Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_53Ek-536-2020.pdf
PDF · 80.91 KB
No categories available
53Ek/536/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: E. Z., V.. X.X.XXXX, Š. XXXX/XXM, XXXXX L. P., zák. zástupca - matka: P.. L. Z., V.. XX.X.XXXX, Š. XXXX/XXM, XXXXX L. P. proti povinnému: S.. R. Z., V.. XX.X.XXXX, L. XXX/X, XXXXX R., práv. zást.: R.. K. Q., D., Š. XX, XXX XX T., S.: XXXXXXXX, o vymoženie výživného vo výške 700 Eur, bežného výživného s prísl., vedenej u súdneho exekútora J.. E. Š.Í., T. T. N. XX, XXXXX P., Y. T.. O.. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 16.3.2020 domáhala od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 700 Eur a bežného výživného vo výške 100 Eur na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu P. S. T.. O.. XXP/XXX/XXXX zo dňa 1.12.2016 vykonateľného dňa 16.1.2017.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril súdneho exekútora J.. E. Š., T. T. F. Ú. N. XX, XXXXX P., poverením č. F.:T.:N.:XXXX:XXXXXXXXXX.X zo dňa 3.4.2020 vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť dlh na výživnom vo výške 700 Eur a platiť naďalej bežné výživné vo výške 100 Eur mesačne na neplnoleté dieťa, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXEx XXX/XX.
3. Súdny exekútor doručil upovedomenie o začatí exekúcie povinnému dňa 28.4.2020. Povinný podala súdnemu exekútorovi podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v zákonom stanovenej lehote návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 30.4.2020. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že sa rodičia maloletého písomne dohodli a striedavej osobnej starostlivosti maloletého, s tým že výživné sa počas striedavej osobnej starostlivosti neurčuje. Striedava osobná starostlivosť trvala od novembra 2018 do júla 2019, t.j. do času, čo sa oprávnený dozvedel, že povinný bude mať ďalšie dieťa. Od augusta 2019 oprávnený bránil povinnému akémukoľvek styku s maloletým. Povinný platil výživné do januára 2019, t. j. do doby uzatvorenia dohody o striedavej osobnej starostlivosti, počas ktorej sa výživné neurčuje. Oprávnený od augusta 2019 bráni všemožnými spôsobmi kontaktu medzi povinným a maloletým a od tej doby sa povinný o maloletého nestará a riadne platí výživné ma maloletého. Oprávnený počas trvania striedavej osobnej starostlivosti ani raz nenamietal, že povinný výživné na maloletého neplatí, a ani od povinného výživné v zmysle uzatvorenej rodičovskej dohody nepožadoval. Napriek tomu, povinný podal návrh na schválenie rodičovskej dohody o striedavej osobnej starostlivosti na Okresný súd Bratislava III dňa 12.12.2018 a toto konanie je vedené pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX. Konanie nie je však právoplatne skončené, nakoľko Okresný súd Bratislava III a Okresný súd Pezinok prenášajú svoju miestnu príslušnosť medzi sebou. Povinný ďalej uvádza, že počas striedavej osobnej starostlivosti vynakladal na maloletého výdavky za stravu, bývanie, nakupoval mu všetky potrebné veci, ako aj oblečenie, hračky, športové potreby, hradil mu plavecký výcvik, bol s maloletým na dovolenke v
Tatrách a v Turecku. Uvedené výdavky na maloletého okrem bežných výdavkov na stravu a bývanie uhradil v celkovej výške 1669 Eur. Povinný predložil ako dôkaz uzatvorenú dohodu rodičov o zmene a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, uznesenia Okresných súdov Bratislava III a Pezinok o presune miestnej príslušnosti, Správu ÚPSVaR - o plnení vyživovacej povinnosti povinným a ďalšie dokumenty týkajúce plnenia výživného povinným od augusta 2019. Povinný na základe vyššie uvedených dôvodov žiada, aby súd exekúciu zastavil a zároveň žiada, aby mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za podanie návrhu na zastavenie exekúcie.
4. Súdny exekútor vyzval opravného dňa 6.5.2020, aby sa k predmetnému návrhu na zastavenie vyjadril v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie nevyjadril.
5. K vyššie uvedenému podaniu súdny exekútor uviedol, že žiada o rozhodnutie o trovách v prípade, ak súd exekúcie zastaví.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2) d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa ods. 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorenie, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2,3 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 24 ods. 3 ZoR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
14. Po doručení návrhu na zastavenie exekúcie povinným súd znovu preskúmal exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a mal nesporne preukázané, že exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný a preto sa exekučné konanie aj exekúcia začali dôvodne.
15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
16. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie.
17. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopností dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej schopnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov, sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z toho hľadiska nepovažovala za relevantné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).
18. Súd konštatuje, že pokiaľ právoplatným rozhodnutím súdu nebola vyživovacia povinnosť zrušená, prípadne dohoda uzatvorená medzi povinným a oprávneným nebola súdom schválená, je dohoda nevykonateľná a povinnosť povinného plniť výživné naďalej trvá. Podanie návrhu na schválenie rodičovskej dohody neznamená, že rodič prestane platiť výživné. Tunajší súd nemôže rozhodnúť o zániku zameškaného výživného na základe doručenej dohody rodičov o zmene a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. O zániku výživného a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode môže rozhodnúť iba všeobecný súd na návrh alebo bez návrhu, preto pokiaľ povinný nepredloží právoplatné rozhodnutie súdu o zániku vyživovacej povinnosti, je povinný naďalej platiť bežné výživné.
19. Súd povinnému dáva na vedomie, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zániku výživného a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, môže podať nový návrh na zastavenie exekúcie.
20. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a predložených dôkazov dospel k záveru, že povinný nijak nepreukázal svoje tvrdenia a dôvody, pre ktoré by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
21. Podľa § 199a ods. 1) Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 1) Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
23. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
24. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky , ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný nemal v exekučnej veci ani len čiastočný úspech, pretože súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, súd náhradu trov konania povinnému nepriznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
26. Nakoľko súd exekúciu nezastavil, súd o náhrade trov súdneho exekútora nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.