Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_2Cob-15-2020.pdf
PDF · 78.16 KB
Case nature
Subarea
2Cob/15/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci v spore žalobcu: ENBRA, s.r.o., so sídlom Strojnícka 17, Prešov, IČO: 45 309 591, právne zastúpený: Mgr. Ivan Mazanec, advokát, so sídlom Metodova 3331/12, Prešov, IČO: 42344671, proti žalovanému: P&A - 123 spol. s r.o., so sídlom Južná trieda 4B, Košice, IČO: 36 715 221, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Novák, advokát, so sídlom Štúrova 8, Košice, IČO: 42101981, o zaplatenie 8.351,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 1Cb/15/2019-124 zo dňa 2.4.2020, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o náhrade trov konania.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 1Cb/15/2019-124 zo dňa 2.4.2020 rozhodol:
„I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dňa 13.3.2020 doručil súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby v celom rozsahu, ktoré bližšie neodôvodnil a navrhol, aby súd zastavil konanie, vrátil mu uhradený súdny poplatok a žiadnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania. Súd na základe dispozičného prejavu žalobcu postupom podľa § 144 CSP konanie zastavil. Čo sa týka súhlasu žalovaného so zastavením konania, na tento súd nevyzýval, keďže vo veci nedošlo k predbežnému prejednaniu sporu ani k začatiu pojednávania. O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie postupom podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na 100% náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca zobral žalobu späť bez toho, aby bližšie špecifikoval dôvod späťvzatia žaloby, teda svojim dispozičným úkonom zavinil zastavenie konania.
3. Proti výroku II. predmetného uznesenia o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, namietajúc nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávne vyhodnotenie predložených dôkazov videl žalobca v tom, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.7.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky žalovanej v predmetnom konaní zo žalobcu na spoločnosť Z. Dôvodom postúpenia pohľadávky podľa vyjadrenia žalobcu bola majetková previazanosť medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou Z. V súvislosti s uvedeným záväzok žalovaného bol uhradený žalobcovi prostredníctvom spoločnosti Z. a to úhradou právneho nároku zo zmluvy o postúpení pohľadávok. Poukazujúc na to, žalobca už nemal právny dôvod na zotrvanie v predmetnom konaní, navrhol zmenu na strane žalobcu a po zamietnutí návrhu na zmenu žalobcu z dôvodu absencie súhlasu postupníka (Z.), vzal žalobu späť a navrhol žiadnej zo strán sporu nepriznať nárok na náhradu trov konania, keďže dôvodom zániku pohľadávky bol úhrada záväzku žalovaného obchodnou spoločnosťou Z. Žalobca uviedol, že má za to, že nemôže znášať následky, teda trovy konania, z dôvodu, že zo strany obchodnej spoločnosti Z. ako spriaznenej osoby so žalovaným nedošlo k právnym krokom, ktoré by smerovali k zmene účastníka konania. S poukazom na spoločníkov žalovaného, ktorými sú obchodné spoločnosti, ktorých spoločníkmi sú občania iných štátov ako Slovenskej republiky, žalobca vyslovil podozrenie, že je možné predpokladať, že zo žalovaného sa s poukazom na uvedené skutočnosti stal „biely kôň“. Žalobca k odvolaniu ako prílohu doložil čestné prehlásenie žalovaného, že si nebude v konaní uplatňovať trovy, pretože zavinil zastavenie konania. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že nedošlo k úplnému zisteniu skutkového stavu veci, čo malo vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II., alternatívne rozhodol, že žiaden účastník konania nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal podané odvolanie v zmysle zásad daných aplikáciou ust. § 378 a nasl. CSP. Žiada sa osobitne zdôrazniť, že odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania i uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v § 380 ods. 2 CSP) tak, ako boli uplatnené v zákonnej odvolacej lehote. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania. Vychádzal pritom z aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom mal za to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania a ani dôležitý verejný záujem. Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, i konania ktorému predchádzalo, dospel odvolací súd po prejednaní veci v senáte k záveru, že na základe podaného odvolania je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdiť.
6. Odvolací súd konštatuje, že predmetom preskúmania je výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi z dôvodu, že tento svojim dispozičným úkonom, teda späťvzatím žaloby bez bližšieho špecifikovania dôvodu zavinil zastavenie konania. Žalobca v odvolaní namieta nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania. K uvedenému odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod spočíva v tom, že z vykonaných dôkazov súd dospeje k nesprávnym zisteniam z dôvodu nesprávne vyhodnotenej dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo z dôvodu porušenia pravidiel formálnej logiky.
7. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca podaním zo dňa 12.3.2020 zobral žalobu v súlade s ustanovením § 144 CSP späť v celom rozsahu, žiadal vrátiť súdny poplatok a nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. Žiadne ďalšie skutočnosti predmetné podanie neobsahovalo. Súd prvej inštancie v čase vydania napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutočností nachádzajúcich sa v spise, pričom žalobcom tvrdené skutočnosti o úhrade pohľadávky žalovaného spriaznenou osobou z neho nevyplývali. Žalobca doložil do spisu v rámci prvoinštančného konania zmluvu o postúpení pohľadávky medzi ním ako postupcom a spoločnosťou Z. ako postupníkom zo dňa 10.7.2019, v zmysle ktorej žalobca odplatne postúpil na postupníka pohľadávky žalované v predmetnom konaní. V zmluve absentovala úprava práv a povinností zmluvných strán vo vzťahu ku konaniu prebiehajúcemu na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 1Cb/15/2019. Po postúpení pohľadávky podal žalobca návrh na zmenu žalobcu podľa § 80 CSP, pričom spoločnosť Z. nedala súhlas na vstup do konania na miesto žalobcu, preto súd prvej inštancie uznesením č.k. 1Cb/15/2019-111 zo dňa 28.11.2019 nevyhovel návrhu žalobcu na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu. Následne zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemá za preukázané, že by zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu, keďže súd správne vyhodnotil dôkazy a jeho hodnotenie nebolo v rozpore s pravidlami formálnej logiky. Z odvolania žalobcu vyplýva, že nesprávne skutkové zistenia videl v tom, že súd neprihliadol na majetkovú previazanosť medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou NanoGT.sk, a.s., avšak uvedené žalobca počas konania pred súdom prvej inštancie netvrdil. Prvýkrát uvedenú námietku žalobca vzniesol až v odvolaní, pričom však túto skutočnosť nebolo možné posúdiť ako novotu v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, keďže z podania žalobcu neboli zrejmé dôvody, pre ktoré by uvedené skutočnosti žalobca nemohol tvrdiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd konštatuje, že v konaní neboli preukázané skutočnosti tvrdené žalobcom o majetkovej previazanosti postupníka so žalovaným a o ich spriaznenosti, preto súd dospel k správnemu skutkovému záveru o späťvzatí žaloby žalobcom bez bližšieho špecifikovania dôvodu späťvzatia.
8. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, uvedený odvolací dôvod je naplnený v prípade, ak súd prvej inštancie na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, ak obsah právnej normy súd nesprávne interpretoval alebo ak zákonné ustanovenie súd nesprávne na vec aplikoval.
9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 256 ods.1 CSP, teda v súlade so zásadou zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia konania. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že úhradu pohľadávky spriaznenou osobou žalovaného nemožno pričítať za zavinenie žalobcovi, k uvedenému odvolací súd konštatuje, že vzťah náhrady trov konania je vzťahom medzi stranami sporu, teda konanie tretej osoby nemá vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania. Ak by došlo k zastaveniu konania pre správanie sa žalovaného, pričom žaloba by bola podaná dôvodne, súd by priznal náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému. V prejednávanom prípade však došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcu, ktoré tento podal v dôsledku toho, že žalobou uplatnenú pohľadávku postúpil na tretiu osobu, teda zanikla jeho aktívna legitimácia v predmetnom spore. Práve na základe aktivity žalobcu došlo k postúpeniu pohľadávky a k zmene legitimácie na strane žalobcu, v dôsledku čoho bol tento nútený zobrať žalobu späť. Z uvedeného vyplýva, že práve konaním žalobcu došlo k procesnému zavineniu zastavenia konania. Zo strany žalovaného nedošlo k plneniu jeho pohľadávky voči žalobcovi po podaní žaloby, preto mu nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania. Odvolací súd taktiež konštatuje, že v predmetnom prípade nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že by náhradu trov konania stranám sporu nepriznal podľa § 257 CSP, keďže spriaznenosť medzi žalovaným a postupníkom bola žalobcom tvrdená až v odvolacom konaní, na čo už odvolací súd nemohol prihliadnuť, keďže sa nejednalo o novotu podľa § 366 CSP.
10. Čo sa však týka čestného vyhlásenia žalovaného zo dňa 23.4.2020, že si trovy konania, ktoré vznikli na Okresnom súde Bardejov v konaní pod sp.zn.1Cb/15/2019 neuplatňuje, odvolací súd k tomuto konštatuje, že uvedené čestné prehlásenie pripojil odvolateľ k podanému odvolaniu. Odvolanie spolu s týmto čestným prehlásením bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej spoločnosti i samotnej žalovanej spoločnosti s úpravou súdu prvej inštancie na možnosť vyjadrenia k ich obsahu (viď č.l. 143
- 145 a následné doručenky v spise). Žalovaný na ich obsah nereagoval. Z obsahu spisu nevyplýva procesný úkon žalovaného, adresovaný súdu, ktorým by sa vzdával nároku na náhradu trov konania.
11. Poukazujúc na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku II., ktorým žalovanému proti žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 % ako vecne správne, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP s tým, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi, ale z obsahu spisu nevyplýva, že by v spojení s odvolacím konaním mu vznikli výdavky. Neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania. Preto odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.
13. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).