Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-15-2017.pdf
PDF · 126.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5C/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnom spore žalobkyne: M. T. G., nar. XX.XX.XXXX, M.X., XXX XX O., T., zastúpená JUDr. Petrom Fratričom, advokátom so sídlom v Bratislave, Timravina 9, proti žalovanému: G. X., nar. XX.XX.XXXX, U. X. XXX/X, H. T. H., zastúpený JUDr. Markom Pavlíkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, L. Novomeského 2695/1, o žalobách strán sporu o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci takto
rozhodol:
I. Žalovaný je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla W. M. - M. M. G., Q.j farby, D.: G
II. Žalobu žalobkyne z a m i e t a.
III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výške trov po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 31.08.2017, doplnenou dňa 02.11.2017, domáhala, aby súd určil, že je vlastníčkou osobného motorového vozidla W. M. - M. M. G., Q.j farby, D.: G (ďalej aj len „auto“ alebo „vozidlo“). Žalobu odôvodnila tým, že v roku XXXX mala záujem predať vozidlo pánovi I. C.. Úkon kúpy však nebol perfektný, nakoľko I. C. neuhradil kúpnu cenu, hoci auto prevzal. O ďalšom vývoji situácie ohľadne vozidla sa žalobkyňa dozvedela až v súvislosti s vyšetrovaním na G., z čoho vychádza, že vozidlo bolo prevedené na spoločnosť Sia Onlinein so sídlom v W., následne na J. Y., občana W. a následne na žalovaného. Žalobkyňa vychádza z toho, že je to žalovaný, ktorý sa považuje za vlastníka motorového vozidla, čo zakladá spor medzi stranami sporu o tom, kto je vlastníkom vozidla. Žalobkyňa disponuje technickým preukazom vozidla, v ktorom je stále evidovaná ako vlastníčka. Dňa 07.04.2017 vydalo Okresné riaditeľstvo PZ v Bánovciach nad Bebravou uznesenie ČVS: ORP-307/VYS- BN-2016, ktorým bolo rozhodnuté o vrátení vozidla žalobkyni. Proti uzneseniu podal žalovaný sťažnosť, Okresná prokuratúra Bánovce nad Bebravou uznesenie zrušila a OR PZ Bánovce nad Bebravou vydalo dňa 10.05.2017 upozornenie na uplatnenie nároku na vec v civilnom procese, ktorým vyšetrovací orgán v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku upozornil strany na uplatnenie nároku na vozidlo. Na preukázanie svojho nároku žalobkyňa označila listinné dôkazy, ktoré sú aj súčasťou vyšetrovacieho spisu OR PZ Bánovce nad Bebravou ČVS: ORP-307/VYS-BN-2016 a navrhla vykonať dôkaz oboznámením tohto spisu.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne. Uviedol, že sa domnieva, že je oprávneným vlastníkom vozidla, nakoľko ho nadobudol na základe kúpnej zmluvy dňa 19.09.2016 od vlastníka J. Y.. Vozidlo bolo riadne
odhlásené z evidencie, žalovaný si prevzal od neho všetku dokumentáciu vrátane technického preukazu a za vozidlo zaplatil v hotovosti sumu 20 000,- eur. Žalobkyňa nebola zapísaná ako vlastník vozidla, ale jej firma M..
3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila tak, že je pravdou, že je podnikateľkou vystupujúcou pod obchodným menom M. - ako fyzická osoba podnikateľ, no fyzická osoba a fyzická osoba - podnikateľ je v tomto prípade vždy ten istý subjekt. Ak žalovaný nadobudol vozidlo od nevlastníka, nemohol sa stať skutočným vlastníkom, nakoľko nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má. Ak bol žalovaný uvedený do omylu a týmto omylom mu vznikla škoda, má právo sa jej náhrady domáhať od toho, kým mu bola spôsobená. Táto skutočnosť však nemôže byť v spore účinnou obranou žalovaného a nemôže ísť ani na ťarchu žalobkyne, ktorá je skutočným vlastníkom vozidla a o držbu nad ním prišla podvodným konaním tretích osôb.
4. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval žalovaný písomným vyjadrením, v ktorom uviedol, že žalobkyňa navrhovala mimosúdnu dohodu, na základe ktorej by jej žalovaný vyplatil celú trhovú hodnotu vozidla, no podľa informácií žalovaného žalobkyňa predávala vozidlo I. C. ako havarované, neschopné jazdy za 19 000,- eur bez DPH, pričom časť tejto sumy vo výške 6 000,- eur jej bola vyplatená. Žalobkyňa by tým prišla k trhovej hodnote vozidle a tiež k sume 6 000,- eur. Žalovaný zotrval na tom, že sa považuje za vlastníka a poukázal na to, že z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že vozidlo bolo riadne odhlásené z evidencie. Žalobkyňa predala vozidlo dňa 19.05.2015, zvyšok kúpnej ceny mal I. C. uhradiť do 31.07.2015, no žalobkyňa ho vyzvala až listom zo dňa 08.03.2016 a do tej doby sa nezaujímala o to, že nemá uhradenú zvyšnú časť kúpnej ceny. Vozidlo bolo zadržané pri kontrole originality z dôvodu podozrenia z trestného činu falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov. V čase, kedy vozidlo kupoval žalovaný, nebolo nahlásené a ani nebolo v pátraní.
5. Žalovaný podal dňa 24.04.2018 vzájomnú žalobu, ktorú doplnil dňa 03.05.2018, a ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k vozidlu voči žalobkyni. Odôvodnil ju tým, že vozidlo nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.09.2016, riadne zaň zaplatil a riadne odhlásené z evidencie ho prevzal. Okrem toho uviedol už predtým uvádzané okolnosti a na preukázanie dôvodnosti svojej žaloby, ale aj predchádzajúcej obrany označil listinné dôkazy, nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise.
6. Žalobkyňa k vzájomnej žalobe žalovaného uviedla, že podanie vzájomnej žaloby nie je nevyhnutné na uplatnenie práv žalovaného z dôvodu, že ak by konanie iniciované žalobkyňou nebolo úspešné, vlastníkom vozidla je žalovaný, u ktorého bolo vozidlo zadržané. Žalovaný tak nemá právny záujem na tom, aby sa svojich práv domáhal určovacou (vzájomnou) žalobou. Žalovaný nadobudol vozidlo od nevlastníka, nakoľko J. Y. nebol vlastníkom predmetného vozidla a z toho dôvodu sa ani samotný žalovaný nemohol stať vlastníkom vozidla.
7. Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č. k. 5C/15/2017 - 118 zo dňa 14.06.2018 žalobu žalobkyne zamietol a určil, že vlastníkom vozidla je žalovaný. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bolo úlohou súdu prvej inštancie predovšetkým zistiť skutkové okolnosti významné pre stanovenie kolíznych noriem a následné určenie rozhodného práva.
8. Po rozhodnutí odvolacieho súdu strany sporu doplnili svoje vyjadrenia. V podaní zo dňa 10.10.2019 žalobkyňa uviedla, že na základe zmluvy zo dňa 19.05.2015 prezval vozidlo I. C.. K odovzdaniu vozidla došlo na území M. republiky. Predávajúci (odovzdávajúci) bola žalobkyňa (resp. ňou poverená osoba), ktorá je občiankou Spolkovej republiky T. a v T. má aj trvalý aj obvyklý pobyt. I. C. za motorové vozidlo neuhradil dohodnutú kúpnu cenu a v rozpore s dohodou žalobkyne auto previedol na ďalší subjekt. Na základe rozhodnutia Vyššieho krajinského súdu vo D. prevod nebol len v rozpore s dojednaniami, ale bol dokonca trestným činom ťažkého podvodu. I. C. motorové vozidlo previedol na ďalšiu osobu. Ďalej je známy prevod motorového vozidla zo spoločnosti G. B. W. na J. Y. a následne prevod od J. Y. na žalovaného. Tým, že nadobudnutie držby motorového vozidla zo strany I. C. od žalobkyne bolo súdnym rozhodnutím označené ako nezákonné a v rozpore s právom, sú všetky ďalšie prevody motorového vozidla neplatné. Motorové vozidlo bolo od žalobkyne vylákané podvodným konaním I. C.. Právny režim vzťahu medzi žalobkyňou a I. C. sa má spravovať právom G. republiky T., vychádzajúc z ust. čl. 4 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), kde je uvedené, že zmluva o predaji tovaru sa spravuje právom krajiny obvyklého
pobytu predajcu. Obvyklý pobyt predajcu (žalobkyne) je Spolková republika T.. Žalobkyňa je občiankou spolkovej republiky T., má v T. pobyt, je jej pridelené nemecké daňové identifikačné číslo a aj podniká ako nemecký podnikateľský subjekt s miestom podnikania v T..
9. V podaní zo dňa 09.10.2019 žalovaný uviedol, že všetky rozhodujúce prevody vlastníckeho práva k vozidlu sa uskutočnili v M. republike, žalobkyňa podniká v M. republike, pričom uviedla, že vozidlo používala v rámci podnikania, ktoré vykonávala v M. republike, vozidlo predala v M. republike kupujúcemu I. C., bytom W.. XX-XX/X/X, D., žalovaný kúpil vozidlo v M. republike od J. Y., ktorý je síce občanom W. republike, no v čase predaja vozidla žil a podnikal na území M. republiky.
10. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaniach súd vypočul právnych zástupcov strán sporu a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom svedka Z. X. a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä písomných podaní strán sporu, kúpnych zmlúv a technického preukazu týkajúcich sa vozidla, dokladov o podnikaní žalobkyne, rozhodnutia Vyššieho krajinského súdu D. 19 Bs 164/18 h zo dňa 04.07.2018, ako aj vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bánovce nad Bebravou ČVS: ORP-307/VYS-BN-2016 a oboznámením ustanovení a výkladu rakúskeho práva majúceho vzťah k prejednávanej veci.
11. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.06.2018 uviedol, že auto riadne kúpil v autobazáre v M., kde dostal odporúčanie od známeho na J. Y.. Auto si bol pozrieť, vyskúšať. Vyžiadal si od neho doklady k autu, dal si ich preveriť, auto bolo riadne odhlásené a žalovaný nemal nijaké pochybnosti, že nie je niečo s autom v poriadku. Nakoľko už jedno auto od neho asi dva mesiace predtým kupoval, riadne prihlásil a predal tu na G., tak nemal nejaké pochybnosti, že by s týmto druhým autom nemalo byť niečo v poriadku. Peniaze žalovaný odovzdal v hotovosti - do ruky s tým, že si urobili kúpnopredajnú zmluvu - preberací protokol a zmluvy riadne podpísali jedna a druhá strana. Žalovaný si urobil fotokópiu jeho občianskeho preukazu a predávajúci mu dal na cestu prevozné ŠPZ, na ktorých si auto aj prevzal. Žalovaný auto previezol na G., u známeho urobil kompletný servis, do auta investoval niečo cez 2 000,- eur. Auto išlo potom na kontrolu originality a tam mu bolo zadržané. Žalovaný k listinám v spise uviedol, že na č. l. 102 je kúpnopredajná zmluva - preberací protokol medzi J. Y. a žalovaným. Na č. l. 103 je listina na prevozné ŠPZ - ky, ktoré dodal žalovanému predávajúci. Žalovaný ju dostal k tým papierom. Suma, ktorá je uvedená na č. l. 103, je zrejme tá, za ktorú to on kupoval od G. B., na ktorú to auto bolo napísané. Predávajúci žalovanému uviedol, že on auto kupoval od tej firmy G. B. a žalovanému dal všetky doklady a povedal mu, že to auto bolo predtým búrané. Keď žalovanému auto predával, už bolo porobené. Žalovaný si už potom urobil dodatočný servis. Predávajúci predával auto žalovanému v autobazáre, ale nebol to jeho bazár, bol to bazár jeho známeho. Bolo to pri D., žalovaný si tam auto vyskúšal a aj prevzal. Kúpnu cenu odovzdával priamo v tom autobazáre.
12. Žalovaný na pojednávaní dňa 15.10.2019 uviedol, že auto riadne kúpil v M. s tým, že si ho dal riadne preveriť. Bol tam prítomný s ním aj brat, ktorý mu auto potom viezol domov. Dostali prevozné ŠPZ-tky, peniaze boli vyplatené v hotovosti na mieste do rúk J. Y.. Pri preberaní peňazí bol prítomný samotný J., ktorý si peniaze preberal, brat žalovaného a Y. zamestnanec, ktorý mu predával autá. Y. tam mal bazár a žalovaný komunikoval s ním alebo s jeho zamestnancom, ktorý mu predával autá, a žalovaný už predtým od neho jedno alebo dve autá kúpil a nebol žiaden problém. Y. robil s autami vo väčšom a keď žalovaný bral od neho M. M., tak mu tam došiel kamión so 7-8 autami. Akurát ten M. M. bral žalovaný od neho ako od súkromnej osoby. Bazár bol pri D.. 13. Svedok Z. X., brat žalovaného, na pojednávaní uviedol, že asi v septembri 2016 bol v M. pri D. s bratom G. X., kupovali tam auto, ktoré tam predtým boli pozrieť. Auto sa im páčilo, tak ho kúpili. V ten deň, keď auto kúpili, tak tam prišli a čakali tam so zamestnancom v bazári na J., ktorý je majiteľ. Prebehlo to normálne, auto si ešte raz pozreli, kúpna cena bola 20 000,- eur a vyplatili ju na mieste J. v 500,- eurových bankovkách. Ten im dal prevozné tabuľky a na nich odišli domov. J. tam zjavne podnikal, mal tam svojho zamestnanca, ktorý tvrdil, že príde šéf. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav.
14. Žalobkyňa podnikala ako živnostníčka pod živnostenskou doložkou REWES od 01.05.2009 do 31.12.2016 s miestom prevádzky M.. 2, XXXXX O., G. republika T.. Podľa kúpnej zmluvy predala dňa 19.05.2015 firma M. vozidlo I. C. za kúpu cenu 19 000,- eur bez DPH (22 610,- eur s DPH) tak, že kupujúci mal uhradiť dňa 25.05.2015 preddavok 7 000,- eur a do 31.07.2015 zvyšných 12 000,- eur. Podľa osvedčenia o registrácii motorového vozidla W. republiky bola jeho vlastníkom spoločnosť G.
B. a vozidlo bolo od 04.03.2016 vyradené z evidencie v súvislosti s vývozom z W. republiky. Podľa osvedčenia o evidencii Spolkovej republiky T. č. AS-K-1-014/13-00033 bolo vozidlo od 14.01.2013 vedené na žalobkyňu ako majiteľa a dňa 13.04.2016 z evidencie definitívne odhlásené. Dňa 08.03.2016 bol spísaný list, ktorého obsahom bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 19.05.2015 zo strany firmy M. a jej výzva I. C. na odovzdanie vozidla z dôvodu nezaplatenej kúpnej ceny. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.09.2016 kúpil žalovaný vozidlo v M. od predávajúceho J. Y. za 20 000,- eur, ktorý vozidlo kúpil dňa 20.05.2016 od spoločnosti G. B.. Vozidlo bolo dňa 14.10.2016 zaistené Okresným riaditeľstvom PZ v Bánovciach nad Bebravou z dôvodu podozrenia, že súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku. Uznesením OR PZ Bánovce nad Bebravou ČVS: ORP-307/VYS-BN-2016 zo dňa 07.04.2017 bolo rozhodnuté o vrátení vozidla žalobkyni, ktoré bolo na základe sťažnosti žalovaného zrušené a obe strany sporu boli upozornené na uplatnenie si nároku na vozidlo v civilnom procese.
15. Žalobkyňa v pozícii svedka v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-307/VYS-BN-2016 na OR PZ v Bánovciach nad Bebravou dňa 09.01.2017 vypovedala, že vozidlo kúpila dňa 28.09.2012 na lízing. Žalobkyňa pracuje v M. a v máji 2015 tam za ňou prišiel pán I. C., ktorý mal záujem kúpiť od nej vozidlo. Dohodli sa a vystavili faktúru s kúpnou zmluvou na meno I. C., P., pričom vo faktúre bola kúpna cena 19 000,- eur, z ktorej musel kupujúci zaplatiť 7 000,- eur v hotovosti a zvyšok do 31.07.2015. Vo faktúre sa uvádza, že predmet kúpy zostáva vo vlastníctve firmy M. až do úplného zaplatenia kúpnej ceny. Majiteľkou tejto firmy je žalobkyňa. Dňa 19.05.2015 bola vystavená faktúra a podpísaná kúpna zmluva a v tento deň si I. C. odviezol auto z firmy z D., kde žalobkyňa pracovala. Pri prebratí vozidla zaplatil len 6 000,- eur. Zvyšnú sumu neuhradil, pričom sa ho žalobkyňa pokúšala viackrát skontaktovať, no podarilo sa jej to len raz a povedala mu, že mu vráti 6 000,- eur a on jej auto. Originálne doklady od auta boli vystavené na žalobkyňu a zostali jej, pričom bola dohodnutá s C. tak, že keď vyplatí plnú sumu za auto, doklady mu odovzdá. Nakoľko nevyplatil a auto neodovzdal a žalobkyňa platila za auto vysokú poistku, tak ho dňa 13.04.2016 odhlásila z evidencie. Žalobkyňa šla za právnikom a spísali odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré trikrát poslala C. na adresu do D., ale nevie, či prevzal poštu. Všetko mu poslala aj sms správou, kde videla, že si to prečítal. Keď si to prečítal, povedal jej, aby nešla na políciu, že jej auto vráti. Nevrátil a žalobkyňa podala oznámenie na pána C. pre trestný čin podvodu v T., kde zistili, že pán C. je štátnym občanom M., kde je vedené konanie. Čo sa dialo s autom, odkedy ho žalobkyňa dala p. C., nevie.
XX. Milan C., nar. XX.XX.XXXX, bol rozsudkom Krajinského súdu P. T. z 12.01.2017 uznaný vinným z prečinu ťažkého podvodu a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov na tom skutkovom základe, že dňa 19.05.2015 vo P. T. so zámerom bezdôvodne obohatiť seba alebo tretiu osobu dôsledkom konania oklamanej osoby nalákal T. M. ku konaniu, a to k odovzdaniu terénneho vozidla značky W. M. SD V6 v celkovej hodnote 19 000,- eur tým, že predstieral svoju ochotu a schopnosť zaň zaplatiť (teda klamstvom o skutočnostiach), ktorým konaním jej spôsobil škodu na majetku 13 000,- eur v dôsledku nezaplatenia doplatku kúpnej ceny, pričom sa dopustil podvodu so spôsobenou škodou prevyšujúcou 5 000,- eur. Proti tomuto rozsudku podal menovaný odvolanie, ktoré Vyšší krajinský súd D. zamietol.
17. Spolkové ministerstvo ústavy, reforiem, deregulácie a spravodlivosti M. republiky súdu oznámilo nasledovné. Kúpna zmluva je v rakúskom práve konsenzuálnou zmluvou, ktorou sa predávajúci zaväzuje k prevedeniu vlastníctva a skutočnému odovzdaniu veci a kupujúci k zaplateniu kúpnej ceny. Prevedenie do vlastníctva iného sa pri hnuteľných veciach realizuje odovzdaním veci. Kúpna zmluva sa primárne riadi ustanoveniami §§ 1053 až 1089 Všeobecného občianskeho zákonníka - ABGB, realizuje sa dohodou o tovare a cene. Klamstvo o schopnosti a/alebo ochote zaplatiť zo strany zmluvnej strany zaviazanej k finančnému plneniu vo veci kúpnej ceny nevedie per se k neplatnosti kúpnej zmluvy, avšak každopádne k jej zrušiteľnosti na základe omylu prípadne ľstivého uvedenia do omylu. Pri nezaplatení kúpnej ceny umožňuje ABGB predávajúcemu právo voľby medzi nárokom na plnenie a odstúpením od zmluvy. Odstúpením sa zmluvy ruší a už realizované plnenia treba vrátiť. Kúpa s výhradou vlastníckeho práva nie je v rakúskom práve upravená zákonom, je však jednomyseľne uznaná judikatúrou. Výhrada vlastníckeho práva existuje, keď predávajúci odovzdá vec kupujúcemu ihneď na používanie, prevedenie veci do vlastníctva sa však realizuje za odkladnej podmienky úplného zaplatenia kúpnej ceny. Ak však kupujúci s platbou kúpnej ceny mešká, môže predávajúci podľa § 918 ods. 1 ABGB odstúpiť od kúpnej zmluvy a vec, vlastníkom ktorej ešte stále je, žiadať späť. Výhrada vlastníckeho práva nemôže byť vyhlásená jednostranne, ale predpokladá dohodu medzi predávajúcim a kupujúcim. Možné je aj nadobudnutie vlastníctva druhým (a každým ďalším) kupujúcim v dobrej viere
podľa §§367 f ABGB. Tieto ustanovenia znejú: „§ 367. (1) Žalobu o vlastníctvo proti právoplatnému a oprávnenému držiteľovi hnuteľnej veci možno zamietnuť, ak tento preukáže, že vec získal za úplatu vo verejnej dražbe, od podnikateľa vo zvyčajnej prevádzke jeho podniku alebo od niekoho, ktorému ju zveril predchádzajúci vlastník. V týchto prípadoch nadobúda právoplatný a oprávnený držiteľ vlastníctvo. Nárok predchádzajúceho vlastníka na náhradu škody voči dôverníkovi alebo iným osobám zostáva nedotknutý. (2) Ak je vec zaťažená právom tretej osoby, tak toto právo zaniká nadobudnutím vlastníctva právoplatným a oprávneným držiteľom, ibaže by tento z pohľadu tohto práva nebol oprávnený. § 368. (1) Držiteľ je oprávnený, keď ani nevie ani nemusí predpokladať, že vec nepatrí predávajúcemu. Pri nadobudnutí od podnikateľa vo zvyčajnej prevádzke jeho podniku stačí dobrá viera, že predávajúci má oprávnenie vecou disponovať. (2) Ak vlastník dokáže, že u držiteľa z podstaty veci, na základe nápadne nízkej ceny, na základe jemu známych osobných vlastností predchodcu, na základe jeho podnikania alebo iných okolností muselo vzniknúť podozrenie, musí držiteľ prenechať vec vlastníkovi.
18. Podľa § 137 písm. c zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
19. Podľa článku 4 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I; ďalej aj len „nariadenie“) pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.
20. Podľa článku 4 ods. 3 nariadenia, ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odseku 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.
21. Podľa článku 6 ods. 1 písm. a), písm. b) nariadenia bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
22. Právomoc Okresného súdu Bánovce nad Bebravou konať a rozhodnúť v tomto spore vyplýva z Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
23. Platný CSP v citovanom zákonnom ustanovení výslovne upravuje, že žalobou možno požadovať, aby sa autoritatívnym výrokom súdu určilo, že určité právo tu je alebo nie je za podmienky, že je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takého určenia bolo neisté. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je teda daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právo je (nie je). Žalobkyňa žalobou a aj žalovaný vzájomnou žalobou sa v konaní domáhali, aby súd určil, že sú vlastníkmi toho istého vozidla. Uvedené vozidlo bolo zadržané žalovanému pre podozrenie, že súvisí so spáchaním trestnej činnosti alebo priestupku. Obe strany sporu si uplatnili nárok na jeho vydanie od polície, ktorá ich vzhľadom na spornosť ich vlastníckeho práva k vozidlu upozornila na uplatnenie ich práv v civilnom procese. Na to, aby polícia vydala vozidlo jednej zo strán sporu, je tak potrebné, aby na základe žaloby súd určil, ktorá zo strán je vlastníkom vozidla. Z tohto hľadiska tak každá zo strán mala na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Súd sa nestotožnil s tým, že po podaní žaloby žalobkyňou nie je vzájomná žaloba o určenie vlastníckeho práva k tomu istému vozidlu na mieste, pretože zamietnutím žaloby by bolo zrejmé, že vlastníkom je žalovaný. Podľa názoru
súdu je aj vzájomná žaloba žalovaného voči žalobkyni prípustná, keďže táto argumentovala tým, že je vlastníčka a svedčí jej posledný zápis v technickom preukaze (osvedčení) vozidla v Spolkovej republike T.. Požadovať určenie, že určité právo tu je, je možné iba voči takému subjektu, ktorému inak z hmotného práva svedčí, že mu toto právo patrí, t. j. voči subjektu, ktorý je vo veci vecne pasívne legitimovaným. Podľa názoru súdu je vo vzťahu k podanej žalobe vecne pasívne legitimovaným žalovaný z dôvodu, že tento tvrdí, že vozidlo kúpil, doviezol na územie G. republiky a považuje sa za vlastníka. Vecne pasívne legitimovanou vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného je práve žalobkyňa, ktorá tvrdí, že vozidlo patrí jej, pretože aj keď ho predala, predala ho s výhradou vlastníctva, resp. od kúpnej zmluvy odstúpila, a preto osoba, ktorá od nej vozidlo kúpila, nemohla ho ďalej previesť.
24. V prejednávanom spore sa strany sporu domáhali určenia vlastníckeho práva k vozidlu, vo vzťahu ku ktorému je nevyhnutné na účel zistenia vlastníckeho práva potrebné posúdiť právne vzťahy z kúpnych zmlúv s cudzím prvkom. Prvým takýmto vzťahom je kúpna zmluva medzi žalobkyňou ako predávajúcou a I. Petrovičom ako kupujúcim a druhým je kúpna zmluva medzi predávajúcim J. Y. a žalovaným ako kupujúcim. Vzhľadom na to, že v čase oboch týchto kúpnych zmlúv bolo záväzné Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky a krajiny, ku ktorým sa zmluvné vzťahy viažu, sú členmi Európskej únie, je potrebné aplikovať kolízne normy obsiahnuté v tomto nariadení. Z vykonaných dôkazov je preukázané, že žalobkyňa v čase, keď vozidlo predala I. C., žila v G. republike T., kde aj podnikala a mala obvyklý pobyt. V konaní nebolo sporné, že I. C. mal obvyklý pobyt v M. republike, pričom jeho občianstvo v tomto nie je podstatným ukazovateľom. Žalobkyňa tiež pracovala v M. republike a vozidlo predala I. C. v M. republike, pričom okrem iných dôkazov, vyplýva táto skutočnosť z jej vyjadrenia v trestnom konaní. V konaní nebolo preukázané, že by medzi zmluvnými stranami došlo k voľbe rozhodného práva, a preto je potrebné na zistenie rozhodného práva použiť ustanovenia nariadenia. Podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu. Podľa tohto článku by sa tak zmluva medzi žalobkyňou a I. C. mala spravovať právom Spolkovej republiky T.. Zo všetkých okolností veci je však zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je Spolková republika T., a to s M. republikou, pretože kupujúci mal obvyklý pobyt v M. republike, žalobkyňa tam pracovala a zmluva bola uzatvorená v M. republike, kde na pracovisku žalobkyne bolo aj vozidlo odstavené a kde I. C. vozidlo objavil a prejavil oň záujem, pričom v čase zmluvy bolo vozidlo nepojazdné, ergo odstavené na pracovisku žalobkyne. Zmluva má tak zjavne užšiu väzbu s M. republikou, keď v Spolkovej republike T. bolo vozidlo iba evidované a žalobkyňa tam mala obvyklý pobyt, avšak zjavne sa podstatný čas musela zdržiavať v M. republike, kde mala pracovisko. Súd preto dospel k záveru, že na právny vzťah z kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a I. C. sa v zmysle článku 4 ods. 3 nariadenia uplatní právny poriadok M. republiky. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi J. Y. a žalovaným, tak právny vzťah z tejto zmluvy sa spravuje rakúskym právnym poriadkom z dôvodu obvyklého pobytu predajcu, ktorým je M. republika, čo nebolo sporné, keď z vykonaných dôkazov vyplynulo, že táto osoba v M. republike aj podniká, resp. pracuje. Užšia väzba tejto zmluvy s inou krajinou zistená nebola, keď táto zmluva bola tiež uzatvorená v M. republike.
25. Po tom, čo súd na základe uvedených aplikovateľných kolíznych noriem s ohľadom na zistený skutkový stav dospel k záveru, že na právny vzťah z kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a I. C. a na právny vzťah z kúpnej zmluvy medzi žalovaným a J. Y. je potrebné aplikovať rakúsky právny poriadok, zistil súd obsah rakúskeho právneho poriadku, a to relevantných ustanovení týkajúcich sa kúpnych zmlúv, pričom dospel k záveru, že vlastníkom vozidla je žalovaný. Kúpna zmluva sa riadi ustanoveniami rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka - ABGB. Z týchto vyplýva, že klamstvo o schopnosti a/alebo ochote zaplatiť zo strany zmluvnej strany zaviazanej k finančnému plneniu vo veci kúpnej ceny nevedie samo o sebe k neplatnosti kúpnej zmluvy, avšak každopádne k jej zrušiteľnosti na základe omylu prípadne ľstivého uvedenia do omylu. Bolo preukázané, že I. C. kúpil vozidlo od žalobkyne a v súvislosti s kúpnou zmluvou sa voči žalobkyni dopustil trestného činu podvodu, keď ju uviedol do omylu ohľadne zaplatenia kúpnej ceny. Toto jeho konanie však nemá bez ďalšieho za následok neplatnosť kúpnej zmluvy. I. C. sa však vlastníkom vozidla nestal, keď v zmluve bola dohodnutá výhrada vlastníckeho práva, ktoré mal I. C. nadobudnúť až zaplatením kúpnej ceny, čo neurobil. Okrem toho žalobkyňa od tejto zmluvy odstúpila, a preto jej mal I. C. vozidlo vrátiť a ona jemu vrátiť kúpnu cenu. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané komu a akým právnym úkonom I. C. vozidlo previedol. Tieto skutkové okolnosti neboli známe ani stranám sporu a pre zistenie týchto skutočností nenavrhli vykonanie žiadneho dokazovania. Známe je len to, že vozidlo bolo neskôr evidované v W. republike na spoločnosť G. B. a dňa 04.03.2016 bolo z evidencie v W. republike odhlásené. Vozidlo od spoločnosti
SIA ONLINEIN nadobudol J. Y. a previedol ho na základe kúpnej zmluvy na žalovaného v M. republike. Žalovaný sa stal na základe tohto prevodu jeho držiteľom, pričom z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sa stal držiteľom oprávneným a v zmysle ustanovení ABGB nadobudol aj vlastnícke právo k vozidlu. Medzi výpoveďou žalovaného zo dňa 14.06.2018 a zo dňa 15.10.2019 sa vyskytol rozpor v tom, že najskôr tvrdil, že vozidlo kúpil od Y. v bazáre jeho známeho a neskôr, že vozidlo kúpil od Y. v jeho vlastnom bazáre. Druhé tvrdenie by sa mohlo javiť ako účelovým, prispôsobeným obsahu zisteného rakúskeho práva, keď podľa § 367 ods. 1 ABGB by súd musel žalobu žalobkyne bez ďalšieho zamietnuť, pokiaľ žalovaný získal vozidlo za úplatu od podnikateľa vo zvyčajnej prevádzke jeho podniku. Žalovaný však zároveň uviedol, že vozidlo kúpil od Y. ako od súkromnej osoby a vo svetle tohto tvrdenia sú predchádzajúci rozpor, ako aj to, či žalovaný vozidlo kúpil v bazáre žalovaného, alebo v bazáre tretej osoby, právne bezvýznamné. Vozidlo bolo zaťažené právom žalobkyne, no toto právo zaniklo nadobudnutím vlastníctva právoplatným a oprávneným držiteľom, ktorým bol žalovaný. Držiteľ je oprávnený, keď ani nevie ani nemusí predpokladať, že vec nepatrí predávajúcemu. Žalovaný nadobudol vozidlo od Kazlauskasa, ktorému vozidlo previedla spoločnosť SIA B., čo žalovaný vedel, mal predchádzajúcu skúsenosť s kúpou vozidla od Y. a nemusel tak vedieť a ani predpokladať, že vec nepatrí predávajúcemu. F. okolnosť o tom, že by bol žalovaný neoprávnený držiteľ, nebola ani len tvrdená. Z uvedených ustanovení ABGB pritom vyplýva, že žalobkyňa je tou, ktorá by musela nielen tvrdiť, ale aj dokázať, že u žalovaného ako u držiteľa muselo vzniknúť podozrenie, a až po tom je držiteľ povinný prenechať vec vlastníkovi. Žalobkyňa žiadnu takúto okolnosť nedokázala. Žalovaný vozidlo kúpil za cenu, ktorá bola ešte o 1 000,- eur vyššia, než za akú vozidlo predala žalobkyňa I. C., a preto vozidlo nebolo predané za nápadne nízku cenu. Na základe známych osobných vlastností žalovaného o Y. tiež nemohlo vzniknúť podozrenie, pokiaľ už predtým od neho kúpil iné vozidlo a z vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne okolnosti, z ktorých muselo vzniknúť podozrenie žalovanému, že predávajúci Y. nie je vlastníkom vozidla. Žalovaný si pri uzatvorení kúpnej zmluvy v septembri 2016 preukázateľne vyžiadal a boli mu poskytnuté doklady od vozidla, vozidlo bolo odhlásené z evidencie a predávajúci mu predložil aj doklad o tom, ako nadobudol vozidlo on a žalovaný si vyžiadal aj kópiu dokladu totožnosti predávajúceho. Vzhľadom na všetky okolnosti tak bol žalovaný oprávnený držiteľ vozidla a v súlade s ustanovením § 367 ABGB nadobudol vlastnícke právo k vozidlu na základe kúpnej zmluvy, pričom podľa uvedeného ustanovenia sa nevyžaduje ani uplynutie akejkoľvek vydržacej doby. Námietka o tom, že žalovaný si mal pred dovozom vozidla nechať urobiť kontrolu originality, je absolútne nedôvodná, pretože táto sa vyžaduje až na základe slovenského právneho poriadku pri jednotlivo dovezenom vozidle zo zahraničia, teda žalovaný bol povinný túto absolvovať až po tom, čo vozidlo kúpil v zahraničí a doviezol na územie Slovenskej republiky. Na základe uvedených dôvodov mal súd preukázané, že žalovaný je vlastníkom vozidla, a preto súd žalobu žalobkyne zamietol a vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu a vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel, a preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému tento nárok súd aj v plnom rozsahu priznal. O konkrétnej výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o výške trov vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.