Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6P-61-2020.pdf
PDF · 92.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci manželky (navrhovateľky): A. O., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Š. XXX/XX, B. K. I., I. Č. O. X, XXX XX V., Č. Y., zastúpenej: Q.. E. D., U.I., S. XX, B. K. I., proti manželovi, ktorý návrh nepodal: Q. O., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XXX/ XX, B. K. I., za účasti maloletého dieťaťa: mal. S. O., K.. XX.XX.XXXX, bytom pri otcovi, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu čas po rozvode, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo A. O., Y.. P., K.. XX.XX.XXXX a Q. O.U., K.. XX.XX.XXXX, uzavreté XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo B. K. I., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
Na čas po rozvode s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v tomto znení:
Mal. S.Í. O., K.. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
Každý z rodičov j e o p r á v n e n ý mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Matka j e p o v i n n á uhrádzať výživné na mal. dcéru v sume 80,- EUR mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca a nadobudnutím plnoletosti k rukám dcéry, začínajúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa podaným návrhom domáhala rozvodu jej manželstva a úpravy práv a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu na čas po rozvode. Žiadala, aby súd zveril mal. dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platením výživného na maloletú sumou 80,- EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Vo svojom návrhu uviedla, že spočiatku bolo ich manželstvo relatívne harmonické. Postupne sa im narodili deti, žili ako rodina a snažili sa deťom zabezpečiť všetko, čo potrebovali. Prvýkrát sa ich vzájomné vzťahy výraznejšie narušili v roku 2007, keď sa odťahovala zo spoločnej domácnosti a začala žiť a pracovať v Českej republike. Jej odchod za prácou bol dôsledkom prehlbujúcich sa problémov medzi ňou a manželom. Od uvedeného obdobia sa vracala domov veľmi sporadicky a to zhruba dva krát do roka. Z dôvodu dlhodobého odlúčenia vzájomné vzťahy ochladli až do tej miery, že postupne „de facto“ začali žiť každý svoj vlastný život. Vzťahy s manželom v súčasnosti považuje za trvalo rozvrátené, k svojmu manželovi už nechová city ako jeho manželka a preto nevidí možnosť nápravy a zachovania ich manželského zväzku. Manželstvo je už len čisto formálne a neplní už ani svoju biologickú funkciu, nakoľko sa s manželom už dlhodobo intímne nestýkajú.
2. Manžel s rozvodom manželstva súhlasil. V písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že nesúhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že maloletá študuje na W. R. Š.S. V. B. Z. a je v záujme mal. dcéry, aby riadne ukončila štúdium na tejto škole. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby mal. dcéra bola zverená do jeho osobnej starostlivosti a matka bola zaviazaná platením výživného vo výške 80,- EUR mesačne.
3. Rodičia mal. dieťaťa na pojednávaní uzatvorili rodičovskú dohodu týkajúcu sa úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas po rozvode tak ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželov, oboznámením sobášneho listu, rodného listu mal. dieťaťa, správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru Vranov nad Topľou, písomného vyjadrenia manžela, správy o prešetrení pomerov od kolízneho opatrovníka, potvrdenia o príjme, správy mesta Vranov nad Topľou a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci:
5. Podľa sobášneho listu manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, obaja ako slobodní. Z manželstva pochádzajú X dospelé deti, Q. O., K.. XX.XX.XXXX, Q. O. K.. XX.XX.XXXX, X. O., K.. XX.XX.XXXX, A. O., K.. XX.XX.XXXX a maloletá S. O., K.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo vo B. K. I..
6. Podľa výpovede manželky pred uzavretím manželstva udržiavali známosť po dobu 6 mesiacov. Manželstvo uzavreli dobrovoľne zo vzájomnej citovej náklonnosti. Postupne sa im z manželstva narodilo 5 deti. Štyri sú už dospelé. V roku 2007 vycestovala za prácou do Českej republiky, kde sa zdržiava až doposiaľ. Každé dva mesiace alebo po mesiaci prichádzala na týždeň domov. Keď príde na Slovensko, zdržiava sa v spoločnom byte s manželom. V čase jej neprítomnosti viedla domácnosť staršia dcéra. Už takmer 18 rokov, po narodení najmladšej dcéry S., sa intímne s manželom nestýkajú. Nie je medzi nimi žiadny citový vzťah. V Českej republike má aj svojich príbuzných, má tam prácu a plánuje si tam aj svoju budúcnosť. Na Slovensko, ako ani k manželovi sa už vrátiť nechce. Obnova spolužitia z jej strany neprichádza do úvahy. Potvrdila, že má známosť s iným mužom. Vyjadrila súhlas s tým, aby bola zverená S. do osobnej starostlivosti manžela, aby si ukončila vzdelanie. Predpokladá, že následne, keď nadobudne plnoletosť, vycestuje za ňou do Českej republiky. Ďalej uviedla, že býva v byte. Má len príjem z práce, vedľajší príjem nemá žiadny. Mimo vyživovacej povinnosti k mal. S., inú vyživovaciu povinnosť nemá. Úver nespláca žiadny, mesačne uhrádza nájom za bývanie v priemere 11.000,- Kč. Ďalšie výdavky má na stravu, ošatenie, hygienické potreby.
7. Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí s výpoveďou manželky. Dal súdu do pozornosti, že prvé nezhody medzi nimi vznikli už v roku 2006. V tom čase poberal výsluhový dôchodok a zároveň pracoval v Českej republike. Keď sa na Vianoce 2006 vrátil domov, manželka mu oznámila, že má priateľa. Tvrdí, že už v tom čase mala tieto úmysly a chcela sa rozvádzať. Deti však boli maloleté a bolo pre neho prioritou zachrániť rodinu. Od uvedenej doby mala manželka viacerých priateľov. Odvtedy sa vzájomné vzťahy medzi nimi narušili. Manželka prišla domov dvakrát, trikrát v roku, zdržala sa krátko. Počas jej pobytu na Slovensku veľmi spolu nekomunikovali a vzájomné rozpory medzi nimi sa týmto prehlbovali. Keď sa manželka rozhodla pre rozvod manželstva a má nejaký vzťah, nebude jej v tom brániť. S rozvodom súhlasí a žiada, aby najmladšia dcéra bola zverená do jeho starostlivosti.
8. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 20.06.2020 vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2007. Matka žije v Českej republike, otec v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s plnoletým synom Q. O.R., maloletou dcérou S. O. a jej partnerom E. E.. Maloleté dieťa s partnerom žije v spoločnej domácnosti od jesene 2019. Rodinný dom je v osobnom vlastníctve plnoletého syna. Otec zastáva názor, že matka má iného partnera. Otec poberá výsluhový dôchodok a starobný dôchodok. S matkou maloletého dieťaťa nekomunikujú. S návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Žiada však o zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazať platením výživného vo výške 80,- EUR mesačne. Svoj návrh odôvodňuje stabilnými bytovými podmienkami, stabilným príjmom a tiež faktom, že má záujem na tom, aby tu maloleté dieťa ukončilo stredoškolské vzdelanie. Maloletá S. je žiačkou X. ročníka W. R. Š. V. B. Z. v odbore A.. Ide o trojročný odbor s možnosťou nadstavby a maturitnej skúšky. Otec má záujem o tom, aby maloleté dieťa doštudovalo v odbore a malo vzdelanie. Materskú školu navštevovalo v Českej republike, prvý stupeň základnej školy vo Vranove nad Topľou, druhý stupeň absolvovalo v Českej republike a aktuálne študuje v Z. s tým, že po ukončení základnej školy bola rok doma, nakoľko bolo potrebné absolvovať tzv. rozdielové skúšky. Matka si voči dieťaťu doposiaľ plnila vyživovaciu povinnosť vo výške 80-100,- EUR mesačne, ktoré zasielala priamo dieťaťu. Aktuálne sa dieťa od začiatku júna opäť nachádza v domácnosti matky v V. aj so svojim priateľom, E. E.. Údajne vycestovali za brigádou. Otec má obavy z toho, že dieťa sa už nevráti a do školy nenastúpi.
9. Podľa predloženého potvrdenia o príjme manželka dosiahla za obdobie 12/2019 až 05/2020 priemerný čistý mesačný príjem 25.636,33 Kč.
10. Z písomného vyjadrenia manžela je zrejmé, že poberá výsluhový dôchodok v sume 731,69 EUR mesačne ako aj starobný dôchodok v sume 125,30,- EUR mesačne.
11. Zo správy mesta Vranov nad Topľou vyplýva, že manželka dlhodobo pracuje a žije v Českej republike, čím došlo k vzájomnému odcudzeniu. Komunikácia medzi manželmi je minimálna, matka komunikuje skôr s deťmi, s ktorými má dobrý vzťah. Účastníci konania sa zhodli na rozvode a ani jeden nechce obnoviť spolužitie.
12. Súd vec takto právne posúdil.
13. Podľa ustanovenia § 22 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
14. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletého dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.
16. V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi partnermi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov. Manželstvo neplní svoje funkcie a manželka prejavila úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Manžel s rozvodom manželstva súhlasil. Manželia nežijú dlhodobo v spoločnej domácnosti a to od roku 2007, kedy manželka vycestovala za prácou do Českej republiky a kde žije a pracuje až doposiaľ. Manželka nevidí nádej na obnovu manželského spolužitia, manželstvo považuje za trvalo rozvrátené. Udržiava vzťah s iným mužom. Manželia sa navzájom citovo odcudzili. Nakoľko manželia už dlhodobo žijú oddelene, manželstvo neplní žiadnu zo spoločenských funkcií.
17. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
18. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
19. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
20. V zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
24. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. V zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Rodičia mal. detí na pojednávaní uzatvorili rodičovskú dohodu týkajúcu sa úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas po rozvode v tom znení, že Mal. S. O., K.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca. Každý z rodičov je oprávnený mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Matka je povinná uhrádzať výživné na mal. dcéru v sume 80,- EUR mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca a nadobudnutím plnoletosti k rukám dcéry, začínajúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Uvedenú rodičovskú dohodu súd schválil, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.
27. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, rodičia odvolanie nemôžu podať pretože, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak nebude vyživovacia povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne v určenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.