Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-83-2013.pdf
PDF · 137.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7Cb/83/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, proti žalovanému: MAGNA ENERGIA, a.s., IČO: 35 743 565, so sídlom Nitrianska 18/7555, 921 01 Piešťany, o 52359,65 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 52 359,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 52 359,65 eur od 22.05.2012 do zaplatenia, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 33,06 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 02.04.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobocovi sumu 156 418,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 156 418,28 eur od 22.05.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 2. V žalobe uviedol, že žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste : Bethovenova 5, Piešťany. Zamestnancami žalobcu bolo dňa 18.04.2012 zistené, že žalovaný na uvedenom odbernom mieste odoberá plyn meradlom na ktorom bola pozmenená pôvodná originálna overovacia a zabezpečovacia značka. Dňa 20.04.2012 bol plynomer zdemontovaný, bol spísaný zápis, zhotovená fotodokumentácia, meradlo bolo zdemontované a predložené na expertízu znalcovi zapísanému v zozname znalcov pre odbor Kriminalistika a odvetvie Mechanoskopia. 3. Škoda žalobcovi vznikla tým, že žalovaný v období za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom spotrebu plynu za rozhodné obdobie nemohol v dôsledku zániku platnosti overenia meradla žalovanému vyfakturovať jeho dodávateľ plynu. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácie, nie je možné určiť výšku skutočnej škody, žalobca na stanovenie výšky škody použil ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým bola vyhláška MH SR č. 155/2005 Z. z. 4. Žalobca faktúrou č. 9000136627 zo dňa 07.05.2012 vyfakturoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu vypočítanú v zmysle vyhlášky č. 155/2005 Zúz. to na sumu 156418,28. žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil ani časť pohľadávky. 5. Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 21.01.2016 ktorým žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva žalobcom požadovanú sumu, považuje za nedôvodnú a v účtovníctve neeviduje pohľadávku, úhrady ktorej sa žalobca domáha.
6. Následne podaním doručeným súdu dňa 05.01.2017 sa žalovaný vyjadril k žalobe žalobcu tak, že ju v celom rozsahu neuznáva, poprel skutočnosť, že na odbernom mieste Beethovenova 5, Piešťany odoberal zemným plyn meradlom, na ktorom bola pozmenená pôvodná overovacia a zabezpečovacia značka. 7. Žalovaný podniká ako dodávateľ elektriny a plynu na území SR. Dňa 1.04.2011 došlo na odberom mieste k zmene dodávateľa plynu na žalovaného a následnej nezákonnej demontáži plynomeru zo strany žalobcu. Rovnaký chybný postup demontáže v ten istý deň žalobca aplikoval aj na viacerých odberateľov žalovaného v súvislosti s procesom zmeny dodávateľa. Po urgenciách žalovaného došlo na odberných miestach k montáži tých istých predtým zdemontovaných plynomerov, avšak z dôvodu pochybenia zamestnancov žalobcu, žalobca nevystavil o uvedenom úkone žiadne potvrdenie. K ďalšej demontáži a montáži toho istého plynomeru bez akéhokoľvek zákonného alebo iného dôvodu došlo zo strany zamestnancov žalobcu aj 15.04.2011, čo žalobca popiera listom z doňa 25.06.2012. Uvedenú demontáž vie žalovaný preukázať montážnym listom zo dňa 15.04.2011. žalobca teda viac krát protiprávne vykonal demontáž plynomeru. Pri každej uvedenej demontáži bol plynomer znova zabezpečený proti neoprávnenej manipulácii - overovacou značkou resp. plombou. Žalovaný nemá ani nemal reálnu možnosť posúdiť, pri opakovaných demontážach a montážach plynomeru zo stany žalobcu, aký nástroj - plombovacie kliešte v daný moment použil a či tieto zodpovedajú platným predpisom. 8. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že znaleckým dokazovaním nebolo preukázané mechanické poškodenie alebo porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii - plomby, to znamená že nebol zistený zásah do celistvosti plomby. Zo znaleckého posudku č. 54/PL-2012 vyplýva, len že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Neboli preukázané podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, pretože zo strany žalobcu nebol preukázaný vznik skutočnej škody, ani to kedy a či vôbec k poškodeniu plynomeru došlo. Následne žalovaný poukázal na rozhodnutia Okresného súd Trenčín a Krajského súdu v Trnave. Žalovaný taktiež poprel že by disponoval faktúrou č. 9000136627 vystavenou žalobcom 07.05.2012, ktorou si žalobca uplatňoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu vypočítanú v zmysle vyhlášky č. 155/2005 Z.uz. na sumu 156418,28 Eur. Žalovaný ju neeviduje v účtovníctve nakoľko ju dňa 15.05.2012 žalobcovi vrátil so sprievodným listom, v ktorom predmetnú faktúru rozporoval. 9. Podaním zo dňa 22.09.2017 doručeným súdu dňa 22.09.2017 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 104 058,63 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 104 058,63 eur od 22.05.2012 do zaplatenia späť 10. Rozsudkom zo dňa 16.07.2018 č.k. 7Cb/83/2013-156 súd výrokom I. rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie 104.058,63 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 104.058,63 eur od 22.05.2012 do zaplatenia zastavil a výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na odvolanie podané žalovaným Krajský súd v Trnave ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a výroku III. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. V priebehu konania žalobca uviedol, že mal v roku 2010 k dispozícií 5 razidiel, ktoré sa používali na plombovanie plynomerov, pričom všetky tieto razidlá vyrábala pre žalobcu jedna obchodná spoločnosť. Boli vyrábané na takzvaných CNC strojoch a sú totožné. Plomby ktoré sa teda našli na plynomere žalovaného neboli v čase kontroly a demontáže plynomera mechanicky poškodené (napr. predelené), čo konštatoval aj znalec v predloženom posudku avšak boli falošné t.j. boli vytvorené nástrojmi aké žalobca nepoužíval. Účelom plomby umiestnenej pri počítadle plynomera je zabrániť možnej manipulácii s údajmi o spotrebe plynu, ktoré vykazuje počítadlo tohto plynomera. Plomby meradla po jeho pravej a ľavej strane, zakrývajú skrutku počítadla daného plynomera. V prípade ak je odstránená originálna plomba počítadla je možný prístup k tomuto počítadlu a len jednoduchým otáčaním ozubeného kolieska je možné zmeniť stav spotreby ktorý takéto počítadlo indikuje. Aj s poukazom na túto skutočnosť nie je možné v prípade ak došlo k pozmeneniu plomby plynomera použiť na určenie žalovaným odobratého množstva plynu v rozhodnom období údaje o spotrebe ktorý takéto meradlo indikoval. Žalobca tak na určenie množstva plynu odobratého žalovaným v rozhodnom období nemal k dispozícií presný údaj o žalovaným odobratom množstve plynu, ktorým by bolo možné na určenie skutočnej výšky použiť a na určenie množstva zemného plynu odobratých žalovaným v rozhodnom období musel žalobca použiť náhradnú metodiku ktorou v danom čase bola metodika vyplývajúca z ust. vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 155/2005 Zbierky zákonov. Poukázal na skutočnosť, že ak by aj bolo možné nárok žalobcu posudzovať podľa aktuálnej právnej úpravy teda vyhlášky č. 449/2012 Zbierky zákonov, táto predpokladá používanie spotrebičov v rozsahu otváracích hodín danej prevádzky a otváracia doba prevádzky žalovaného predstavovala denne 12 hodín a to v čase od 10:00 do 22:00
hod. Je nepopierateľné a nesporné, že plynové spotrebiče nachádzajúce sa v prevádzke žalovaného boli prevádzkované počas otváracích hodín a žalobca si teda v súčasnosti uplatňuje nárok za kratšiu dobu používanie spotrebičov akú ich reálne žalovaný na jeho odbernom mieste používal. Pokiaľ ide o vznik škody poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Oddo/51/2017 z ktorého jednoznačne vyplýva že škoda neoprávneným odberom vzniká vtedy ak odberateľ plynu odoberá plyn meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete a zodpovedá za zemný plyn ktorý sa v distribučnej sieti nachádza až do okamihu, kedy tento prejde meradlom s platným overením a odoberie ho odberateľ ktorý má uzatvorenú zmluvu o dodávke s príslušným dodávateľom zemného plynu. Žalobca vykonáva distribúciu plynu pre viacerých dodávateľov zemného plynu a keďže zemný plyn nie je individuálne určiteľnou vecou nie je možné povedať, koho konkrétne bol plyn odoberaný v rozhodnom období žalovaným. Plyn v sieti totiž nie je možné identifikovať tak že by „plyn patriaci SPP mal žltú farbu, plyn RVE modrú farbu, a plyn patriaci žalovanému napr. farbu zelenú“. Ak teda ktorýkoľvek odberateľ odoberie plyn neoprávnené musí tento plyn do siete dodať žalobca ako jej prevádzkovateľ ktorý za bezpečnú a spoľahlivú prevádzku siete zodpovedá. V danom prípade teda plyn ktorý žalovaný odobral a odobral ho neoprávnene nepatril žalovanému ako dodávateľovi plynu ale žalobcovi ako prevádzkovateľovi siete z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý a žalobca musel takto neoprávnene odobratý plyn do siete dodať aby zabezpečil jej riadne a spoľahlivé fungovanie. Žalovaný je špecifickej pozícií keďže bol tak dodávateľom plynu ako aj odberateľom plynu na odberom mieste na ktorom v neoprávnenému odoberaniu dochádzalo. Žalobcovi nie je známe, že žalovaný sám sebe vystavoval faktúru za dodávku plynu v rozhodnom období, no tak ako sme uviedli žalovaný ako dodávateľ plynu vzhľadom na zánik platnosti overenia predmetného meradla nemohol vychádzať z údajov na tomto meradle a tak v období od 19.05.2011 do 18.04.2012 mal sám sebe dodať zemný plyn v množstve 0 m3. V súvislosti s argumentáciou týkajúcou sa žalovaným tvrdenej neoprávnenej demontáže plynomera ku ktorej malo dôjsť zo strany žalobcu v súvislosti so zmenou dodávateľa plynu na jeho odbernom mieste poukazujeme na skutočnosť, že tento úkon nastal ešte pred začiatkom rozhodného obdobia a zároveň tú skutočnosť, že pri akejkoľvek demontáži alebo montáži plynomera sa nemenia overovacie značky (plomby), nachádzajúce sa na počítadlách plynomerov ale menia sa len takzvane značky montážnika, ktoré majú formu žltej plastovej objímky a sú viditeľné aj na fotodokumentácií, ktorá tvorí súčasť žaloby. Akákoľvek montáž alebo demontáž plynomera teda nemá vplyv na žalobcom uplatňovaný nárok. Plomby ktorých pozmenenie konštatoval znalec sa na plynomeroch umiestňujú po jeho overení v príslušnom metrologickom pracovisku a sú dokladom o overení plynomera. Zamestnanci, ktorí montujú a demontujú plynomery na odberných miestach ani nemajú k dispozícií razidlá ktorými by bolo možné danú plombu počítadla vytvoriť. Tieto razidlá sú spravované osobitným režimom tak ako som uviedol sú umiestnené len na príslušnom metrologickom pracovisku v sejfe z ktorého sa vydávajú zamestnancom vykonávajúcich overenie. Nie je teda možné aby ktorýkoľvek zamestnanec žalobcu montujúci alebo demontujúci plynomer tento priamo na miestne montáže zabezpečil príslušnou overovacou značkou, keďže toto sa deje len v dvoch uzavretých pracoviskách žalobcu pričom jedno sa nachádza v Bratislave a druhé v Spišskej Belej. Žalobca má za to, že výška uplatňovaného nároku zohľadňuje existenciu skutočných spotrebičov a dokonca ich kratšiu dennú dobu používania než boli tieto reálne používané a teda uplatňovaný nárok považuje za dôvodný. V prípade ak by mal súd za sporné zistenia znalca vyplývajúce z predloženého posudku, môže žalobca súdu predložiť kontrolný posudok resp. súdom ustanoveného znalcovi predložiť k dispozícií razidlá ktorý v roku 2010 používal ako aj sporné plomby, ktoré boli zistené na odbernom mieste žalovaného tak aby prípadne bolo možné vykonať kontrolne znalecké dokazovanie. 12. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa 01.06.2011 bola na danom odb. mieste spravená zmena odberateľa, kde od 01.06.2011 je novým odberateľom spoločnosť KURSALON s. r. o. Ďalej poukázal na skutočnosť, že na základe rámcovej distribučnej zmluvy medzi SPP distribúcia ako dodávateľom a MAGNA EA ako odberateľom poskytuje spol. SPP distribúcia aj spol. MAGNA EA distribučné služby ale nepredáva jej plyn. Spoločnosť SPP zabezpečuje v danom prípade len distribúciu plynu, ktorý je vo vlastníctve dodávateľa už pri vstupe do distribučnej siete, t. z., že žiadny plyn nedodáva, dodávateľ štandardne nakupuje plyn v domácom virtuálnom bode, ktorý je zároveň vstupným bodom do distribučnej siete a spol. SPP tento plyn, ktorý je stále vo vlastníctve dodávateľa len oddistribuje do koncového odberného miesta pre konkrétneho odberateľa. Plyn nakupuje od rôznych partnerov vtedy to bola spoločnosť VNG Slovakia, takže spoločnosti SPP nemohla vzniknúť škoda odberom plynu, ktorý jednoducho nevlastnila. V danom odb. mieste je odberateľ vždy dodávateľ. Distr. služby, ktoré žalobca zabezpečoval pre dodávateľa MAGNA EA musela spol. MAGNA EA fakturovať koncovému odberateľovi bez akejkoľvek marže čiže 1:1. Nemôže teda niesť zodpovednosť za škody, z ktorých nemohla nijakým spôsobom profitovať.
13. Súd vykonal dokazovanie - listinnými dôkazmi (Zápis zo dňa 20.04.2012, fotodokumentácia zo dňa 18.04.2012 a 20.04.2012 čl. 5-9 spisu, ZP č. 54/PL-2012, faktúra zo dňa 07.05.2012, a výpočet škody zo dňa 03.05.2012, sprievodný list zo dňa 05.05.2012, odpoveď zo dňa 25.06.2012, montážny list meradla zo dňa 15.04.2011, faktúry zo dňa 13.07.2012 vrátane príloh, odpočet fakturovaných záloh, vyúčtovacia faktúra zo dňa 21.04.2011 čl. 66 spisu, vyúčtovacie faktúry vrátane príloh čl. 67-93 spisu, údaje o otváracích hodinách, popis rozdielov na plombách, faktúrou č. VP0119/2011-23120000075 vrátane prílohy č.l. 239-242, e-mailom č.l. 243-244, zmluvou o dodávke plynu zo dňa 30.05.2011 vrátane prílohy č. 1) a zistil nasledovný skutkový stav veci: 14. Žalobca 20.04.2012 na odbernom mieste Beethovenova 5, Piešťany v mieste, kde žalovaný bol odberateľom zemného plynu - ktorý žalovaný odoberal za účelom jeho ďalšieho predaja spoločnosti Kursalon s.r.o zistil že na číselníku je nezhoda overovacích/zabezpečovacích značiek v tvare a rozmere. 15. Začiatok neoprávneného odberu bol stanovený 19.5.2011 a k zisteniu došlo 18.4.2012 takže počet dní neoprávneného odberu bol 336 dní, ktorá skutočnosť vyplýva z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Stav počítača v m3 k 18.4.2012 bol 64421 m3. 16. Z montážneho listu meradla č. 1100098578 (č.l. 59) vyplýva, že stav počítadla ku dňa 15.04.2011 bol 30 369 m3 17. Ing. Peter Leška, znalec zistil že na plombe sa nachádza označenie 10 M43, tieto odtlačky porovnal s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští ktoré boli používané na zabezpečenie plynomerov v spoločnosti Elster s.r.o. Stará Turá resp. u žalobcu, ktoré od zástupcov týchto spoločností prevzal na ktorých sa nachádza označenie _10 M43“. Zistil obsahovú zhodu a tvarovú a rozmerovú rozdielnosť tých sporných a kontrolných odtlačkov. Spoločné odtlačky čeľustí a kontrolné odtlačky tak neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. 18. Žalobca na základe tohto zistenia vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 9000136627 na základe ktorej žalovaný mal zaplatiť 156418,28 Eur s dňom splatnosti 21.5.2012. Žalovaný faktúru nevyplatil a faktúru žalobcovi vrátil, s tým, že za ostatné obdobie bol meradlom zaznamenaný vyšší odber plyn v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúcich rokov a že si žalovaný nie je vedomí, že by odoberal plyn s meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. 19. Žalobca fakturoval žalovanému za obdobie 19.05.2010 -31.03.2011 sumu 15497,39 Eur za celkové množstvo nameraného odberu plynu - 27 213 m3.Žalobca fakturoval žalovanému za obdobie 19.05.2009 -18.05.2010 sumu 15530,69 Eur za celkové množstvo nameraného odberu plynu - 31 379 m3.Žalobca fakturoval žalovanému za obdobie 19.05.2008 -18.05.2009 sumu 17589,58 Eur za celkové množstvo nameraného odberu plynu - 28 659 m3.Žalobca fakturoval žalovanému za obdobie 19.05.2007 -18.05.2008 sumu 465311 Sk za celkové množstvo nameraného odberu plynu - 32 377 m3.Žalovaný fakturoval spoločnosti KURSSALON s.r.o. za obdobie 01.06.2011 do 31.12.2001 za celkové množstvo odobraného plynu 15 660 m3 sumu 7992,58 eur, za obdobie od 01.01.2012 do 18.05.2012 za celkové množstvo odobratého plynu 17217 m3 sumu 8992,30 eur 20. Otváracie hodiny reštaurácie Kursalon na adrese Beethovenova 5, Piešťany sú od 10:00 do 22:00 a to v každý deň v týždni. 21. Žalovaný dna 31.05.2011 uzavrel so spoločnosťou Kursalon s.r.o zmluvu o dodávke plynu v ktorej sa žalovaný ako dodávateľa zaviazal spoločnosti Kursalon s.r.o ako odberateľovi dodávať plyn do odberného miesta (Beethovenova 5, Piešťany), prevziať za odberateľa zodpovednosť za odchylku za odberné miesto zúčtovateľovi odchýlok a zabezpečiť pre odberateľa distribúciu plynu a služby spojené s dodávkou plynu. Odberateľ sa zaviazal dodaný plyn odobrať a zaplatiť za jeho dodávku a za distribučné služby špecifikovanú cenu. Deň začiatku dodávky plynu bol 01.06.2011. 22. Dňa 02.06.2011 žalovaný oznámil žalobcovi zmenu odberateľa so žalovaného na spoločnosť Kursalon s.r.o. 23. Neoprávnených odberom plynu je odber a/ bez uzatvorenia zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou b/ nemeraného plynu c/ bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu d/ bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, e/ ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f/ ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g/ ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky /§ 59 ods. 1 Zákona č. 656/2004 o energetike/. 24. Odberateľ, ktorý neoprávneného odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka, skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodu aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete /§ 59 ods. 2 Zákona č. 656/2007 o energetike/. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo /§ 59 ods. 3 Zákona č. 656/2004 o energetike/. 25. Podľa § 1 bod 23 zákona o energetike odberateľom plynu je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby. 26. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z.z. o spôsobe výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška“) škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odseku 2 a sadzby za 1 m3 plynu, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu plynu pre domácnosti cenníkovou cenou pre odberateľov plynu v domácnosti v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu plynu sadzbou, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, platná počas neoprávneného odberu plynu; príslušná sadzba za 1 m3 plynu, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu. 27. Podľa § 1 ods. 2 písm. b) vyhlášky Množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta b) pri neoprávnenom odbere plynu mimo domácnosti alebo pri užívateľovi prepravnej siete alebo distribučnej siete podľa vzorca NOP = D . P . 24, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon všetkých plynových spotrebičov v m3/h alebo hodinová spotreba plynu pri technologických procesoch a výrobných procesoch. 28. Podľa § 1 ods. 4 písm. vyhlášky Ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa posledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu. 29. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti /§ 420 ods. 1 Obč. zák/. V danom prípade predmetom konania je náhrada škody, ktorá vznikla poškodením plynomeru a to porušením overovacej značky v zmysle citovaného ustanovenia § 59 ods. 2 Zákona o energetike. 30. Odberateľ , ktorý neoprávneného odoberal plyn je povinný prevádzkovateľovi distribučnej siete uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle všeobecnej zodpovednosti podľa občianskeho zákonníka sú: a/ porušenie právnej povinnosti b/ existencia škody c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou d/ zavinenie. 31. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť výsledkom iba činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď k protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Škoda /ako kategória občianskeho práva/ sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi. 32. Skutočnou škodu sa rozumie ako ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Príčinná súvislosť ako jedna zo základných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Zavinenie v danom prípade súd neskúmal, pretože žalobca žalobný nárok oprel o ust. § 59 ods. 1 písm. d/ to znamená, že k neoprávnenému odberu plynu došlo meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie, to znamená, že sa jedná o objektívnu skutkovú podstatu. 33. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom má jednoznačne za to, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete je subjektom oprávneným uplatniť právo na náhradu škody voči žalovanému v zmysle § 59 ods .3 Zákona o energetike <aspi://module='ASPI'&link='251/2012%20Z.z.%252382'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému ako odberateľovi, ktorý ho odoberal za účelom jeho ďalšieho predaja skutočne dodávaný, pričom za toto obdobie za odber plynu nezaplatil. 34. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca 20.04.2012 zistil poškodenie plynomeru na základe ktorej skutočnosti pracovník žalobcu zistil, že na číselníku je nezhoda overovacích - zabezpečovacích značiek v tvare a rozmere. K podozreniu na porušenie plomby došlo už dňa 18.04.2012 35. Na plombe meradla sa nachádzalo označenie 10 M43, po porovnaní odtlačkov s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští ktoré boli používané na zabezpečenie plynomerov v spoločnosti
Elster s.r.o. Stará Turá resp. u žalobcu, na ktorých sa nachádza označenie 10 M43 bola zistená obsahová zhodu a tvarová a rozmerová rozdielnosť medzi odtlačkami nachádzajúcimi sa na plombe meradla a kontrolnými odtlačkami. Spoločné odtlačky čeľustí a kontrolné odtlačky tak neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Keďže sa nejedná o odtlačky vytvorené tým istým nástrojom je jediným logickým záverom takéhoto zistenia skutočnosť, že došlo k manipulácii t.j. poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Žalovaný teda odobral plyn s meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a teda došlo k neoprávnenému odberu plynu. 36. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že došlo k manipulácii so zabezpečovacím zariadením plynomeru, vec prejednávaná je teda prípadom takého protiprávneho úkonu, ktorý spĺňa predpoklady neoprávneného odberu plynu definovaného v ustanovení § 59 ods. 1 písm. d) zák. č. 656/2004 Z.z. t. j. protiprávnym úkonom bol odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, t. j. je nesporné, že po porušení plomby bol plyn odoberaný. 37. Z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia (t. j. spĺňajúceho kritériá oprávneného odberu) 38. Podľa ust. § 59 ods. 1 písm. d) zák. č. 656/2004 Z.z., neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa § 59 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Podľa § 59 ods. 3 zák. č. 656/2004 Z.z., ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 zák. č. 656/2004 Z.z. predpokladá, t. j. podkladom, na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý
zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu. 39. Vzhľadom na námietky žalovaného, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla keďže odoberaný plyn nevlastnil, je potrebné uviesť, k samotnému mechanizmu vzniku škody, že plyn sa od dodávateľov prepravuje k odberateľom spravidla distribučnou sieťou Distribúcia plynu z technického hľadiska prebieha v zásade samospádom, keď zodpovednosťou prevádzkovateľa distribučnej siete je zabezpečovať v sieti v zásade dostatočný tlak na to, aby plyn v tejto sieti „tiekol“. Veľmi zjednodušene možno povedať, že jeho úlohou je zabezpečiť, aby bolo do tejto siete na jednom „konci“ vháňané dostatočné množstvo plynu na to, aby v tejto sieti bol dostatočný tlak na to, aby odberateľovi, ktorý otvorí kohútik alebo zapne plynový spotrebiteľ, plyn na určenom mieste sám (vlastným tlakom) vychádzal. Distribučná sieť je na území Slovenskej republiky v zásade len jedna s určenými vstupnými bodmi a výstupnými bodmi na ktorú sú však napojení rôzni dodávatelia plynu a odberatelia plynu. Je technicky v podstate nemožné viesť samostatnú sieť od každého dodávateľa ku každému odberateľovi, v dôsledku čoho sa plyn všetkých dodávateľov distribuuje k odberateľom jednou sieťou. Dodávatelia do nej plyn dodávajú, odberatelia z nej plyn odoberajú. Úlohou prevádzkovateľa distribučnej siete je potom jednak zabezpečovať zásadný súlad medzi množstvom dodávaného a množstvom odoberaného plynu a v rámci toho vyúčtovávať a „párovať“ množstvá plynu odobraté jednotlivými odberateľmi s jednotlivými dodávateľmi. Nie je možné nikdy presne predpokladať, koľko plynu odberatelia zo siete odoberú. V dôsledku toho môže dočasne nastať nesúlad medzi množstvom odobraného a dodaného plynu, čím vzniká tzv. odchýlka. Jej vyvažovanie je povinnosťou prevádzkovateľa siete. 40. Prevádzkovateľ distribučnej siete na základe odčítania spotreby plynu jednotlivými odberateľmi, ktorí majú uzavretú zmluvu o dodávke s tým istým dodávateľom, zisťuje, či množstvo odobraného plynu zodpovedá množstvu plynu dodaného do siete týmto dodávateľom. Ak medzi týmito množstvami vznikne nesúlad, je zrejmé, že odberatelia odobrali plyn niekoho iného, a vzniknutý rozdiel musí nahradiť dodávateľ, ktorý nedodal do siete dostatok plynu pre svojich odberateľov. 41. Z uvedeného je zrejmé, akým spôsobom vzniká pri neoprávnenom odbere škoda prevádzkovateľovi distribučnej siete. V dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou sú údaje z takéhoto meradla nepoužiteľné, takže prevádzkovateľ distribučnej siete nemôže zistiť množstvo plynu, ktoré by mal „spárovať“ s príslušným odberateľom, ktorý má pre toto odberné miesto zmluvu. Ak však na takomto odbernom mieste bol odoberaný plyn, vznikala tým v sieti nerovnováha, pretože množstvo odobraného plynu nemá ekvivalent v množstve dodaného plynu. Túto nerovnováhu musel vyrovnať prevádzkovateľ distribučnej siete dodaním vlastného plynu, resp. znášaním nákladov na tento plyn, ktorý nemôže priradiť a vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Škoda teda vzniká prevádzkovateľovi distribučnej siete tak, že plyn, ktorý reálne bol odobraný zo siete na danom odbernom mieste a ktorý v sieti chýba, musel dodať na vlastné náklady a nemôže ho vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Tým je daná aj žalovaným popieraná kauzalita medzi porušením zabezpečenia pred neoprávnenou manipuláciou a vznikom škody. Škoda tu nevzniká len samotným odoberaním plynu na danom odbernom mieste, pretože ak by bolo určené meradlo neporušené, bolo by takto odoberaný plyn možné merať a následne vyúčtovať príslušnému dodávateľovi a odberateľovi. Tým, že zabezpečenie pred neoprávnenou manipuláciou na určenom meradle je porušené, však množstvo plynu dodávané do tohto miesta nemožno zákonom zodpovedajúcim spôsobom merať; prevádzkovateľ distribučnej siete tak nemá možnosť náklady na odobratý plyn vyúčtovať príslušnému dodávateľovi a náklady naň musí znášať sám. Ako už bolo naznačené, tento stav existuje objektívne, od okamihu, kedy došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle, od tohto okamihu sa odber stáva neoprávneným a týmto spôsobom vzniká škoda prevádzkovateľovi siete. Vznik škody je tak s porušením zabezpečenia v príčinnej súvislosti, ako ju definuje aj judikát R 21/1992. Pretože však toto porušenie nemusí byť po určitý čas zistené, prevádzkovateľ distribučnej siete nemusí mať po určitý čas vedomosť o neoprávnenom odbere; naopak, po určitý čas môže dokonca na základe (takto objektívne nepoužiteľných) údajov z určeného meradla vykonávať vyúčtovanie spotreby pre dodávateľa a odberateľa. Takéto „vyúčtovanie“ však nemení nič na tom, že tu existuje protiprávny stav, ktorý spôsobuje prevádzkovateľovi škodu. Toto vyúčtovanie totiž len znamená, že takto vzniknutá škoda je hospodársky (čiastočne) „prekrytá“ plnením získaným na základe vyúčtovania od dodávateľa. Po zistení porušenia, teda zistení, že odber je neoprávnený, by správne malo v podstate dôjsť k navráteniu do pôvodného stavu všetkých právnych vzťahov až do okamihu, kedy k porušeniu došlo, teda v podstate do okamihu, kedy naposledy mal plynomer preukázateľne riadne zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Prevádzkovateľ distribučnej siete by teda mal vrátiť všetky plnenia dodávateľovi, dodávateľ odberateľovi a následne by mal prevádzkovateľ celú škodu (ktorá kontinuálne vznikala) vyúčtovať odberateľovi. To ale neznamená, že škoda vznikla v tomto okamihu; práve naopak, v tomto okamihu
bola len zistená, vznikala však po celý čas neoprávneného odberu od okamihu porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a toto porušenie tak bolo príčinou jej vzniku. 42. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný v období od 19. mája 2011 do 18. apríla 2012 plyn z distribučnej sústavy v určitom rozsahu odoberal a od 01.06.2011 ho odoberal za účelom jeho ďalšieho predaja spoločnosti Kursalon, s.r.o.. Jeho postavenie odberateľa plynu v zmysle § 1 bod 23 zákona o energetike tak ostalo zachované nakoľko nakupoval plyn za účelom jeho ďalšieho predaja, stále bol preto odberateľom plynu (ktorý súčasne dodával odberateľovi). Skutočnosť, že bol žalovaný súčasne aj dodávateľom plynu jeho postavenie odberateľa v zmysle citovaného ustanovenia neovplyvnila. 43. Plyn odobratý od 19.05.2011 - ako posledného známeho termínu dňa odpočtu až do zistenia neoprávneného odberu dňa 18.04.2012, predstavuje škodu na strane prevádzkovateľa distribučnej siete. 44. Pre určenie výšky škody, ktorú si žalobca vyúčtoval podľa vyhl. č. 155/2005 Z.z. za obdobie od 19.05.2011 do 26.4.2012, z dôvodu porušenia zabezpečenia meradla pred neoprávnenou manipuláciou nemožno ako relevantné použiť údaje namerané takýmto meradlom. Škoda sa určuje na základe všeobecne záväzného predpisu, ako vyplýva z ust. § 59 ods.3 zák. o energetike, ak ju nemožno určiť na základe spoľahlivých podkladov. Žalobca výpočet v konaní predložil, žiadne konkrétne námietky či už voči počtu spotrebičov, ich príkonu, alebo dobe neoprávneného odberu žalovaný nevzniesol, preto mal súd jeho obsah za nesporný. 45. Žalobca pri výpočte škody (č.l.14) vychádzal z menovitého hodinového príkonu spotrebičov, čo je Kotol Junkers Cerapus (2ks) - 2,40 m3/hod., Kotol Protherm Panter (2ks) - 1,80 m3/hod, Kotol Junkers ZWE (1ks) - 2,20 m3/hod , Kotol Wiesmann (1ks) - 2,20 m3/hod., sporák priemyselný - 4 horáky (2ks)
- 2,10 m3/hod, plynová fritéza (1ks) - 1,00 m3/hod, plynová stolička (4ks) - 1,10 m3/hod., plynová vaňa (1ks) - 1,00 m3/hod, protherm Panter len TUV (1ks) - 1,80 m3/hod, Kotol Wiesmann 42 Kw - 4,30 m3/hod., a z ich počtu. 46. Menovitý hodinový príkon všetkých spotrebičov tak dosahoval spolu 27,40 m3/hod. Celkový počet dní neoprávneného odberu stanovil na 336 dní od 19.05.2011 do 18.04.2012. 47. Sadzbu za 1m3 neoprávneného odberu určil za jednotlivé mesiace nasledovne: máj 2011 - 0,60 Eur, jún 2011 - 0,62 eur, júl 2011 - 0,64 eur, august 2011 - 0,66 eur, september 2011 - 0,68 eur, október 2011
- 0,70 eur, november 2011 - 0,74 Eur, december 2011 -0,74 eur, január 2012 - 0,76 eur, februára 2012
- 0,78 eur, marce 2012 0,76 eur,apríl 2012 - 0,76 eur. 48. Pri určení ceny neoprávnene odobraného plynu vychádzal žalobca v každom kalendárnom mesiaci zo sadzby za 1m3 stanovenej pre daný mesiac, čo vo výsledku znamenalo že určil ceny neoprávnene odobratého plynu za obdobie od 19.05.2011 do 18.04.2012 vo výške 156087,94 eur. 49. Súd je však toho názoru že pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa malo postupovať tak, že sadzbu, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok pri nedostatku plynu určenú na začiatku neoprávneného odberu vo výške 0,60 Eur bolo potrebné použiť pre celé obdobie neoprávneného odberu od 19.05.2011 do 18.04.2012, a s poukazom na ust. § 1 ods. 1 písm. b) vyhlášky v spojení s § 1 ods. 2 písm. b) škodu vzniknutú neoprávneným odberom vypočítať za použitia vzorca : (NOP = D . P . 24). sadzba používaná na zúčtovanie odchýlok na začiatku neoprávneného odberu. 50. Pri použití uvedeného výpočtu je celková výška neoprávneného odberu 132572 Eur (220 953,60 = 27,40 . 336 x 24). 0,60 Eur . 51. Žalobcovi teda vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu vo výške 132572,- Eur, nakoľko po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal predmetom konania len nárok žalobcu na zaplatenie istiny 52 359,65 Eur súd jeho žalobe v tejto časti v celom rozsahu ako dôvodne podanej vyhovel vzhľadom na skutočnosť, že dokazovaním bolo preukázané že mu vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu vo výške 132.572 Eur teda presahujúcej ním uplatnený nárok. 52. Nákladom spojením so zaisťovaním NO ZP sa súd nevenoval, nakoľko v tejto časti žalobca zobral žalobu späť. 53. Podľa § 369 Obchod. zák. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 54. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 55. Žalovaný škodu žalobcovi nezaplatil riadne a včas t.j v lehote splatnosti do 21.05.2020, preto súd priznal žalobcovi podľa § 369 ods.2 Obchod. zák. úrok z omeškania v sadzbe 9,00%, (nakoľko základná úroková sadzba ECB k 22.05.2020 bola vo výške 1% a túto teda bolo potrebné zvýšiť o 8 percentuálnych bodov v zmysle § 3 citovaného nariadenia vlády.
56. Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 57. Podľa § 262 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 58. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 59. Podľa § 262 ods. 2 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti, rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 60. Keďže súd žalobu vo výroku I. rozsudku zo dňa 16.07.2018 v časti o zaplatenie 104058,63 Eur s prísl. zastavil, pričom k zastaveniu konania došlo procesným zavinením žalobcu čo na účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania možno vyhodnotiť ako čiastočný úspech žalovaného a vo výroku I. tohto rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 52 359,65 eur s prísl. čo je možné vyhodnotiť ako čiastočný úspech žalobcu, rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. (pri nezistení žiadny dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali náhradu trov konania pomerne úspešnej strane sporu nepriznať) tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.) v rozsahu 33,06 %, pričom postupoval v zmysle § 255 ods. 2 CSP, s tým, že žalovaný je tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, keď k tomu záveru súd dospel na základe toho, že žalobca sa domáhala zaplatenia sumy 156 418,28 € s príslušenstvom, a súdom mu bola priznaná suma 52359,65 € s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobcu 33,47 % (52359,65 € zo sumy 156418,28 €), úspech žalovaného (neúspech žalobcu) 66,53 % a čistý úspech žalovaného predstavuje 33,06 % (66,53 % - 33,47 %).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.