Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-113-2019.pdf
PDF · 69.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/113/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Romanom Farkašom, PhD. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.07.2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný: L. B., D.. XX.XX.XXXX S. Ž., H. N. O. XX/X C. s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e napriek tomu, že mu z ustanovenia § 62 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojej dcéry H. B., a výška tejto povinnosti mu bola určená právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 26C/16/2007 zo dňa 24.10.2007, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry H. B. D.. XX.X.XXXX sumou 3000 Sk (99,58 €) mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred do rúk matky H. B., trvale bytom N., F. XX, svoju vyživovaciu povinnosť si v mieste svojho trvalého bydliska a ani na iných miestach, kde sa zdržiaval riadne neplnil od februára 2008 do decembra 2008 a následne od apríla 2010 do januára 2019, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 11.641,96 € t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s použitím §138 písm. b/ Trestného zákona
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr, zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 18 / osemnásť / mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon tohto trestu zaraďuje do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní zistil sud skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku. Na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, a dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a to najmä s odpisom registra trestov, výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, ako aj so súdnym spisom. Z registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný má niekoľko záznamov o priestupkoch. Na základe takto vykonaného dokazovania a s poukazom na vyhlásenie obžalovaného o vine, mal súd vinu obžalovaného za preukázanú v zmysle podanej obžaloby. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, súd toto jeho konanie právne kvalifikoval zhodne s obžalobným návrhom. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Trestného zákona, pričom prihliadal na všetky rozhodujúce okolnosti prípadu, na úmyselný charakter trestnej činnosti na vzniknutý následok, na osobné a rodinné pomery obžalovaného, na jeho doterajší spôsob života, na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), Naopak priťažujúcu okolnosť súd u obžalovaného zistil v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. ( už bol pre trestný čin odsúdený ) . Týmto je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1, pričom súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona.
U obžalovaného vzal súd do úvahy najmä charakter spáchaného skutku ako i okolnosti za ktorých k spáchaniu skutku prišlo, a dospel k záveru, že je potrebné aby bolo nevyhnutné ukladať represívny nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný sa ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval. Na druhej strane bol pre trestnú činnosť opakovane odsúdený. Súd konštatuje, že u každého obžalovaného sa trest ukladá prísne individuálne s prihliadnutím na okolnosti prípadu, na jeho osobu, jeho správanie sa pred a po skutku, s prihliadnutím na dobu, ktorá od skutku uplynula a na možnosť nápravy páchateľa a potrebu ochrany spoločnosti pred prípadným ďalším protiprávnym konaním páchateľa. Súd po zvážení všetkých okolností prípadu a osoby páchateľa dospel k záveru, že na splnenie ochrannej a výchovnej funkcie trestu je potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu súd uložil vo výmere 18 mesiacov. Nakoľko v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody zaradil ho súd pre výkon tohto trestu do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Takto uložený trest považuje súd za plne v súlade so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia