Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-16-2020.pdf
PDF · 90.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4T/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní dňa 09. 07. 2020 v Revúcej, takto
rozhodol:
Obžalovaný
F. T., U.. XX.XX.XXXX H. T., trvale bytom L. XXX/X, A., ženatý, SZČO,
u z n á v a s a z a v i n n é h o ,
že
dňa 22.11.2019 asi o 16.10 hod. ako vodič osobného motorového vozidla W. I., Y.. Č.. A.-XXXAR, v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. c), písm. e) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v Revúcej vchádzal z vedľajšej cesty z ulice F.. H. U. T. V. U. Z. G.. A.. Š.F., U. V. B. H. XX,XX km, pričom sa pred a počas odbočovania vľavo nedostatočne presvedčil o dopravnej situácii a nezaregistroval chodca C. E. prechádzajúceho cez cestu B. po priechode pre chodcov, kde došlo k zrážke vozidla s chodcom, pri ktorej C. E. utrpel otras mozgu ľahkého stupňa, poranenie ušnice a krvácanie do stredoušia vľavo, s poruchou sluchu, pomliaždenie hrudníka a ľavého ramenného kĺbu, pomliaždenie brušnej steny bez poškodenia vnútrobrušných orgánov a odreniny pravého lakťa, na ktoré zranenia bol liečený a práceneschopný 47 dní, pričom ako vodič závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky podľa § 137 ods. 2 písm. c), písm. r) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.
rozhodol:
podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona a podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečné o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú domu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému u k la d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 14 (štrnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na obžalovaného F. T. obžalobu za skutok, ktorým mal naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný odpovedal "áno" na otázky
- podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona,
- podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu a
- podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry navrhla na hlavnom pojednávaní prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, kladeného mu za vinu, rovnako tak obhajca obžalovaného a tiež poškodený. Súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného, súd ho uznal vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Podľa správy o povesti z miesta bydliska obžalovaný je ženatý a má dve maloleté deti. Bližšie hodnotený nie je. Obžalovaný má v registri trestov 1 záznam z roku 1993, týkajúci sa trestného činu výtržníctva a trestného činu poškodzovania cudzej veci, ktorých trestných činov sa dopustil ešte ako mladistvý páchateľ formou spolupáchateľstva, pričom bolo upustené od jeho potrestania, a aktuálne sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V registri priestupkov má za obdobie 4 rokov 3 záznamy, všetky za priestupky na úseku cestnej dopravy. Podľa evidenčnej karty vodiča, obžalovaný má celkovo 7 záznamov o priestupkoch v cestnej premávke, a to za obdobie 9 rokov, posledný záznam je z roku
2018. Dva zo siedmich priestupkov sa pritom týkajú osvetlenia motorového vozidla a jeden priestupok sa týka nepoužitia bezpečnostného pásu. Podľa lustrácie v registri Generálnej prokuratúry SR proti obžalovanému nie je aktuálne vedené žiadne ďalšie trestné stíhanie.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. V tejto súvislosti súd uvádza, že obžalovaný spáchanie prejednávaného trestného činu v zmysle podanej obžaloby v konaní pred súdom od začiatku nepopieral a tento v celom rozsahu priznával a aj v priebehu hlavného pojednávania učinil vyhlásenie o uznaní viny. Ďalší sebakritický postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, prejav jeho úprimnej ľútosti počas záverečnej reči svojho obhajcu, a jeho následnú verbalizáciu počas vlastnej záverečnej reči, súd premietol do vzhliadnutia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona. Nakoľko obžalovaný sa prejednávanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením osobného motorového vozidla, pričom v evidenčnej karte vodiča má niekoľko záznamov týkajúcich sa priestupkov na úseku cestnej dopravy, i keď za pomerné dlhé obdobie 9 rokov, súd nevzhliadol ako dôvodné priznať mu ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, a to že viedol pred spáchaním prejednávaného trestného činu riadny život, preto mu poľahčujú okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona nepriznal. Pokiaľ ide o zistenie priťažujúcich okolností, u obžalovaného nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Pri prevahe poľahčujúcich okolností súd v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona pristúpil k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (1 rok až 5 rokov) na 12 mesiacov až 44 mesiacov. Postupujúc ďalej podľa základných zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, súd za analogického použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, poukazujúc pritom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017 (R 44/2017) (ďalej len „Stanovisko R 44/2017“), pristúpil k mimoriadnemu zníženiu predovšetkým uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidla, a to na dobu 14 mesiacov za súčasného uloženia trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov, keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku učinil vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré vyhlásenie obžalovaného bolo po klanom vyjadrení prokurátorky a poškodeného súdom prijaté, čím sa obžalovaný nielen vzdal vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní, ale jeho prijatím súčasne nastali účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku (tzn. neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu). Za situácie, keď obžalovaný prejavil úprimnú ľútosť nad svojím konaním nielen v priebehu hlavného pojednávania, ale aj v prípravnom konaní, o zdravie poškodeného sa zaujímal aj počas jeho hospitalizácie v nemocnici a nevyhýba sa ani náhrade škody na zdraví poškodeného, lebo ako sám deklaroval na hlavnom pojednávaní, urobil opatrenia za účelom plnenia poistnej udalosti poškodenému z poistenia dotknutého osobného motorového vozidla, potom je namieste, aby v prípade obžalovaného, ktorý má v registri trestov len jeden, a to 27 rokov starý, záznam, za mladícku nerozvážnosť, a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, aby aj súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Možnosť mimoriadneho zníženia trestu je tu ešte dôležitejšia, lebo u obžalovaného ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia súdu o druhu a výmere treste. Ide teda o procesnú logiku vzdania sa práva na súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Uvedenému korešponduje aj ústavné právo obžalovaného na rovnaké zaobchádzanie, keďže Trestný poriadok stanovuje len pravidlá, za ktorých prokurátor môže pristúpiť ku konaniu o dohode o vine a treste, a to aj po začatí hlavného pojednávania v konaní pred súdom za situácie, keď podmienky pre jeho vykonanie splnené boli, neustanovuje však, že by tak prokurátor urobiť musel, o to viac za situácie, ako je tomu v konkrétnom prípadne, keď zo strohého stanoviska prokurátora nie je možné zistiť, prečo tak nekonal, hoci v konaní o dohode o vine a treste je možné pri treste odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Z odôvodnenia Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017 (Stanovisko R 44/2017) pritom ďalej vyplýva, že na dotknuté priznanie (uznanie viny), ak je spojené s úprimným oľutovaním činu je možné ďalej prihliadnuť, ako na poľahčujúcu okolnosť, a to napriek mimoriadnemu zníženiu trestu, nakoľko poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona integruje aj iný (ďalší) obsahový prvok - úprimné oľutovanie činu (napr. pri využití práva záverečnej reči a posledného slova) a trest sa mimoriadne znižuje na základe podobnej, ale kvalitatívne odlišnej okolnosti - vytvorenia možnosti obvineným (obžalovaným) pre zjednodušený procesný postup (podobne je tomu pri dohode o vine a treste). Nejde teda o blokáciu z hľadiska ustanovenia § 38 ods. 1 Trestného zákona medzi poľahčujúcou okolnosťou a okolnosťou, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby.
Poukazujúc na uvedené, rešpektujúc tiež ústavné právo obžalovaného na rovnaké zaobchádzanie, teda rešpektovanie zákazu diskriminácie a znevýhodňovaniu oproti obdobným páchateľom trestnej činnosti, v dôsledku jeho postoja k spáchanej trestnej činnosti a jeho prejavenú úprimnú ľútosť vo vzťahu k nej aj učineným vyhlásením o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré bolo následne súdom prijaté, na strane druhej zvýrazňujúc nebezpečnosť prejednávaného trestného činu, najmä pokiaľ ide o jeho následok, a to ťažkú ujmu na zdraví poškodeného, súd považoval za potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody, hoci na úplne dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov, pretože uloženie niektorého z alternatívnych druhov trestov nepovažoval v danom prípade za postačujúce. Uloženie peňažného trestu popri podmienečnom treste odňatia slobody, za súčasného uloženia miernejšieho trestu zákazu činnosti tak, ako to navrhovala obhajoba, s poukazom na ustanovenie § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona nebolo možné. Keďže obžalovaný sa dopustil prejednávanej trestnej činnosti v súvislosti s vedením motorového vozidla, lebo porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd mu popri podmienečnom treste odňatia slobody uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu, ktorý mimoriadne znížil takmer na zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, v trvaní 14 mesiacov, keďže takto uložené tresty vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, považoval za dostatočné a spravodlivé, napĺňajúce účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie. Vykonaným dokazovaním bolo totiž preukázané, že obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí, a ako živiteľ rodiny aj samostatne zárobkovo činnou osobou v oblasti stavebníctva, pričom pre výkon svojho povolania používa osobné motorové vozidlo dennodenne. Konanie obžalovaného v prejednávanom prípade pritom svedčí skôr na mimoriadne vybočenie z viac menej riadneho spôsobu bežného života obyčajného občana, otca a manžela, lebo 7 záznamov v registri priestupkov na úseku cestnej premávky za obdobie 9 rokov, posledný záznam je pritom z roku 2018, čo je menej ako 1 priestupok za kalendárny rok, z toho dva priestupky sa týkajú neosvetlenia motorového vozidla a jeden priestupok sa týka nepoužitia bezpečnostných pásov, nesvedčia o agresívnom, či bezohľadnom spôsobe jazdy a vedenia motorového vozidla obžalovaným.
Predmetný rozsudok neobsahuje výrok o náhrade škody, keďže poškodený si nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Trestného poriadku v priebehu trestného konania, a to najneskoršie do skončenia vyšetrovania, neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v
prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.