Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/29/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Vanka a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci proti obžalovanému Q. D., pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa písmeno b/, písmeno c/, písmeno a/ s poukazom na písmeno c/ a , o odvolaní obžalovaného Q. D. (ďalej len „obžalovaný") proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14.01.2020, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 09.07.2020, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného Q. D. ako nedôvodné z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Q. D. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania podľa písmeno b/, písmeno c/, písmeno a/ s poukazom na písmeno c/ a , ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že: odo dňa 14.05.2018 do 28.10.2018 z presne nezistených miest opakovane kontaktoval svoju bývalú manželku - poškodenú JUDr. V. D. tak, že proti jej vôli a napriek jej opakovaným výzvam, aby sa takého konania zdržal, jej zasielal textové správy cez sociálnu sieť Viber, cez ktorú jej do dňa 29.09.2018 zaslal približne 940 správ, súčasne ju kontaktoval aj cez SMS správy na telefónne číslo „XXXX XXX XXX", zasielal jej elektronické správy na súkromnú emailovú adresu a@b.c a pracovnú emailovú adresu a@b.c, v ktorých na poškodenú naliehal, aby obnovili vzájomné spolužitie a v období mesiacov jún - júl 2018 vyhľadával v C. jej osobnú prítomnosť najmenej dvakrát v priebehu jedného týždňa, v septembri 2018 proti vôli poškodenej túto obdarúval darmi, ktoré odmietla prijať, v dôsledku čoho bola poškodená nútená pristúpiť k zmene bydliska a obžalovaný takýmto konaním negatívne ovplyvnil kvalitu života poškodenej.

Za to mu bol podľa , za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa písmeno j/ a za nezistenej priťažujúcej okolnosti postupom podľa , uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa písmeno a/ a podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, zahlásil odvolanie obžalovaný Q. D. do výroku o vine a treste, ktoré dodatočne prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania namietal nesprávnosť napadnutého rozsudku, pretože súd I. stupňa (ďalej len „okresný súd“) jednostranne hodnotil všetky okolnosti iba v jeho neprospech a neprihliadal na ním namietané skutočnosti, ktoré svedčili v jeho prospech a ktoré preukazujú, že konanie kladené mu za vinu, nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa .

Zo skutkovej vety vyplýva, že skutok mal páchať od 14.05.2018 do 28.10.2018, pričom poškodená sa stala jeho bývalou manželkou až právoplatnosťou rozsudku o rozvode dňom 09.08.2018. Vzhľadom na to, že poškodená na jeho správy odpovedala a často mu aj prvá napísala, nemožno dospieť k záveru, že ju kontaktoval proti jej vôli a pokiaľ má záujem zachrániť manželstvo kvôli ich trojročnej dcére, nemožno to považovať za nátlak. Pokiaľ žil s poškodenou v spoločnej domácnosti nemôže obstáť argument, že by protiprávne naliehal na obnovu vzájomného spolužitia. Pokiaľ súd bezbreho prihliadal iba na počet správ, v skutkovej vete absentuje obsah akejkoľvek správy pritom je zrejmé, že podľa obsahu správ v nich nebolo nič agresívne, žiadne nadávky a preto ich obsah nebol spôsobilý byť uvedený v skutkovej vete v prejednávaného trestného činu. Ďalej poukazoval na rozsah vzájomnej komunikácie medzi ním a poškodenou v čom táto komunikácia jasne dokazuje, že medzi ním a poškodenou bola celkom bežná, veľmi početná, vzájomná, denná textová komunikácia a táto sa nezmenila ani od 14.05.2018 a poškodená s ním komunikovala naďalej ako manželka a matka jej dcéry. Ako manžel poškodenej mal do rozvodu právo bývať s poškodenou v spoločnej domácnosti. Po opustení spoločnej domácnosti poškodená nenamietala svoju nevôľu keď ju osobne vyhľadal. Z konania, kladeného mu za vinu, nevyplýva žiadne nebezpečné, ohrozujúce, nátlakové, či iné nemorálne, zlé správanie, iba sa snažil o záchranu manželstva, v ktorom chce vychovávať svoju v tom čase iba trojročnú dcéru. Pokiaľ súd I. stupňa cituje správy od poškodenej, v ktorých ho žiadala, aby ju prestal vydierať, robiť na ňu nátlaky, ani jediná z jeho správ neobsahuje intenzitu nátlaku alebo vydieranie. Ani po rozvode neposlal poškodenej žiadnu správu, ktorá má povahu nebezpečného alebo ohrozujúceho konania. Tvrdenie poškodenej, že v dôsledku jeho konania bola negatívne ovplyvnená kvalita jej života je účelové. Ani v rozvodovom konaní poškodená neuvádzala žiadne prejavy nebezpečného prenasledovania z jeho strany. Vôbec nebolo preukázané, že by poškodenú prenasledoval nejakou formou sliedenia alebo striehnutia a tým ju nejako nebezpečne ohrozoval, a preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby ho spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a po prejednaní veci na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Na verejnom zasadnutí zástupkyňa krajského prokurátora s poukazom najmä na výpoveď poškodenej a na listinné dôkazy uviedla, že I. stupňový súd skutok obžalovaného správne právne kvalifikoval, uložený trest považovala za zákonný a odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného poukazoval na to, že v konaní obžalovaného musí ísť o nebezpečné konanie, obžalovaný sa ani v jednom prípade poškodenej nevyhrážal. Poškodená ho chce jednoznačne kriminalizovať, aby mu obmedzila rodičovské práva k maloletej dcére. V prípade uznania obžalovaného za vinného bude poškodená opätovne iniciovať minimálne priestupkové konanie, aby obžalovanému hrozilo nariadenie podmienečného trestu. V jednom časovom úseku bol obžalovaný manželom poškodenej a preto poškodenej nemohla byť spôsobená žiadna ujma. Navrhol, aby napadnutý rozsudok bol zrušený a aby obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, pretože skutok obžalovaného nie je trestným činom. Obžalovaný sa pripojil k vyjadreniam a návrhu obhajcu.

Ako vyplýva z obsahu spisu a z výsledkov vykonaného dokazovania, ako aj z dôvodov odvolania, obžalovaný popieral zavinenie zo spáchania skutku, za ktorý bola na neho podaná obžaloba. V jeho kontaktoch s manželkou a potom s bývalou manželkou poškodenou Q.. V. D. nevidel žiadne protiprávne konanie, ktoré by napĺňalo znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Celé jeho konanie bolo motivované tým, že s poškodenou chcel obnoviť spolužitie, zachrániť manželstvo najmä v záujme výchovy ich maloletej dcéry. Obžalovaného usvedčovala predovšetkým jeho bývala manželka - poškodená Q.. V. D., ktorá podrobne opísala spôsob správania obžalovaného voči nej a komunikácie cez sociálnu sieť. Obžalovaný jej opakovane zasielal elektronické správy na jej súkromnú adresu, naliehal na obnovenie spolužitia, osobne ju vyhľadával pričom ju tieto jeho kontakty obťažovali, čo mu dávala najavo osobne, ako aj elektronicky. Odmietala sa s ním stretávať a komunikovať, vyzývala ho, aby s takýmto konaním prestal, čo obžalovaný ignoroval.

Okresný súd vyhodnotil výpoveď poškodenej ako hodnovernú a túto jej výpoveď potvrdili aj listinné dôkazy a okresným súdom citované obsahy komunikácie obžalovaného cez sociálnu sieť v dôvodoch napadnutého rozsudku. Z týchto citácií je nepochybné, že poškodená opakovane žiadala obžalovaného, aby ju neobťažoval, nevydieral, že sa s ním nechce stretávať, aby ju nechal na pokoji a pod. V tejto časti odvolací súd poukazuje na podrobné dôvody napadnutého rozsudku s ktorými sa stotožňuje. Obhajoba obžalovaného, že v komunikácií s poškodenou nepredniesol žiadne vyhrážky, z ktorých by mohla mať poškodená obavu o svoj život alebo zdravie sú nedôvodné a neopodstatnené, pretože nebezpečného prenasledovania podľa sa dopustí ten, kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje alebo ho kontaktuje prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jeho vôli.

Všetky tieto znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa boli v konaní naplnené. Snaha obžalovaného o obnovenie spolužitia s poškodenou, hoci aj v záujme ich spoločného maloletého dieťaťa, nie je v tomto prípade podstatná z hľadiska zavinenia, pretože obžalovaný si nemôže vynucovať od poškodenej obnovenie manželského spolužitia konaním, ktoré napĺňa znaky trestného činu. Podstatné pritom je aj to, ako skutok obžalovaného posudzuje práve poškodená, podľa ktorej došlo k podstatnému zhoršeniu kvality jej života a toto jej konštatovanie jednoznačne vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania.

Odvolací súd preto nevyhovel odvolaniu obžalovaného, okresný súd vo veci konal zákonným spôsobom, napadnutý rozsudok v kvalifikácie skutku je zákonný a správny. Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu, pretože trest odňatia slobody uložil obžalovanému pri dolnej hranici trestnej sadzby, pričom prihliadol aj na to, že doteraz viedol riadny život, v registri trestov nemá žiadny záznam a podmienečný odklad uloženého trestu zo skúšobnou dobou na dolnej hranici trestnej sadzby je tiež zákonný a postačujúci.

Z uvedených dôvodov krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné v zmysle výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.