a na dieťa 11,- eur, čo zarába, nestačí jej ani na živobytie, býva spolu so žalovanou 1/ v rodinnom dome čo zdedili všetci žalovaní po matke a každá má podiel v 1/3.

13. Princíp vyváženej ochrany oboch procesných strán, vzhľadom na neúnosnosť jednorazového plnenia, odôvodňoval povolenie splátok na zaplatenie dlhu žalovanými. Výška splátok napĺňa i požiadavku primeranosti k celkovej dĺžke doby zaplatenia dlhu (istina 1.545,50 eur bude pri splátkach 100,- eur mesačne splatená do 16 mesiacov). Výška splátky určená súdom prvej inštancie na sumu 100,- eur mesačne zodpovedá nielen pomerom žalovaných a platením dlžnej sumy v takto určených splátkach sa nezhorší ani samotné postavenie žalobcu, nespôsobí mu ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti, ktorou je mimo iného i poskytovanie úverov a pôžičiek. Odvolací súd ešte uvádza, že určená výška splátky nie je ani v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu, ktorý pôvodnej žalovanej poskytol úver za situácie, kedy poznal jej majetkové a osobné pomery, ktoré zohľadňovali výšku dohodnutej splátky úveru, pričom nemožno žalovaných sankcionovať za to, že úver nesplácali tým, že mu nebude umožnené splácať prisúdenú sumu v splátkach, ktoré zohľadňujú ich osobné a majetkové pomery. Ďalej je v tejto súvislosti nutné aplikovať aj zásadu spravodlivosti uvedenú v článku 2 ods. 1 , v zmysle ktorého ochrana ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, čo výška splátky 100,25 eur mesačne vo vzťahu k obom stranám sporu podľa odvolacieho súdu napĺňa. Zároveň odvolací súd zastáva názor, že „slabšia strana“, ktorou žalovaní ako spotrebiteľ nesporne sú, si zaslúži ochranu, keď sa ocitli v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre nich devastujúce. Povolenie mesačných splátok je pritom podmienené ich riadnym a včasným plnením, inak v prípade omeškania žalovaný stráca výhodu splátok a vznikne mu povinnosť zaplatiť dlh jednorazovo.

14. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti povolenia zaplatiť dlh v splátkach v súlade s ust. ako vecne správny potvrdil.

15. Žalobca napadol odvolaním aj výrok o náhrade trov konania napadnutého rozsudku, namietal nesprávnosť rozsahu náhrady trov konania, keď súd priznal žalobcovi 72,66% a podľa odvolateľa náhrada patrí v rozsahu 73,10%.

16. Súd prvej inštancie síce postupoval v zmysle zásady, keď posudzoval vzájomný pomer úspechu a neúspechu procesných strán, jeho záver však z uskutočneného výpočtu nebol správny. Z uplatneného nároku v sume 1.785,69 eur s príslušenstvom bolo žalobcovi priznaných 1.545,50 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Tzv. hrubý úspech žalobcu predstavuje 86,5% (1.545,50 : 1.785,69 x 100 = 75%) a tzv. hrubý úspech žalovaných predstavuje 13,5%. Rozdiel v úspechu oboch procesných strán potom predstavuje prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu rozdielu oboch percentuálnych vyjadrení hrubého úspechu strán, teda 73% (86,5% - 13,5%). Takto potom podľa výsledku konania prináleží žalobcovi voči žalovaným v zmysle ustanovenia nárok na náhradu trov konania práve v rozsahu 73%.

17. V odvolacom konaní fakticky plne úspešným žalovaným vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade si žalovaní náhradu trov konania neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu

im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovaných rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. S poukazom na uvedené odvolací súd žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v záhlaví rozsudku súd prvej inštancie uviedol nesprávne priezvisko žalovanej 2/, je potrebné nesprávnosť opraviť.

19. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).