Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/113/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Romanom Farkašom, PhD. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.07.2020 takto

rozhodol:

Obžalovaný: L. B., D.. XX.XX.XXXX S. Ž., H. N. O. XX/X C. s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e napriek tomu, že mu z ustanovenia vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojej dcéry H. B., a výška tejto povinnosti mu bola určená právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 24.10.2007, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry H. B. D.. XX.X.XXXX sumou 3000 Sk (99,58 €) mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred do rúk matky H. B., trvale bytom N., F. XX, svoju vyživovaciu povinnosť si v mieste svojho trvalého bydliska a ani na iných miestach, kde sa zdržiaval riadne neplnil od februára 2008 do decembra 2008 a následne od apríla 2010 do januára 2019, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 11.641,96 € t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , s použitím

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr, zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 18 / osemnásť / mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon tohto trestu zaraďuje do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní zistil sud skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku. Na otázky v zmysle ust. , ,,,, kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku,

ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, a dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením prijal jeho vyhlásenie a zároveň podľa rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a to najmä s odpisom registra trestov, výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, ako aj so súdnym spisom. Z registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný má niekoľko záznamov o priestupkoch. Na základe takto vykonaného dokazovania a s poukazom na vyhlásenie obžalovaného o vine, mal súd vinu obžalovaného za preukázanú v zmysle podanej obžaloby. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, súd toto jeho konanie právne kvalifikoval zhodne s obžalobným návrhom. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v , pričom prihliadal na všetky rozhodujúce okolnosti prípadu, na úmyselný charakter trestnej činnosti na vzniknutý následok, na osobné a rodinné pomery obžalovaného, na jeho doterajší spôsob života, na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), Naopak priťažujúcu okolnosť súd u obžalovaného zistil v zmysle Tr. zák. ( už bol pre trestný čin odsúdený ) . Týmto je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1, pričom súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie .

U obžalovaného vzal súd do úvahy najmä charakter spáchaného skutku ako i okolnosti za ktorých k spáchaniu skutku prišlo, a dospel k záveru, že je potrebné aby bolo nevyhnutné ukladať represívny nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný sa ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval. Na druhej strane bol pre trestnú činnosť opakovane odsúdený. Súd konštatuje, že u každého obžalovaného sa trest ukladá prísne individuálne s prihliadnutím na okolnosti prípadu, na jeho osobu, jeho správanie sa pred a po skutku, s prihliadnutím na dobu, ktorá od skutku uplynula a na možnosť nápravy páchateľa a potrebu ochrany spoločnosti pred prípadným ďalším protiprávnym konaním páchateľa. Súd po zvážení všetkých okolností prípadu a osoby páchateľa dospel k záveru, že na splnenie ochrannej a výchovnej funkcie trestu je potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu súd uložil vo výmere 18 mesiacov. Nakoľko v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody zaradil ho súd pre výkon tohto trestu do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Takto uložený trest považuje súd za plne v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia