Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoP-22-2020.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/22/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci starostlivosti o maloletého K. Q., nar. XX.XX.XXXX, umiestneného v ústavnej starostlivosti zariadenia Komunita kráľovnej pokoja, Centrum pre deti rodiny, so sídlom Sv. Gorazda 553/28, 951 31 Močenok, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa otca B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX Z., a matky M. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, za účasti Okresnej prokuratúry Komárno, o uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní kolízneho opatrovníka proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 18P/43/2020-56 zo dňa 04.05.2020 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh kolízneho opatrovníka na nariadenie výchovného opatrenia a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 49 ods. 5 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z. z.“), § 123 ods. 1 písm. b) zákona č. 248/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (ďalej aj „školský zákon“) . V odôvodení uviedol, že kolízny opatrovník sa ako navrhovateľ domáhal nariadenia výchovného opatrenia, ktorým by súd uložil maloletému dieťaťu šesťmesačný pobyt v zariadení Súkromné liečebno-výchovné sanatórium, n.o., so sídlom Diaľničná 1, Senec. Nad maloletým dieťaťom je nariadená ústavná starostlivosť, avšak je potrebné jeho premiestnenie do špecializovaného zariadenia, pretože má poruchy správania.
2. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zabezpečenie odbornej pomoci maloletému dieťaťu prostredníctvom nariadenia výchovného opatrenia nie je dôvodný. Z návrhu a doložených správ ohľadom maloletého K. vyplynulo, že má poruchy správania a diagnózy vyžadujúce zabezpečenie odbornej pomoci mimo centra, v ktorom sa nachádza, pretože toto zariadenie na výkon ústavnej starostlivosti nevie zabezpečiť potrebnú špecifickú pomoc. Avšak na zabezpečenie takejto pomoci v špecializovanom zariadení nemožno použiť inštitút výchovného opatrenia, ako to požadoval navrhovateľ. Ustanovenie, o ktoré sa opiera navrhovateľ, nepripúšťa možnosť nariadiť toto výchovné opatrenie aj v prípade, ak je nad dieťaťom vykonávaná ústavná starostlivosť, čo je aj logické vzhľadom na odlišnosť inštitútu ústavnej starostlivosti, jej formu a fungovanie. V prípade maloletého K. je potrebné postupovať podľa § 49 ods. 5 zákona č. 305/2005 Z.z., ktorý ukladá povinnosť zabezpečiť priamo zariadeniu, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, odbornú pomoc, prostredníctvom inej právnickej osoby, teda v danom prípade sanatória v Senci. Dieťa sa na tento účel nepremiestňuje do iného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie kolízny opatrovník, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia alebo uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, pretože súd si nesprávne vyložil ustanovenie § 49 ods. 5 zákona č. 305/2005 Z. z. Toto ustanovenie umožňuje ambulantnú formu poskytovania odbornej pomoci, ale zakazuje centru bez súdneho rozhodnutia premiestniť na pobytovú formu starostlivosti do iného centra či iného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. Ak by centrum maloleté dieťa premiestnilo na pobytovú formu odbornej pomoci do iného centra či zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, takéto rozhodnutie by bolo nezákonné. Nariadená ústavná starostlivosť sa nad maloletým dieťaťom nemení, len na nevyhnutne potrebný čas by sa rozhodnutím súdu o nariadení výchovného opatrenia premiestnil do navrhovaného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu a po ukončení by sa vrátilo späť do kmeňového centra na výkon ústavnej starostlivosti.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP, § 2 ods. 1 CMP) bez viazanosti na rozsah a dôvody odvolania (§ 65, § 66 CMP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vzhľadom na to odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ - kolízny opatrovník - podaným návrhom žiadal nariadenie výchovného opatrenia, ktorým by súd uložil maloletému dieťaťu 6-mesačný pobyt v zariadení Súkromné liečebno - výchovné sanatórium, n. o., sídlom Diaľničná ulica 1, Senec. Podaný návrh odôvodnil mentálnym stavom maloletého dieťaťa a diagnostikovanými poruchami správania. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní považoval návrh kolízneho opatrovníka za neoprávnený, pretože v danom prípade nie je potrebné a zákon ani nepripúšťa rozhodnutie súdu o poskytnutí odbornej pomoci v zariadení mimo Centra pre deti a rodiny Močenok. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z nižšie citovaných zákonných ustanovení:
6. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
7. Podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely: a/ zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov, b/ zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov, c/ zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.
8. Podľa § 49 ods. 5 zákona č. 305/2005 Z. z. ak je v záujme dieťaťa potrebné zabezpečiť odbornú pomoc alebo činnosť, ktorú centrum podľa programu centra nevykonáva, zabezpečí ich inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa požadované odborné predpoklady; centrum nemôže na tento účel premiestniť dieťa do iného centra alebo iného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu.
9. Podľa § 123 ods. 1 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Školský zákon“), liečebno-výchovné sanatórium poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú starostlivosť a výchovu a vzdelávanie deťom s vývinovou
poruchou učenia a deťom s poruchami aktivity a pozornosti, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave, na základe dohody so zariadením, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu.
10. Systém výchovných opatrení v zmysle § 37 Zákona o rodine je vybudovaný systematicky, od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Úpravu výchovných opatrení obsahujú aj § 12 - § 15 zákona č. 305/2005 Z. z., ktorý okrem súdu umožňuje aj orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine alebo o uložení výchovného opatrenia podľa § 12 zákona č. 305/2005 Z. z. Hmotno-právnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. Pokiaľ má súd za to, že výchovné opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie neprinesenie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov, resp. zmena postoja maloletého dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Účinnosť uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po skončení doby, na ktorú bolo uložené. Podkladom pre hodnotenie budú správy predkladané osobami, ktoré spolupracujú so súdom pri sledovaní výkonu jednotlivých opatrení. Pri vykonávaní dohľadu je to podľa potreby orgán sociálno-právnej ochrany detí, obec, škola, neštátne subjekty a iné. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo sledovaný účel, svoje rozhodnutie zruší, a aAk zistí, že sledovaný účel nebol dosiahnutý, môžu nariadiť iné opatrenie.
11. Zákonné ustanovenie § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o rodine, na ktoré sa kolízny opatrovník ako navrhovateľ odvolával, je aplikovateľné pri intenzívnejších poruchách, a preto súd musí rozhodnúť aj o prísnejších a efektívnejších výchovných opatreniach za súčasného splnenia podmienky, že predchádzajúce výchovné opatrenia uložené či už súdom (§ 37 ods. 2) alebo orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately neviedli k náprave a vyžaduje si to záujem dieťaťa na jeho priaznivom psychickom, fyzickom a sociálnom vývoji. Výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine však môže uložiť výlučne súd v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, keďže sa ním dieťa odníma z osobnej starostlivosti rodičov a subjektov v ňom explicitne označených aj napriek ich nesúhlasu a nariaďuje sa mu pobyt v zariadení zriadenom na účel vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa zákona č. 305/2005 Z. z. Týmito subjektmi sú rodičia, osoby, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti podľa § 45 alebo § 48 Zákona o rodine, budúci osvojitelia, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103 Zákona o rodine, osvojitelia alebo poručník, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará. Nemožno ho však aplikovať, keď nad maloletým dieťaťom bola už nariadená ústavná starostlivosť v intenciách § 54 Zákona o rodine, o ktorý prípad ide i v preskúmavanej veci.
12. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní rovnako ako súd prvej inštancie mal na zreteli skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 9P/155/2011-51 zo dňa 30.11.2011, právoplatným dňa 16.12.2011, bola nad maloletým dieťaťom nariadená ústavná starostlivosť realizovaná v Centre pre deti a rodiny - Komunita Kráľovnej pokoja Močenok. Centrum pre deti a rodiny v Močenku teda vykonáva pobytové opatrenie súdu voči maloletému dieťaťu na základe rozhodnutia súdu o nariadenej ústavnej starostlivosti, na ktoré sa vzťahuje právna úprava § 49 - § 55 zákona č. 305/2005 Z. z. Dôvodom nariadenia ústavnej starostlivosti bol veľmi zlý stav pomerov v rodine dieťaťa, keď rodičia maloleté dieťa výrazne zanedbávali a nevedeli zabezpečiť jeho základnú výživu. Dieťaťu bolo počas pobytu v centre diagnostikované ADD/ADHA pri mentálnej inferiorite. Zo strany psychiatra bolo odporučené umiestnenie do špecializovaného zariadenia Súkromné liečebno - výchovné sanatórium, n.o. v Senci, ktoré je vhodné na zabezpečenie odbornej pomoci maloletému dieťaťu a jeho vzdelávaniu, pretože Centrum pre deti a rodiny v Močenku nevie zabezpečiť a poskytnúť špecializovanú starostlivosť, ktorú maloleté dieťa potrebuje.
13. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Súd správne zamietol návrh kolízneho opatrovníka na nariadenie požadovaného výchovného opatrenia, keďže neboli splnené taxatívne stanovené podmienky uvedené v § 37 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré zákon pre nariadenie výchovného opatrenia podľa tohto ustanovenia vyžaduje. Výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine možno uložiť len taxatívne vymedzeným osobám, a to rodičom maloletého dieťaťa, osobám, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti podľa § 45 alebo § 48 Zákona o rodine, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103 Zákona o rodine, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará. Jeho podstata spočíva v dočasnom odňatí maloletého dieťaťa
týmto osobám za účelom zdravého a priaznivého psychického, fyzického a sociálneho vývoja dieťaťa za predpokladu, že výchovné opatrenia podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine neviedli k náprave. Ani jedna z uvedených podmienok však v danom prípade nie je splnená, preto aplikácia predmetného ustanovenia a uloženie výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine nie je možná.
14. Súd prvej inštancie dôvodne uzavrel, že za situácie, keď je dieťa v ústavnej starostlivosti centra a súčasne je mu potrebné zabezpečiť odbornú pomoc a špeciálnu činnosť, ktorú centrum nevykonáva, vyplýva táto povinnosť v zmysle platnej právnej úpravy práve centru. Zákon č. 305/2005 Z. z. totiž ukladá centru povinnosť, ak je v záujme dieťaťa potrebné zabezpečiť odbornú pomoc alebo činnosť, ktorú centrum podľa jeho programu nevykonáva, zabezpečiť ich inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa požadované odborné predpoklady, pričom centrum nemôže na tento účel premiestniť dieťa do iného centra alebo iného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu (§ 49 ods. 5 zákona č. 305/2005 Z. z.). Kolízny opatrovník žiadal umiestnenie dieťaťa v špecializovanom zariadení na dobu šiestich mesiacov, preto s ohľadom na znenie § 49 ods. 5 zákona č. 305/2005 Z. z. nemožno hovoriť o premiestnení maloletého dieťaťa do iného centra, ktoré zákon v tomto ustanovení centru neumožňuje. Názor kolízneho opatrovníka, že centrum môže zabezpečiť maloletému Samuelovi odbornú pomoc len na základe rozhodnutia súdu, nemá oporu v zákonných ustanoveniach. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 123 ods. 1 písm. b) Školského zákona, ktorý deklaruje poskytovanie odbornej pomoci maloletým deťom prostredníctvom liečebno-výchovného sanatória po predchádzajúcej dohode so zariadením, v ktorom maloleté dieťa vykonáva rozhodnutie súdu. V zmysle tohto ustanovenia nie je potrebné, aby o poskytnutí odbornej pomoci rozhodoval súd nariadením výchovného opatrenia, ale postačuje uzatvorenie dohody medzi liečebno-výchovným zariadením a centrom, kde je maloleté dieťa súčasne umiestnené. Dôvodová správa k zákonu č. 61/2018 Z. z., na ktorú kolízny opatrovník odkazoval, síce potvrdzuje, že centrum nemôže ani na účel zabezpečenia odbornej pomoci premiestniť maloleté dieťa do iného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, no v danom prípade vôbec nejde o premiestnenie maloletého dieťaťa do iného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, keďže dieťa naďalej zostáva v ústavnej starostlivosti ustanoveného centra, pričom odbornú pomoc mu bude dočasne poskytovať špecializované zariadenie podľa vzájomnej dohody, či už formou ambulantnou alebo pobytovou.
15. Vzhľadom na charakter inštitútu výchovných opatrení ako i potrebnej odbornej pomoci maloletému dieťaťu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že pre zabezpečenie odbornej pomoci nie je potrebné a nie je to ani v súlade so zákonom, aby bolo súdom rozhodnuté o nariadení výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o rodine v požadovanom znení. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).