Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_4To-29-2020.pdf
PDF · 74.74 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/29/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Vanka a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci proti obžalovanému Q. D., pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno b/, písmeno c/, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a § 127 odsek 5 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného Q. D. (ďalej len „obžalovaný") proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14.01.2020, sp. zn. 2T/11/2019, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 09.07.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Q. D. ako nedôvodné z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Q. D. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno b/, písmeno c/, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a § 127 odsek 5 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že: odo dňa 14.05.2018 do 28.10.2018 z presne nezistených miest opakovane kontaktoval svoju bývalú manželku - poškodenú JUDr. V. D. tak, že proti jej vôli a napriek jej opakovaným výzvam, aby sa takého konania zdržal, jej zasielal textové správy cez sociálnu sieť Viber, cez ktorú jej do dňa 29.09.2018 zaslal približne 940 správ, súčasne ju kontaktoval aj cez SMS správy na telefónne číslo „XXXX XXX XXX", zasielal jej elektronické správy na súkromnú emailovú adresu a@b.c a pracovnú emailovú adresu a@b.c, v ktorých na poškodenú naliehal, aby obnovili vzájomné spolužitie a v období mesiacov jún - júl 2018 vyhľadával v C. jej osobnú prítomnosť najmenej dvakrát v priebehu jedného týždňa, v septembri 2018 proti vôli poškodenej túto obdarúval darmi, ktoré odmietla prijať, v dôsledku čoho bola poškodená nútená pristúpiť k zmene bydliska a obžalovaný takýmto konaním negatívne ovplyvnil kvalitu života poškodenej.
Za to mu bol podľa § 360a odsek 2 Trestného zákona, za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a za nezistenej priťažujúcej okolnosti postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, zahlásil odvolanie obžalovaný Q. D. do výroku o vine a treste, ktoré dodatočne prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania namietal nesprávnosť napadnutého rozsudku, pretože súd I. stupňa (ďalej len „okresný súd“) jednostranne hodnotil všetky okolnosti iba v jeho neprospech a neprihliadal na ním namietané skutočnosti, ktoré svedčili v jeho prospech a ktoré preukazujú, že konanie kladené mu za vinu, nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360a Trestného zákona.
Zo skutkovej vety vyplýva, že skutok mal páchať od 14.05.2018 do 28.10.2018, pričom poškodená sa stala jeho bývalou manželkou až právoplatnosťou rozsudku o rozvode dňom 09.08.2018. Vzhľadom na to, že poškodená na jeho správy odpovedala a často mu aj prvá napísala, nemožno dospieť k záveru, že ju kontaktoval proti jej vôli a pokiaľ má záujem zachrániť manželstvo kvôli ich trojročnej dcére, nemožno to považovať za nátlak. Pokiaľ žil s poškodenou v spoločnej domácnosti nemôže obstáť argument, že by protiprávne naliehal na obnovu vzájomného spolužitia. Pokiaľ súd bezbreho prihliadal iba na počet správ, v skutkovej vete absentuje obsah akejkoľvek správy pritom je zrejmé, že podľa obsahu správ v nich nebolo nič agresívne, žiadne nadávky a preto ich obsah nebol spôsobilý byť uvedený v skutkovej vete v prejednávaného trestného činu. Ďalej poukazoval na rozsah vzájomnej komunikácie medzi ním a poškodenou v čom táto komunikácia jasne dokazuje, že medzi ním a poškodenou bola celkom bežná, veľmi početná, vzájomná, denná textová komunikácia a táto sa nezmenila ani od 14.05.2018 a poškodená s ním komunikovala naďalej ako manželka a matka jej dcéry. Ako manžel poškodenej mal do rozvodu právo bývať s poškodenou v spoločnej domácnosti. Po opustení spoločnej domácnosti poškodená nenamietala svoju nevôľu keď ju osobne vyhľadal. Z konania, kladeného mu za vinu, nevyplýva žiadne nebezpečné, ohrozujúce, nátlakové, či iné nemorálne, zlé správanie, iba sa snažil o záchranu manželstva, v ktorom chce vychovávať svoju v tom čase iba trojročnú dcéru. Pokiaľ súd I. stupňa cituje správy od poškodenej, v ktorých ho žiadala, aby ju prestal vydierať, robiť na ňu nátlaky, ani jediná z jeho správ neobsahuje intenzitu nátlaku alebo vydieranie. Ani po rozvode neposlal poškodenej žiadnu správu, ktorá má povahu nebezpečného alebo ohrozujúceho konania. Tvrdenie poškodenej, že v dôsledku jeho konania bola negatívne ovplyvnená kvalita jej života je účelové. Ani v rozvodovom konaní poškodená neuvádzala žiadne prejavy nebezpečného prenasledovania z jeho strany. Vôbec nebolo preukázané, že by poškodenú prenasledoval nejakou formou sliedenia alebo striehnutia a tým ju nejako nebezpečne ohrozoval, a preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby ho spod obžaloby oslobodil.
Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a po prejednaní veci na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Na verejnom zasadnutí zástupkyňa krajského prokurátora s poukazom najmä na výpoveď poškodenej a na listinné dôkazy uviedla, že I. stupňový súd skutok obžalovaného správne právne kvalifikoval, uložený trest považovala za zákonný a odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného poukazoval na to, že v konaní obžalovaného musí ísť o nebezpečné konanie, obžalovaný sa ani v jednom prípade poškodenej nevyhrážal. Poškodená ho chce jednoznačne kriminalizovať, aby mu obmedzila rodičovské práva k maloletej dcére. V prípade uznania obžalovaného za vinného bude poškodená opätovne iniciovať minimálne priestupkové konanie, aby obžalovanému hrozilo nariadenie podmienečného trestu. V jednom časovom úseku bol obžalovaný manželom poškodenej a preto poškodenej nemohla byť spôsobená žiadna ujma. Navrhol, aby napadnutý rozsudok bol zrušený a aby obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, pretože skutok obžalovaného nie je trestným činom. Obžalovaný sa pripojil k vyjadreniam a návrhu obhajcu.
Ako vyplýva z obsahu spisu a z výsledkov vykonaného dokazovania, ako aj z dôvodov odvolania, obžalovaný popieral zavinenie zo spáchania skutku, za ktorý bola na neho podaná obžaloba. V jeho kontaktoch s manželkou a potom s bývalou manželkou poškodenou Q.. V. D. nevidel žiadne protiprávne konanie, ktoré by napĺňalo znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Celé jeho konanie bolo motivované tým, že s poškodenou chcel obnoviť spolužitie, zachrániť manželstvo najmä v záujme výchovy ich maloletej dcéry. Obžalovaného usvedčovala predovšetkým jeho bývala manželka - poškodená Q.. V. D., ktorá podrobne opísala spôsob správania obžalovaného voči nej a komunikácie cez sociálnu sieť. Obžalovaný jej opakovane zasielal elektronické správy na jej súkromnú adresu, naliehal na obnovenie spolužitia, osobne ju vyhľadával pričom ju tieto jeho kontakty obťažovali, čo mu dávala najavo osobne, ako aj elektronicky. Odmietala sa s ním stretávať a komunikovať, vyzývala ho, aby s takýmto konaním prestal, čo obžalovaný ignoroval.
Okresný súd vyhodnotil výpoveď poškodenej ako hodnovernú a túto jej výpoveď potvrdili aj listinné dôkazy a okresným súdom citované obsahy komunikácie obžalovaného cez sociálnu sieť v dôvodoch napadnutého rozsudku. Z týchto citácií je nepochybné, že poškodená opakovane žiadala obžalovaného, aby ju neobťažoval, nevydieral, že sa s ním nechce stretávať, aby ju nechal na pokoji a pod. V tejto časti odvolací súd poukazuje na podrobné dôvody napadnutého rozsudku s ktorými sa stotožňuje. Obhajoba obžalovaného, že v komunikácií s poškodenou nepredniesol žiadne vyhrážky, z ktorých by mohla mať poškodená obavu o svoj život alebo zdravie sú nedôvodné a neopodstatnené, pretože nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje alebo ho kontaktuje prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jeho vôli.
Všetky tieto znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 Trestného zákona boli v konaní naplnené. Snaha obžalovaného o obnovenie spolužitia s poškodenou, hoci aj v záujme ich spoločného maloletého dieťaťa, nie je v tomto prípade podstatná z hľadiska zavinenia, pretože obžalovaný si nemôže vynucovať od poškodenej obnovenie manželského spolužitia konaním, ktoré napĺňa znaky trestného činu. Podstatné pritom je aj to, ako skutok obžalovaného posudzuje práve poškodená, podľa ktorej došlo k podstatnému zhoršeniu kvality jej života a toto jej konštatovanie jednoznačne vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania.
Odvolací súd preto nevyhovel odvolaniu obžalovaného, okresný súd vo veci konal zákonným spôsobom, napadnutý rozsudok v kvalifikácie skutku je zákonný a správny. Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu, pretože trest odňatia slobody uložil obžalovanému pri dolnej hranici trestnej sadzby, pričom prihliadol aj na to, že doteraz viedol riadny život, v registri trestov nemá žiadny záznam a podmienečný odklad uloženého trestu zo skúšobnou dobou na dolnej hranici trestnej sadzby je tiež zákonný a postačujúci.
Z uvedených dôvodov krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné v zmysle výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.