Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-210-2019.pdf
PDF · 88.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/210/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci manželky (navrhovateľky): A. L., Y.. XX.XX.XXXX, E. C. XX, proti manželovi, ktorý návrh nepodal: B. L., Y.. XX.XX.XXXX, E. V. I. XX/XX, L., Č. B., za účasti maloletých detí: N.. Z. L., Y.. XX.XX.XXXX A. N.. B. L., Y.. XX.XX.XXXX, obaja bytom pri matke, zastúpených kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo A. L., B.. X., Y.. XX.XX.XXXX A. B. L., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G. L., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Z v e r u j e na čas po rozvode mal. Z. L., Y.. XX.XX.XXXX A. B. L., Y.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Každý z rodičov je oprávnený mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na každé z mal. detí vo výške 30,- EUR mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, začínajúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa podaným návrhom domáhala rozvodu jej manželstva a úpravy práv a povinnosti rodičov k mal. deťom na čas po rozvode. Vo svojom návrhu uviedla, že s manželom sa zosobášili po krátkej známosti. Žili v L., ale vzhľadom na to, že manžel nepracoval a nebol schopný sa postarať o rodinu, vrátila sa k rodičom do obce C.. V ich manželstve začali nezhody po narodení prvého syna. Ich vzťah úplne ochladol. K manželovi stratila citový vzťah a nevidí nádej na jeho obnovu. Nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré je hlboko a trvalo rozvrátené.
2. Manžel s rozvodom manželstva súhlasil.
3. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu odporúčal upraviť rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom v súlade so schválenou rodičovskou dohodou.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky, oboznámením sobášneho listu, rodných listov mal. detí, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 8P/208/2019, správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine, výpovede manžela pred dožiadaným súdom a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci:
5. Podľa sobášneho listu manželia uzavreli manželstvo dňa 08.06.2013 pred matričným úradom v L., obaja ako slobodní. Z manželstva sa narodili dve deti, mal. Z. L., Y.. XX.XX.XXXX A. N.. B. L., Y.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v obci C..
6. Tunajší súd rozsudkom č.k. 8P/208/2019-37 zo dňa 25.02.2020 schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom. V zmysle tejto dohody boli mal. deti, Z. L., Y.. XX.XX.XXXX A. B. L., Y.. XX.XX.XXXX zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného na každé maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu vždy do 25.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnú mesiacom november 2019. Otec bol oprávnený stretávať sa s mal. deťmi neobmedzene s tým, že svoj záujem o stretnutie oznámi matke aspoň 48 hodín vopred.
7. Podľa výpovede manželky s manželom sa zoznámila, keď bola na návšteve u známych v meste L.. Známosť udržiavali po dobu 1 mesiaca, potom uzavreli manželstvo. Spočiatku bývali v Českej republike v byte, ktorý patril manželovi. Nemali však uhradené výdavky spojené s bývaním, preto sa z bytu museli vypratať. Prišli na Slovensko. Manžel si tu nezvykol a nechcel na Slovensku zostať. Vrátil sa do Českej republiky a ona s deťmi zostala u svojich rodičov. Odišiel v roku 2018. Má vedomosť o tom, že manžel má známosť s inou ženou. Tvrdí, že je dobre finančne zabezpečená. Mal by s ňou žiť v spoločnej domácnosti. Nevedela uviesť, či manžel pracuje. S deťmi sa nekontaktuje. Komunikuje s nimi telefonicky prostredníctvom svojej príbuznej. Na Slovensku bol naposledy na pojednávaní v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností. Ďalej uviedla, že toho času nepracuje. Mimo dvoch detí inú vyživovaciu povinnosť nemá. Z. je žiakom X. ročníka základnej školy a B. v septembri nastúpi do materskej školy, doposiaľ bol v jej celodennej starostlivosti. Jej mesačný príjem je vo výške 48,- EUR. Iný príjem nemá. S deťmi býva u rodičov, na domácnosť im neprispieva, lebo nemá dostatok finančných prostriedkov. Manžel si plní vyživovaciu povinnosť mesačne cca vo výške 38,- EUR na obe deti. Je nemajetná. V súvislosti s deťmi jej vznikajú výdavky na stravu, ošatenie, u staršieho syna aj učebné pomôcky, u oboch detí hygienické potreby. Obe deti sú zdravé a majú také potreby ako ostatné deti v ich veku. O manželovi aktuálne nemá žiadne správy. K manželovi už nemá citový vzťah, ich manželstvo je neperspektívne. Pokiaľ sa nezmenili manželove zárobkové a majetkové pomery žiadala, aby súd o úprave práv a povinností rozhodol v zmysle schválenej rodičovskej dohody.
8. Manžel vo svojej výpovedi pred dožiadaným Okresným súdom v L. uviedol, že manželstvo považuje za trvale rozvrátené, nakoľko žije v Českej republike a manželka na Slovensku. Tento stav trvá už asi 5 rokov. Nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú. K manželke sa vrátiť nechce. Vyživovaciu povinnosť si plní podľa jeho možností vo výške cca 30,- EUR mesačne. Býva v spoločnej domácnosti so svojimi prarodičmi, nemá žiadnu partnerku. Býva v byte, ktorý vlastnia prarodičia a tí ho fakticky živia. Dlhodobo je nezamestnaný, nie je však evidovaný na úrade práce a nepoberá žiadne sociálne dávky. Občas si privyrába brigádami, mesačne cca 2.000 Kč. Nemá žiadne výdavky, jedlo a bývanie mu hradia prarodičia. Z príjmu z brigád uhrádza výživné. Má ukončené základné vzdelanie. Môže vykonávať len pomocné práce na stavbách alebo iné nekvalifikované činnosti. Nemá iné vyživovacie povinnosti. Nemá zdravotné obmedzenia a teda ani žiadne zvýšené výdavky v súvislosti so svojím zdravotným stavom. Má dlh na nájomnom za byt voči mestu L. vo výške asi 180.000 Kč. Tiež má dlh na zdravotnom poistení vo výške 36.000 Kč. Obidva dlhy sú voči nemu vymáhané exekučne. Nemá žiadny nehmotný ako ani hmotný majetok vyššej hodnoty.
9. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že manželstvo rodičov mal. detí bolo uzavreté v Českej republike v okrese L., kde sa narodili aj obe mal. deti. Manželia neskôr žili na Slovensku v obci C.. V spoločnej domácnosti už nežijú viac ako 2 roky, potom čo otec odišiel do Čiech, kde udržiaval mimomanželský vzťah s inou ženou. Od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti neprejavuje o mal. deti žiaden záujem, deti nenavštevuje. Otec toho času údajne nepracuje, žije v spoločnej domácnosti so svojou starou matkou. Obaja rodičia nevidia možnosť obnovy manželského spolužitia, ich manželstvo je trvalo rozvrátené. Matka žije s mal. deťmi a dospelým bratom v rodinnom dome pri svojich rodičoch. Sociálno-ekonomické pomery rodiny sú na nižšej úrovni, avšak matka sa o mal. deti riadne stará a zabezpečuje všetky ich potreby v rámci svojich možností. Nepracuje, poberá len rodinné prídavky vo výške 49,90,- EUR, preto jej finančne občas vypomáhajú rodičia. Mal. Z. si pravidelne plní povinnú školskú dochádzku a je žiakom X. ročníka miestnej základnej školy. Obe mal. deti sú zdravé, majú absolvované povinné prehliadky i očkovania.
10. Súd vec takto právne posúdil.
11. Podľa ustanovenia § 22 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
12. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletého dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.
14. V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi partnermi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov. Manželstvo neplní svoje funkcie a manželka prejavila úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Manžel s rozvodom manželstva súhlasil. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti viac ako 2 roky, nehospodária spolu. Ani jeden z manželov nevidí nádej na obnovu manželského spolužitia, manželstvo považujú za trvalo rozvrátené. Jedným z dôvodov rozvratu manželstva bol aj nedostatok finančných prostriedkov pre potreby rodiny v dôsledku čoho sa manželka spolu s mal. deťmi vrátila na Slovensko k svojim rodičom. Manžel žije v Českej republike. Manželia sa navzájom citovo odcudzili. Nakoľko manželia už dlhodobo žijú oddelene, manželstvo neplní žiadnu zo spoločenských funkcií.
15. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Vzhľadom na doterajšiu starostlivosť, vek a citový vzťah súd mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal platením výživného na mal. Z. A. N.. B., na každého z nich, vo výške 30,- EUR mesačne. Pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Otec je nezamestnaný, privyrába si brigádnicky mesačne sumou cca 2.000 Kč. Podľa jeho vyjadrenia ho živia starí rodičia, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Otec mal. detí je však práceschopný a nemá žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili vykonávať zárobkovú činnosť a zabezpečiť si finančné prostriedky na svoju výživu, ako aj výživu mal. detí. Vzhľadom na zistené skutočnosti, súd považuje takto určené výživné za primerané a podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam otca, tak aj odôvodneným potrebám maloletých detí.
23. Styk otca s mal. deťmi súd neupravoval, nakoľko matka tento nežiadala upraviť. Matka uviedla, že otcovi v styku s deťmi nebude brániť. Súd tiež prihliadol na to, že otec o mal. deti záujem neprejavuje, nenavštevuje ich.
24. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak nebude vyživovacia povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne v určenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.