Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_21C-20-2019.pdf
PDF · 92.65 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobkyne L. B., narodenej XX. 1. XXXX, bytom v Q. nad Q., P. XXXX/XX, právne zastúpenej Mgr. Evou Ivančovou, advokátkou so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, M. R. Štefánika 55/2, proti žalovanému M. s. r. o., so sídlom v A. P., P. XX/ XX, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 440,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27. 7. 2019 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Konanie v časti o zaplatenie 380,00 eur s príslušenstvom s a z a s t a v u j e . III. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%..
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 820,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27. 7. 2019 do zaplatenia. Uviedla, ža medzi ňou a žalovaným vznikol nájomný vzťah na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 22. 11. 2010, ktorého predmetom bol 1- izbový byt číslo Q., ktorý sa nachádza na 3. poschodí v bytovom dome, súp. č. XX, na ulici J. L. v Q. nad Bebravou. Predmetný byt je zapísaný na liste vlastníctva č. 3444 pre katastrálne územie Bánovce nad Bebravou. Dňa 30. 6. 2013 bol uzavretý dodatok k nájomnej zmluve, ktorou sa menil subjekt prenajímateľa z bývalého Aleny Bitterovej na súčasného, a to žalovaného. Na základe tohto dodatku prevzal žalovaný ako nový prenajímateľ všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pôvodnej nájomnej zmluvy. Nájomný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným trval skoro deväť rokov, a to od 1. 12. 2010 do 31. 5. 2019. Predmetný nájom bol dojednaný na dobu určitú a to na 3 mesiace od 1. 12. 2010, s tým, že sa nájom predlžuje o ďalšie tri mesiace. Na základe nájomnej zmluvy čl. VIII. ods. 4 žalobkyňa zaplatila pred začiatkom nájmu zálohu ako finančnú zábezpeku vo výške 1 000,00 eur, ktorá jej podľa zmluvy mala byť vrátená pri ukončení nájomného vzťahu v prípade, že byt bude odovzdaný v nepoškodenom stave. Žalobkyni bol pridelený mestský nájomný byt, ktorý bol pre ňu finančne výhodnejší a preto sa rozhodla ukončiť nájomný vzťah so žalovaným uplynutím doby, tak ako je uvedené v nájomnej zmluve v čl. VIII., bodu 1 písm. a). Keďže nájomný vzťah trval od decembra a bol dojednaný na dobu určitú, t. j. na 3 mesiace, čo predpokladá uplynutie doby na koniec februára. Nájomná zmluva sa predĺžila o ďalšie tri mesiace do 31. 5. 2019, pričom v polovici mája 2019 oznámila žalobkyňa ukončenie nájmu na základe uplynutia doby. Žalobkyňa požadovala, aby si žalovaný odpočítal zo zálohy 1 000,00 eur nájom za máj 2019 v sume 180,00 eur. Žalobkyňa listom zo dňa 15. 5. 2019, ktorého predmetom bolo oznámenie o ukončení nájmu, zaslala omylom bývalému prenajímateľovi, Alene Q. na adresu, ktorá je však zhodná s adresou žalovaného. V predmetnom liste žiadala od bývalej prenajímateľky aj vyplatenie 820,00 ako zostatku zálohy v lehote do 3. 6. 2019. Na predmetný list zareagoval žalovaný, ktorý žalobkyňu upozornil, že oznámenie o ukončení nájmu zaslala pôvodnému prenajímateľovi a že so skončením nájmu súhlasí pod podmienkou ukončenia nájmu v termíne k 30. 6. 2019 písomnou dohodou strán. Žalobkyňa na tento list zo dňa 24. 5. 2019 zareagovala opätovným oznámením o ukončení nájmu, zaslaným dňa 29.
5. 2019, adresovaným už žalovanému. Na tento list žalovaný nereagoval a ani telefonicky nekontaktoval žalobkyňu na dohodnutie si presného času odovzdávania bytu dňa 31. 5. 2019, hoci ho o to písomne žiadala. Žalobkyňa zaslala žalovanému výzvu na vrátenie zálohy vo výške 820,00 eur prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Na tento list už žalovaný odpovedal dňa 3. 7. 2019, v ktorom stále tvrdil, že nájomný vzťah naďalej trvá a to napriek tomu, že absolútne odignoroval výzvu žalobkyne na dohodnutie si termínu odovzdania bytu. Žalobkyňa bola nútená zaslať kľúče od bytu na adresu trvalého pobytu Ing. Bittera, ako jediného spoločníka a konateľa spoločnosti žalovaného. Dňa 10. 7. 2019 bolo žalovanému doručené oznámenie v ktorom bolo uvedené, že žalobkyňa nemá na byte žiadne nedoplatky a v rámci zmierneho ukončenia nájmu, pristupuje na návrh žalovaného ukončiť nájom bytu ku dňu 30. 6. 2019. Dňa 11. 7. 2019 zaslala žalobkyňa žalovanému doklady potvrdzujúce, že žalobkyňa nemá žiadne nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu. Odpoveď od žalovaného však bola, že žiadal ďalšie zníženie sumy vrátenia zálohy na 460,00 eur a že nájomný vzťah sa ukončí až 20. 7. 2019. Od prvého oznámenia o ukončení nájmu zo dňa 15. 5. 2019, teda v čase, keď žalovaný preukázateľne vedel o úmysle žalobkyne ukončiť nájom zo strany žalobkyne a od 30. 6. 2019 mal k dispozícii kľúče od bytu, napriek tomu trval na ukončení nájmu až koncom júla. Na základe toho dospela žalobkyňa k názoru, že žalovaný len odkladal ukončenie nájmu za účelom, aby mohol žalobkyni vrátiť čo možno najnižšiu sumu zo zálohy. Žalobkyňa sa preto rozhodla zaslať žalovanému predžalobnú výzvu na zaplatenie 820,00 eur zo dňa 15. 7. 2019. Žalobkyňa žalovanému jednoznačne preukázala, že nemá žiadne nedoplatky na byte a v tejto výzve ho žiadala o zaslanie 820,00 eur na jej účet v lehote do 26. 7. 2019. Žalovaný na predžalobnú výzvu nereagoval a predmetnú finančnú sumu žalobkyni v lehote nevrátil. Na základe vyššie uvedeného bola žalobkyňa toho názoru, že sa žalovaný dopustil bezdôvodného obohatenia plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. neoprávnené zadržiava časť zálohy v sume 820,00 eur, napriek tomu, že nájom bol riadne ukončený. 2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že v polovici mája oznámila ukončenie nájmu, nakoľko toto oznámenie nebolo zaslané žalovanému ako prenajímateľovi. Žalovaný však mal napriek tomu snahu dohodnúť sa so žalobkyňou, čo deklaroval vo svojom liste zo dňa 24. 5. 2019, kde jej navrhol korektný a prijateľný termín vzájomného vysporiadania k 30. 6. 2019. V článku IV. bod 3. Nájomnej zmluvy zo dňa 22. 11. 2010 je uvedené, že v prípade skončenia doby nájmu je nájomca povinný vrátiť byt v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie bytu a zariadeniea v ňom podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu. Žiadne odovzdanie bytu zo strany neprebehlo. Žalobkyňa sa nevyjadrila k návrhu žalovaného na vysporiadanie vzájomných nárokov ku dňu 30. 6. 2019 ani písomne ani telefonicky, hoci disponovala telefonickým kontaktom na konateľa žalovaného. Žalovaný s bytom nemohol disponovať a nasťahovať doňho nového nájomníka, nakoľko mu žalobkyňa byt riadne neodovzdala. Hoci žalobkyňa dňa 10. 7. 2019 odhlásila odber elektrickej energie, nenahlásila elektrárňam ani prenajímateľovi fyzický stav elektromeru. Žalobkyňa uhradila žalovanému nájomné vo výške 180,00 eur naposledy za mesiac apríl. Za máj, jún a júl, kedy odhlásila odber elektrickej energie nájomné neuhradila. Žalobkyňa dlhovala žalovanému nájomné vo výške 540,00 eur (180 x3)a tiež úhrady za služby spojené s užívaním bytu za jún a júl vo výške 80,00 eur, teda spolu 620,00 eur. Zostatok preddavku, ktorý žalobkyňa zložila pri uzatvorení nájomnej zmluvy, po odpočítaní sumy 620,00 eur predstavuje sumu 380,00 eur. Túto sumu žalovaný žalobkyni zaslal. 3. Žalobkyňa poukázala na to, že ukončenie nájmu poslala síce predošlému prenajímateľovi, avšak na adresu, ktorá je zhodná s adresou žalovaného, teda žalovaný mal vedomosť o úmysle žalobkyne, o čom svedčí aj jeho list zo dňa 24. 5. 2019. Dňa 29. 5. 2019 žalobkyňa zaslala oznámenie o ukončení nájmu žalovanému. Ďalej ho taktiež písomne žiadala, aby sa dohodli na presnom čase odovzdávaniu bytu dňa 31. 5. 2019. Žalovaný sa vôbec k tomu nevyjadril, práve jeho ignoráciou a absolútne žiadnou súčinnosťou zabránil úmyselne tomu, aby prebehlo osobné odovzdanie bytu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že nemal možnosť disponovať s predmetným bytom, dňa 3. 7. 2019 boli kľúče od predmetného bytu zaslané na jeho adresu. K problematike elektriny a nahlásenia fyzického stavu elektromeru žalobkyňa tvrdila, že sami elektrárne vykonávajú odpočty elektromeru, v prípadoch keď nájomca vie, že po ňom nenastupuje ďalší nový nájomca na totožné odberné miesto. V tomto prípade fyzický stav elektromeru mal nahlasovať vlastník a nie nájomkyňa-žalobkyňa, ktorá preukázateľne už vyše týždňa v tej dobe nemala prístup k bytu. Žalovaný uhradil po podaní žaloby na účet žalobkyne sumu 380,00 eur, zostatok 440,00 eur doposiaľ neuhradil. Všetky poplatky spojené s užívaním bytu správcovi domu žalobkyňa uhradila. 4. Žalovaný uviedol, že dňa 16. 5. 2019 bolo doručené jednostranné ukončenie nájmu predmetného bytu, adresované pôvodnej majiteľke nehnuteľnosti. Konateľ spoločnosti žalovaného bol v tom čase v zahraničí, ale o obsahu listu bol upovedomený 24. 5. 2019, hneď aj reagoval. Navrhol ukončenie nájmu k 30. 6. 2019, teda výrazne skôr, ako by uplynula výpovedná doba 3 mesiace, a to s cieľom zachovať dobré vzťahy. 3. 6. 2019 zaslala žalobkyňa kľúče od bytu, neodovzdala ho protokolárne, pričom nebol
problém telefonicky ho kontaktovať. Elektrina bola odhlásená až 10. 7. 2019, preto si žalovaný dôvodne odpočítal zo zálohy nájomné za mesiace máj, jún a júl 2019, za každý mesiac 180,00 eur, zároveň si zaúčtoval poplatok za služby za užívanie bytu za jún a júl 2019 80,00 eur. 5. V súvislosti s úhradou žalovaného vzala žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie 380,00 eur s príslušenstvom späť. 6. Podľa § 144, § 145 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 7. Vzhľadom k prejavu vôle žalobkyne súd konanie v uvedenej časti zastavil. 8. Z listinných dôkazov, predkladaných stranami, vyplýva, že 22. 11. 2010 bola uzavretá nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom bytu číslo Q. na treťom podlaží v bytovom dome súp. č. XX na ul. J. L. v Q. nad Bebravou. V čl. V. zmluvy bola dohodnutá doba nájmu na dobu určitú na tri mesiace od 1. 12. 2010, s tým, že nájomný pomer sa bude opakovane predlžovať o ďalšie tri mesiace ak si nájomca bude plniť všetky povinnosti, vyplývajúce z nájomného pomeru, teda že bude riadne a včas platiť nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, užívať byt v súlade s dobrými mravmi a susedskými vzťahmi. Žalobkyňa oznámila 15. 5. 2019, že ukončuje nájom bytu uplynutím trojmesačnej lehoty, plynúcej v mesiacoch marec, apríl a máj 2019, teda k 31. 5. 2019. List bol síce adresovaný pôvodnej prenajímateľke J. Q., ale táto podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti žalovaného naďalej v tejto spoločnosti pracuje. O úmysle ukončiť nájom uplynutím uvedenej trojmesačnej lehoty teda žalovaný mal vedomosť, nakoľko reagoval listom zo dňa 24. 5. 2019, kde tvrdil, že nájomný vzťah môže byť skončený písomnou výpoveďou s trojmesačnou dobou, čo je uvedené v čl. VIII. nájomnej zmluvy, navrhol skončenie nájmu k 30. 6. 2019 dohodou. K tomu je potrebné dodať, že v čl. VIII. zmluvy sú uvedené 4 možnosti skončenia nájmu, jednou z nich je uplynutím doby, na ktorú bola nájomná zmluva dojednaná. 9. Sporné medzi stranami bolo, kedy a akým spôsobom skončil nájomný vzťah. 10. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. 11. Doba trvania nájomného pomeru môže byť explicitne vyjadrená alebo môže byť neohraničená. Z hľadiska vyjadrenia doby nájmu sa preto rozlišuje nájomný pomer na dobu určitú a nájomný pomer na dobu neurčitú. Ustanovenie § 676 ods. 1 upravuje spôsob zániku nájmu dojednaného na dobu určitú. Vymedzenie doby ako určitého časového obdobia trvania prevodu užívacieho práva môže byť v nájomnej zmluve vyjadrené rôzne. K určeniu doby môže dôjsť podľa rokov, mesiacov, týždňov, dní, ale aj hodín či minút. K vymedzeniu doby môže dôjsť aj inak za predpokladu, že na základe výsledku takého určenia bude možné ustanoviť určitú dobu trvania doby nájmu, napríklad dojednaním rozväzovacej podmienky, t.j. naviazaním trvania nájmu na určitú náhodnú udalosť, od ktorej bude závisieť zánik nájomného vzťahu. 12. V danej veci súd dospel k záveru, že nájom bol dohodnutý na určitú dobu troch mesiacov, ktorá sa za splnenia určitých podmienok obnovovala. Predpokladom bolo plnenie povinností zo strany nájomkyne a tiež záujem nájomkyne o predĺženie určitej doby nájmu. V rozhodnom období trojmesačný cyklus končil 31. 5. 2019 a v priebehu tohto mesiaca mal žalovaný ako prenajímateľ vedomosť o tom, že žalobkyňa nemá na predĺžení nájmu záujem. Nájom teda skončil 31. 5. 2019 uplynutím dojednanej doby. Žalovaný potvrdil, že kľúče od bytu prevzal 5. 6. 2019. 13. Medzi stranami nebolo sporné, že do konca mája 2019 má žalobkyňa uhradené všetky poplatky, spojené s užívaním predmetného bytu, rovnako nebolo sporné, že pri vzniku nájmu zaplatila žalobkyňa 1 000,00 eur ako preddavok na vyrovnanie prípadných výdavkov, prenajímateľ sa zaviazal tento preddavok vrátiť po skončení nájmu najneskôr do 15 dní od vzájomného vyrovnania ( bod VIII.). Za návrh na vzájomné vyrovnanie možno považovať list žalobkyne zo dňa 15. 5. 2019, kde žiadala započítať do sumy 1 000,00 eur nájom za máj 2019 180,00 eur. Žalovaný pre iné predstavy o termíne skončenia nájmu tento návrh neakceptoval. Mal za to, že žalobkyňa má zaplatiť nájomné aj za mesiace jún, júl 2019 a poplatky za služby za tieto mesiace, celkom 620,00 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené tento postoj súd za správny nepovažoval. 14. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 15. Nevrátením preddavku v sume 820,00 eur došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V priebehu konania žalovaný zaplatil 380,00 eur, žaloba v časti o zaplatenie 440,00 eur bola dôvodná, preto jej súd vyhovel. 16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 17. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa žalobkyne od 27. 7. 2019, pretože predžalobnou výzvou zo dňa 15. 7. 2019 žiadala uhradiť dlžnú sumu do 26. 7. 2019. Deň, kedy sa žalovaný dostal do omeškania podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný nenamietal. Pretože úroky z omeškania boli uplatnené v zákonnej výške, súd vyhovel žalobe aj v tejto časti. 19. Žalobkyni ako úspešnej strane v spore ( berúc do úvahy aj čiastočné späťvzatie žaloby pre správanie žalovaného v časti úhrad po podaní žaloby) patrila náhrada trov konania v zmysle § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, táto jej bola priznaná v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Pokiaľ si žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.