Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/75/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu : Q. Z. U., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, bytom : E. W. U. X, I., posledný prechodný pobyt v SR : J. I. XX, XXX XX V., štátny občan Iránskej islamskej republiky, právne zastúpeného : Mgr. Peter Mešenec, advokát, so sídlom Prievozská 1314/39, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č : PPZ-HCP-BA2-2019/005502-015 zo 4. apríla 2019 takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 07.02.2018 prijalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, pričom tento ako adresu zabezpečeného ubytovania uviedol adresu J. I. XX, V. L. XX a súčasne v žiadosti v bode 28 uviedol, že na uvedenej adrese je prihlásený od 26.02.2014. Žalobca žiadosť o obnovenie prechodného pobytu vlastnoručne podpísal.

2. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) č. PPZ-HCP-BA8-831-003/2018-Ž zo dňa 12.02.2018 došlo postupom podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) v spojení s správneho poriadku k prerušeniu konania o tejto žiadosti, nakoľko zo strany žalobcu neboli doložené potrebné doklady v zmysle , , a a o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o pobyte cudzincov“ alebo „“). Konkrétne bol žalobca vyzvaný, aby doložil doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky a zabezpečenie ubytovania a potvrdenia, že má uhradené daňové záväzky, colné záväzky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie a ďalej doklad, ktorým účastník konania preukáže, že zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima. Požadované doklady boli doručené v dňoch 30.04.2018, 23.05.2018 a 22.08.2018.

3. Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii, oddelenie operatívnych činností a vyšetrovania Západ dňa 12.10.2017 vykonala kontrolu v objekte na adrese P. W., V., J. I. XX. Zo záznamu z vykonaného šetrenia zo dňa 13.10.2017 vyplýva, že ide o rodinný dom, ktorý je opustený a schátralý, na uvedenej adrese je podľa evidencií nahlásených na prechodný pobyt 19 občanov Iránu, podľa uvedenia susedov rodinný dom zdedili pred rokmi deti majiteľa a odvtedy je dom neobývaný, nikdy v dome nevideli pohybovať sa nejakých cudzincov z arabských krajín, podľa informácie od starostu obce V., ktorý má vedomosť, že sú tam takéto osoby nahlásené, tieto osoby v obci nikdy nebývali. Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii, oddelenie operatívnych činností a vyšetrovania Západ rovnako dňa 12.02.2018 vykonala kontrolu v objekte na adrese P. W., V., J. I. XX. Zo záznamu z vykonaného šetrenia zo dňa 15.02.2018 vyplýva, že po príchode na miesto sa spojili so splnomocnenou osobou na zastupovanie cudzincov S. O. a príslušníkom OCP Dunajská Streda, pričom splnomocnená osoba im otvorila a sprístupnila objekt ku kontrole, pričom zapla ohrievač v kuchyni. Zo záznamu ďalej vyplýva, že v izbách sa nachádzali presne rovnaké skladacie lôžka ako v predchádzajúcom objekte, na ktorých boli položené len plachty, izby boli prázdne bez osobných vecí. Splnomocnená zástupkyňa uviedla, že ani jeden z cudzincov, ktorí sú tam prihlásení na prechodný pobyt, v dome nikdy nebol, spoločnosti, ktoré tam majú sídlo sa majú údajne zaoberať predajom chemikálií, ale na Slovensku neboli a ani nevykonávajú žiadnu podnikateľskú činnosť, napriek tomu, že firmu vlastnia už rok, nevedela uviesť, či tu cudzinci mali reálny zámer podnikať.

4. Podľa zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 12.02.2018 vo veci ubytovania cudzincov št. príslušníkov IRN na adrese J. I. XX, V., V. W., majiteľ domu č. XX, uviedol, že v dome býva so svojou manželkou už niekoľko rokov, ich dom sa nachádza hneď pri dome č. XX, tento je starší a už dlhšiu domu neobývaný, uviedol tiež, že majiteľov domu nepozná, nakoľko tam nikto nebýva. Nemal vedomosť o tom, že by sa tam mali nachádzať cudzie osoby.

5. Podľa zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 12.02.2018 vo veci ubytovania cudzincov št. príslušníkov IRN na adrese J. I. XX, V., Q. B., ktorá je majiteľka domu č. XXX uviedla, že ich dom, v ktorom býva so svojou rodinou sa nachádza oproti domu č. XX, majiteľa tohto domu pozná, je ním p. O. z P. W., uviedla, že občas ho vídava na uvedenej adrese, avšak nikdy sa tam dlho nezdržiava s tým, že okrem neho a jeho priateľky, iné osoby a hlavne nie cudzie v tomto dome, ani v jeho okolí nevidela.

6. Prvostupňový správny orgán účastníka konania (žalobcu) výzvou zo dňa 03.08.2018 vyzval na vyjadrenie v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku. Výzvu splnomocnená zástupkyňa prevzala dňa 27.08.2018.

7. Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda vydalo dňa 10.09.2018 rozhodnutie č. PPZ- HCP-BA8-831-029/2018-Z (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým v zmysle § 34 ods. 12 z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov zamietlo žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania, a to z dôvodu, že žalobca uviedol v žiadosti o udelenie prechodného pobytu nepravdivé a zavádzajúce údaje, keď na adrese uvedenej v žiadosti (J. I. XX, XXX XX V.) sa nezdržiaval ani pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, čím poskytol správnemu orgánu zavádzajúce a nepravdivé údaje. Súčasne Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na výsledky kontroly uskutočnenej v dňoch 13.10.2017 a 12.02.2018. Záverom prvostupňový správny orgán uviedol, že účastník konania nemá na území Slovenskej republiky rodinných príslušníkov, ktorým by zamietnutím prechodného pobytu účastníka konania bolo zasiahnuté do rodinného života.

8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zastúpení splnomocnenou zástupkyňou odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu, opiera sa o skutkové zistenia, ktoré neboli preukázané riadne vykonaným dokazovaním, a že vec bola zo strany prvostupňového správneho orgánu nesprávne právne posúdená.

9. Žalovaný rozhodnutím č. : PPZ-HCP-BA2-2019/005502-015 zo dňa 04.04.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia toto potvrdil a odvolanie žalobcu (účastníka konania) zamietol.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po opise priebehu administratívneho konania s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov skonštatoval, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu uvedeného ustanovenia, keď tento uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje ohľadne nehnuteľnosti, v ktorej sa mal zdržiavať a v ktorej mal zabezpečené ubytovanie, keď na základe vykonania opakovaných kontrol bolo preukázané, že sa na uvedenej adrese nezdržiava. Uviedol, že po preštudovaní spisu účastníka konania a vzhľadom na námietky splnomocneného zástupcu účastníka konania uvedené v odvolaní sa rozhodol opätovne preveriť adresy, na ktorej má účastník konania zabezpečené ubytovanie. Dňa 18.01.2019 do konania doložil záznam z vykonanej previerky na adrese J. I. XX, V., ktorý získal zo služobnej činnosti Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava, pričom v zázname z previerky objektu bolo zistené, že sa jedná o rodinný dom bez známok užívania, v ktorom nikto nebýva. Od susedov bolo zistené, že nemajú vedomosť, že by na uvedenej adrese mal bývať väčší počet štátnych príslušníkov tretích krajín, uviedli len to, že majiteľ rodinného domu pred mesiacom opravoval a maľoval fasádu. V tejto súvislosti poukázal na to, že vyzval účastníka konania na vyjadrenie sa pred vydaním rozhodnutia, pričom splnomocnený zástupca prevzal výzvu dňa 16.02.2019 a dňa 07.03.2019 doručil svoje vyjadrenie. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca ani jeho splnomocnený zástupca žiadnym spôsobom nepreukázali a ani nedoložili dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia, že žalobca sa na uvedenej adrese v čase, keď je na území SR, aj zdržiava. V tejto súvislosti poukázal na to, že v spise cudzinca sa nachádza niekoľko záznamov z previerok, ktoré boli vykonané na uvedenej adrese, avšak záver zo všetkých vykonaných kontrol z rokov 2018 a 2019 je, že sa jedná o rodinný dom bez známok užívania, v ktorom nikto nebýva, pri žiadnej z vykonaných kontrol sa v dome nezdržiaval cudzinec, ktorý má na danej adrese zabezpečené ubytovanie a preto skonštatoval, že tvrdenie splnomocneného zástupcu o tom, že účastník konania sa na uvedenej adrese zdržiava, nie je ničím podložené.

11. Tiež poukázal na to, že doloženie zákonom stanovených dokladov je jednou, nie však jedinou z podmienok pre obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, pričom zo zákona o pobyte cudzincov nevyplýva povinnosť správneho orgánu, aby pri splnení zákonných podmienok obnovil prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na správnu úvahu. Rovnako poukázal na skutočnosť, že účastník konania v zdaňovacom období za rok 2017 dosiahol zisk, ktorým splnil len zákonom určené podmienky potrebné na obnovenie pobytu a teda v danom prípade je možné pozorovať výlučne len súkromný záujem účastníka konania na obnovení prechodného pobytu, za účelom získania voľného prístupu do schengenského priestoru. Mal za to, že takýmto účelovým plnením formálnych podmienok na obnovenie prechodného pobytu dochádza k obchádzaniu , keď celé podnikanie účastníka konania je len fiktívne, jeho podnikateľská činnosť na území SR nie je vykonávaná sústavne počas celého obdobia prechodného pobytu, pričom mu bol tento udelený práve z dôvodu výkonu jeho podnikateľskej činnosti, ktorú má v prevažnej miere vykonávať na území SR.

12. K zdržiavaniu sa na území SR tiež uviedol, že k povinnostiam účastníka konania podľa taktiež patrí oznámiť Policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní, pričom v spise účastníka konania sa žiadne takéto oznámenie nenachádza.

13. Záverom svojho odôvodnenia žalovaný skonštatoval, že preskúmaním rozhodnutia a predloženého spisového materiálu mal preukázané, že správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie dodajúc, že v spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie založené listinné dôkazy, preskúmaním ktorých dospel k názoru, že zamietnutie žiadosti účastníka konania o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou prvostupňového správneho orgánu považoval za nepochybné. Preto žalovaný uzavrel, že nevyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby

14. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci Oddeleniu cudzineckej polície PZ Dunajská Streda na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

15. Namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že toto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu, a súčasne mal za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy spočívajúceho v neumožnení vyjadriť sa v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom k podkladom rozhodnutia. Ďalej mal za to, že nezákonnosť je založená v postupe pri získavaní podkladov pre rozhodnutie a v založení rozhodnutia na nových dôvodoch, ktoré neboli predmetom konania pred prvostupňovým správnym orgánom a ku ktorým preto nemal možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť.

16. Uvádzal, že postupom prvostupňového správneho orgánu bolo porušené jeho právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie, nakoľko k takémuto vyjadreniu nebol správnym orgánom vyzvaný.

17. Poukazoval na to, že jedinými dôkazmi, z ktorých správne orgány vychádzali, boli výsledky operatívneho šetrenia a kontroly a úradné záznamy spísané príslušníkmi Policajného zboru o týchto úkonoch, pričom osoby, ktoré sa mali údajne pri týchto úkonoch vyjadrovať k otázke, či sa na predmetnej adrese zdržiaval, nie sú označené žiadnym identifikačným údajom, iba všeobecným označením (susedia, svedkovia). Preto zastal názor, že nie je možné žiadnym spôsobom overiť, o aké osoby išlo a či skutočne išlo o osoby, ktoré mali možnosť sa k tejto otázke hodnoverne vyjadriť a za aké obdobie a rovnako nie je možné overiť, či išlo naozaj o osoby, ktoré môžu mať dostatočné informácie o položenej otázke.

18. Žalobca mal za to, že údajné vyjadrenia neznámych osôb a vykonanie ohliadky nehnuteľnosti príslušníkmi Policajného zboru nemôžu slúžiť ako dôkazy v predmetnej veci, nakoľko vyjadrenia osôb neboli vykonané ako výsluch svedka podľa § 35 správneho poriadku, pri ktorom by účastník konania alebo jeho zástupca bol prítomný a mal možnosť klásť svedkom otázky zopakujúc, že vyjadrujúce sa osoby naviac neboli v úradnom zázname identifikované, neboli poučené o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať a neboli poučené ani o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

19. Podľa názoru žalobcu kontrolu priestorov, kde má zabezpečené ubytovanie, bolo možné v správnom konaní vykonať jedine formou ohliadky a za podmienky dodržania príslušných procesných postupov podľa správneho poriadku. Na vykonanie týchto kontrol, ktoré svojou podstatou boli ohliadkou v zmysle ustanovení § 34 ods. 2 a § 38 správneho poriadku, nebol ako účastník konania prizvaný resp. nebola prizvaná jeho splnomocnená zástupkyňa, ani o nich neboli informovaní, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 38 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého má na miestnu ohliadku správny orgán prizvať účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať.

20. Vzhľadom na to, že zisťovanie skutkového stavu formou „operatívneho šetrenia“, „kontroly“ a „úradných záznamov“ bolo jediným spôsobom dokazovania, z ktorého správne orgány vychádzali, pričom vo všetkých prípadoch boli vykonávané spôsobom nerešpektujúcim zákonom stanovené procesné postupy mal žalobca za to, že tieto porušenia správneho poriadku je potrebné považovať za podstatné, nakoľko išlo o rozhodujúci podklad, na základe ktorého boli vydané napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov.

21. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný ako odvolací orgán založil svoje rozhodnutie o zamietnutí odvolania a potvrdení prvostupňového rozhodnutia okrem dôvodov uvádzaných prvostupňovým správnym orgánom aj na ďalších dôvodoch, a to na tom, že údajne nevykonáva na území Slovenskej republiky žiadnu podnikateľskú činnosť a neprispieva k hospodárskemu rozvoju Slovenskej republiky a ďalej, že je údajne nedôveryhodná osoba. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetom posudzovania odvolacím orgánom bola otázka zabezpečenia ubytovania, keď dôvod zamietnutia bol výslovne vymedzený vo výroku prvostupňového rozhodnutia, a preto sa aj v rámci odvolacieho konania vyjadroval iba k tejto otázke dodajúc, že k novým dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie pobytu, ktoré prvý krát uviedol žalovaný až v napadnutom rozhodnutí, sa nemal možnosť pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyjadriť.

22. Dôvodil ďalej, že pokiaľ prvostupňový správny orgán a žalovaný tvrdia, že uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje o zabezpečení ubytovania, dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje orgány verejnej správy, pričom žalovaný bez pochybností nepreukázal, že by sa na adrese prechodného pobytu nezdržiaval v čase, keď bol na Slovensku alebo, že by nemal ubytovanie na tejto adrese zabezpečené, pričom zabezpečenie ubytovania na adrese uvedenej v žiadosti a možnosť jeho využívania bez obmedzení potvrdil aj vlastník predmetnej nehnuteľnosti.

23. V súvislosti s ďalším dôvodom pre zamietnutie žiadosti doplneným žalovaným, podľa ktorého nevykonáva na území SR žiadnu podnikateľskú činnosť a neprispieva k hospodárskemu rozvoju SR, žalobca namietal, že tieto závery nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu. V tejto súvislosti tiež uviedol, že bol z hľadiska prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky povinný preukázať skutočnosti podľa § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, čo aj splnil a splnenie tejto podmienky ani nebolo správnymi orgánmi spochybnené. Mal za to, že žalovaný, ktorý takto vymedzený nový dôvod zamietnutia žiadosti doplnil až v napadnutom rozhodnutí, nevykonal k otázke posúdenia prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky žiadne iné dokazovanie a jeho závery sú založené iba na subjektívnych úvahách a domnienkach.

24. Z vyššie uvedených dôvodov mal za to, že zistenie skutkového stavu prvostupňovým správnym orgánom je nesprávne a vychádza z nezákonných dôkazov, keď údajné uvedenie nepravdivých skutočností nebolo relevantným dôkazom preukázané, je založené iba na domnienke správneho orgánu a nemá oporu v administratívnom spise, pričom na takto nesprávne zistenom skutkovom stave nie je možné založiť rozhodnutie o zamietnutí žiadosti podľa ustanovenia § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov.

25. Bez ohľadu na námietky proti procesnému postupu pri získavaní podkladov pre rozhodnutie žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď na ním uvádzaný skutkový stav aplikoval ustanovenie § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. V súvislosti s takto vymedzeným dôvodom zamietnutia žiadosti argumentoval, že žiadateľ o obnovenie prechodného pobytu je povinný preukazovať, či má ubytovanie zabezpečené, ale nemá povinnosť sa na danom mieste nepretržite zdržiavať. Uviedol, že na danej adrese bude mať ubytovanie zabezpečené a táto ním uvedená skutočnosť zodpovedá skutočnému stavu v zmysle predložených dokladov dodajúc, že v žiadosti neuvádzal, či sa na danej adrese zdržiava nepretržite alebo v akom rozsahu a preto skutočnosti uvádzané správnymi orgánmi, či v určitom čase bol na adrese zastihnutý alebo nie, nemôžu mať žiadny vplyv na posúdenie a rozhodnutie o jeho žiadosti, pretože žiadne z ustanovení zákona o pobyte cudzincov neoprávňuje policajný útvar na zamietnutie žiadosti na základe takýchto dôvodov.

26. Žalobca ďalej poukázal na to, že uviedol v žiadosti, že ubytovanie bude mať zabezpečené na vyššie uvedenej adrese a predložil o tom doklad v zmysle § 122 zákona o pobyte cudzincov (čestné vyhlásenie vlastníka nehnuteľnosti), pričom správny orgán nespochybnil, že by tento doklad nemal potrebné náležitosti, alebo že by bol falošný alebo pozmenený a teda neuviedol žiadny nepravdivý údaj, pretože na adrese, ktorú uviedol, má skutočne zabezpečené ubytovanie, čo mu vlastník nehnuteľnosti aj potvrdil zákonom stanoveným spôsobom zopakujúc, že toto čestné vyhlásenie ani vlastnícke právo k nehnuteľnosti nebolo žiadnym spôsobom spochybnené.

27. Mal za to, že zabezpečenie ubytovania, ktoré je podmienkou stanovenou pre žiadateľov o prechodný pobyt, nemožno vykladať spôsobom uskutočneným správnymi orgánmi na úkor účastníka konania tak, že osoba s udeleným prechodným pobytom má povinnosť zdržiavať sa v mieste prechodného pobytu nepretržite, nakoľko nie je možné účastníkovi konania brániť, aby sa v rámci pobytu na území Slovenska krátkodobo zdržiaval aj na iných miestach (napr. v rámci pracovnej cesty, najmä pokiaľ účelom pobytu je podnikanie).

28. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď preskúmaval otázku zabezpečenia ubytovania nad rámec zákona o pobyte cudzincov dodajúc, že správny orgán môže požiadavky na ubytovanie skúmať jedine z hľadiska podmienok stanovených osobitným predpisom, a to podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Teda jedine v prípade, ak by ubytovanie takéto minimálne požiadavky nespĺňalo, je správny orgán oprávnený žiadosť o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu zamietnuť podľa ustanovenia zákona o pobyte cudzincov: „Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak je zjavné, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu.“ O takýto prípad však v posudzovanej veci nešlo. Minimálne požiadavky stanovené uvedeným osobitným predpisom posudzované ubytovanie spĺňa, správne orgány vo svojich rozhodnutiach ani nerozporujú, že by niektoré z týchto požiadaviek ubytovanie nespĺňalo.

29. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne aplikoval možnosť správnej úvahy pri posudzovaní jeho žiadosti, nakoľko takáto správna úvaha nemôže byť svojvoľná, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, môže byť vykonaná iba v medziach stanovených zákonom o pobyte cudzincov a musí byť riadne zdôvodnená. Správna úvaha v posudzovanom prípade je možná len v rámci dôvodov zamietnutia vymedzených v ustanovení § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Rovnako mal za to, že žalovaný okrem toho, že nesprávne postupoval pri zisťovaní a vyhodnotení skutkového stavu, prekročil tiež prípustné hranice správnej úvahy nad rámec uvedených zákonných ustanovení.

30. Žalobca v správnej žalobe nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania [ v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“ alebo „SSP“).

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

31. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

32. Poukázal na to, že žalobcovi bol dňa 21.10.2016 správnym orgánom udelený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky s platnosťou do 31.03.2018. Žalobcovi bol vyhotovený doklad vo forme identifikačnej karty č. Y. s dátumom ukončenia platnosti 31.03.2018. Žalobca dňa 07.02.2018 na správnom orgáne podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky, pričom vo vyplnenom úradnom tlačive v bode 27 ako bydlisko v Slovenskej republike uviedol adresu J. I. XX, XXX XX V. s tým, že úplnosť a pravdivosť uvedených údajov potvrdil svojím podpisom.

33. Splnomocnený zástupca žalobcu k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa ako doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania doložil dňa 23.05.2018 čestné vyhlásenie o zabezpečení ubytovania na adrese J. I. XX, XXX XX . V., podpísané majiteľom nehnuteľnosti dňa 02.05.2018 spolu s výpisom listu vlastníctva č. X.

34. Uviedol, že lustráciou v informačnom systéme Policajného zboru bolo zistené, že na uvedenej adrese je nahlásených na prechodný pobyt 19 občanov Iránskej islamskej republiky. Na uvedenej adrese bola dňa 13.10.2017 a dňa 12.02.2018 vykonaná kontrola, kedy bolo zistené, že ide o rodinný dom, ktorý je opustený a schátralý, podľa susedov rodinný dom zdedili pred rokmi deti majiteľa a od uvedenej doby je dom neobývaný. Pohyb cudzincov z arabských krajín v danom dome nezaregistrovali, podľa informácie od starostu obce V., menovaní cudzinci sú nahlásení na pobyt na danej adrese, avšak v obci nikdy nebývali.

35. Poukázal tiež na to, že splnomocnený zástupca uviedol, že ani jeden z cudzincov, ktorí sú prihlásení na prechodný pobyt na danú adresu, v danom dome nikdy neboli, spoločnosti, ktoré majú na uvedenej adrese sídlo podnikateľskej činnosti, sa majú údajne zaoberať predajom chemikálií, ale nevykonávajú žiadnu podnikateľskú činnosť.

36. Žalovaný poukázal na to, že na základe týchto skutočností je zrejmé, že žalobca dňa 23.05.2018 doložením dokladu o ubytovaní k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania na adrese J. I. XX, XXX XX . V., uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje, nakoľko sa na uvedenej adrese nezdržiaval ani pred podaním žiadosti, uvedené ubytovanie slúžilo žalobcovi iba čisto k udeleniu prechodného pobytu s tým, že adresu ubytovania nepravdivo uviedol vo vyplnenej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, pričom svojím podpisom žalobca potvrdil úplnosť a pravdivosť uvedených údajov. Na základe týchto skutočností a po zhodnotení predložených a zadovážených dokladov správny orgán rozhodnutím zo dňa 10.09.2018 zamietol žalobcovi žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky podľa z dôvodu podľa , ktoré bolo doručené splnomocnenej osobe menom S. O. prostredníctvom Slovenskej pošty dňa 23.10.2018.

37. Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Nakoľko správny orgán odvolaniu v plnom rozsahu nevyhovel a o odvolaní nerozhodol, podľa ustanovenia § 57 ods. 2 správneho poriadku ho dňa 06.12.2018 predložil žalovanému na rozhodnutie.

38. Žalovaný poukázal na to, že v konaní o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky správny orgán zisťoval podmienky jeho obnovenia, a teda zisťoval, či žalobca bude mať počas obdobia prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie. V žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky žalobca uviedol ako svoje bydlisko v Slovenskej republike adresu J. I. XX, XXX XX V.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca na tejto adrese nebýva, ani sa na uvedenej adrese nezdržiava.

39. Pri výkone kontroly ubytovania je policajt oprávnený vstupovať do priestorov ubytovacích zariadení podľa a podľa vykonávať kontrolu plnenia podmienok pobytu a dodržiavanie povinností cudzincov. Žalovaný dal do pozornosti, že pri podávaní žiadosti sa zabezpečenie ubytovania vyžaduje z dôvodu, aby mal policajný útvar možnosť kontroly pobytu cudzincov a vedel, kde sa cudzinec na území Slovenskej republiky v prevažnej miere zdržiava. Bez tejto znalosti, nie je možné zo strany policajného útvaru vykonávať kontroly v zmysle , pričom nezdržiavanie sa na adrese v čase kontroly, kde má cudzinec zabezpečené ubytovanie, môže mat' za následok, že predkladanie potvrdenia o ubytovaní je zo strany správneho orgánu považované za poskytovanie nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov zo strany žalobcu.

40. Dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky nebola otázka zabezpečenia ubytovania, resp. či ubytovanie spĺňa požiadavky z hľadiska podmienok stanovených osobitným predpisom a to vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. o podrobnostiach a požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia, ale to, či sa na uvedenej adrese, ktorú uviedol žalobca v žiadosti o udelenie resp. o obnovenie prechodného pobytu vôbec zdržiaval počas pobytu.

41. Priebeh samotného konania je v rukách správneho orgánu a v zásade by mal smerovať k jednému - k nazbieraniu dostatočného množstva použiteľných podkladov, na základe ktorých môže správny orgán dokázať objektívne a správne rozhodnúť. K tomuto účelu má správny orgán viacero prostriedkov, ktoré môže v priebehu konania využiť v súlade so správnym poriadkom, pričom je na úvahe správneho orgánu, aké prostriedky na zabezpečenie dostatočného získania podkladov na rozhodnutie zvolí.

42. K námietke žalobcu týkajúcej sa nemožnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca bol prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, pričom výzvu prevzal splnomocnený zástupca dňa 16.02.2019, s tým, že S. O., potom ako nahliadla do administratívneho spisu, dňa 07.03.2019 doručila žalovanému svoje vyjadrenie (toto bolo podané na poštovú prepravu dňa 04.03.2019).

43. K zisťovaniu skutkového stavu žalovaný poukázal na to, že dňa 18.01.2019 do konania doložil záznam z vykonanej previerky na adrese J. I. XX, XXX XX . V., ktorý získal zo služobnej činnosti Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava, pričom v zázname z previerky objektu bolo zistené, že sa jedná o rodinný dom bez známok užívania, v ktorom nikto nebýva. Rovnako poukázal na to, že v administratívnom spise žalobcu sa nachádza niekoľko záznamov z previerok, ktoré boli vykonané na uvedenej adrese, avšak záver zo všetkých vykonaných kontrol z rokov 2018 a 2019 je, že sa jedná o rodinný dom bez známok užívania, v ktorom nikto nebýva, od susedov bolo zistené, že nemajú vedomosti, že by na uvedenej adrese mal bývať väčší počet štátnych príslušníkov tretích krajín. S poukazom na uvedené, ako aj na skutočnosť, že pri žiadnej z vykonaných kontrol sa v dome nezdržiaval cudzinec, ktorý má na danej adrese zabezpečené ubytovanie žalovaný skonštatoval, že tvrdenia splnomocneného zástupcu o tom, že žalobca sa na uvedenej adrese zdržiava, nie je ničím podložené.

44. Žalovaný poukázal na to, že pri podávaní žiadosti sa zabezpečenie ubytovania vyžaduje z dôvodu, aby mal policajný útvar možnosť kontroly pobytu cudzincov a vedel, kde sa cudzinec na území Slovenskej republiky v prevažnej miere zdržiava, pričom bez tejto znalosti nie je možné zo strany policajného útvaru vykonávať kontroly v zmysle Preto v prípade, ak žalobca uvedie adresu na ktorej sa nezdržiava, vzniká podozrenie o tom, že žalobca neplní účel pobytu. Opätovné doloženie potvrdenia o zabezpečení ubytovania na adrese, na ktorej sa žalobca nezdržiaval bolo preto vyhodnotené za poskytovanie nepravdivých a zavádzajúcich údajov zo strany žalobcu a to len za účelom splnenia formálnych podmienok k obnoveniu pobytu.

45. Podľa žalovaného doloženie zákonom predpísaných dokladov je jednou, nie však jedinou podmienkou pre obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, keď zo žiadneho ustanovenia zákona o pobyte cudzincov nevyplýva povinnosť správneho orgánu, aby pri splnení zákonných podmienok obnovil prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky bez priestoru na správnu úvahu. Žalovaný mal za to, že doloženie dokladu o zabezpečení ubytovania bolo zo strany žalobcu len účelové, a to za účelom splnenia zákonných podmienok bez snahy reálneho zdržiavania sa na uvedenej adrese počas obnovenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky dodajúc, že žalobca nijakým spôsobom pri obnovovaní pobytu nepreukázal, že sa na danej adrese zdržiaval počas udeleného pobytu, keď správny orgán v rámci konania o obnovení pobytu využil podklady, ktoré sú mu známe z jeho služobnej činnosti a ktorými má (z úradného záznamu a z fotografií) za preukázané, že na uvedenej adrese žalobca nebýval počas udelenia pobytu aj napriek tomu, že mal na uvedenej adrese zabezpečené ubytovanie.

46. Vo vzťahu k previerkam žalovaný uviedol, že v zákone o pobyte cudzincov sa uvádza, že kontroly sú vykonávané policajným orgánom. V zákone sa neuvádza, že kontroly adries a ubytovania je oprávnené vykonávať len oddelenie cudzineckej polície, ale že ich vykonáva policajný útvar. V danom prípade sa jednalo o národnú jednotku boja proti nelegálnej migrácii Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, ktorá je policajným útvarom a ktorá má vykonávanie previerok v popise služobnej činnosti. Previerky takýto policajný útvar vykonáva buď na základe informácií, ktoré mu boli poskytnuté z iných súčastí Policajného zboru alebo na základe vlastných zistení. Informácie z takejto previerky poskytol správnemu orgánu, ktorý je miestne príslušný, nakoľko boli vykonávané v jeho služobnom obvode. Správny orgán takto poskytnuté informácie použil v rámci konania ako informácie mu známe zo služobnej činnosti. Nakoľko sa v danom prípade jednalo o preverovanie skutočností, nie je potrebné, aby boli k takýmto previerkam vyhotovované zápisnice o vypočutí a keďže v danom prípade policajný útvar neviedol vyšetrovanie v trestnej veci, nebolo potrebné vyťažované osoby vypočuť do zápisnice. Správny orgán v rámci konania využil skutočnosti, ktoré sú mu známe z jeho úradnej/služobnej činnosti, čiže využil podklady aj z iných útvarov Policajného zboru.

47. K zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že k povinnostiam žalobcu podľa taktiež patrí oznámiť Policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní, pričom v administratívnom spise žalobcu sa žiadne oznámenie o pobyte mimo územia SR nenachádza.

48. Podľa žalovaného je žalobca ten, na kom leží dôkazné bremeno a povinnosť preukázať svoje tvrdenie, že sa zdržiava na adrese, na ktorej má zabezpečené ubytovanie dodajúc, že podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku je žalobca je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Z povinnej súčinnosti správneho orgánu a žalobcu vyplýva, že správnemu orgánu nemožno vytýkať ako chybu konania, ak neprihliadol na dôkazy, ktoré mohol navrhnúť len žalobca, ak ich nenavrhol. Správny orgán pri zamietnutí žiadosti žalobcovi o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky nesleduje svoj prospech, ale sa rozhoduje na základe informácií, ktoré získa počas konania, alebo ktoré sú mu známe zo služobnej činnosti a ktoré mu žalobca v konaní o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky poskytne.

49. Poukázal ďalej na to, že na účel podnikania by mal byť obnovený prechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. S poukazom na ustanovenie mal za to, že u žalobcu sa nejedná o sústavnú činnosť a vzhľadom na daňové doklady sa možno domnievať, že táto činnosť nie je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, ale za účelom obchádzania zákona a to tým, že žalobca dosiahne výlučne taký zisk, aby splnil zákonom stanovené podmienky k obnoveniu prechodného pobytu. Preto uzavrel, že žalobca nevyvíja žiadne obchodné aktivity, nevykonáva na území SR žiadnu podnikateľskú činnosť a tým neprispieva k hospodárskemu rozvoju Slovenskej republiky.

50. Mal za to, že v konaní boli zaobstarané dostatočné podklady a dôkazy, na základe ktorých sa rozhodlo, postupovalo sa aj v úzkej súčinnosti so žalobcom, nakoľko bola žalobcovi poskytnutá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a rovnako mu bola daná možnosť, aby svoje práva uplatnil a účinne obhajoval.

51. Žalovaný záverom uviedol, že preskúmal a prehodnotil všetky listinné dôkazy, ktoré sú uložené v administratívnom spise žalobcu týkajúce sa zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky, pričom s uvedenými sa stotožnil, čo viedlo k záveru o vecnej správnosti prvostupňového správneho rozhodnutia. Preto bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdené tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o odvolaní a to s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 2 správneho poriadku.

52. Žalovaný v písomnom vyjadrení nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania, hoci bol poučený podľa (č. l. 49).

53. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (okrem iného) poukazoval na to, že jediným dôvodom, na základe ktorého bola žiadosť zamietnutá, bol dôvod podľa ustanovenia o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého: „Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.“ Naplnenie tohto dôvodu spočíva podľa prvostupňového správneho rozhodnutia v tom, že údajne doložením dokladu o ubytovaní uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje, nakoľko na uvedenej adrese sa nezdržiaval, a preto adresu ubytovania účastník konania nepravdivo uviedol vo vyplnenej žiadosti. Uvedený dôvod bol jediným dôvodom zamietnutia žiadosti, a preto predmetom preskúmania v tomto konaní môže byť správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho rozhodnutia iba z hľadiska splnenia zákonných podmienok pre zamietnutie žiadosti na základe tohto dôvodu. Nie je prípustné, aby žalovaný až vo svojom druhostupňovom rozhodnutí alebo dokonca až vo vyjadrení v rámci súdneho prieskumu jeho rozhodnutia uvádzal ďalšie dôvody, ktoré neboli predmetom prvostupňového ani odvolacieho konania a teda nemal možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Konkrétne ide o skutočnosti týkajúce sa nevykonávania podnikateľskej činnosti, sídla spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, plnenia povinnosti oznamovať, že sa bude mimo miesta pobytu zdržiavať viac ako 30 dní alebo viac ako 180 dní, mimo územia Slovenskej republiky. V súvislosti s nevykonaním výsluchu svedkov podľa správneho poriadku a nevykonaním ohliadky podľa žalobca namietal, že konanie o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je správnym konaním, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok, vrátane procesného postupu pri získavaní podkladov pre rozhodnutie a pri dokazovaní, na čom nič nemení to, že vecne príslušným na rozhodovanie je policajný útvar. V ostatnom sa jeho vyjadrenie zhoduje so žalobnými bodmi.

54. Žalovaný dupliku nepodal.

IV. Relevantná právna úprava

55. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

56. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

57. Podľa policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.

58. Podľa policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa ; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa a) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa , b) a , ak ide o prechodný pobyt podľa .

59.Podľa policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu a) oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona, b) dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa tohto zákona.

60.Podľa , pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt oprávnený a) vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie alebo štúdium a do priestorov ubytovacích zariadení; to neplatí, ak je nedotknuteľnosť miesta zaručená osobitným predpisom, b) požadovať preukázanie totožnosti a vyžadovať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom kontroly.

61.Podľa vety prvej , ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

62.Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

63.Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

64.Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

65.Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

66.Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

67.Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

68.Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

69.Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

70.Podľa § 34 ods. 6 správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

71.Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu

72.Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), postupom podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

73.Správny súd mal z výroku prvostupňového rozhodnutia preukázané, že dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania bol dôvod uvedený v ustanovení , keď prvostupňový správny orgán na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania uviedol nepravdivý a zavádzajúci údaj týkajúci sa adresy, na ktorej mal mať zabezpečené bydlisko na území Slovenskej republiky a to v nadväznosti na predložené čestné vyhlásenie o zabezpečení ubytovania a výsledkov vykonaných operatívnych šetrení.

74.Zo žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania podanej dňa 07.02.2018 mal správny súd preukázané, že žalobca v tejto uviedol adresu bydliska v Slovenskej republike J. I. XX, V. XXX XX. V administratívnom spise sa rovnako nachádza čestné vyhlásenie U. O., vlastníka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X, katastrálne územie J. I., že žalobcovi poskytne ubytovanie na uvedenej adrese. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácií okrem iného v dňoch 12.10.2017 a 12.02.2018 vykonala podľa § 75 ods. 1 zákona o cudzincov šetrenie na adrese J. I. XX, V., na ktorej sa mal žalobca zdržiavať v prípade, ak bol na území Slovenskej republiky na základe udeleného prechodného pobytu za účelom podnikania (tento mu bol udelený do 31.03.2018), pričom bolo zistené, že v dome ani v okolí susedia, ani starosta obce cudzincov nevideli, nikdy tam takéto osoby nebývali. Operatívne šetrenie s rovnakým výsledkom aj na základe žiadosti žalovaného (správa zo dňa 18.01.2019).

75.Rovnako mal správny súd z dôvodov uvedených v odvolaní preukázané, že žalobca napriek skutočnosti, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia mu muselo byť zrejmé na základe akých skutočností prvostupňový správny orgán zamietol jeho žiadosť o obnovenie prechodného pobytu, neoznačil konkrétne dôkazy, ktoré mali preukázať, že sa na uvedenej adrese počas udeleného prechodného pobytu (do 31.03.2018) skutočne zdržiaval, pričom v tomto smere bol zaťažený dôkazným bremenom.

76.Vo vzťahu k námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán porušil jeho právo vyjadriť sa k podkladu jeho rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2 správneho poriadku), keď na uplatnenie týchto práv nebol prvostupňovým správnym orgánom vyzvaný správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, upriamuje pozornosť žalobcu, že v danom prípade si prvostupňový správny orgán splnil povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď žalobcovi prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne zaslal výzvu na vyjadrenie zo dňa 03.08.2018. Túto výzvu splnomocnená zástupkyňa preukázateľne prevzala dňa 27.08.2018. Rovnako žalovaný po doplnení dokazovania v podobe ďalšej ohliadky nehnuteľnosti, v ktorej žalobca deklaroval ubytovanie na území SR si splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku a zaslal splnomocnenej zástupkyni žalobcu výzvu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, ktorú prevzala dňa 16.02.2019. Splnomocnená zástupkyňa právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia využila, keď 7. marca 2019, potom ako nahliadla do administratívneho spisu (do administratívneho spisu nahliadla dňa 04.03.2019), doručila žalovanému svoje vyjadrenie. S poukazom na uvedené k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku zo strany konajúcich orgánov verejnej správy nedošlo.

77.Pokiaľ ide o samotný dôvod zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania, správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s prijatým záverom konajúcich orgánov verejnej správy, že žalobca uvedením adresy J. I. XX, XXX XX V., uviedol v žiadosti nepravdivý a zavádzajúci údaj, ktorá skutočnosť má, v prípade žalobcu, bez ďalšieho za následok zamietnutie žiadosti podľa . Tento záver je podložený vykonanými šetreniami, pričom z pohľadu námietok žalobcu, je pre správny súd zásadné šetrenie vykonané najmä v dňoch 12.10.2017, 12.02.2018, teda ešte počas udeleného prechodného pobytu, ktorým je preukázané, že žalobca sa na uvedenej adrese nezdržiaval. Uvedenie tejto adresy bolo preto dôvodne vyhodnotené ako formálne, a to výlučne za účelom získania obnovenia prechodného pobytu. V tomto smere, podľa názoru správneho súdu, konajúce orgány verejnej správy vykonali dostatočné dokazovanie, pričom žalobca nepreukázal, že by sa na adrese, ktorú uviedol vo svojej žiadosti skutočne zdržiaval.

78.Vo vzťahu k postupu príslušného policajného útvaru, ktorý vykonal viaceré šetrenia v súvislosti s tým, či sa žalobca zdržiaval na adrese, ktorú uviedol v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu správny súd uvádza, že tieto nemali povahu ohliadky alebo výsluchov svedkov, tak ako to v žalobe namietal žalobca, ale išlo o postup podľa , keď účelom týchto šetrení bolo preveriť, či žalobcom uvádzané údaje vo svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu korešpondujú so skutočnosťou. Výlučne takýmito operatívnymi šetreniami a kontrolou bolo možné preveriť, resp. zistiť, či osoba, ktorá požiadala o obnovenie prechodného pobytu sa na uvedenej adrese zdržiava. Tento zákonný postup preto nemá charakter ohliadky, na ktorú je účastník konania podľa správneho poriadku prizvaný. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že žalobca nebol o vykonaní operatívneho šetrenia vopred informovaný, ako je tomu v prípade výkonu výsluchu svedka alebo výkonu ohliadky, je na účely daného konania logická a predpokladaná a to v záujme zabezpečenia objektívnosti šetrenia a hodnovernosť takto získaného dôkazu nijak neznižuje.

79.V súvislosti s námietkou, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza aj iné dôvody, pre ktoré došlo k zamietnutiu žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, správny súd uvádza, že v prípade žalobcu bol relevantným dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu dôvod v , teda uvedenie nepravdivého a zavádzajúceho údaja a preto následné posudzovanie samotnej podnikateľskej činnosti žalobcu žalovaným, správny súd hodnotí len ako podporný argument k hlavnému dôvodu. Inak povedané, aj bez zhodnotenia podnikateľskej činnosti žalobcu, by vymedzený dôvod zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, na základe zistení, bol postačujúci. Ako podporný argument k hlavnému dôvodu zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, správny súd rovnako vyhodnotil aj argumentáciu žalovaného založenú na neplnení si povinnosti ustanovenej v S poukazom na uvedené doplnenie podporných argumentov k hlavnému dôvodu zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania zo strany žalovaného nemá, podľa názoru správneho súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

80.S poukazom na uvedené, správny súd dospel k záveru, že žalobca v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podanej dňa 07.02.2018 uviedol vo vzťahu k adrese ubytovania na území Slovenskej republiky nepravdivý a zavádzajúci údaj, ktorá skutočnosť mala oprávnene za následok zamietnutie jeho žiadosti a to s odkazom na ustanovenie v spojení s . Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

81.O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

82.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.