Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/145/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: NICHOLTRACKT, s. r. o., so sídlom Fiľakovská 24, 984 01 Lučenec, IČO: 31 583 466, v konaní právne zastúpeného JUDr. Alexandrom Filom, advokátom, so sídlom Ulica P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: TVAREKO, s. r. o. v likvidácii, so sídlom Royova 16, 080 05 Prešov, IČO: 36 462 233, v konaní o zaplatenie 8.759,76 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.759,76 € s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.759,76 € od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca si žalobou zo dňa XX.XX.XXXX uplatnil priznanie nároku na zaplatenie sumy 16.742,11 € s príslušenstvom titulom nároku na vrátenie neoprávnene vyplatenej zálohy na odmenu mandatára. Ako v žalobe uviedol, podľa Mandátnej zmluvy z XX.XX.XXXX a jej Dodatku č. 1 z XX.XX.XXXX sa žalovaný zaviazal vykonávať pre žalobcu konkrétne obchodné záležitosti, ktoré sú bližšie špecifikované najmä v čl. I. novej mandátnej zmluvy, v prevádzke pobočky žalobcu NICHOLTRACKT, s. r. o. v Prešove. Na základe tejto mandátnej zmluvy v znení prijatého dodatku žalobca počnúc od XX.XX.XXXX pravidelne mesačne vyplácal žalovanému mesačné zálohy na jeho odplatu ako mandatára v sumách po 2.000 € bez DPH mesačne. V dôsledku výpovede z XX.XX.XXXX, danej zo strany žalobcu, tento zmluvný vzťah z novej mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zanikol ku dňu XX.XX.XXXX. Obdobný mandantský vzťah existoval medzi rovnakými účastníkmi aj pred XX.XX.XXXX, ale na základe predchádzajúcej Mandátnej zmluvy, uzavretej dňa XX.XX.XXXX, pričom výšku odmeny mandatára v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX upravoval v poradí jej posledný Dodatok č. 11 zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe tejto predchádzajúcej mandátnej zmluvy žalobca vyplatil žalovanému, ako mandatárovi, za prvé dva mesiace roka XXXX (N. a Q. XXXX) mesačnú paušálnu odplatu v sumách po 2.655,51 € (80.000 Sk) bez DPH mesačne.

2. Podľa článku II. novej mandátnej zmluvy žalobca vykonal k XX.XX.XXXX vyúčtovanie výšky odplaty mandatára podľa dosiahnutých hospodárskych výsledkov k XX.XX.XXXX. Pretože zistené hospodárske výsledky za danú prevádzku žalobcu v Prešove, v ktorej bol žalovaný činný ako mandatár, boli záporné (strata), žalobca sa rozhodol neoprávnene prevzatú odmenu žalovaného ako mandatára požadovať späť.

3. Žalobca listom z XX.XX.XXXX spolu aj s faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného, aby mu vrátil (zaplatil) spolu aj s DPH sumu 30.120,11 €. Zdôvodnil to tým, že žalovaný podľa mandátnej zmluvy nemá ako mandatár nárok na odmenu za r. XXXX, z dôvodu, že základ pre jej výpočet na danej prevádzke dosiahol zápornú hodnotu (konkrétne mínus 11.704,00 €). Z celkovej touto faktúrou fakturovanej čiastky 30.120,11 € je suma späť požadovanej netto zálohy (bez DPH) iba 25.311,02 €, ktorá pozostáva z 5.311,02 €, ako dvoch mesačných odmien po 2.655,51 € (bez DPH) iba za N. a Q. XXXX podľa predchádzajúcej mandátnej zmluvy a z 20.000 €, ako desiatich mesačných záloh po 2.000 € za I. až S. XXXX podľa novej mandátnej zmluvy (5.133,02 € + 20.000 € = 25.133,02 € + DPH 4.809,09 € = 30.120,11 €).

4. Žalovaný prostredníctvom listu jeho právnej zástupkyne z XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi, že požiadavku na vrátenie záloh za rok XXXX neuznáva a odmietol žalobcovi zaplatiť (vrátiť) sumu 30.120,11 €. Zároveň mu originál faktúry č. XXXXXXXXX vrátil späť. S dôvodmi neuznania uplatneného nároku zo strany žalovaného žalobca nesúhlasil, nakoľko sú v rozpore jednak s výslovným znením novej mandátnej zmluvy (dodatku), ako aj s príslušnými ustanoveniami . Ako zdôraznil, že ohľadne dojednanej odplaty podľa čl. II bodu 1 písm. a) odrážky č. 1 novej mandátnej zmluvy (dodatku) sa nehovorí o mesačnej odplate, ako to mylne uvádza žalovaný v predmetnom liste, ale o zálohe po 2.000 € (bez DPH), pričom z ďalšieho znenia dojednania v tomto bode novej mandátnej zmluvy jasne vyplýva, že táto odplata patrí žalovanému iba v prípade „pokiaľ čo do jej výšky a splatnosti nevyplýva z tejto zmluvy niečo iné“. Hneď v ďalšej odrážke č. 2 je podrobne uvedený spôsob výpočtu celkovej odplaty, z čoho logicky aj matematicky jednoznačne vyplýva, že takáto odplata žalovanému ako mandatárovi prináleží iba v prípade, ak bude upravený základ dane, z ktorého sa odplata mala takto určiť príslušným percentom, kladné číslo. Takýto spôsob a logický postup pri určení výšky celkovej odplaty žalovaného (a samozrejme aj toho, či mu za dané obdobie vôbec odplata prináleží, alebo nie), vyplýva aj z obsahu ôsmeho odseku čl. II 2. novej mandátnej zmluvy (dodatku), v ktorom sa dojednala možnosť krátenia tejto mesačnej zálohy, ako aj z obsahu čl. III bodu 11 písm. c) novej mandátnej zmluvy (dodatku), podľa ktorého ku kráteniu mesačných záloh možno prikročiť aj v prípade, ak nebude zachovaný primeraný hospodársky výsledok prevádzky a ak by tento hospodársky výsledok mal medziročnú neprimeranú klesajúcu tendenciu.

5. Zo všetkých týchto dojednaní v novej mandátnej zmluve jednoznačne vyplývajú najmenej dve rozhodujúce skutočnosti: a) medzi žalobcom a žalovaným neboli dojednané mesačné odplaty (po 2.000 € bez DPH mesačne), na ktoré by mal žalovaný nárok za akýchkoľvek okolností, ale iba mesačné zálohy na celkovú odplatu žalovaného ako mandatára, b) celková odplata žalovaného ako mandatára (za rok) sa mu mohla určiť a aj vyrátať iba v prípade, ak upravený základ dane za danú prevádzku bolo kladné číslo, lebo z takejto zápornej hodnoty logicky ani nie je možné niekomu priznať kladnú sumu odplaty. Uvedené nie je v rozpore ani so znením , lebo toto dispozitívne ustanovenie by sa tu mohlo uplatniť iba v prípade, ak by zo znenia mandátnej zmluvy nevyplývalo niečo iné. Pretože ale v novej mandátnej zmluve (dodatku) sú podmienky vzniku nároku žalovaného na odmenu mandatára výslovne upravené a dohodnuté, ustanovenie nie je možné použiť ako právny dôvod vzniku jeho nároku na odmenu. Preto za tých hospodárskych podmienok, ktoré boli ako dôsledok činnosti žalovaného, ako mandatára, dosiahnuté a zistené za celý rok XXXX (nepriaznivé hospodárske výsledky), nárok na odmenu mandatára má žalovaný podstatne zredukovaný.

6. Žalobca NICHOLTRACKT, s. r. o. následne opakovane vykonal posúdenie celej tejto záležitosti. Obdobie celého kalendárneho roka XXXX rozdelil z tohto hľadiska na dve časti: na 1. časť, t. j. na obdobie dvoch mesiacov N. a Q. XXXX (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX), kedy ešte medzi žalobcom a žalovaným platila predchádzajúca mandátna zmluva a na 2. časť, t. j. na obdobie desiatich mesiacov I. až S. XXXX (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX), ktoré sa už medzi žalobcom a žalovaným riadilo obsahom novej mandátnej zmluvy. Z opakovaného posúdenia veci dodatočne vyplynulo, že nároky žalovaného na odmenu mandatára za celý rok XXXX za 1. časť, t. j. za prvé dva mesiace tohto roka (za N.Á. a Q. XXXX) boli dané ešte podľa podmienok dojednaných v predchádzajúcej mandátnej zmluve, podľa ktorej skutočne mal žalovaný nárok na odmenu mandatára za tieto dva mesiace v sume 5.311.02 € plus 19 % DPH v sume 1.009,09 €, čo je spolu aj s DPH 6.320,11 €. Ale na 2. časť, na obdobie desiatich mesiacov roka XXXX (I. až S. XXXX) sa na obchodné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným už vzťahujú podmienky, ktoré boli dohodnuté v novej mandátnej zmluve. Podľa tejto novej mandátnej zmluvy boli žalovanému za uvedených 10 mesiacov (I. až S. XXXX) zo strany žalobcu iba ako zálohy na odmenu

poukazované sumy po 2.000 € (bez DPH) mesačne, čo je spolu za 10 mesiacov 20.000 € a spolu aj s DPH to predstavuje sumu 23.800 €. Pretože ale žalovaný na danej prevádzke v tomto období roka XXXX dosiahol nepriaznivé hospodárske výsledky, vychádzajúc z ktorých mu za túto 2. časť roka XXXX (za celých 10 mesiacov od I. až po S. XXXX) vyšiel podľa podmienok novej mandátnej zmluvy nárok na odmenu v sume iba 5.931 € plus 19 % DPH v sume 1.126,89 € (spolu aj s DPH iba v sume 7.057,89 €), tak zostatok už prijatých záloh na odmeny musí žalovaný žalobcovi vrátiť.

7. Vzhľadom na uvedené opakované posúdenie nárokov žalovaného žalobca vystavil na svoju pôvodnú faktúru č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX fakturovanú pohľadávku 30.120,11 € (aj s DPH) dobropis v prospech žalovaného pod č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, ktorým mu z pôvodne fakturovanej pohľadávky 30.120,11 € aj s DPH dobropisoval 13.378 € aj s DPH (7.057,89 € + 6.320,11 € = 13.378 €).

8. Ak žalovaný napriek uvedeným skutočnostiam zálohovo prijal počas uvedených 10 mesiacov roka XXXX od žalobcu v tejto súvislosti celkom 23.800, € (aj s DPH), podstatnú časť tejto sumy je podľa zákona, ako aj podľa dojednaní novej mandátnej zmluvy, povinný žalobcovi vrátiť. Z uvedených skutočností a dokladov vyplýva, že rozdiel medzi pôvodne fakturovanou pohľadávkou 30.120,11 € aj s DPH v prospech žalovaného dodatočne dobropisovanou sumou 13.378 € aj s DPH predstavuje sumu 16.742,11 €, ktorú musí žalovaný žalobcovi zaplatiť (vrátiť).

9. Žalobca preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu doporučeným listom z XX.XX.XXXX opakovane vyzval žalovaného na zaplatenie (vrátenie) neoprávnenej časti ním prevzatej zálohy na odmenu, teraz už iba v sume 16.742,11 € aj s DPH, v lehote do XX.XX.XXXX. K tomuto listu advokáta bola pripojená jednak pôvodná faktúra č. XXXXXXXXX znejúca na sumu 30.120,11 € aj s DPH, ako aj dobropis č. XXXXXXXXX, znejúci na sumu mínus 13.378 € aj s DPH.

10. Žalovaný ani túto upravenú požiadavku neakceptoval. Prostredníctvom právnej zástupkyne listom z XX.XX.XXXX žalobcovi oznámil, že mu ani požadovanú sumu 16.742,11 € nezaplatí a jej opodstatnenosť neuznáva. Preto si tento nárok uplatnil na súde.

11. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V podanom odpore proti platobnému rozkazu poukázal na to, že s poukazom na ustanovenie a prislúcha mandatárovi - žalovanému odplata, a to v takom rozsahu ako sa na to žalobca zaviazal v čl. II mandátnej zmluvy, podľa ktorého odplata mandatára sa bude vyplácať nasledovne: 1. mesačná odplata vo výške 2.000 € bez DPH, 2. ročné doúčtovanie odplaty vyčísľované zo základu dane mandanta. V nadväznosti na príslušné ustanovenia mandátnej zmluvy, s poukazom na zákonnú úpravu v platnom znení, žalobcovi ako mandantovi vznikol záväzok poskytovať žalovanému mesačnú odplatu vo výške 2.000 € + ročné doúčtovanie odplaty vyčísľované zo základu dane. Ročné doúčtovanie celkovej výplaty odplaty sa v zmysle mandátnej zmluvy vyčísľuje zo základu dane mandanta. V danej súvislosti treba podotknúť, že čl. II bod 1 mandátnej zmluvy upravuje odplatu žalovaného, nie jeho záväzky, preto nie je možné opomenúť skutočnosť, že aj v prípade, keby žalovanému nevznikol nárok na ročné doúčtovanie odplaty, táto skutočnosť by nepodmieňovala zánik záväzku žalobcu poskytovať žalovanému - mandatárovi mesačnú odplatu v zmysle čl. II bod. 1 písm. a) mandátnej zmluvy. Žalovaný

- mandatár sa pritom voči žalobcovi v mandátnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX nezaviazal na vrátenie poskytnutých mesačných odplát, ktoré mu prislúchajú v zmysle čl. II bod 1 písm. a) mandátnej zmluvy, ani v prípade, ak by základ dane bol záporný. Práve naopak, v zmysle mandátnej zmluvy a príslušných ustanovení v platnom znení patrí mandatárovi za vykonané činnosti odplata, t. j. dohodnutá odplata vo výške 2.000 € mesačne + ročné doúčtovanie odplaty vyčísľované zo základu dane. Súčasne poukázal na ustanovenie , najmä na skutočnosť, že základné ustanovenia uvedené pri jednotlivých zmluvných typoch sú kogentnými ustanoveniami v zmysle ustanovenia , od ktorých nie je možné sa odchýliť, z daného dôvodu výklad jednotlivých ustanovení mandátnej zmluvy, podľa ktorého by mandatár mal pre svojho mandanta konať bezodplatne, odporuje zákonu - , konkrétne jeho ustanoveniu . Preto žalobcom vykonštruovaný výklad mandátnej zmluvy, na základe ktorého sa domáha vrátenia poukázanej odmeny mandatára, odporuje tak výslovnému zneniu mandátnej zmluvy, ako aj samotnému . Preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

12. Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXCb/XXX/XXXX- XXX súd určil, že základ nároku žalobcu na vrátenie neoprávnene vyplatenej zálohy na odmenu mandatára, titulom bezdôvodného obohatenia podľa Mandátnej zmluvy z XX.XX.XXXX a jej Dodatku č. 1 z XX.XX.XXXX je daný, s tým že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

13. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XX.-XXX bol na základe odvolania žalovaného medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia, základ nároku žalobcu na vrátenie neoprávnene vyplatenej zálohy na odmenu mandatára titulom bezdôvodného obohatenia podľa Mandátnej zmluvy z XX.XX.XXXX a jej Dodatku č. 1 z toho istého dňa je daný a v tejto súvislosti prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. V prejednávanom prípade je výška odplaty mandatára jasne a zrozumiteľne dohodnutá a formulovaná tak, že najsamprv pozostáva z mesačnej zálohy vo výške 2.000 € bez DPH, ktorá je splatná najneskôr vždy do 10-teho dňa nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci mesiac, pokiaľ čo do jej výšky a splatnosti nevyplýva z tejto zmluvy niečo iné. Spôsob výpočtu celkovej odplaty je následne stanovený v čl. II./2 Mandátnej zmluvy. Teda, inými slovami, odplata mandatára bola najsamprv dohodnutá ako mesačná záloha vo výške 2.000 € (nie ako nárokovateľná paušálna odplata), avšak zároveň spôsobom výpočtu celkovej odplaty v zmysle aj prípadného krátenia alebo nevyplatenia mesačnej zálohy (č. l. II./2 Mandátnej zmluvy). Danosť základu nároku žalobcu na vrátenie neoprávnene vyplatenej zálohy na odmenu mandatára však ešte neznamená, že na základe výsledkov ďalšieho dokazovania ohľadom zloženia, výpočtu celkovej odplaty a možnosti krátenia alebo nevyplatenia mesačnej zálohy vo výške uplatnenej nárokom na začatie konania, táto nemôže byť určená aj so záporným výsledkom. Pre úplnosť odvolací súd poznamenal, že v zmysle dojednania o spôsobe výpočtu odplaty mandatára je nedôvodná jeho obrana, že na mesačnú zálohu vo výške 2.000 € bez DPH má nárok ako na paušálnu odplatu, a to bez náväznosti na ďalšie dojednania Mandátnej zmluvy v čl. II./2.

14. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.782,35 € s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.782,35 € od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %, s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XCob/X/XXXX-XXX bol na základe podaných odvolaní strán sporu rozsudok súdu prvého stupňa zrušený v jeho napadnutej časti, t. j. okrem tej časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.982,35 € s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.982,35 € od XX.XX.XXXX do zaplatenia a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia, v prejednávanej veci bolo nosným posúdenie, či výška odplaty žalovaného ako mandatára bola podľa mandátnej zmluvy z XX.XX.XXXX v znení dodatku č. 1 z XX.XX.XXXX dojednaná ako ročná, alebo ako mesačná odmena, pričom odvolací súd poukázal na predchádzajúci rozsudok odvolacieho súdu v tejto veci zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým potvrdil medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým určil danosť základu nároku uplatneného žalobcom v tomto konaní, keď odvolací súd jednoznačne konštatoval mesačný spôsob dojednania odmeny mandatára, avšak v tejto súvislosti uviedol, že danosť základu nároku žalobcu na vrátenie neoprávnene vyplatenej zálohy na odmenu mandatára ešte neznamená, že na základe výsledkov ďalšieho dokazovania ohľadom zloženia, výpočtu celkovej odplaty a možnosti krátenia alebo nevyplatenia mesačnej zálohy vo výške uplatnených nárokov na začatie konania, táto nemôže byť určená aj so záporným výsledkom. Z bodu II. mandátnej zmluvy v znení jej dodatku č. 1 pritom nepochybne vyplýva, že sa s tým odchýlene od upravuje splatnosť odmeny, ktorá bola čiastočne stanovená pevnou sumou vo výške 2.000 € bez DPH mesačne v prípade s možnosťou jej navýšenia s tým, že mechanizmus tohto navýšenia bol uvedený v bode II. mandátnej zmluvy. Žalovaný preto správne poukázal na nález Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. V..Ú. a v tejto súvislosti na to, že predmetnú mandátnu zmluvu pripravil žalobca, a preto ju treba vykladať v neprospech žalobcu ako toho, kto predmetné ustanovenie do tejto zmluvy vložil. Podľa odvolacieho súdu sa teda javí záver súdu o mesačnej odmene ako správny, avšak nesprávny je záver súdu prvej inštancie spočívajúci v nezohľadnení výšky pohľadávok po lehote splatnosti do odmeny mandatára v prejednávanej veci, tzv. výpočet podľa tzv. druhého variantu odborného posudku znalkyne V.. D.. Taktiež odvolací súd poukázal aj na nesprávne právne posúdenie, keď súd prvej inštancie celkom nedôvodne aplikoval ustanovenie . totiž v

obsahuje samotné ustanovenie o výklade právnych úkonov, v dôsledku čoho v zásade nie je potrebné použiť cit. ustanovenia (porovnaj ). Z vyplýva predovšetkým to, že prejav vôle treba vykladať podľa úmyslu konajúcej osoby, ak bol tento druhej strane známy, alebo jej musel byť známy, eventuálne podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení adresáta tohto prejavu. Pritom sa má vziať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle vrátane rokovaní a praxe, ktorú medzi sebou strany zaviedli ako aj následného správania strán. Podľa judikatúry citované ustanovenia vyžadujú pri výklade sporných ustanovení obchodných zmlúv komplexný pohľad na okolnosť prípadu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XMObdo/X/XXXX a ďalšie). Súčasne odvolací súd upriamil pozornosť strán, ako aj súdu prvej inštancie na ustanovenie o cenách. Podľa tohto ustanovenia je totiž dohoda o cene dohodou o výške alebo o spôsobe akým sa cena vytvorí s podmienkou, že tento spôsob cenu dodatočne určil. Dohoda o cene podľa citovaného ustanovenia však vznikne aj tým, že kupujúci zaplatí cenu tovaru (ktorým sa podľa legislatívnej skratky v cit. zákona rozumejú nie len výroky, ale aj výkony, práce a služby) o výške požadovanej predávajúcim. Napriek tomu, že je svojim charakterom viac verejnoprávnym predpisom, ktorý upravuje pravidlá kontroly cien, jeho ustanovenie druhej vety upravujúce spôsob dohadovania ceny medzi účastníkmi súkromnoprávnych vzťahov. To vyplýva aj z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu, podľa ktorej dopĺňa úpravu a . Citované ustanovenie tak nadväzuje na úpravu v v spojení s a tým, že vymedzuje konkrétne konanie účastníkov, ktorým sa prejavuje vôľa konkludentne, teda tak, že nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Práve z formulácie, že určitými úkonmi predávajúceho a kupujúceho vznikne dohoda o cene, je zrejmé, že týmito ustanoveniami sa upravuje konkludentný vznik dohody o cene. Úkonmi, ktoré tu vedú k vzniku konkludentnej dohody sú na jednej strane poskytnutie tovarov (výkonov, prác a služieb) predávajúcim za určitú udanú cenu (rovná sa návrh v zmysle ) a jej faktické zaplatenie kupujúcim (rovná sa prijatie v zmysle ). Takto vzniknutá konkludentná dohoda je potom právnym úkonom rovnako ako dohoda urobená výslovne, keďže práve z platí, že všetky spôsoby prejavov vôle (konania, opomenutia výslovný alebo konkludentný) sú rovnocenné a vedú k vzniku právneho úkonu v zmysle . Súčasne však aj pre túto dohodu o cene platí ustanovenie . Ustanovenie druhej vety totiž neurčuje dohodu strán o tom, že aj dohoda o cene si vyžaduje určitú dohodnutú formu, ktorá je v takomto prípade podmienkou formálnej platnosti tejto dohody. Dôležitým však v prejednávanej veci je aplikácia ustanovenia , ktorý platí aj v obchodných vzťahoch, podľa ktorého bezdôvodným obohatením nie je plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Ak teda dôvod pre plnenie strany spočíva v úkone, ktorý je pre nedostatok formy neplatný a dlžník takéto plnenie poskytne, nemôže sa domáhať od veriteľa a jeho vrátenia v zmysle . V tomto prípade teda skutočné plnenie dlhu v podstate konvaliduje aj prípadnú formálnu neplatnosť záväzku. Vzhľadom k uvedenému je preto nepodstatné, či súčasťou dojednaní o odmeny mandatára bol aj jeho nárok na DPH z mesačnej zálohy vo výške 2.000 €, ale podstatné je, že tento fakturoval žalobcovi ako mandantovi každý mesiac odmenu v celkovej výške 2.380 € a žalobca túto odmenu žalovanému uhradil. Zároveň však treba zdôrazniť, že dohoda o cene v zmysle druhej vety je osobitným druhom konkludentne uzatváraného právneho dôvodu ( ). V dôsledku toho možno existenciu takéhoto právneho úkonu predpokladať len vtedy, ak z neho skutočne možno vyvodzovať prejav vôle oboch strán. Najmä na strane kupujúceho teda musí existovať konkludentný prejav vôle zaplatiť cenu požadovanú predávajúcim za také správanie kupujúceho, z ktorého bude vyplývať, že kupujúci chce zaplatiť a platí práve tú cenu za tovar, ktorú predávajúci za tento tovar požaduje.

16. Odvolací súd preto uložil súdu prvej inštancie jasne ustáliť okrem prijatého záveru o tom, že dohoda mandatára bola dohodnutá ako mesačná, samotný mechanizmus výpočtu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov účastníkov, oboznámením Mandátnej zmluvy z XX.XX.XXXX, Dodatku č. 1 z XX.XX.XXXX k Mandátnej zmluve z XX.XX.XXXX, Výpovede mandátnej zmluvy z XX.XX.XXXX, Dodatku č. 11 z XX.XX.XXXX k Mandátnej zmluve z XX.XX.XXXX, listu žalobcu „Doúčtovanie odmien podľa mandátnej zmluvy“ z XX.XX.XXXX, listu právnej zástupkyne žalovaného z XX.XX.XXXX, faktúry č. XXXXXXXXX, dobropisu k faktúre č. XXXXXXXXX, výpočtu

hospodárskych výsledkov a odmeny mandatára TVAREKO, s. r. o. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, údajov z Hlavnej účtovnej knihy žalobcu za mesiace I. XXXX, Z. XXXX, I. XXXX, N. XXXX, N. XXXX, Z. XXXX, G. XXXX, B. XXXX, T. XXXX a S. XXXX, týkajúcich sa prevádzky v Prešove, e- mailovej korešpondencie účastníkov, odborného vyjadrenia znalkyne V.. N. D., ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav :

18. Žalobca pri výkone svojej podnikateľskej činnosti spolupracuje s ďalšími právnymi subjektmi na Slovensku za totožných obchodných podmienok. V rámci tejto spolupráce bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá mandátna zmluva medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným ako mandatárom, ktorej predmetom bol záväzok mandatára zariadiť pre mandanta predaj materiálov v rámci jeho obchodnej činnosti. Podľa článku II. zmluvy si zmluvné strany dohodli cenu a platobné podmienky, v zmysle ktorých žalobca zaplatil žalovanému dohodnutú mesačnú odplatu. Zmluvný vzťah účastníkov bol upravený viacerými dodatkami pričom posledný č. 11 bol uzavretý dňa XX.XX.XXXX. V roku XXXX žalobca po prehodnotení dovtedy platných obchodných podmienok pristúpil vo vzťahu k svojím zmluvným mandatárom, vrátane žalovaného, k uzavretiu novej mandátnej zmluvy, podpísanej zmluvnými stranami dňa XX.XX.XXXX. V čl. II. označenom ako cena a platobné podmienky mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX sa zmluvné strany dohodli, že žalobca ako mandant sa zaväzuje za vybavenie dohodnutých obchodných záležitostí zaplatiť žalovanému ako mandatárovi dojednanú odplatu, ktorej výpočet určili strany nasledovne: a) odplata mandatára sa bude vyplácať nasledovne: 1. Mesačná záloha vo výške 2.000 € bez DPH, ktorá je splatná najneskôr vždy do 10. dňa nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci mesiac, pokiaľ čo do jej výšky a splatnosti nevyplýva z tejto zmluvy niečo iné. 2. Spôsob výpočtu celkovej odplaty bude vykonaný nasledovne: Mandant určí - vypočíta základ pre výpočet odplaty mandatára, ako základ dane prevádzky vedený v účtovníctve. Základ dane bude znížený o 0,8 % nákladov vynaložených na obstaranie predaného tovaru príslušnej prevádzky. Prevádzkou sa na účely tejto zmluvy rozumie pobočka NICHOLTRACKT, s. r. o. Prešov. V hospodárskom výsledku prevádzky bude započítaná úmerná časť objemových dobropisov z dodávateľských tovarových faktúr v súlade s objemami realizovanými danou prevádzkou. Takto určený - vypočítaný základ dane sa upraví - zvýši o 75 %-ný podiel odpisov dlhodobého majetku prislúchajúceho na prevádzku. Odplata mandatára sa vypočíta ako podiel 25 % z takto upraveného základu dane bez DPH pre rok XXXX. Odplata mandatára na ostatné roky sa dojednáva na 17 % z takto upraveného základu dane, pričom základ dane sa upraví

- zvýši o 83 %-ný podiel odpisov dlhodobého majetku prislúchajúceho na prevádzku Prešov. V prípade, že nasledujúcich rokoch dosiahne mandatár hospodársky výsledok na úrovni 278 600 € a väčší, jeho odplata bude činiť 30 % a podiel odpisov sa upraví na 70 %. Mandant pri výpočte odplaty za rok prihliadne na výšku neuhradených pohľadávok po lehote splatnosti nad 30 dní. Mandatár je povinný dodržiavať stav pohľadávok po lehote splatnosti 30 dní aj v priebehu roka, a to do výšky 16.597,00 €. V prípade, že uvedená výška pohľadávok bude prekročená, je možné zo strany mandanta pristúpiť ku kráteniu alebo nevyplateniu mesačnej zálohy. Podobným spôsobom je možné postupovať pri nedodržaní ustanovení v bode III. ods. 11. tejto zmluvy. V prípade nevyplatenia alebo krátenia mesačnej zálohy z dôvodu prekročenia výšky pohľadávok po lehote splatnosti 30 dní na túto má mandatár nárok v období, keď stav pohľadávok po lehote splatnosti 30 dní klesne pod hore uvedenú hranicu. Doúčtovanie podielu krátenej ročnej odplaty sa vykoná v lehote po úhrade pohľadávky dlžníkom. Pri doúčtovaní podielu za príslušný rok zmluvné stany prihliadnu na výšku vyplatených mesačných paušálnych odplát. Vyúčtovanie odplaty sa vykoná v lehote najneskôr do 28. februára nasledujúceho roka. Odplata je splatná na základe vystavenej faktúry - daňového dokladu mandatárom.

19. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX súd konanie prerušil na základe návrhu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní o možnom mimosúdnom doriešení tohto sporu.

20. Nakoľko k dohode nedošlo, súd vychádzajúc zo záverov odvolacieho súdu v potvrdzujúcom rozhodnutí v konaní pokračoval vykonaním dokazovania v zmysle procesných návrhov sporových strán, najmä návrhu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX na vypracovanie odborného vyjadrenia odborne spôsobilou osobou.

21. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd pribral do konania odborne spôsobilú osobu z odboru: Ekonómia a manažment, odvetvie: Účtovníctvo a daňovníctvo a zároveň Kontroling - V.. N. D., za účelom vypracovania odborného vyjadrenia na vyrátanie postupu podľa článku II. Mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a jej Dodatku č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX, resp. podľa tam uvedených jednotlivých

percentuálnych hodnôt údajov, v ktorých sa majú tieto údaje, resp. veličiny do takéhoto výpočtu zahrnúť, celkovú sumu ročnej odmeny mandatára za uvedené obdobie (bez DPH).

22. Znalkyňa po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a po komunikácii so zástupcami sporových strán v spracovanom odbornom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že pri výpočte vychádzala z údajov účtovníctva, ktoré sú uložené v spise, z účtovnej zostavy majetku, ktorú jej poskytol žalobca, z Mandátnej zmluvy a jej Dodatku z XX.XX.XXXX, na základe čoho v zmysle Mandátnej zmluvy vypočítala hospodársky výsledok za jednotlivé mesiace. Ako konštatovala základ dane - pojem, ktorý používa Mandátna zmluva, sa v účtovníctve nesleduje, vypočítava sa mimo účtovníctva, účtuje sa iba o výslednej dani. Má za to, že základom dane bol v skutočnosti myslený hospodársky výsledok, čo vyplýva aj z uznesenia Okresného súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým jej bola uložená povinnosť vypočítať celkovú sumu ročnej odmeny mandatára za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Hospodársky výsledok znížila o 0,8 % nákladov vynaložených na predaný tovar a zvýšila o 74 % hodnoty odpisov dlhodobého hmotného majetku prislúchajúceho k prevádzke v Prešove. Výsledná základňa pre výpočet odmeny vo výške 26 % je v konečnom dôsledku kladným číslom, ale v niektorých mesiacoch je táto základňa záporným číslom. Z tejto skutočnosti a zo skutočností, že do základne pre výpočet odmeny nevstupujú výsledky za celý účtovný rok a že zmluva pre rok XXXX neuvádza ako sa bude postupovať v prípade mínusových hodnôt mesačných základní (prípadne aj celkovej mínusovej základne pre výpočet odplaty) jej vyplynula potreba vypočítať odmenu mandatára v dvoch variantoch, ktoré uviedla v priloženej tabuľke.

23. V prvom variante spočítala odmeny (odplaty) mandatára obdobie XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX bez ohľadu na to, či ich výška v jednotlivých mesiacoch bola kladné alebo záporné číslo. V tomto variante je výška odmeny 5.931,01 €, čo sa zhoduje s výpočtom žalobcu.

24. V druhom variante vypočítala odmenu (odplatu) mandatára ako súčet kladných odmien v jednotlivých mesiacoch, čoho výsledkom je výška odmeny 12.017,65 €.

25. Od žalovaného dostala námietky voči vyúčtovaniu odmeny mandatára žalobcom, ktoré sa týkali inžinierskej činnosti pri stavbe pneucentra, znižovania stavu zásob, využívania technických prostriedkov a personálnych zdrojov strediska v Prešove v prospech celej firmy a jednorazového odpisu nakúpeného drobného hmotného majetku v rokoch XXXX a XXXX. Tieto námietky pri výpočte odmeny (odplaty) mandatára nezohľadnila, pretože podľa jej názoru by to bolo nad rámec zadanej úlohy a ani Mandátna zmluva namietané skutočnosti neobsahovala.

26. Žalobca vo svojom písomnom prednese k odbornému vyjadreniu uviedol, že súhlasí s prvým variantom výpočtu odmeny mandatára, podľa ktorého aj znalkyňa ustálila jej výšku na 5.931,01 €, rovnako ako ju vyčíslil samotný žalobca. Ako zároveň uviedol, žalujúca spoločnosť je interne členená na strediská, pričom v jednotlivých strediskách sa samostatne sleduje výnosy, náklady a hospodársky výsledok; na úrovni stredísk neúčtuje o dani, nezisťuje základ dane, nevypočítava daň z príjmov. Preto základom dane pre účely výpočtu odmeny mandatára podľa predmetnej mandátnej zmluvy je hospodársky výsledok strediska pred zdanením. Hospodársky výsledok je pritom rozdiel medzi výnosmi a nákladmi strediska. Pri výpočte odmeny mandatára sa tento hospodársky výsledok strediska neupravuje o položky, ktoré nie je možné zahrnúť do základu dane a na úrovni strediska sa ani nevypočítava daň z príjmov. Pojmom základ dane pre účely mandátnej zmluvy preto možno chápať jedine hospodársky výsledok zistený v účtovníctve príslušného hospodárskeho strediska pred zdanením. Preto považuje druhý variant tohto výpočtu uvedený v Odbornom vyjadrení za nesprávny a úplne nepoužiteľný (a aj nadbytočný) pre posúdenie tejto veci, lebo nezodpovedá podmienkam dohodnutým v mandátnej zmluve.

27. Žalovaný vo svojom prednese k odbornému vyjadreniu uviedol, že za správny výpočet odmeny mandatára za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX by sa z metodického hľadiska dal považovať výpočet podľa II. alternatívy, nakoľko tento spôsob výpočtu je doslovným aj obsahovým naplnením znenia Mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, čl. II (Cena a platobné podmienky) ods. 2 a je teda správnym výpočtom odmeny mandatára. Keďže mandant pri výpočte odmeny za dané obdobie vychádzal z jednotlivých dielčích hospodárskych výsledkov - mesačne hospodárske výsledky, považuje za správne vypočítať odmenu mandatára za tieto dielčie mesačné obdobia, pričom celková odmena mandatára bude súčtom kladných hodnôt odmien v jednotlivých mesiacoch. Celkové vyúčtovanie

odmeny sa tak urobí ako rozdiel medzi súčtom zálohovite vyplatených mesačných odmien a vypočítaným nárokom na celkovú odmenu, danú súčtom odmien za jednotlivé mesiace. Tento spôsob výpočtu odôvodnil základným faktom, že uzavretá Mandátna zmluva z XX.XX.XXXX nezaväzuje mandatára (žalovaného) podieľať sa na prípadnom krytí strát prevádzky, ale jeho odmena je vypočítaná iba z kladného rozdielu hospodárskeho výsledku a v tomto prípade iba z kladných hospodárskych výsledkov za jednotlivé mesiace od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Súčasne vzniesol námietky voči zadaniu úlohy, bez zohľadnenia priamych súvislosti s rokom XXXX, nakoľko limitovaný pohľad iba na stanovené obdobie nezohľadňuje objektívne faktory pre výpočet odmeny za rok XXXX v sledovanom období. Znalkyňa súčasne v znaleckom posudku nijako nekomentuje a ani nepreveruje, či zálohy na odmenu mandatára vôbec boli uhradené a ak, v akej výške.

28. Vzhľadom na rozporné stanoviská strán k záverom, vyplývajúcim z odborného vyjadrenia, súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal znalkyňu na zodpovedanie namietaných skutočností. Znalkyňa vo svojom prednese zdôraznila, že je zapísaná ako znalec z odboru účtovníctva dane, ceniny a nie na iné oblastí, vrátane inžinierskej činnosti, na ktorú žalovaný poukázal, preto sa nemohla vyjadriť, či by ním namietané skutočností mohli alebo nemohli ovplyvniť hospodársky výsledok spoločnosti žalobcu. Vo vzťahu k spornému výkladu čl. 2 Mandátnej zmluvy uviedla, že jeho znenie z hľadiska účtovania umožňuje rôzny výklad, preto spracovala 2 alternatívy. Ako zároveň uviedla účtuje sa vždy ročne buď za kalendárny rok alebo za účtovný rok. Z hľadiska spracovania znaleckého posudku v zmysle predpisov o účtovníctve účtovala alebo hodnotila údaje za účtovný rok, ktorý účtuje výsledky za časť roka. Keďže v zmluve nebolo dohodnuté, že sa bude účtovať mesačne alebo ročne a v niektorých mesiacoch vznikla strata, zaúčtovala to pod mínusovým znamienkom. Zohľadnila tiež výpis hlavnej účtovnej knihy žalobcu, kde sú účtované položky mesačne a rukou je v prípade zistenia straty dopísaná mínusová položka ako napr. za mesiac T. XXXX.

29. Zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní poukázal na kolaudačné rozhodnutie Obce Ľ. zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj na rozhodnutie o povolení užívania predmetnej stavby zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré jednoznačne preukazujú, že všetky prípadne dohody medzi sporovými stranami o nákladoch sa uskutočnili pred podpísaním predmetnej zmluvy, teda pred XX.XX.XXXX. Taktiež na preukázanie nedôvodnosti obrany žalovaného predložil do spisu normatívy zásob medzi spoločnosťami zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, kde je presne uvedená výška normatívu za ďalší rok, s tým, že v liste zo dňa XX.XX.XXXX je uvedené, že normatív je platný od XX.XX.XXXX. Všetky tieto listiny boli podpísané zástupcom žalovaného a potvrdené pečiatkou podľa vtedy aktuálneho obchodného mena a preukazujú, že sa nejedná o jednosmerné úkony žalobcu, ale o vzájomnú dohodu zmluvných strán. V tej súvislosti žalobca vypracoval listinu označenú ako započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, podpísanú konateľom žalobcu, ktorou započítal vzájomné pohľadávky voči žalovanej spoločností a na pojednávaní ich doručil žalovanému. Zároveň poukázal na ustanovenia tzv. novej mandátnej zmluvy, v ktorej sa na viacerých miestach zdôrazňuje, že v súvislosti s výpočtom odplaty mandatára sa mysli ročná odmena, v žiadnom prípade nie mesačná, alebo iná, a to aj v prípade, ak predmet konania nie je celý kalendárny rok, ale len obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Žalovanému teda za dané obdobie patrí odmena vo výške 5.931,01 €, pričom na zálohách počas celého tohto obdobia obdŕžal vyššiu sumu, preto rozdiel predstavuje žalovanú sumu 16.742,11 €.

30. Zástupca žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní poukázal na neurčitosť a nezrozumiteľnosť článku II. mandátnej zmluvy, a preto je potrebné takýto prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, v pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Výkladovým princípom "contra proferentem" ako všeobecne platným princípom pritom argumentuje aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. V..Ú. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uvádza, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil. Je zrejmé, že v tomto prípade bol tvorcom zmluvy žalobca a preto by mal sám preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočný konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame a nie, že je to naopak. Preto za spravodlivý je potrebné považovať znalkyňou označený variant 2, zohľadňujúc aj tú skutočnosť, že podľa výkladu zmluvy žalobcom by v prípade mínusového mesačného výsledku v roku XXXX mal byť žalovaný povinný ešte určitú sumu žalobcovi uhradiť. Argumentom žalovaného zodpovedá aj ustanovenie článku III. bod 7.1., kde je práve stanovená povinnosť mandatára vykonávať vyúčtovanie mesačne, teda najneskôr do 5- dňa nasledujúceho mesiaca vykonať inventarizáciu tovaru mandanta, zvereného mandatárovi na predaj,

vyúčtovanie tržieb a tieto odovzdať mandatárovi, čo znamená inventarizačný súpis, súpis odvedených tržieb a ostatných dokladov.

31. V priebehu konania vstúpila žalovaná spoločnosť dňom XX.XX.XXXX do likvidácie.

32. V zmysle záverov vyplývajúcich z rozhodnutia odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí zástupca žalobcu vo svojom prednese poukázal na to, že doposiaľ zo strany žalovaného, napriek rozhodnutiu súdu o časti nároku, nebolo nič plnené. Súčasne, v súlade s vysloveným názorom Krajského súdu v Prešove, poukázal na to, že na rozdiel od výpočtu znalkyne v odbornom vyjadrení, ktorá v druhej variante pri mesačných odmenách brala do úvahy výlučne len kladné hodnoty, Krajský súd zdôraznil, že tieto hodnoty môžu byť určené aj záporným výsledkom, z čoho logicky vyplýva, že ak by znalkyňa v odbornom vyjadrení vo variante dva aj pri výpočte podľa mesačných odmien brala do úvahy z celkovej sumy za tých 10 mesiacov aj záporné hodnoty v tých prípadoch, v ktorých podľa jej názoru boli žalovanému prevedené vrátane DPH, resp. by sa zohľadnili pohľadávky po lehote splatnosti, tak logicky, ako aj matematicky by boli splnené všetky tie kritériá, ktoré použil žalobca pri výpočte celkovej sumy, ktorej vrátenia sa v konaní domáha, v celkovej výške 16.742,11 €.

33. Zástupca žalovaného vo svojom prednese mal za to, že v zmysle záverov odvolacieho súdu v danom prípade žalobcovi nevznikol nárok na plnenie nad sumu, ktorá bola pôvodne potvrdená odvolacím súdom. V tej súvislosti poukázal najmä na to, že pri výpočte sa vychádzalo z odborného vyjadrenia stanoveného znalkyňou, kde jeden spôsob výpočtu vylučuje druhý, ktorý bolo následne potom súdom aplikovaný. Ak sa má prijať výklad ustanovenia zmluvy, vždy to musí byť na ťarchu toho, kto zmluvu pripravoval, teda v danom prípade to znamená na ťarchu žalobcu.

34. Podľa , mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

35. Podľa , ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

36. Podľa , ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

37. Podľa , ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

38. Podľa (ďalej len ), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

39. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

40. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

41. Podľa , ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

42. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

43. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že medzi sporovými stranami ako podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti bol v čase uzavretia zmluvy uzatvorený zmluvný vzťah, v zmysle ustanovenia 566 a nasl. (Mandátna zmluva). Rovnako nesporná bola aj skutočnosť, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi nimi uzavretá nová mandátna zmluva upravujúca najmä spôsob odmeňovania žalovaného ako mandanta, ktorej predchádzalo dlhšie obdobie rokovaní zástupcu žalobcu so zástupcom žalovaného o jej novom obsahu. Nesúlad vznikol pri interpretácii nového spôsobu odmeňovania vyplývajúceho z čl. II. zmluvy (Cena a platobné podmienky).

44. Z obsahu predloženej mandátnej zmluvy, ako aj z vykonaného dokazovania, v súlade so závermi odvolacieho súdu, bolo zistené, že výška odplaty žalovaného ako mandatára bola podľa predmetnej mandátnej zmluvy v znení dodatku dojednaná ako mesačná odmena, pričom z hľadiska výpočtu celkovej odplaty a možnosti krátenia alebo nevyplatenia mesačnej zálohy vo výške uplatnených nárokov na začatie konania mohla byť táto určená aj so záporným výsledkom. Z bodu II. mandátnej zmluvy v znení jej dodatku č. 1 pritom nepochybne vyplýva, že sa s tým odchýlene od upravuje splatnosť odmeny, ktorá bola čiastočne stanovená pevnou sumou vo výške 2.000 € bez DPH mesačne v prípade s možnosťou jej navýšenia s tým, že mechanizmus tohto navýšenia bol uvedený v bode II./2 mandátnej zmluvy.

45. Vzhľadom na uvedené preto súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že vzhľadom na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle vrátane rokovaní a praxe, ktorú medzi sebou strany zaviedli, ako aj následného správania strán, v súlade s citovanými právnymi predpismi, sa strany sporu v uvedenej mandátnej zmluve dohodli na spôsobe odmeňovania, ako aj na spôsobe výpočtu odmeny, tak ako to vyplýva z prednesov žalobcu. Žalovanému ako mandatárovi teda vznikol nárok na odmenu výpočtom podľa čl. II. Mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vo výške súčtu kladných, ako aj záporných odmien v jednotlivých mesiacoch, čoho výsledkom je výška odmeny v podanej žalobe stanovená na sumu 16.742,11 €. Žalobcovi teda po stanovení a súčte jednotlivých mesačných odmien a ich porovnaní so súčtom už dovtedy vyplatených záloh v jeho prospech za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (23.800 €) vznikol nárok na vrátenie zisteného rozdielu v pôvodne žalovanej výške vrátane DPH, titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od mandatára ( až ).

46. Keďže už vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia súdu o časti žalovaného nároku, ako je to vyššie uvedené, bol predmetom konania už len nárok žalobcu okrem tej časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.982,35 € s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.982,35 € od XX.XX.XXXX, rozhodol súd o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi aj zvyšnú časť bezdôvodného obohatenia vo výške 8.741,76 € spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.759,76 € od XX.XX.XXXX do zaplatenia, z dôvodu márneho uplynutia lehoty na plnenie stanovenej v liste zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho sa žalovaný nezaplatením súdom priznanej sumy v uvedenej lehote dostal dňom nasledujúcim do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. Preto je povinný v zmysle ustanovenia , účinného v čase omeškania, z uvedenej sumy zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania od uplatneného dátumu až do konečného zaplatenia vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pri celom záväzku (9 %).

47. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , v zmysle ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.