Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_6T-10-2020.pdf
PDF · 79.6 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného W. L., trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 8. júla 2020, takto
rozhodol:
Obžalovaný
W. L., nar. XX. XX. XXXX H. L., trvale bytom D., M.. E. XXXX/XX,
j e v i n n ý , ž e
dňa 6. 8. 2019 v čase o 15.21 hod. v Poprade, po ceste I/66, viedol motorové vozidlo továrenskej značky BMW 330XD, ev. čísla D., od kruhového objazdu k nákupnému centru MAX, v ľavom jazdnom pruhu komunikácie pozostávajúcej z dvoch jazdných pruhov v tom istom smere jazdy, kde za križovatkou cesty I/66 a miestnej komunikácie Mlynskej ulice s vozidlom prešiel z ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu, pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla, sledovaniu cestnej premávky, v dôsledku čoho pri pravom okraji cesty, v kilometri 87,0 narazil prednou pravou bočnou časťou vozidla do pravej nohy chodkyne H. Ľ., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, XXX XX D., prechádzajúcej vozovku mimo priechodu pre chodcov od stredového pásu oddeľujúceho protismerné jazdné pruhy z ľavej strany na pravú stranu v smere jazdy vozidla, chodkyňa pri dopravnej nehode utrpela roztrhnutie vnútorného bočného väzu, roztrhnutie predného skríženého väzu, prasklinu vonkajšej hlavy píšťaly v oblasti pravého kolena, pomliaždenie s kožnou odreninou, podliatinou v oblasti ľavého predkolenia a členka s dobou liečenia 12 - 16 týždňov a sťažením v obvyklom spôsobe života 8 - 10 týždňov, ako vodič porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z. z. cestnej premávke,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených:
- Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO 30 807 484
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874
s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 11. 2. 2020 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 458/19 zo dňa 10. 2. 2020 na obvineného W. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete samotnej obžaloby.
Súd vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému prokurátor podal v zákonnej lehote odpor, a preto vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:
Obžalovaný W. L. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Súčasne svoje konanie oľutoval. Na primerane položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c) d) f) g) h) Trestného poriadku odpovedal áno a keďže súd pochybnosti o vyhlásení o vine obžalovaného nemal, pretože skutočnosti súvisiace s vinou potvrdzovali aj ďalšie vykonané procesné úkony v prípravnom konaní, jeho vyhlásenie prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie vo veci bude vykonávané iba v súvislosti s rozhodovaním o treste, resp. uložením ochranného opatrenia či náhrady škody.
Poškodená H. Ľ. sa do trestného konania s nárokom na náhradu škody nepripojila s tým, že škodu mala uhradenú cestou poisťovne. Do trestného konania s nárokom na náhradu škody ako poškodený sa pripojila Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., ktorá rozsah škody vyčíslila na škodu 619,85 eur s tým, že ide o náhradu škody spojenú s poskytnutými nákladmi na zdravotnú starostlivosť H. Ľ., ktoré náklady nie sú úplné, pretože je predpoklad ďalšieho pokračovania liečenia. Rozsah poskytnutých liečebných nákladov zo strany zdravotnej poisťovne zdokladovaný nebol. Aj poškodená Sociálna poisťovňa sa pripojila do trestného konania s nárokom na náhradu škody, a to v súvislosti s vyplatením nemocenských dávok H. Ľ., výšku ktorej škody však tento poškodený nešpecifikoval s tým, že táto bude známa až po ukončení dočasnej práceneschopnosti.
Z ďalších vykonaných dôkazov súd zistil, že obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, doposiaľ súdne trestaný nebol, priestupkovo riešený bol iba za priestupky na úseku cestnej premávky, keď v evidenčnej karte vodiča do spáchania skutku od r. 2010 má celkovo 18 záznamov o priestupkoch, za posledné 3 roky tomuto tak bolo v 4 prípadoch, keď mu boli ukladané pokuty v rozmedzí od 10,- do 20,- eur. Na obžalovaného sa nikdy v súvislosti s priestupkami, za ktoré bol postihovaný nepôsobilo sankciou spojenou so zákazom vedenia motorových vozidiel.
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, mal súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, uvedený skutok je trestným činom a že tento spáchal práve obžalovaný.
Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa dopustil vo forme vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a) Trestného zákona, pretože vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo obmedzenie nespôsobí. Objektom uvedeného trestného činu je ochrana života a zdravia iných jednotlivcov. Medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.
Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona a nasl., keď trest má plniť tak represívnu funkciu, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie a zároveň predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Za uvedené konanie obžalovanému hrozil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 2 rokov. V konkrétnom prípade konštatoval poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný skutok priznal a úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona nezistil žiadnu. Existujúci prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností v konkrétnom prípade má za následok zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. S prihliadnutím na uvedené kritéria spojené s ukladaním trestu mal za to, že sledovaný účel trestu bude dosiahnutý aj uložením trestu odňatia slobody pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, pričom za primeranú výmeru považoval výmeru 8 mesiacov. Zároveň mal za to, že osoba obžalovaného a okolnosti skutku dávajú záruku na to, aby sledovaný účel trestu bol dosiahnutý aj jeho hrozbou počas primeranej skúšobnej doby, a preto trest vyslovil ako podmienečný, pričom za primeranú skúšobnú dobu považoval dobu 16 mesiacov. Zároveň vzhľadom na povahu trestnej činnosti, ktorej obžalovaný sa dopustil, keďže táto súvisela s vedením motorového vozidla v rozpore s povinnosťami vodiča, keď navyše v osobe obžalovaného sa nejedná o vodiča, ktorý v minulosti sa správal ako vodič disciplinovaný, o čom svedčia jeho predchádzajúce postihy za priestupky na úseku cestnej premávky, ale aj prihliadajúc na okolnosti skutku, potom súd zvažoval, či sledovaný účel trestu bude naplnený aj uložením ďalšieho trestu spojeného so zákazom vedenia motorových vozidiel, prípadne aj bez uloženia takéhoto druhu trestu. V tomto smere tak, ako je už vyššie konštatované, je potrebné prisvedčiť, že v osobe obžalovaného sa jedná o vodiča, ktorý bol už opakovane postihovaný za priestupky na úseku cestnej premávky, pričom v jeho prípade za takéto porušenia zákonných noriem bol aj riadne postihnutý, keď jednalo sa o menej závažnejšie porušenia povinností vodiča, za čo bol sankcionovaný za posledné 3 roky pokutami do 20,- eur. Zároveň pri ukladaní trestu je súd povinný zohľadniť aj ust. § 34 ods. 3 Trestného zákona, keď trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V tomto smere z vykonaných dôkazov súd zistil, že obžalovaný je jediným živiteľom rodiny, obžalovaný pracuje ako šofér a jeho príjem zo zamestnania je v podstate zdrojom obživy jeho rodiny. Obžalovaný má 2 maloleté deti, jeho manželka je na rodičovskom príspevku a príjem obžalovaného z pracovnej činnosti je nevyhnutne potrebný na zabezpečenie chodu rodiny, ktorej výdavky vrátane hypotéky mesačne majú predstavovať okolo 700,- eur mesačne. Za takýchto okolností súvisiacich s osobnými a rodinnými pomermi páchateľa, ale aj zohľadňujúc okolnosti samotného skutku, keď v prípade protiprávneho konania obžalovaného sa nemalo jednať o porušenie povinností vodiča závažným spôsobom, bol súd toho názoru, že prípadné ukladanie trestu zákazu činnosti by bolo neprimerane prísne, keď takýto trest by nepostihoval len páchateľa, ale ohrozil by fungovanie rodiny ako celku, pričom zákonný účel trestu je možné dosiahnuť aj bez ukladania uvedeného druhu trestu. Napokon v rámci plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, obžalovaný je povinný viesť riadny život, čo neznamená len nedopúšťať sa trestnej činnosti, ale vedenie riadneho života v sebe vyžaduje aj nepáchanie inej protiprávnej činnosti, prípadne aj nižšej spoločenskej intenzity posudzovanej ako priestupky. Porušenie podmienok vedenia riadneho spôsobu života v konečnom dôsledku predstavuje u obžalovaného hrozbu prípadného nariadenia trestu odňatia slobody.
Vo vzťahu k uplatneným nárokom na náhradu škody zo strany poškodených súd rozhodol tak, že poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s. a sociálnu poisťovňu s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces, keď takéto nároky vo všeobecnosti sú uplatniteľné aj mimo súdneho konania v rámci povinného zmluvného poistenia vozidla vo vzťahu ku konkrétnej poisťovni tak, ako si tento nárok uplatnila samotná poškodená H. Ľ., ktorý nárok jej bol aj mimo súdneho konania uspokojený, pričom súčasne je potrebné konštatovať, že pre uplatňovanie nárokov na náhradu škody v rámci adhézneho konania je povinnosťou poškodeného nielen tvrdiť, že mu vznikol nárok v konkrétnej či neurčitej výške, ale je jeho povinnosťou aj takýto nárok riadne zdokladovať, k čomu však v rámci tohto trestného konania nedošlo. inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.