Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Pc-3-2019.pdf
PDF · 154.01 KB
Case nature
Area
Subarea
14Pc/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľky I. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J. XXX XX K., J. L. S. Ž. XXX, XXX XX K., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené G. D., L.. XX.XX.XXXX, P. J. C.. O.. Š. XXX/X, XXX XX K., G. J. Ž. XXX, XXX XX K., bývajúceho na adrese prechodného pobytu, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, za účasti plnoletého dieťaťa G. C.S., L.. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka (matka), o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že G. D., L.. XX.XX.XXXX je otcom dieťaťa G. C., L.. XX.XX.XXXX z matky I. C., L.. XX.XX.XXXX.
II. Súd konanie v časti o zverení dieťaťa G. C., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky I. C., L.. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e.
III. Otec G. D., L.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu dieťaťa G. C., L.. XX.XX.XXXX sumou 150,- Eur mesačne počnúc dňom 01.03.2018, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám dieťaťa G. C.S., L.. XX.XX.XXXX.
IV. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2020 v sume 4.200,- Eur je otec G. D., L.. XX.XX.XXXX p o v i n n ý zaplatiť spolu s bežným výživným v splátkach po 150,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok pri omeškaní čo i len jednej splátky k rukám dieťaťa G. C., L.. XX.XX.XXXX.
V. Súd konanie v časti o určenie výživného nad sumu 200,- Eur mesačne do sumy 300,- Eur mesačne počnúc dňom 01.03.2018 z a s t a v u j e.
VI. Súd návrh na určenie výživného počnúc dňom 01.03.2018 nad sumu 150,- Eur mesačne do sumy 200,- Eur mesačne z a m i e t a.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka (matka) dieťaťa G. C., L.. XX.XX.XXXX sa návrhom na začatie konania zo dňa 11.03.2019, ktorý bol doručený súdu dňa 11.03.2019 domáhala určenia, že osoba označená v návrhu G. D., L.. XX.XX.XXXX (ďalej len „muž“) je otcom v tom čase ešte maloletého dieťaťa G. C., L.. XX.XX.XXXX (ďalej len „dieťa“). Súčasne žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu, keď dieťa žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, mužovi žiadala uložiť povinnosť prispievať na výživu dieťaťa mesačne sumou 300,- Eur spätne od 01.03.2018 so splatnosťou vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Návrh odôvodnila tým, že je matkou dieťaťa ako aj mal. G. D., L.. XX.XX.XXXX. Dňa 15.01.1997 uzatvorila manželstvo s E. C.M., L.. XX.XX.XXXX. Už počas trvania manželstva však udržiavala vzťah s mužom, ktorého označila v návrhu za biologického otca dieťaťa G. C., ktorý mal intímny charakter. Počas tohto vzťahu sa im narodili dve deti G. S. C.. G.. G. sa však narodil v čase, keď ešte trvalo jej manželstvo s E. C.. Dňa 23.10.2002 sa rozviedla. Naďalej udržiavala intímny vzťah s mužom, ktorého označila za biologického otca G. a to až do roku 2016. Pred Okresným súdom vo Zvolene prebiehalo konanie pod Sp.zn. 9C/86/2016 ohľadne zapretia otcovstva, ktoré svedčalo jej manželovi voči G.. Muž, ktorého označila za biologického otca G. v tomto konaní prezentoval, že je biologickým otcom G.. Túto skutočnosť nepopieral. Konanie o zapretie otcovstva, ktoré svedčalo jej manželovi voči G. bolo právoplatne skončené, došlo k úspešnému zapretiu otcovstva, ktoré svedčalo jej manželovi voči G.. Následne sa snažila skontaktovať s mužom, ktorého označila za biologického otca G., aby spoločne súhlasným vyhlásením rodičov určili otcovstvo k G.. V tomto bola neúspešná, muž, ktorého označila za biologického otca G. s ňou prestal komunikovať. Preto bola nútená obrátiť sa na súd s podaním predmetného návrhu. Muž, ktorého označila za biologického otca sa s G. nekontaktuje, na jeho výživu neprispieva.
2. Muž, ktorého navrhovateľka označila za biologického otca G. vo vyjadrení zo dňa 28.06.2019 k návrhu uviedol, že je pravdou, čo tvrdí navrhovateľka, že spolu udržiavali intímny pomer počas trvania manželstva navrhovateľky, avšak navrhovateľka takýto intímny pomer v tomto období mala aj s inými viacerými mužmi, preto odmietol pristúpiť k súhlasnému vyhláseniu určenia otcovstva k G. rodičmi. Nie je jednoznačné a nespochybniteľné, že je biologickým otcom G. a preto trval, aby otcovstvo bolo riadne preukázané. Navrhol na túto otázku nariadiť znalecké dokazovanie z odboru genetiky. Nesúhlasil s určením výživného v prípade, že bude návrhu navrhovateľky vyhovené v sume 300,- Eur mesačne, ktorú sumu považoval za nadhodnotenú a neprimeranú. Pokiaľ navrhovateľka navrhuje výživné priznať spätne „od 01.03.2008“ poukázal na to, že výživné na dieťa možno priznať až od právoplatnosti rozhodnutia o určení otcovstva a nie spätne, nakoľko je neprípustné, aby bol zaviazaný na výživné pre G. spätne, keďže navrhovateľka sa určenia jeho otcovstva nedomáhala skôr, pričom nemá istotu ani, že je biologickým otcom G..
3. Z výsluchu navrhovateľky (matky) súd zistil, že G. sa narodil ešte počas trvania jej manželstva s E. C.. S manželom sa medzičasom rozviedli. Jej manžel E. C. však nie je biologickým otcom G.. Za biologického otca G. M.W. G. D.. S týmto udržiavala intímny pomer od roku 2000. Vzťah skončil pred 5 rokmi. S G. D. žila i v spoločnej domácnosti, a to od roku 2000. Odvtedy intímny pomer s manželom, hoci boli manželmi neudržiavala. V rozhodnej dobe pre splodenie G. neudržiavala intímny pomer ani s inými mužmi okrem označeného muža. Oznámila mu, že je biologickým otcom G.. Z ich vzťahu pochádza i ďalšie dieťa mal. G. D., ku ktorej otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou. Syn G. volal muža, ku ktorému otcovstvo má byť určené už otec. Keď sa rozchádzali, tento muž sa postavil k celej záležitosti tak, že sa necíti byť biologickým otcom G.. Syn G. sa s týmto mužom nekontaktuje, hoci bývajú v susedstve.
4. Z výsluchu muža, ku ktorému má byť otcovstvo určené súd zistil, že s matkou G. mal intímnu známosť, ktorá trvala od mája alebo júna roku 2000. S matkou, teda s navrhovateľkou však spolu nežili len sa spolu kontaktovali, chodieval za ňou raz za mesiac. V tom čase vykonával prácu vodiča kamióna a vzhľadom na plnenie pracovných povinností býval preč i tri týždne. Túto prácu vykonával do augusta 2002, kedy nastúpil do vojenskej služby ako profesionálny vojak. Keď sa vracal z ciest stávalo sa, že keď prišiel za matkou, našiel u nej i vtedajšieho manžela, ktorý u nej prespával. Vyslovil podozrenie, ktoré zmenil na tvrdenie, že matka sa v tomto období intímne stýkala aj s vtedajším svojim manželom. Pri intímnych stykoch s matkou ochranu použili asi dvakrát, inak ju nepoužívali. Matka v roku 2001 bola na svadbe kamarátky keď v tomto období mala intímny pomer aj s iným mužom. Vzťah ukončili úplne v novembri 2014, kedy sa odsťahovala. On okrem mal. G., ktorá pochádza zo vzťahu s matkou, iné deti nemá. V zásade nepoprel, že môže byť biologickým otcom mal. G., ale chce mať o tom presvedčenie a istotu vzhľadom k tomu, aký život matka viedla. Je pravdou, že G. ho volal už otec. Navrhol preto genetickú skúšku.
5. Zo spisu Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 9C/86/2016 súd zistil, že G. C., L.. XX.XX.XXXX v tom čase ešte maloletý a zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen podal dňa 13.04.2016 na tunajšom súde voči matke a voči E. C., L.. XX.XX.XXXX návrh na zapretie otcovstva s tým, že E. C., L.. XX.XX.XXXX nie je jeho biologickým otcom. O tomto návrhu bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 9C/86/2016-73 zo dňa 11.01.2018, ktorým súd určil, že E. C., L.. XX.XX.XXXX nie je otcom dieťaťa G. C., L.. XX.XX.XXXX z matky I. C., L.. XX.XX.XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2018.
6. Vzhľadom na postoj muža, ktorý bol matkou označený za biologického otca Petra, a na jeho návrh, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru: genetika, z odvetvia: analýza DNA a za znalca ustanovil Mgr. Zuzanu Holešovú, PhD., s miestom výkonu činnosti Podvážie 216, 017 04 Považská Bystrica. Znalecké dokazovanie bolo nariadené analýzou DNA uznesením Sp.zn. 14Pc/3/2019-139 zo dňa 25.10.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2019. Znalkyňa podala písomný znalecký posudok č. 29/2019 zo dňa 27.12.2019, z ktorého vyplýva záver, že otcovstvo G. D., L.. XX.XX.XXXX voči G. C., L.. XX.XX.XXXX možno považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999996592 %.
7. Z rodného listu dieťaťa G. C., L.. XX.XX.XXXX súd zistil, že jeho narodenie je zapísané v Knihe narodení Matričného úradu Zvolen, vo zväzku 62, ročník 2002, strana 198, pod poradovým číslom 101. Ako matka je zapísaná I. C., O.. Č., L.. XX.XX.XXXX, otec v rodnom liste nie je uvedený.
8. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
9. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
10. Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
11. Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
12. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť aby otcovstvo určil súd.
13. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
14. Podaným návrhom matka dieťaťa, ešte v čase keď dieťa bolo maloleté žiadala určiť otcovstvo k dieťaťu po tom, čo úspešne bolo otcovstvo rozhodnutím tunajšieho súdu k dieťaťu bývalému manželovi matky zapreté. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že matka uzavrela manželstvo s E. C. dňa 15.01.1997. Dieťa G. C. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, ešte za trvania manželstva matky s E. C.. Manželstvo týchto bolo rozvedené dňa 23.10.2002 rozsudkom Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 16C/291/2001. Nakoľko dieťa G. C. sa narodil počas trvania manželstva matky s E. C., E. C. svedčala zákonná domnienka otcovstva k tomuto dieťaťu ako manželovi matky podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine. Otcovstvo svedčiace manželovi matky E.M. C. k dieťaťu G. C.M., L.. XX.XX.XXXX bolo zapreté na návrh dieťaťa v zastúpení kolíznym opatrovníkom v konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 9C/86/2016 rozsudkom Sp.zn. 9C/86/2016-73 zo dňa 11.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2018 podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine, ktorému predchádzalo konanie o prípustnosti zapretia otcovstva dieťaťom vedené pred tunajším súdom pod Sp.zn. 15C/166/2015, keď rozsudkom Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 15C/166/2015 zo dňa 01.12.2015 súd pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčalo E. C., L.. XX.XX.XXXX, bývalému manželovi matky voči dieťaťu G. C., L.. XX.XX.XXXX. Po úspešnom zapretí otcovstva dieťaťom svedčiaceho manželovi matky matka podala v predmetnej veci návrh na určenie otcovstva k dieťaťu, ktoré v čase podania návrhu bolo maloleté podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, keďže muž, ktorého označila za biologického otca dieťaťa odmietol určiť otcovstvo k dieťaťu súhlasným vyhlásením rodičov. Matka v konaní uvádzala, že v rozhodnej dobe pre splodenie dieťaťa udržiavala intímny vzťah jedine s mužom, ktorého označila za biologického otca dieťaťa. Intímny vzťah s týmto mužom udržiavala ešte počas trvania jej manželstva t.č. už s bývalým manželom. Muž, ktorého matka označila za biologického otca dieťaťa v konaní nepopieral intímny vzťah s matkou v tomto období, ale tvrdil, že matka sa v rozhodnom období pre splodenie dieťaťa intímne stýkala s manželom, resp. s inými mužmi. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, sa za otca považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Vzhľadom k tomu, že v konaní boli pochybnosti muža, ktorého matka označila za biologického otca dieťaťa o otcovstve k dieťaťu, napriek tomu, že tento muž v konaní o zapretie otcovstva bol vypočutý ako svedok a uviedol tu, že je presvedčený o tom, že je biologickým otcom dieťaťa, súd na návrh muža, ku ktorému otcovstvo má byť určené, nariadil vo veci znalecké dokazovanie analýzou DNA. Vo veci bol podaný písomný znalecký posudok znalcom z príslušného odboru a z odvetvia Mgr. Zuzanou Holešovou, PhD., č. 29/2019 dňa 27.12.2019, z ktorého záveru vyplýva, že otcovstvo G. D., L.. XX.XX.XXXX voči dieťaťu G. C., L.. XX.XX.XXXX možno považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999996592 %. Vzhľadom na závery tohto znaleckého posudku, ktorého závery žiaden z účastníkov v konaní nenamietal, súd potom určil muža, ktorého matka označila za biologického otca dieťaťa za otca dieťaťa podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine.
15. V priebehu súdneho konania dieťa nadobudlo plnoletosť dňa XX.XX.XXXX. Po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa muž, ku ktorému malo byť otcovstvo určené vzniesol námietku účastníctva matky v konaní, žiadal matku ako účastníčku konania z konania vylúčiť, tiež namietal po dovŕšení plnoletosti dieťaťa aktívnu legitimáciu matky na podanie návrhu na určenie otcovstva. Obidve tieto námietky súd vyhodnotil za nedôvodné. Konanie o určenie otcovstva je jedným z konaní vo veciach rodičovstva, ktoré je upravené v § 105 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). V súdenom prípade ide o konanie o určenie otcovstva podľa § 105 písm. b/ CMP. Konanie sa začína len na návrh tak ako to vyplýva z § 107 CMP. Podľa § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že matka dieťaťa je účastníčkou konania o určenie otcovstva bez ohľadu na to, či dieťa je maloleté, alebo plnoleté. Preto táto procesná námietka nie je dôvodná. Muž, ku ktorému otcovstvo má byť určené po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa vzniesol i námietku nedostatku aktívnej legitimácie matky na podanie návrhu na určenie otcovstva. Aj táto námietka nie je dôvodná, pretože z ustanovenia § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý je hmotnoprávnym predpisom vyplýva, že takýto návrh môže podať dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa. Toto hmotnoprávne zákonné ustanovenie priznáva matke právo podať návrh na určenie otcovstva, teda jej priznáva aktívnu vecnú legitimáciu na podanie takéhoto návrhu, na ktorej nič nemení skutočnosť, že dieťa, ktoré je tiež účastníkom tohto konania počas súdneho konania nadobudlo plnoletosť. V súdenom prípade matka sama podala návrh na určenie otcovstva, dieťa označila za účastníka konania, podala ho v čase keď dieťa bolo maloleté, do nadobudnutia plnoletosti dieťa bolo v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, po nadobudnutí plnoletosti dieťa konalo vo veci samé nakoľko nadobudlo spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) nadobudnutím plnoletosti v zmysle § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 8 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka. Navyše dieťa vyjadrilo po nadobudnutí plnoletosti s návrhom matky súhlas. Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že nadobudnutím plnoletosti dieťaťa počas súdneho konania matka nestratila postavenie, ktoré jej Zákon o rodine priznáva. Aj námietka o nedostatku aktívnej legitimácie na strane matky, teda popretie, že je nositeľkou hmotnoprávneho práva, o ktoré v konaní ide, nie je dôvodná.
16. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
20. Vzhľadom k tomu, že dieťa počas súdneho konania nadobudlo plnoletosť, nebolo už dôvodné súdom v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodovať, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka uvedomujúc si predmetnú skutočnosť preto návrh o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti vzala späť, ostatní účastníci konania so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasili.
21. Podľa § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
22. Podľa § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
23. Nakoľko matka vzala späť návrh v časti o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, a nakoľko ostatní účastníci konania so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasili, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 29 ods. 1 a ods. 3 CMP, keď nebol žiaden vážny dôvod pokračovať v konaní v tejto časti, keďže dieťa počas súdneho konania nadobudlo plnoletosť.
24. V konaní bolo ďalej zo zákona povinnosťou súdu určiť rozsah vyživovacej povinnosti otca dieťaťa k dieťaťu, a to i napriek tomu, že dieťa v konaní počas priebehu konania nadobudlo plnoletosť, keďže matka podala návrh na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu ešte v čase, keď dieťa bolo maloleté, pričom žiadala určiť rozsah vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu spätne od 01.03.2018 v sume 300,- Eur mesačne, ktorý návrh v priebehu konania obmedzila na sumu 200,- Eur mesačne. Dieťa po nadobudnutí plnoletosti sa k tomuto návrhu matky pripojilo, žiadalo určiť výživné od otca po nadobudnutí plnoletosti, a napokon aj spätne tak, ako žiadala matka v sume 200,- Eur mesačne počnúc od 01.03.2018.
25. Otec dieťaťa súhlasil s určením výživného v sume 80,- Eur mesačne s tým, že nesúhlasil s určením výživného spätne ako žiadala matka od 01.03.2018. Poukázal na to, že už nie je v služobnom pomere profesionálneho vojaka, v súčasnom období nikde nepracuje, dôchodok, na ktorý má nárok sa bude pohybovať v rozmedzí od 300,- do 400,- Eur mesačne. Navyše má vyživovaciu povinnosť k dcére v súčasnom období v sume 100,- Eur mesačne. Požadované výživné je tak evidentne neprimerané, keď nie je v jeho schopnostiach toto platiť v požadovanej výške 200,- Eur mesačne. Požadované výživné je v hrubom nepomere s jeho majetkovými pomermi, tiež v nepomere s jeho ďalšou vyživovacou povinnosťou, ktorú má voči dcére G., L.. XX.XX.XXXX. Ak matka, tiež dieťa vyčísľujú pravidelné mesačné výdavky dieťaťa na sumu 270,- Eur mesačne, k tomu sezónne výdavky, oproti týmto výdavkom je neprimerané, aby sa na nich podieľal sumou 200,- Eur mesačne, keď jeho príjem z výsluhového dôchodku je nižší ako príjem matky.
26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
28. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, a to podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov podľa § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine. Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia a podobne. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu bývania. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napríklad jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napríklad vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Z týchto základných kritérií súd vychádzal pri rozhodovaní o výživnom pre dieťa.
34. Matka má vyživovaciu povinnosť okrem voči synovi G. i voči mal. dcére G. D., L.. XX.XX.XXXX. Má priateľa, ale nežije s priateľom v spoločnej domácnosti. Priateľa navštevuje trikrát do týždňa, v dovolenkovom období, keď sa vykonávajú sezónne práce, tak je to častejšie. Priateľ pracuje, zarába 850,- Eur mesačne netto. Tento nemá žiadne vyživovacie povinnosti. S obidvomi deťmi žije v spoločnej domácnosti, keď s nimi žijú v spoločnej domácnosti i ďalší jej dvaja synovia pochádzajúci z rozvedeného manželstva. Voči týmto dvom synom už vyživovaciu povinnosť však nemá. Ich spoločnú domácnosť teda tvorí 5 osôb. Nehnuteľný majetok nevlastní, ani cenný hnuteľný majetok. Poberá daňový bonus na dve deti a rodinné prídavky na dve deti približne 74,- Eur mesačne. Nájomné platí 100,- Eur mesačne, elektrinu 51,- Eur mesačne zálohovo. Výdavok na palivové drevo má ročný približne 600,- Eur. Výdavok na stravu činí 200,- Eur mesačne. G., pokiaľ ešte chodil do školy sa v škole nestravoval, nosil si desiatu. Výdavok na cestovné mal 55,- Eur na mesiac v čom bol zahrnutý i výdavok na cestovné, keď chodieval na futbal, na tréningy do Detvy. Spláca pôžičku v sume 50,- Eur mesačne na spotrebný úver do domácnosti, ktorý si vzala vo výške 1.000,- Eur. Jej výdavok činí 20,- Eur mesačne na telefón, na lieky od 20,- do 30,- Eur na mesiac. Ide o doplatok na lieky pre ňu, ktoré nie sú v plnej miere uhrádzané poisťovňou. K pravidelným ročným výdavkom patrí výdavok za smeti a vodu, minulý rok to činilo 400,- Eur.
35. Zo spisu Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 14P/6/2019 súd zistil, že rozsudkom Sp.zn. 14P/6/2019-70, ktorý bol vydaný Okresným súdom Zvolen dňa 04.06.2019 bola mal. G. D., L.. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky I. C., otcovi dieťaťa G. D. bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 180,- Eur mesačne počnúc dňom 01.03.2019 so splatnosťou vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa. Tiež bolo rozhodnuté o zročnom výživnom za obdobie od 01.03.2019 do 31.05.2019 v sume 540,- Eur, ktoré zročné výživné otcovi mal. dieťaťa súd povolil splácať v mesačných splátkach v sume 50,- Eur spolu s bežným výživným k rukám matky mal. dieťaťa s tým, že omeškanie s plnením čo len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Z tohto spisu ďalej vyplýva, že otec maloletej, teda otec G. uzavrel manželstvo dňa 30.03.2019, keď žije s manželkou v spoločnej domácnosti. V tomto čase mal otec vyživovaciu povinnosť jedine voči dcére G.. Matka pracovala, dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 468,93 Eur, keď poberala daňový bonus a prídavky na dve deti. Otec dieťaťa v tomto čase bol profesionálnym vojakom a dosahoval príjem priemerný čistý mesačný 1.579,89 Eur. Manželka otca v tomto čase pracovala, dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 420,- Eur. Matka v tomto čase mala partnera, s ktorým nežila v spoločnej domácnosti. V konaní tiež bolo zistené, že otec je vlastníkom bytu v Detve, ktorý neužíval. Matka v tomto čase bývala v podnájme, otec v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom.
36. Zo spisu Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 12P/17/2019 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 12P/17/2019-64 zo dňa 25.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2019 súd schválil rodičovskú dohodu na základe ktorej sa otec mal. G. zaviazal prispievať na jej výživu zníženým výživným v sume 100,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku so splatnosťou vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
37. Zo správy Obce Dúbravy zo dňa 29.03.2019 súd zistil, že matka žije na adrese Ž. XXX v prenajatom byte so svojimi 4 deťmi.
38. Matka v období od 01.01.2013 do 30.09.2018 pracovala u spoločnosti AGROSEV s.r.o., IČO: 36 033499 so sídlom Bottova 1, Detva, od 07.11.2018 pracuje u Základnej školy s materskou školou Mateja Bela Funtíka, IČO: 37833740, so sídlom ČSA 91, Očová.
39. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 18.06.2019 súd zistil, že matka v období od 05/2018 do 11/2018 poberala nemocenské spolu v sume 1.035,20 Eur.
40. Podľa správy zamestnávateľa matky Základná škola s materskou školou Mateja Bela Funtíka, matka je zamestnaná od 07.11.2018 do 31.08.2019 na pracovnú zmluvu na dobu určitú ako kuchárka s priemerným mesačným čistým príjmom 582,01 Eur.
41. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 20.06.2019 súd zistil, že matka nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a nepoberá dávky hmotnej núdze.
42. Z mzdového listu otca, ktorý bol predložený Vojenským útvarom 3030 Zvolen dňa 25.06.2019 za rok 2018, otec dieťaťa za rok 2018 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 1.341,75 Eur, za rok 2019, od januára do mája 2019 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 1.528,40 Eur.
43. Zo správy Mestského úradu Detva zo dňa 27.06.2019 súd zistil, že otec je vlastníkom bytu na adrese C.. O.. Š. XXX/X, K.. Nebol riešený v priestupkovom konaní.
44. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen v správe zo dňa 01.07.2019, keď ešte dieťa bolo maloleté podal správu ohľadne šetrenia rodinných pomerov u matky, i u otca. Matka býva v 4-izbovom byte v podnájme. V spoločnej domácnosti s ňou bývajú syn G., dcéra G. a dospelí synovia E. S. G. C.. Matka pracuje v ZŠ Očová v školskej jedálni ako kuchárka, jej čistý mesačný príjem je v priemere 600,- Eur. Poberá rodinné prídavky na dve deti 48,68 Eur. Výdavky matky pozostávajú z nájmu bytu 100,- Eur, elektrina 65,- Eur, telefón matky 20,- Eur, cestovné matky 24,- Eur, cestovné do školy pre mal. G. 18,- Eur, cestovné pre G. do školy a na futbal 30,- Eur, poplatok za futbal pre G. 20,- Eur, lieky pre matku 20,- Eur, všetko výdavky mesačné. Okrem toho matka uvádzala jednorazové výdavky za vodu a komunálny odpad ročne 300,- Eur a náklady na zakúpenie palivového dreva na vykurovanie ročne 450,- Eur, k tomu ďalšie jednorazové výdavky do školy pre obidve deti. Šetrenie u otca bolo vykonané na adrese K., Ž. XXX. Pri šetrení bolo zistené, že tento je vlastníkom rodinného domu kde býva. V spoločnej domácnosti s ním býva manželka D. J.. V tom čase uvádzal, že pracuje vo VÚ Zvolen 3030 ako profesionálny vojak s priemerným čistým príjmom mesačným 1.360,- Eur. Výdavky uvádzal nájom bytu v Detve, ktorého je vlastníkom 120,53 Eur, elektrina v byte 45,- Eur, elektrina v dome 37,- Eur, to sú mesačné výdavky, náklady na vykurovanie v dome na pevné palivo ročne 600,- Eur, TV 50,- Eur ročne, internet 10,- Eur mesačne, telefón 18,- Eur mesačne, poistenie domu 45,- Eur ročne, komunálny odpad 18,- Eur ročne, daň z nehnuteľností ročne 10,54 Eur, hypotéka 180,48 Eur mesačne, k tomu poistenie hypotéky 19,20 Eur mesačne, poistenie bytu 29,89 ročne, životné poistenie 10,30 Eur mesačne, cestovné do práce 70,- Eur na mesiac, povinné zmluvné poistenie 121,- Eur ročne, sporenie 60,- Eur, výživné na dcéru G. 180,- Eur mesačne.
45. Podľa mzdového listu matky, predloženého spoločnosťou AGROSEV, spol. s r.o., Detva, matka pracovala u tejto spoločnosti od 01.01.2013 do 30.09.2018 s priemerným čistým mesačným príjmom 555,69 Eur, v čom sú započítané i nemocenské dávky matky, ktoré jej vyplatil zamestnávateľ v období roku 2018 počas trvania jej pracovného pomeru, keď takýto príjem matka dosahovala v roku 2018.
46. Z potvrdenia o príjme matky Základnej školy s materskou školou Mateja Bela Funtíka Očová zo dňa 26.03.2020 súd zistil, že matka pracuje na pracovnú zmluvu na dobu určitú od 07.11.2018 do 31.08.2020 ako kuchárka. Dosahuje priemerný čistý mesačný príjem v súčasnom období 700,10 Eur.
47. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 27.03.2020 súd zistil, že ani matka, ani otec nepoberajú dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
48. Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR číslo 5183 zo 04.07.2019 otec bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby dňom 10.07.2019 na základe vydania uznesenia ČVS:VP-11/OPV-ZV-2019 Vojenskou políciou Zvolen zo dňa 23.06.2019, ktorým bolo voči otcovi v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie za prečin „ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2019. Obvinenie bolo vznesené na tom skutkovom základe, že otec dňa 23.06.2019 po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové vozidlo pričom bol hliadkou OO PZ Detva zastavený z dôvodu, že pri zmene smeru jazdy nedal znamenie o zmene smeru jazdy a bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu. Nameraná hodnota v čase 00:22 hod. vykazovala 0,79 mg/l alkoholu v dychu a pri opakovanej skúške o 00:40 hod. hodnotu 0,85 mg/l alkoholu v dychu. Bol tak dôvodne podozrivý, že spáchal prečin, ktorý je úmyselným trestným činom.
49. Otec vyššie uvedenú skutočnosť potvrdil a sám predložil tento personálny rozkaz, ako i doklad o svojom príjme za mesiac júl 2019, ktorý bol v čistom 666,- Eur, čím poukazoval, že došlo k zníženiu jeho príjmu z dôvodu tejto skutočnosti.
50. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 07.04.2020 súd zistil, že matka je poberateľkou rodinného prídavku na dieťa vo výške 74,85 Eur mesačne, nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a ani nie je vedená v evidencii ako uchádzač o zamestnanie. Otec nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
51. Zo správy Ministerstva obrany SR zo dňa 30.03.2020 súd zistil, že otec bol dňa 29.02.2020 prepustený zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. l/ zákona č. 281/2015 Z.z. na základe rozkazu Riaditeľa PÚ č. 6025 zo dňa 01.08.2019. Podľa správy Brigády riadenia vzdušných operácii Zvolen zo dňa 26.03.2020 súd zistil, že otec od 10.07.2019 do 29.02.2020 bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa § 76 zákona č. 281/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov, keď od 15.07.2019 do 07.02.2020 bol práceneschopný. V mesiaci júl 2019 otcovi bol vyplatený čistý príjem 666,03 Eur, v auguste 2019 nemocenské 539,49 Eur, v septembri 2019 nemocenské 352,26 Eur, v októbri 2019 nemocenské 364,- Eur, v novembri 2019 nemocenské 352,26 Eur, v decembri 2019 a v januári 2020 nemocenské po 364,- Eur, vo februári 2020 čistý príjem 1.042,21 Eur, nemocenské 82,19 Eur. V mesiaci jún 2019 dosiahol čistý príjem 1.356,18 Eur.
52. Dieťa G. C. od 01.09.2019 navštevuje Strednú školu drevársku vo Zvolene. Zarába si príležitostne brigádami. Pracuje počas letných prázdnin, z toho má príjem približne 400,- Eur v čistom za mesiac. Pracuje ako robotník v lese. Pravidelné výdavky má 55,- Eur na cestovné keď chodí do školy, v čom je zahrnuté i cestovné, čo chodieva na tréningy do Detvy na futbal. Hráva futbal za MFK Detva. Takto je organizovaný tri roky. Pokiaľ hovorí o výdavkoch na sezónu, sezóna je jeden rok. Výdavky na šport má 60,- Eur na rok na obuv (turfy), ďalší výdavok je 60,- Eur na rok za obuv (halovú), ďalší výdavok je na kopačky železné štople na rok 120,- Eur, ďalší výdavok na obuv kopačky umelé štople 115,- Eur rok, poplatok ročný za futbal činí 240,- Eur. Ďalší výdavok má 20,- Eur mesačne mobil, na oblečenie 100,- Eur mesačne v čom je zahrnutý i výdavok na oblečenie v súvislosti s futbalom, keď sú náklady na termooblečenie, trenky a podobne. V súvislosti so školou mu vznikol výdavok na odbornú prax a to zakúpenie monteriek a oblečenia čo bol jednorazový výdavok od 50,- do 60,- Eur. Matka mu poskytuje vreckové 10,- Eur na týždeň. Je zdravý, žiaden majetok nevlastní.
53. Otec pri výsluchu uviedol, že momentálne je bez práce, chodieva na brigády kamarátom, z toho má ojedinelý príjem. Momentálne nie je držiteľom vodičského oprávnenia, na brigády je vozený, takže z príjmu z brigád sú mu odrátavané náklady na cestovné. Za dva týždne na brigáde zarobí 350,- Eur. Na úrade práce nie je evidovaný, nemá žiadne štátom vyplácané dávky. Súčasný príjem manželky je 450,- Eur na mesiac. V súčasnosti má veľké výdavky na súdy a právnikov, zaplatil pokutu, ktorú mu uložil súd vo výške 560,- Eur, platí elektrinu 70,- Eur mesačne, musel uhradiť aj nedoplatok na elektrine 360,- Eur, ďalší výdavok je palivové drevo ročne 400,- Eur, uhlie ročný výdavok 100,- Eur, stravovanie výdavok 100,- Eur mesačne, spláca pôžičku na televízor 35,- Eur mesačne. Byt v Detve, ktorého bol vlastníkom musel predať vo februári 2020 za kúpnu cenu 42.000,- Eur. Byt predal z dôvodu, že nevládal splácať hypotéku a všetky veci čo mal uhradiť. Je vlastníkom domu, v ktorom býva. Domovú daň platí 10,- Eur ročne, za smeti platí za dve osoby, aj za mal. Petru, ktorá je u neho evidovaná a to čiastku spolu 20,- Eur na rok. Ďalej má ročný výdavok na vodu 37,60 Eur. Od decembra 2019 platí výživné na Petru 100,- Eur mesačne predtým platil 180,- Eur mesačne.
54. Otcovi rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 04.05.2020 bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.03.2020 vo výške 443,84 Eur mesačne.
55. Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR číslo 6025 z 01.08.2019 otec bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe dňom 29.02.2020. O prepustenie požiadal otec žiadosťou doručenou dňa 27.06.2019, keď pri rozhodovaní o skočení štátnej služby prepustením menovaného bolo zobraté do úvahy aj to, že tento bol personálnym rozkazom zo dňa 04.07.2019 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby na základe vzneseného obvinenia za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.
56. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava v potvrdení zo dňa 20.05.2020 uviedol, že otec je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.03.2020 v sume 443,84 Eur. V ďalšom potvrdení zo dňa 18.06.2020 tento úrad uviedol, že menovanému bolo priznané nekrátené odchodné vo výške 8.337,07 Eur ktoré mu bolo vyplatené v čistom v sume 6.753,03 Eur keď mu bol od 01.03.2020 ďalej priznaný výsluhový dôchodok v sume 443,84 Eur.
57. Súd po komplexnom zhodnotení vykonaných dôkazov a dôslednom zvážení vychádzajúc zo zákonných ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine, preukázaného a zisteného skutočného stavu dospel k záveru, že otcovi dieťaťa je dôvodné určiť výživné na dieťa v rozsahu 150,- Eur mesačne, ktorá suma podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa a ktorá suma zodpovedá majetkovým, zárobkovým, osobným pomerom otca dieťaťa a najmä reálnym možnostiam otca dieťaťa. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči G., S. S. C.. G., ktorá sa nachádza na základe súdneho rozhodnutia v osobnej starostlivosti matky, keďže rodičia spolu nežijú. Otec má vyživovaciu povinnosť voči mal. G. v rozsahu 100,- Eur mesačne. Syn G. je však starší o dva roky, pričom má zvýšené výdavky na mimoškolskú aktivitu, hráva organizovane futbal. S týmto sú spojené zvýšené náklady na pokrytie jeho výdavkov oproti sestre G.. Matka žije v spoločnej domácnosti so 4 deťmi, voči dvom má vyživovaciu povinnosť, dvaja starší synovia sú plnoletí a schopní sa sami živiť. Títo tak ako správne poukazoval otec sú povinní podieľať sa na spoločných výdavkoch domácnosti pokiaľ ide o bývanie, stravovanie, a o iné výdavky v spoločnej domácnosti a to zodpovedajúcou príslušnou časťou vzhľadom na počet osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. V konaní nebolo preukázané, že by matka žila s partnerom v spoločnej domácnosti, ktorý by tak mal povinnosť sa podieľať tiež na výdavkoch domácnosti. Otec má vyživovaciu povinnosť voči dvom deťom, synovi G. S. C.. K. G., žije v domácnosti s manželkou, ktorá pracuje, podľa vyjadrenia otca naposledy dosahuje čistý mesačný príjem 450,- Eur. Táto je tak povinná sa podieľať zodpovedajúcim pomerom na výdavkoch spoločnej domácnosti, ktorú vedie s manželom. Matka je zamestnaná, v roku 2018 dosahovala čistý priemerný mesačný príjem včítane nemocenských dávok 555,69 Eur, ktorý sa zvyšoval, a to na sumu 582,01 Eur v čistom priemerne mesačne v roku 2019 až po súčasnú sumu priemerne mesačne v čistom 700,10 Eur. Popritom matka poberá rodinné prídavky na dve deti a daňový bonus. Otec v súčasnom období pracuje len brigádnicky, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, keď pracuje, tak dosahuje príjem z brigády za dva týždne aj 350,- Eur v čistom s tým, že je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 443,84 Eur mesačne, keď pokiaľ vykonával štátnu službu profesionálneho vojaka, dosahoval v roku 2018 čistý priemerný mesačný príjem 1.341,75 Eur, ktorý sa mu navýšil v nasledujúcom období na sumu 1.528,40 Eur priemerne mesačne v čistom. Je pravdou, že od 01.03.2020 otec nevykonáva štátnu službu profesionálneho vojaka, keď na vlastnú žiadosť bol prepustený z tohto služobného pomeru. U otca však nemožno prihliadnuť na skutočnosť, že v súčasnom období je poberateľom jedine výsluhového dôchodku a že si občas brigádnicky privyrába. Príjem otca sa znížil jeho vlastným zavinením, preto pri rozhodovaní o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči synovi súd aplikoval ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku. Preto pre určenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči synovi G. súd vychádzal z príjmu otca, ktorý dosahoval pred prepustením zo štátnej služby profesionálneho vojaka, ktorý dosahoval v roku 2018 v čiastke 1.341,75 Eur netto, v nasledujúcom období v čiastke 1.528,40 Eur netto a to až do obdobia, kým otec nenastúpil mimo výkon štátnej služby. Otec vlastným pričinením prišiel o výhodnejší zárobok, keď zníženie zárobku u otca od mesiaca júl 2019 potom nebolo skutočnosťou, na ktorú súd by bol povinný prihliadnuť pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu. Je pravdou, že otec nastúpil od mesiaca august 2019 resp. od polovice mesiaca júl 2019 na PN, pričom od augusta 2019 do januára 2020 bol riešený jedine nemocenským, ale súd neopomenul prihliadnuť pri rozhodovaní o nároku dieťaťa na výživné na tú skutočnosť, že pri ukončení štátnej služby vznikol otcovi nárok na odchodné, ktoré mu bolo vyplatené v sume 6.753,03 Eur. Navyše otec predal počas súdneho konania byt v Detve za 42.000,- Eur, keď z predaja bytu otec mal výnos. Akým spôsobom došlo k vyriešeniu hypotekárneho vzťahu otca k peňažnému ústavu, to otec v konaní nedokladal. Výživné v sume 150,- Eur mesačne podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa. Dieťa navštevuje strednú školu, má výdavky také ako prezentovalo v konaní, ktoré otec nenamietal. Ročný výdavok dieťaťa v súvislosti s futbalom je 595,- Eur, z ktorej suma 50,- Eur pripadá teda na mesiac, k tomu ďalšie výdavky a cestovné do školy 55,- Eur, jednorazový výdavok na zakúpenie monteriek a oblečenia na odbornú prax v sume 60,- Eur ročne, z čoho suma 5,- Eur pripadá na mesiac, priemerne výdavok na oblečenie 100,- Eur mesačne, v čom sú zahrnuté i náklady na športové oblečenie, termoprádlo, trenírky a podobne v súvislosti s mimoškolskými aktivitami dieťaťa, s futbalom, čo je už spolu suma 210,- Eur mesačne, k tomu treba pripočítať nevyhnutné náklady na stravu aspoň mesačne 120,- Eur, čo už dosahuje sumu 330,- Eur mesačne, keď výživné má pokrývať aj náklady na bývanie u dieťaťa vo výške 1/5-tiny, keďže žije v spoločnej domácnosti s ďalšími 4 osobami, keď pri takýchto nákladoch dieťaťa podľa názoru súdu suma 150,- Eur mesačne zo strany otca zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, keď zo všeobecne uznávaného hľadiska pokiaľ ide o výživné, výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov, a ktorú by dieťaťu rodičia zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti, pričom má plniť nielen základnú vyživovaciu funkciu, ale má prispieť na celkový všestranný fyzický, psychický a sociálny vývoj dieťaťa, do čoho je potrebné zahrnúť aj záujmové aktivity, zdravotnú starostlivosť, ktorá nie je vždy bezplatná. Napriek tomu, že vyživovaciu povinnosť má voči dieťaťu i matka, suma 150,- Eur výživného zo strany otca pre dieťa podľa názoru súdu vzhľadom na výdavky dieťaťa, ako i vzhľadom na skutočnosť, že dieťa cez letné prázdniny si brigádnicky zarába, zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa.
58. Z vyššie uvedených dôvodov súd potom určil rozsah vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu v rozsahu 150,- Eur mesačne, nad rámec sumy 150,- Eur výživného do požadovanej sumy 200,- Eur výživného mesačne návrh zamietol.
59. Konanie v časti o určenie výživného nad sumu 200,- Eur do sumy 300,- Eur mesačne súd zastavil, pretože matka, i dieťa v tejto časti netrvali na návrhu, vzali ho čiastočne späť, keď súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 29 CMP.
60. Súd určil počiatok vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu dňom 01.03.2018, keď neprihliadol na námietku otca, že výživné je možné priznať len od právoplatnosti rozsudku o určení otcovstva, minimálne od decembra 2019, kedy bol podaný vo veci znalecký posudok z ktorého vyplynulo, že u otca je možno považovať otcovstvo za prakticky dokázané. Súd sa nestotožnil s týmto názorom otca. Z ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že výživné možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania len ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd preto skúmal, či sú v tejto veci dôvody hodné osobitného zreteľa, aby mohol priznať výživné pre dieťa spätne od 01.03.2018 keď dospel k záveru, že tieto dôvody nastali. Matka podala návrh na určenie otcovstva na súde dňa 11.03.2019, keď dieťa bolo ešte maloleté. Výživné žiadala spätne priznať od 01.03.2018. Súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré môže výživné priznať spätne od požadovaného dňa v tom, že predmetnému konaniu predchádzalo konanie o zapretie otcovstva manželovi matky, ktorý návrh podalo dieťa na tunajšom súde dňa 13.04.2016, konanie bolo právoplatne skončené zapretím otcovstva rozsudkom tunajšieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2018. Do tohto času vyživovacia povinnosť voči dieťaťu svedčala manželovi matky, ktorý do tohto času bol povinný hradiť výživné pre dieťa. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku matka podala návrh na určenie otcovstva síce v marci 2019, avšak muž, ktorého označila za biologického otca v konaní o zapretie otcovstva prehlásil, že je presvedčený o tom, že je biologickým otcom dieťaťa. Vykonal tak 11.01.2018, pričom matka bola v tom, že tento po úspešnom zapretí otcovstva manželovi matky určí otcovstvo k dieťaťu súhlasným vyhlásením rodičov, čo otec následne po právoplatnom skončení tohto konania odmietol. Ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa súd videl v tom, že dieťa má právo voči rodičovi na výživné, na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb, celú situáciu žiadnym spôsobom nezavinilo. Má zákonný nárok na výživné voči rodičovi, pokiaľ nie je schopné samé sa živiť, keď ak by súd rozhodol o počiatku vyživovacej povinnosti otca až právoplatnosťou tohto rozsudku, za obdobie od 01.03.2018 až do tohto obdobia dieťa by nemalo zabezpečenú výživu od druhého rodiča, čo je v rozpore s právami dieťaťa. Matka podľa vyhlásenia otca v konaní o zapretie otcovstva v tom čase ešte len muža, ktorý prehlásil, že sa cíti byť biologickým otcom dieťaťa vzhľadom na toto prehlásenie mohla mať za to, že tento muž po zapretí otcovstva manželovi matky si bude vzhľadom na obsah prehlásenia dobrovoľne plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Otec už v tomto období dosahoval vysoký príjem a je neprípustné, aby z takéhoto príjmu nebol povinný uhradiť výživné svojmu dieťaťu aj za spätné obdobie, teda od 01.03.2018 po právoplatnom skončení konania o zapretie otcovstva manželovi matky.
61. Z uvedených dôvodov súd určil výživné spätne a preto rozhodoval aj o zročnom výživnom za obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2020, ktoré činí vzhľadom na výšku prisúdeného výživného 4.200,- Eur (28 mesiacov x 150,- Eur). Súd povolil otcovi zameškané výživné splácať v mesačných splátkach po 150,- Eur počnúc dňom právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok pri omeškaní so zaplatením čo i len jednej splátky. Vzhľadom k tomu, že dieťa medzičasom nadobudlo plnoletosť a vzhľadom k tomu, že ide o nárokovú dávku dieťaťa, súd rozhodol o poukazovaní výživného zo strany otca k rukám dieťaťa a to i za spätné obdobie.
62. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď dôvody pre rozhodnutie podľa § 53 CMP o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).
Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery (§ 157 CMP).