Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-49-2020.pdf
PDF · 84.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Brezno, syna otca G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Q. XXXX/XX, t.č. bytom W., O. XX a matky P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. s korešpodenčnou adresou W., O. XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému takto,
rozhodol:
I. Súd u p r a v u j e výkon rodičovských práv a povinností k maloletému X. A. tak, že s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v tomto znení :
II. Maloletý X. A., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. III. Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého s účinnosťou od 01.07.2020 100,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletého.
IV. Styk otca s maloletým sa p o n e c h á v a na dohodu rodičov.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Na návrh matky maloletého doručený tunajšiemu súdu dňa 28.02.2020 sa začalo konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.
2. Dňa 09.07. 2020 súd vypočul obidvoch rodičov maloletého, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:
3. Maloletý je narodený mimo manželstva. Má dva roky. Je v podstate zdravý, matka s ním nenavštevuje žiadnu špecializovanú ambulanciu, avšak často máva bežné choroby. Často mu lekárka predpisuje sirupy, antibiotiká za čo mu matka mesačne dopláca cca 15 Eur. V čase keď matka bola dočasne zamestnaná do marca 2020 maloletý navštevoval súkromné jasle MISERICORDIA v Brezne. V súčasnosti keď je matka nezamestnaná, maloletý je v jej osobnej celodennej starostlivosti.
4. Matka maloletého je slobodná, nemajetná, t.č. evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Ukončila strednú školu, odbor managment cestovného regionálneho ruchu. Od 25.11. 2019 do 31.03.2020 na dobu určitú pracovala cez spoločnosť Trenkwalder v Banskej Bystrici, v obchodnej spoločnosti DOKA, kde za odpracovaný celý mesiac zarobila v čistom cca 800 až 890 Eur. Poberá prídavky na maloletého a rodičovský príspevok. Po rozchode s otcom maloletého bývala u svojej starej mamy, teraz býva u priateľa v Čiernom Balogu v jeho rodinnom dome. Je v podstate zdravá, až na to, že trpí alergiou na peľ, práve sa podrobuje vyšetreniu. Za podobné problémy v predchádzajúcich rokoch za lieky minula cca
10 Eur, liečila sa dva mesiace. Za mobil mesačne dá 50 Eur. Od kamaráta si požičala 700 Eur, spláca keď má, ešte má splatiť 500 Eur.
5. Otec maloletého je slobodný, nemajetný, nedokončil strednú školu hutnícku, má základné vzdelanie. Od 25.02.2019 má živnosť - čistiace a upratovacie služby, chodí s kolegom umývať okná po Slovensku včítane výškových prác. Od 02.05.2019 má aj živnosť na výrobu a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu. Keď pracuje, tak v čistom mesačne zarobí cca 600 - 700 Eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Žije so svojou matkou v rodinnom dome jej rodičov. Je zdravý. Na spoločnú domácnosť svojej matke prispieva 100 Eur mesačne. Za mobil mesačne dá 30 Eur. Po nebohom otcovi zdedil X/X bytu v W. na Q. XX, v tomto byte býva brat, jemu za jeho podiel nič neplatí, brat sa v podstate stará o byt, udržiava ho.
6. Podľa Čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
8. V zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia.
9. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí.
10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne od dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťa sa zohľadňuje najmä :
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavanie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
23. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Na pojednávaní dňa 09.07.2020 rodičia maloletého prejavili ochotu uzatvoriť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Vzhľadom na zistené pomery všetkých účastníkov ( ods. 3,4,5 ) v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dohodu rodičov schválil. Bez schválenia súdom by bola nevykonateľná.
25. O náhrade trov súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku po jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa práva podať proti nemu odvolanie vzdali všetci účastníci. Súd v zmysle § 221 písm. a/ CSP vyhotovil tento rozsudok bez podrobnejšieho odôvodnenia.
27. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Brezno.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa ho vzdali.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.