Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Er-46-2015.pdf
PDF · 68.58 KB
Case nature
Subarea
13Er/46/2015
Uznesenie
Okresný súd Komárno vo veci exekúcie oprávnených: 1. C.. K. T., L.. XX.X.XXXX, 2. C.. C.O. T. L.. XX.X.XXXX, M. J. K. XXX/XX, P., obaja oprávnení zastúpení matkou S. L., L.. XX.X.XXXX, J. K. XXX/ XX, P., proti povinnému: Ľ.P. T., L.. X.X.XXXX, J. G. XXX/X, Č., o vymoženie zaostalého výživného vo výške 200 eur, bežného výživného vo výške 200 eur mesačne od mesiaca február 2015 a trov exekúcie
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii zo dňa 9.3.2015 z a m i e t a .
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 57,54 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným dňa 26.1.2015 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Vargovi sa oprávnení v 1. a 2. rade domáhali proti povinnému vymoženia zaostalého výživného vo výške 200 eur a bežného výživného vo výške 200 eur počnúc mesiacom február 2015 na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 14P/15/2014 zo dňa 25.4.2014.
2. Okresný súd Komárno vydal dňa 13.2.2015 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Vargu (EX 38/2015).
3. Dňa 13.3.2015 súdny exekútor postúpil súdu námietky povinného proti exekúcii zo dňa 9.3.2015, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené v zákonnej lehote. V podaných námietkach povinný namietal , že na maloletých oprávnených uhrádza výživné pravidelne mesačne vo výške 200 eur. Povinný uviedol, že za mesiac február zaplatil výživné na dvakrát dňa 17.2.2015 a dňa 28.2.2015. Dňa 1.8.2014 poukázal navyše oprávneným sumu 120 eur. Povinný tvrdil, že zameškané výživné nemá, ani nikdy nemal. Z uvedeného dôvodu považoval exekúciu za začatú nedôvodne. K svojmu podaniu povinný pripojil fotokópie ústrižkov poštových poukážok za obdobie jún 2014 - február 2015. 4. Oprávnení sa k námietkam povinného nevyjadrili. Dňa 3.10.2016 oprávnení doručili súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, povinný zaostalé výživné riadne zaplatil a bežné výživné uhrádza riadne a načas, preto mali za to, že vymáhanie výživného cestou súdneho exekútora nie je potrebné. Nakoľko exekučné konanie bolo začaté oprávnene, oprávnení žiadali, aby na úhradu trov exekúcie bol zaviazaný povinný.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 50 ods. 1 EP povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie (§46), o námietkach netreba rozhodnúť.
6. Po posúdení obsahu námietok povinného ako aj vyjadrenia oprávneného dospel súd k záveru, že námietky povinného nie sú dôvodné. Povinný bol exekučným titulom zaviazaný na platenie výživného počnúc právoplatnosťou daného rozhodnutia, t.j. počnúc dňom 16.5.2014. Nakoľko mal povinný výživné platiť vopred k rukám matky oprávnených, uvedené znamená, že v máji bol povinný uhradiť výživné vopred za jún 2014 a v júni do 15. dňa bol povinný uhradiť výživné za júl 2014. Po právoplatnosti exekučného titulu povinný prvú splátku výživného zaplatil na pošte až 30.6.2014, o splnení dlhu však možno hovoriť až pripísaním peňažných prostriedkov na účet príjemcu, alebo ich prijatím v hotovosti. K úhrade prvej splátky výživného teda reálne došlo až v júli 2014. Z uvedeného vyplýva, že povinný v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemal uhradené výživné za mesiac jún 2014, s výživným za mesiac júl 2014 bol v omeškaní, avšak sumu uhradil dodatočne jej poukázaním dňa 30.6.2014. Výživné za august, september a november 2014 (splatné vždy vopred, t.j. 15.7.2014, 15.8.2014 a 15.10.2014) uhradil síce povinný v 15. deň predchádzajúceho mesiaca, v ktorý deň však nemali byť peňažné prostriedky iba uhradené na pošte, avšak už vyplatené k rukám matky. Napokon výživné na mesiac marec 2015 uhradil povinný tiež oneskorene a to 17.2.2015 a 28.2.2015. Keďže povinný mal v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie neuhradené zaostalé výživné vo výške 200 eur a s platením bežného výživného sa niekoľkokrát dostal do omeškania, súd konštatuje, že exekúcia začala dôvodne. V súlade s § 50 EP preto súd námietkam povinného proti exekúcii nemohol vyhovieť, keď povinný nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu, avšak ešte pred samotným začatím exekučného konania, nastali také okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo že by tu boli iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ EP exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. S ohľadom na dispozitívny úkon oprávnených doručený súdnemu exekútorovi dňa 3.10.2016 a citované ustanovenie EP súd druhým výrokom tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie.
8. Súd v súlade s § 200 ods. 1 EP a 197 ods. 1 EP tretím výrokom tohto uznesenia priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie proti povinnému, keď mal za to, že exekúcia začala dôvodne a k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku správania povinného. Súd preskúmal súdnym exekútorom vyčíslené trovy exekúcie a zistil, že tieto súdny exekútor vyčíslil v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. a tieto zodpovedajú reálnym úkonom zachyteným v predloženom spise súdneho exekútora sp. zn. EX 38/2015. Z uvedeného dôvodu súd v súlade s citovanou vyhláškou priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 57,54 eur, ktorá pozostáva z paušálnej odmeny v minimálnej výške 33,19 eur podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, z náhrady hotových výdavkov titulom poštovného vo výške 9,78 eur za 7 zásielok doručovaných prostredníctvom pošty, titulom poplatkov za elektronickú súčinnosť vo výške 4,56 eur a titulom kancelárskeho materiálu vo výške 3,37 eur v súlade s § 22 citovanej vyhlášky a z náhrady 20% DPH vo výške 6,64 eur vyčíslenej z priznanej odmeny v súlade s § 196 veta druhá EP. V súlade s § 197 ods. 1 EP trovy exekúcie uhrádza povinný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.