Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-40-2020.pdf
PDF · 93.41 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci obžalovaného D. H., pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/49/20/4404 z 03.06.2020, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 09.07.2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný D. H., nar. XX.XX.XXXX v F. W., trvale bytom H., M. armády XXX/XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra
je v i n n ý , ž e
1. dňa 28.01.2020 kontaktoval telefonicky na mobilnom telefónnom čísle XXXX XXX XXX poškodeného H. U., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom H., M. armády číslo 8, s tým, aby mu vrátil požičané peniaze v sume 1.500,00 €, a to do konca januára 2020, ako sa dohodli, nakoľko poškodeného manželka mu povedala, že mu ich nevráti, pričom ďalej mu uviedol v súvislosti s vrátením týchto peňazí, že sa nechce obrátiť na nejakých nepríjemných ľudí, že sa nebudú hádať, že u neho skončil nadobro, že nech donesie peniaze a keď ich nedonesie, tak si nemá želať to peklo na zemi,
2. dňa 31.01.2020 asi o 08.00 h prišiel k bráne rodinného domu, kde býva poškodený H. U. na adrese H., M. I.slo X, pričom po
zazvonení vyšiel poškodený von k bráne domu a ako stál v prahu bránky, tak mu obžalovaný povedal, vráť mi peniaze, načo vzápätí poškodeného udrel jedenkrát päsťou do ľavej časti tváre a hneď jedenkrát päsťou do pravej časti tváre, následne obžalovaný po tomto útoku z miesta odišiel, avšak sa vrátil späť k tomuto rodinnému domu v uvedený deň medzi 16.00 h a 17.00 h, kedy zazvonil pri bráne a hľadal poškodeného H. U., pričom povedal manželke poškodeného, E. U., narodenej XX.XX.XXXX, bytom H., M. armády číslo 8, že ak mu jej manžel - poškodený H. U. nedonesie peniaze, že má nejakých ľudí a že si to s ním vybavia, následne na to odišiel preč, pričom asi okolo 18.00 h sa opäť už s kálačkou v ruke vrátil k uvedenému rodinnému domu a keď popri ňom prechádzal, tak povedal počas toho, ako boli v okne poškodená E. U. a jej dcéra poškodená C. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom H., M. armády číslo 8, že „všetko to tu pozajebávam“, potom zdvihol sekeru nad hlavu a zopakoval, že „všetkých vás tu pozabíjam“, pričom vzápätí prerezal prineseným nožíkom dve pneumatiky značky Matador MP 92 na vozidle značky Škoda Superb, EČ: NR-XXX IE, patriaceho spoločnosti J. J., s. r. o., F., na ktorom prišla v daný deň poškodená C. Hyndická z F. do H., ktorým svojím konaním spôsobil poškodenému H. U. zranenia, a to pomliaždenie mandibuly (dolnej čeľuste) obojstranne viac vpravo a odtrhnutie skloviny v oblasti stoličky číslo X v pravom hornom kvadrante vpravo s dobou liečby 5 až 6 dní a poškodením príslušenstva uvedeného vozidla spôsobil spoločnosti J. Slovakia, s. r. o., Nitra, so sídlom E. číslo XX, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške najmenej 150,00 €, pričom uvedenými konaniami obžalovaný vyvíjal a stupňoval nátlak na poškodeného H. U. so zámerom, vrátiť mu požičané peniaze,
t e d a
v bodoch 1 a 2
- iného násilím, hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a v bode 2 spáchal čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou),
č í m s p á c h a l
v bodoch 1 a 2
- pokračovací zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o sa o d s u d z u j e
Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno k), písmeno l) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona), § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona na trest odňatia slobody 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona a za podmienok podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe sa ukladá probačný dohľad.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 odsek 3 písmeno f) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodeným H. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., M. I.. X, v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, s výnimkou kontaktu prostredníctvom právneho zástupcu pri uplatňovaní svojich nárokov.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému H. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., M. armády č. 8, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, s výnimkou účasti na nariadených úkonoch v konaniach pred súdmi alebo inými štátnymi orgánmi a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.
Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona sa nad obžalovaným nariaďuje kontrola uložených obmedzení a povinností technickými prostriedkami podľa Zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 78/2015 Z.z.“) , a to:
- osobným identifikačným zariadením podľa § 4 Zákona č. 78/2015 Z.z.,
- zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby podľa § 6 Zákona č. 78/2015 Z.z.
Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona obžalovaný je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to 1 ks kálačky s ružovou rukoväťou, ktorá vec sa nachádza v úschove a je evidovaná v knihe zaistených vecí na OKP OR PZ Nové Zámky.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 03.06.2020 pod sp.zn. 2Pv/49/20/4404 obžalobu na obvineného D. H. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno a) Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný z oboch skutkov, uvedených v obžalobe, súd preto obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na všetky tieto mu položené otázky odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora a poškodených, ktorí zhodne navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať, podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaných skutkov sa nevykoná.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania, súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkami, ktoré mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno a) Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane slobody jednotlivca pri rozhodovaní v majetkovej sfére tak, že iného násilím a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a v bode 2 spáchal čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou). Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej.
Z vyššie uvedených dôvodov súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste, a to oboznámením listinných dôkazov a znaleckým dokazovaním.
Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný, bezdetný, žije v spoločnej domácnosti s matkou. Z miesta trvalého bydliska nie sú o obžalovanom uvádzané žiadne negatívne poznatky k jeho osobe a správaniu, naopak, jeho vystupovanie na verejnosti je označované za slušné s tým, že ani zo strany spoluobčanov na neho neboli dosiaľ podávané žiadne sťažnosti. Obžalovaný je zamestnaný, a to od roku 1996 u zamestnávateľa - W. SR, ako vedúci posunu s miestom pracoviska v T., pričom pre potreby zamestnávateľa musel v minulosti absolvovať aj psychologické vyšetrenie. Obžalovaný je zamestnávateľom hodnotený mimoriadne kladne ako zamestnanec s dobrými pracovnými výsledkami, ktorý zverené pracovné úlohy vykonáva včas a bez prieťahov, je spoľahlivý, rozvážny, tichej povahy a bez akýchkoľvek konfliktov so spolupracovníkmi, pričom za posledné obdobie nebol disciplinárne riešený. Obžalovaný nemá žiadny záznam v evidencii priestupkov a dosiaľ nebol súdne trestaný. Zo znaleckého psychiatrického posudku vyplýva, že u obžalovaného nebola diagnostikovaná závislosť na alkohole ani na omamných a psychotropných látkach a tento z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd zistil u obžalovaného viaceré poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona (dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu), podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (k trestnému činu sa priznal a tento úprimne oľutoval). Obžalovaný sa domáhal priznania mu aj poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona vzhľadom na jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, súd však s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44/2017 (podľa ktorého samotné priznanie obžalovaného v konaní pred súdom nemožno považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona) túto poľahčujúcu okolnosť obžalovanému nepriznal s tým však, že tento postoj obžalovaného aj podľa citovaného stanoviska Najvyššieho súdu SR možno zohľadniť pri rozhodovaní o treste použitím iného ustanovenia Trestného zákona. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil žiadnu. Súd obžalovanému ukladal trest podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 4 až 10 rokov, podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistených poľahčujúcich okolností a pri absencii priťažujúcich okolností znížil hornú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona a postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona o jednu tretinu, t.j. na 8 rokov.
Súd však u obžalovaného zistil podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona, pretože mal za to, že vzhľadom na pomery obžalovaného a okolnosti prípadu by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre neho neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania než 4 roky.
V tomto smere súd zohľadnil predovšetkým postoj obžalovaného k za vinu mu kladenému trestnému činu v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní, kedy žalovaný skutok bez výhrad priznal, urobil vyhlásenie o vine, čím neodvolateľne prijal všetky účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (práve vyššie citované stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 44/2017), trestný čin súčasne i úprimne oľutoval a poškodeným nahradil spôsobenú škodu. Obžalovaný pritom na hlavnom pojednávaní prezentoval svoj postoj k žalovanému trestnému činu ako výrazne kritický a jeho vyjadrenie na hlavnom pojednávaní v tomto smere pre súd vyznelo skutočne úprimne s tým, že obžalovaný si uvedomil nesprávnosť svojho konania. Obžalovaný pritom dosiaľ nielenže nebol súdne trestaný, ale sa nedostal do rozporu so zákonom ani v podobe spáchania priestupku, čo v konečnom dôsledku spôsobilo prevahu u neho zistených poľahčujúcich okolností. Súd osobitne zohľadňoval aj osobné pomery obžalovaného, ktorý je dlhodobo riadne zaradený do pracovného procesu, v práci vykonáva činnosť, vyžadujúcu si vysokú mieru zodpovednosti a rozvážnosti, pričom zamestnávateľ u obžalovaného v tomto smere nezaznamenal žiadne nedostatky, ale naopak, hodnotí ho aj z týchto hľadísk mimoriadne kladne. Obžalovaný žije v spoločnej domácnosti so svojou 76- ročnou matkou, ktorej poskytuje pomoc a súčasne je osobou, u ktorej nebola zistená závislosť na alkohole ani iných návykových látkach.
Súčasne súd zohľadňoval aj okolnosti prípadu. Napriek tomu, že obžalovaný žalovaným skutkom naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu vydierania s poukazom na použitie zbrane a motívom konania obžalovaného bolo takouto formou nátlaku dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky poškodeným z titulu mu poskytnutej pôžičky, na druhej strane táto pohnútka obžalovaného, hoc i podľa názoru súdu neospravedlniteľná, vysvetľuje správanie sa obžalovaného v prejednávanej veci, ako vybočujúceho z medzí ním doteraz bezvýhradne a dlhodobo vedeného riadneho života, doteraz preukázateľne bez akýchkoľvek prejavov násilnej alebo agresívnej povahy. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že poškodeným v prejednávanej veci je dlhoročný priateľ obžalovaného, s ktorým sa poznajú od detstva a ktorý sa na obžalovaného opakovane obrátil so žiadosťou o pôžičku, pričom sumu 400,- Eur, požičanú mu obžalovaným začiatkom decembra 2019, tomuto aj vrátil. Obžalovaný poškodenému následne znovu požičal, a to na dvakrát, sumu 1.500,- Eur, pričom sa následne od manželky poškodeného dozvedel, že poškodený má problémy so splácaním svojich záväzkov s tým, že má stávkovať. Práve toto zistenie u obžalovaného viedlo k správaniu, ktoré v prejednávanej veci naplnilo znaky žalovaného zločinu, a ktoré síce obžalovaného v žiadnom prípade neospravedlňuje, ale na druhej strane nasvedčuje záveru, že zo strany obžalovaného išlo v prejednávenej veci o exces, vybočenie z medzí doteraz ním bezvýhradne vedeného riadneho života a zaužívaných vzorcov správania, vyplývajúci z jeho aktuálneho psychického rozpoloženia, naviac ovplyvnenom požitím alkoholu.
Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že je možné dôvodne očakávať, že nápravný účinok na osobu obžalovaného a tiež účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie (výchova obžalovaného a zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti), ako aj generálnej prevencie (dostatočne ochrániť spoločnosť a aj iných odradiť od páchania trestnej činnosti) splní aj trest odňatia slobody v nižšej výmere než 4 roky. Za dostatočný v tomto smere súd považoval pri dodržaní limitu podľa § 39 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, pričom súčasne vzhliadol podmienky pre podmienečný odklad výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu 30 mesiacov za podmienok podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe. Na posilnenie účelu uloženého trestu z hľadiska eliminácie akéhokoľvek prejavu rizikového správania sa obžalovaného pri riešení krízových životných situácii a predovšetkým vo vzťahu k poškodenému U. súd ako špecifické podmienky probačného dohľadu uložil obžalovanému obmedzenia, spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a v zákaze kontaktu s poškodeným H. U., v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, s výnimkou kontaktu prostredníctvom právneho zástupcu pri uplatňovaní svojich nárokov a tiež povinnosti, a to spočívajúce v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému H. U. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, s výnimkou účasti na nariadených úkonoch v konaniach pred súdmi alebo inými štátnymi orgánmi, nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného a tiež v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve. Súd súčasne nariadil kontrolu uložených obmedzení a povinností (na ktoré boli splnenie podmienky) technickými prostriedkami podľa Zákona č. 78/2015 Z.z. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd súčasne vyslovil trest prepadnutia veci - kálačky, použitej obžalovaným pri spáchaní trestného činu, a to v súlade s ust. § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Keďže obžalovaný preukázal plnú náhradu škody vo výške 33,43 Eur v prospech poškodenej právnickej osoby Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava, ako aj v prospech poškodenej právnickej osoby J. J. s.r.o. Nitra vo výške 150,- Eur v súlade s nimi uplatnenými nárokmi na náhradu škody a iné poškodené subjekty včas a riadne nárok na náhradu škody neuplatnili, súd o povinnosti obžalovaného na náhradu škody už nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).