Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-25-2020.pdf
PDF · 106.83 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/25/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, M., zastúpeného Y.. M. H., advokátom so sídlom W.. L.. E. XXX/XX-X, M., proti žalovaným 1/ N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, W. H., 2/ X.X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XXX, M. - A., 3/ R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, M. L., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 14C/6/2020-25 zo dňa 19. februára 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaní 1/, 2/, 3/ m a j ú proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia. Rozhodol, že žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania nepriznáva. Návrhom na neodkladné opatrenie sa žalobca domáhal, aby súd žalovaným 1/ až 3/ zakázal užívať pozemky žalobcu, ako aj stavby na pozemkoch žalobcu. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov videl v tom, že žalovaní 1/ až 3/ sa bezplatným užívaním stavieb a jeho pozemkov bez právneho dôvodu bezdôvodne obohacujú a bránia mu v nerušenom výkone vlastníckeho práva formou prenájmu pozemkov tretím osobám. Bez tejto úpravy budú jeho vlastnícke práva ohrozené. Z obsahu žalobcom predložených listín súd zistil, že nehnuteľnosti v k. ú. Q. L., zapísané v LV č. XXXX - pozemky reg. "C" parc. č. XXXXX/ XX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX boli pôvodne vlastníctvom žalovanej 2/. Žalobca kúpnou zmluvou zo dňa 07.01.2020 (vklad povolený dňa 17.01.2020 pod V XX/XXXX) nadobudol do výlučného vlastníctva C-KN pozemky zapísané v LV č. XXXX pre k. ú. Q. L. od predávajúcich - záložných veriteľov - žalovanej 2/ manželov R. S. F. a E. F., rod. Q.. Žalovaná 2/ tieto nehnuteľnosti zaťažila záložným právom na základe záložnej zmluvy zo dňa 29.10.2014, registrovanej na katastri nehnuteľností pod V XXXX/XX. Z čl. III bod 2. kúpnej zmluvy vyplýva, že žalobca (kupujúci) vyhlásil, že mu je dobre známy stav prevádzaných nehnuteľností, nehnuteľnosti si podrobne prehliadol na mieste samom a oboznámil sa s ich vadami a v bode 1. čl. III predávajúci -záložní veritelia vyhlasujú, že im nie sú známe iné vady prevodu, ako tie, na ktoré kupujúceho pred podpisom zmluvy vopred upozornili. Z textu uvedenej zmluvy ako aj z predložených listín je zrejmé, že žalobca už pred podpisom kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol pozemky na LV č. XXXX v k. ú. Q. L. do svojho vlastníctva, vykonal ohliadku na mieste samom a stavby na jeho pozemkoch musel vidieť, keďže nepochybne boli postavené už ku dňu 01.07.2019, čo bolo zistené v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu. Nie všetky stavby sú neoprávnene postavené, nakoľko na oplotenie parc. č. XXXXX/XX a prípojky nn na totožnej parcele mala žalovaná 2/ ako vtedajšia vlastníčka pozemkov súhlas obce, keďže išlo o drobné stavby a ich postavenie podlieha iba ohlasovacej povinnosti. Z listinných dokladov nebolo preukázané,
že by žalovaní 1/ až 3/ všetky uvedené stavby aktuálne užívali, resp. žalovaná 1/ porušovala výzvu stavebného úradu na zastavenie prác na stavbe zo dňa 30.09.2019 a zasahovala neoprávnene do vlastníckych práv navrhovateľa pokračovaním v stavebných prácach. Podľa názoru súdu žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu bezprostredne hroziacej ujmy na majetkových právach, pretože pomery, aké preukazoval v návrhu, existovali v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a žalobca musel mať vedomosť o právnom stave, že stavby na prevádzaných pozemkoch nie sú predmetom kúpnej zmluvy a vlastník pozemku a stavieb tak budú rozdielne osoby, z čoho vyplývajú následné právne problémy. Existencia čiernej stavby na cudzom pozemku a jej užívanie stavebníkom nie je samo osebe dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia v podobe zákazu užívania stavieb vo vlastníctve tretích osôb a žalobca ani neosvedčil, že by aktuálne ktorýkoľvek zo žalovaných 1/ až 3/ jeho pozemky, resp. neoprávnene postavené stavby na jeho pozemkoch osobne užíval a ak by sa tak stalo, má možnosť získať od neoprávnených užívateľov svojho majetku rovnaké finančné prostriedky, aké by získal v prípade nájomného vzťahu od tretej osoby. Z týchto dôvodov návrh ako nedôvodný zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), §326 ods. 1, § 329 CSP. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP.
2. Proti uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko osvedčenie, resp. neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, nemôže byť spájané s existenciou daných pomerov v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Znalosť žalobcu o existencii daných pomerov v tom čase nemôže byť na ťarchu žalobcu a nemôže mu brániť sa domôcť jemu patriacich práv. Žalobca si bol právneho stavu vedomý a mal v úmysle vec vyriešiť vzájomnou dohodou. Nič nenasvedčovalo tomu, že k dohode nepríde, že žalovaní budú aj naďalej užívať nepovolené stavby a zabraňovať žalobcovi v užívaní jeho pozemkov. Žalobcovi tak nezostávalo, skoro dva mesiace po kúpe, nič iné, ako sa svojich práv domáhať súdnou cestou. Nemožno žalobcovu vedomosť použiť ako dôvod, pre ktorý si nebude môcť uplatniť jeho vlastnícke práva, ktoré mu patria. K užívaniu stavieb umiestnených na pozemkoch žalobcu, tento zastáva názor, že na základe poskytnutých fotografií je jednoznačne preukázané, že stavby sú aktuálne užívané. Či už ich užívajú samotní žalovaní, alebo iné osoby, ktoré tak ale môžu konať jedine so súhlasom žalovaných (keďže oni disponujú kľúčmi od príslušných stavieb), je teda irelevantné a podstatné je, že stavby užívané sú. Na fotografiách jasne vidieť, ako bol RD U. počas vianočných sviatkov vyzdobený (okná, veranda, vchodové dvere s prístreškom, predzáhradka), ako je plne zariadený altánok vedľa RD, čo preukazuje jeho užívanie. Tiež sú na fotografiách zachytené odparkované automobily, prítomnosť rodinného psa, osoby pohybujúce sa na pozemku, či v RD, ako aj to, že v RD sa počas večerov svieti. Takisto je na fotografiách vyhotovených po vianočných sviatkoch zachytené, že vianočná výzdoba je už odstránená (okná RD, predzáhradka, vchodové dvere s prístreškom), pribudlo sedenie pri RD, stavebný materiál a rôzne príslušenstvo má úplne inú lokáciu, iné osadené dvere na garáži. Vzhľadom na to, že pozemok je ohradený betónovým ako aj dreveným plotom a vzhľadom na to, že nehnuteľnosti a ich priľahlé pozemky sú užívané žalovanými, ktorí nie sú vlastníci žiadnej z nehnuteľností, žalobca nemá prístup k svojim pozemkom, nemôže obhospodarovať svoje nehnuteľnosti, pozemok mu zarastá a takto nemôže svoje nehnuteľnosti zveľaďovať. Žalobcovi vzniká škoda a je mu bránené vo výkone svojich zákonných práv. Vzhľadom k tomu, že končí zimné obdobie, nastáva oteplenie a umožňuje to vykonávanie stavebných prác, žalobca sa obáva pokračovania v stavebných prácach žalovanými na niekoľkých budovách na jeho pozemku, čo by mu mohlo spôsobiť nenapraviteľné škody. Podľa jeho názoru osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu bezprostredne hroziacej ujmy na jeho majetkových právach najmä tým, že žalovaní neoprávnene zasahujú do jeho vlastníckych práv. Má za to, že správne využil svoje právo na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako inštitútu, ktorý je zakotvený v zákone presne za účelom riešenia podobných situácií, v akej sa ocitol práve žalobca. Podaním zo dňa 08.04.2020 žalobca doplnil odvolanie, v ktorom zaslal novo získané fotodokumentácie, z ktorých je možné jednoznačne nadobudnúť záver, že nehnuteľnosti, a to stavby, no aj pozemky vo vlastníctve žalobcu, sú aktuálne užívané. Podaním zo dňa 21.04.2020 žalobca opätovne odvolanie doplnil o novo získanú fotodokumentáciu o tom, že nehnuteľnosti, a to stavby a pozemky vo vlastníctve žalobcu, sú aktuálne užívané. Vyhotovovanie fotodokumentácií bolo vykonávané v náhodných termínoch a vždy boli na nehnuteľnostiach badať zmeny. Žalobca k odvolaniu pripojil aj inzerát realitnej kancelárie, v ktorom sa ponúka na predaj jedna zo stavieb v blízkosti RD U., ktorá sa nachádza na pozemkoch patriacich žalobcovi.
3. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 druhá veta CSP doručil žalovaným 1/, 2/, 3/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolanie žalobcu (vrátane príloh a doplnení odvolania) a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.
4. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Uviedla, že predmetné pozemky neužíva, ani sa na týchto vôbec nezdržuje, keďže už nie je vlastníčkou stavieb postavených na daných pozemkoch. K tvrdeniu žalobcu, že mal v úmysle vec vyriešiť dohodou, uviedla, že žalobca ju nikdy nekontaktoval ani pred, ani po jeho nadobudnutí pozemkov. O jeho vlastníckych právach k pozemkov sa dozvedela v polovici februára 2020. Až podaným odvolaním sa dozvedela, že nemá prístup k jeho pozemkom. Mala za to, že žalobca v prípade jej osoby neosvedčil ani len základné skutočnosti, ktoré by umožnili prijať logický záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K stavbám na predmetných pozemkoch uviedla, že tieto nie sú vo vlastníctve žalobcu. Pre tieto stavby žiadala stavebný úrad o stavebné povolenie v roku 2014. Do práv a povinností stavebníka „V. a drevodomy Q. L. - V. H.“ vstúpila žalovaná 1/, ktorá žalovanú 2/ informovala o tom, že konanie o dodatočnom povolení stavby bolo rozhodnutím zo dňa 01.10.2019 prerušené. S poukazom na uvedené navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
5. Žalovaní 1/ a 3/ k návrhu a odvolaniu žalobcu uviedli, že o vlastníckom práve žalobcu k pozemkom sa dozvedeli vo februári 2020 na stavebnom úrade, na ktorom prebieha konanie o dodatočnom povolení stavby. Ako stavebník v konaní najskôr vystupovala žalovaná 2/, v ktorej prospech bolo aj vydané rozhodnutie o umiestnené stavieb a ktorá následne žiadala o vydanie stavebného povolenia. Stavebný úrad vydal dňa 29.04.2013 rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebník ešte dňa 22.01.2014 doručil stavebnému úradu žiadosť o stavebné povolenie. Stavebné konanie bolo rozhodnutím zo dňa 01.10.2019 prerušené a stavebník vyzvaný na doplnenie v rozhodnutí uvedených dokladov. Obstaranie rozsiahlej projektovej dokumentácie a zabezpečenie inžinierskej činnosti okrem toho, že žalovaných stálo množstvo peňazí, sledovalo plne legitímny cieľ - ich oddlženie predajom jednotlivých stavieb tretím osobám a splatenie dlhu predchádzajúcim vlastníkom pozemkov, t.j. manželom F.. Títo však mali zrejme úplne iný zámer, keď pozemky prostredníctvom priameho predaja previedli na žalobcu a teraz sa v nepravidelných intervaloch p. F. aj so svojim synom vyskytuje na pozemku žalobcu, aj keď v jeho prospech už nesvedčí žiadne právo k týmto pozemkom, keďže výkonom záložného práva bola jeho pohľadávka v celom rozsahu uspokojená a tak zanikla. Nový žalobca ich vôbec nekontaktoval, pričom veľmi dobre vedel, čo kupuje, pretože podpísal zmluvu, v ktorej je uvedené, že mu je dobre známy stav prevádzaných nehnuteľností. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ich chce žalobca poškodiť v čo možno najväčšom rozsahu. So žalobcom sa musia dohodnúť na riešení súčasného stavu. Majú dôvodné podozrenie, že p. F., nahovoril žalobcu na kúpu predmetných nehnuteľností. Je proti zdravému rozumu, aby si niekto nezainteresovaný kúpil tak veľký pozemok v hodnote 185.400,- eur a pritom vedel, že sú na ňom vystavané zrubové stavby v niekoľkonásobne vyššej hodnote ako je hodnota samotného pozemku. Uviedli, že uvažujú o stretnutí so žalobcom za účelom odkúpenia pozemkov v ich prospech. Žalobcu na pozemkoch nikdy nevideli, pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ich nevyzýval, nežiadal nájom, ani im neoznamoval predstavu o spôsobe riešenia súčasnej situácie, nepreukázal žiaden dôkaz o tom, že by sa dovolával odplaty za užívanie teraz už jeho pozemkov. Majú podozrenie, že žalobca sa stal bábkou v rukách iných záujmových skupín pohybujúcich sa okolo predchádzajúcich vlastníkov. Napriek uvedenému majú záujem situáciu s pozemkami vyriešiť bez potreby akéhokoľvek súdneho konania.
6. K vyjadreniam žalovaných žalobca uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností už viacero mesiacov a žalovaní sa nepokúsili ho požiadať o urovnanie toho, že užívajú stavby na pozemkoch, ako aj samotné pozemky, ktoré vlastní žalobca. Je povinnosťou toho, kto porušuje zákon, aby bol vo veci iniciatívny. Žalovaní nie sú schopní už viac ako 6 rokov skolaudovať dané stavby, čo závisí len na predložení potrebných listín. Žalovaní sú, aj boli, stavebníkmi daných stavieb a tieto stavby sú preukázateľne užívané, napriek tomu, že nie sú skolaudované a porušujú tak opäť zákon. Žalovaní majú umiestnené stavby na cudzom pozemku, užívajú tieto stavby a užívajú cudzie pozemky a vôbec nemajú, v úmysle takýto stav riešiť s majiteľom pozemkov. To, že bol žalobca uzrozumený so stavom pozemkov pri ich kúpe neznamená, že by súhlasil s neoprávneným konaním žalovaných, ani to, že by nemal v úmysle daný stav vyriešiť, ani to neznamená, že by sa nemohol domáhať svojich práv, ktoré mu zo zákona jednoznačne patria. K pasívnej legitimite a k užívaniu nehnuteľností žalovanou 2/ uviedol, že žalovaní boli určení na základe predložených dokumentov, ktoré sú súčasťou spisu stavebného úradu. Je zjavné, s akými
osobami stavebný úrad a iné orgány jednajú a aké osoby sa snažia tieto “čierne“ stavby správoplatniť a je tak zrejmé, že osobami, ktoré stavbu užívajú, sú práve žalovaní. Žalovaná 2/ niekoľko rokov vystupovala ako stavebník stavieb, a to ešte v roku 2019, tiež je zrejmý jej blízky rodinný vzťah so žalovanými 1/ a 3/. Žalovaná 1/ je aktuálne stavebníkom a žalovaný 3/ je splnomocnený na zastupovanie žalovanej 1/. Vo vyjadreniach žalovaných je pripojené Záväzné stanovisko Okresného úradu Trenčín zo dňa 22.01.2020, ktoré má preukazovať, že vo veci konajú, aby mohlo byť rozhodnuté o vydaní dodatočného stavebného povolenia. Takéto stanovisko je jedným z minimálne 20 ďalších potrebných listín, ktoré musia byť predložené stavebnému úradu. Ako je v rozhodnutí uvedené, lehota na priloženie o.i. aj daného Záväzného stanoviska bola 30 dní od doručenia, ktorá lehota uplynula dňom 08.11.2019. Tu je zrejmé, že len uvedené stanovisko bolo vydané dva a pol mesiaca po 30-dňovej lehote. Vzhľadom k nedodržaniu lehoty, stavebný úrad opätovne vyzýval na doplnenie/ priloženie potrebných listín v novej 5-dňovej lehote, ktorá opäť nebola dodržaná a stavebný úrad vo svojom Rozhodnutí zo dňa 06.02.2020 určil ďalšiu lehotu, a to trojdňovú. Avizovanú snahu žalovaných k náprave daného nelegálneho stavu a k neporušovaniu zákonov zo strany žalovaných tak považuje za irelevantnú. Žalovaní tiež uviedli, že zámerom navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia žalobcom je to, aby takto poškodil žalovaných. Nie je zrejmé, aké poškodenie mali žalovaní na mysli. Žalovaná 1/ a žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení nevyvrátili tvrdenia žalobcu, že títo užívajú dané nehnuteľnosti, ba dokonca toto ani nepopreli. Zo samotného obsahu ich vyjadrenia, zvlášť z tvrdenia, že zámerom takéhoto zákazu užívania nehnuteľností je poškodenie žalovaných, jednoznačne vyplýva, že tieto nehnuteľnosti aktuálne užívajú a že majú úmysel ich naďalej užívať.
7. Žalovaná 1/ vyjadrenie žalobcu považovala za zavádzajúce a nepravdivé. Záložní veritelia predali pozemky s úmyslom znemožniť legalizáciu stavieb, nakoľko k legalizácii stavieb je potrebný súhlas vlastníka pozemku. Opakovane uviedla, že žalobcom nebola nikdy kontaktovaná a nevzhliadla ho ani na pozemkoch. Poukázala na to, že žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu zasielala návrh na odkúpenie pozemku v hodnote 186.000,- eur. K realizácii stavieb na cudzom pozemku uviedla, že tieto boli postavené už v čase odkúpenia pozemkov žalobcom. Poukázala na to, že žalovaná 2/ pri uzavretí zmluvy o pôžičke ako ručenie k poskytnutej pôžičke uzatvorila zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti v prospech manželov F. (záložní veritelia). Istinu s úrokmi im chcela splatiť v roku 2020, pri zrealizovaní stavby predajom, o čom záložní veritelia vedeli. Postupom času títo požadovali nezmyslené úroky a v auguste 2019 oznámili listom výkon záložného práva. Samotný výkon uskutočnili predajom pozemkov žalobcovi, ktorý je podľa tvrdenia žalovanej 1/ „nastrčeným kupujúcim.“ Uviedla, že zo strany p. F. je neustále psychicky vydieraná, snaží sa dostať k jej pozemkom, vyhľadáva jej osobu, vyhráža sa jej a na oplotenie nastriekal nápis „na predaj“.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nenakladala s určitými vecami, alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Neodkladné opatrenie súd v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadi, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri nariadení neodkladného opatrenia sa zásadne žiadne dokazovanie nevykonáva. Rozhoduje sa spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán (§ 329 ods. 1 CSP). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
povahu osvedčovania. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza z osvedčených skutočností, a nie zo skutočností dokázaných resp. preukázaných. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia nezískava jedna zo strán práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním upravujú, a to bezodkladne, pomery medzi stranami sporu.
14. Splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia súd primárne vyhodnocuje na základe návrhu navrhovateľa neodkladného opatrenia, a to z rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená (§ 326 ods. 1 CSP). Vychádza sa tak z rozhodujúcich skutočností opísaných v návrhu. Postačí, ak sú aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti, ktoré potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňujú. Aj keď súd (v prípade, ak súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, tak odvolací súd) má v súlade s ust. § 329 ods. 1 druhá veta CSP povinnosť doručiť protistrane návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolanie žalobcu a uznesenie súdu prvej inštancie a pre doručenie vyjadrení (repliky a dupliky) platia ust. § 374 CSP, podľa § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. V danom prípade žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výpisom z listu vlastníctva osvedčil, že je vlastníkom nehnuteľností
- pozemkov, vo vzťahu ku ktorým sa domáha ochrany vlastníckeho práva s tým, že nehnuteľnosti - stavby v rôznom štádiu rozostavanosti stavali/stavajú a užívali/užívajú žalovaní s tým, že v tomto štádiu konania nie je relevantné vyjadrenie žalovanej 2/, že predmetné pozemky žalobcu neužíva a na týchto sa vôbec nezdržuje, keďže už nie je vlastníčkou stavieb postavených na daných pozemkoch (vyjadrenie žalovanej 2/ z 13.05.2020). Navrhovaným neodkladným opatrením navrhovateľ žiada, aby súd zakázal žalovaným 1/, 2/, 3/ užívať nehnuteľnosti - nachádzajúce sa v okrese M., obci Q. L., v katastrálnom území Q. L., evidované na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, Katastrálnym odborom, a to: a) pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXXX/XX o výmere XXXX m2, druh pozemku - orná pôda, b) pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku - orná pôda, c) pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku - orná pôda, d) pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku - orná pôda, e) pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku - orná pôda, f) pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku - ostatná plocha, g) pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku - ostatná plocha, h) pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku - ostatná plocha, i) pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku - ostatná plocha, j) pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku - ostatná plocha, k) pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku - ostatná plocha, l) pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku - ostatná plocha, a akékoľvek stavby nachádzajúce sa na týchto pozemkoch, najmä V. a drevodomy Q. L. - V. H., Q. terénne úpravy, V., H. U., 3 x H. L. Z., Hospodársky objekt, Altánok, 2 x Jazierko, Komunikácie, spevnené plochy a parkovisko, Prípojky vodovodu, areálový rozvod vody, Splašková kanalizácia + žumpy, Dažďová kanalizácia, Areálový rozvod VO, Areálový rozvod NN, Areálový rozvod slaboprúdu, Rozvod NN, Protipožiarne riešenie objektov, Sadové úpravy.
16. Ako vyplýva z podaného návrhu, z odvolania a vyjadrení navrhovateľa, dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba dosiahnuť, aby žalovaní prestali neoprávnene užívať stavby a nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, keďže ich žalovaní užívajú bez právneho dôvodu. Z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že žalovaní stavby vybudovali bez súhlasu navrhovateľa, boli postavené bez právoplatného stavebného povolenia, nie sú skolaudované, sú postavené v rozpore so zákonom. Pokiaľ ide o stavby postavené na cudzom pozemku a ich užívanie stavebníkmi (žalovanými), odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že tieto skutočnosti samé o sebe nezakladajú dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v podobe zákazu užívania stavieb vo vlastníctve týchto osôb. Súd za daných okolností nie je oprávnený zakázať stavebníkom pokračovať vo výstavbe, keďže tieto právomoci má výlučne stavebný úrad. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby súd neodkladným opatrením zakazoval užívanie nehnuteľností z dôvodu, že stavby žalovaných nie sú skolaudované. Neodkladné opatrenie neslúži na to, aby súd zasahoval do kompetencií stavebného úradu.
17. Pokiaľ navrhovateľ dôvodí tým, že pozemok/pozemky sú ohradené betónovým, ako aj dreveným plotom, nehnuteľnosti a ich priľahlé pozemky sú užívané žalovanými a navrhovateľ nemá prístup k svojim pozemkom, nemôže obhospodarovať svoje nehnuteľnosti a takto nemôže nehnuteľnosti zveľaďovať, čím mu vzniká škoda, navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze žalovaným užívať označené nehnuteľnosti ani v prípade, že by súd takto navrhovanému neodkladnému opatreniu vyhovel, nemalo by požadované neodkladné opatrenie vplyv na prístup navrhovateľa k nehnuteľnostiam (pozemkom) tak, ako to vo svojom odvolaní uvádza.
18. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľ vstúpil do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.01.2020. Uvádza, že neoprávneným užívaním nehnuteľností a stavieb žalovanými dochádza zo strany žalovaných k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalovaní nielenže neoprávnene nehnuteľnosti a stavby užívajú, ale navrhovateľovi neposkytujú žiadnu peňažnú náhradu za predmetné užívanie. V návrhu poukazuje na ust. § 451 Občianskeho zákonníka, odbornú literatúru k tomuto ustanoveniu a k spôsobu určenia výšky náhrady za neoprávnené užívanie nehnuteľností. Aj keď navrhovateľ v návrhu uvádza, že účelom a cieľom nariadenia neodkladného opatrenia je zabezpečenie pokojného a nerušeného výkonu vlastníckeho práva navrhovateľa, ktoré je nevyhnutné z dôvodu oprávnenej potreby riadneho užívania a nakladania s nehnuteľnosťami a zároveň, aby sa predišlo neoprávnenému užívaniu žalovanými bez akejkoľvek finančnej či inej náhrady, odvolací súd nepovažuje za dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie, spočívajúce v zákaze užívať nehnuteľnosti z dôvodu neplatenia náhrady za užívanie, keď v tomto štádiu konania nie je ani samotnému žalobcovi zrejmá výška bezdôvodného obohatenia (náhrady za užívanie), keď uvádza, že za účelom určenia primeranej odplaty dá v súvislosti s následnou žalobou vypracovať znalecký posudok.
19. Nakoľko v posudzovanej veci neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.
20. Keďže v tomto prípade ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP), pretože konanie o neodkladnom opatrení nebolo súčasťou konania o veci samej, boli splnené zákonné podmienky preto, aby odvolací súd rozhodol tiež o nároku na náhradu trov konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaní 1/, 2/, 3/, ktorí boli v konaní úspešní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).