Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-83-2019.pdf
PDF · 166.27 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/83/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu : L. R., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, bytom : L. T., L. Q. XXX, Teherán, posledný prechodný pobyt v SR : Y. K. XXXX/XX, XXX XX R. P., štátny občan Iránskej islamskej republiky, právne zastúpeného : Mgr. Peter Mešenec, advokát, so sídlom Prievozská 1314/39, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č: PPZ-HCP-BA2-2019/018136-014 z 25. apríla 2019 takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 20.04.2018 prijalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, pričom tento ako adresu zabezpečeného ubytovania uviedol Y. K. XXXX, XXX XX R. P. a súčasne v žiadosti v bode 28 uviedol, že na uvedenej adrese je prihlásený od 04.09.2015. Žalobca žiadosť o obnovenie prechodného pobytu vlastnoručne podpísal.
2. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) č. PPZ-HCP-BA8-2454-003/2018-Z zo dňa 11.05.2018 došlo postupom podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) v spojení s § 19 ods. 3 správneho poriadku k prerušeniu konania o tejto žiadosti, nakoľko zo strany žalobcu neboli doložené potrebné doklady v zmysle § 34 ods. 3 písm. b), c), d) a ods. 5 a 7 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o pobyte cudzincov“ alebo „zákon č. 404/2011 Z. z.“). Konkrétne bol žalobca vyzvaný, aby doložil doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky a zabezpečenie ubytovania a potvrdenia, že má uhradené daňové záväzky, colné záväzky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie a ďalej doklad, ktorým účastník konania preukáže, že zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima. Požadované doklady boli doručené v dňoch 13.06.2018 a 20.08.2018.
3. Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii, oddelenie operatívnych činností a vyšetrovania Západ dňa 29.01.2018 vykonala kontrolu v objekte na adrese R. P., Y. K. XX a XX. Zo záznamu z vykonaného šetrenia zo dňa 05.02.2018 vyplýva, že na adrese Y. K. XX je podľa evidencií nahlásených na prechodný pobyt 13 občanov Iránu a na čísle 46 je podľa evidencií nahlásených na prechodný pobyt 44 občanov Iránu, pričom obytná plocha domu je 234 m2. Nehnuteľnosť sprístupnila splnomocnená zástupkyňa cudzincov pani B. Q.. V objekte bolo zistené, že objekt je toho času v štádiu dokončovania a neobývaný, v dome sa nachádzajú len prietokové ohrievače pre štyri kúpeľne, v izbách boli umiestnené prenosné skladacie lôžka, na ktorých boli len natiahnuté plachty, ani na jednom lôžku nebola perina ani vankúše na spanie, ani v jednej z izieb sa nenachádzali žiadne osobné veci cudzincov, ktoré tu majú nahlásený prechodný pobyt. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 29.01.2018 vo veci plnenia účelu pobytu cudzincov vyplýva, že B. Q. uviedla, že sa jedná o dvojdom o rozlohe cca 230 m2, súhlas na ubytovanie dali obaja majitelia J. Q. a jeho brat S. Q., cudzincov tam prihlasovali od roku 2016. Uviedla ďalej, že od začiatku zastupovala cudzincov v konaní o pobyt na cudzineckej polícii, s cudzincami bola v dome iba raz na začiatku vybavovania pobytu, nevedela uviesť, koľkokrát sa cudzinci na uvedenej adrese zdržiavali. Každému cudzincovi bol poskytnutý zo strany majiteľov kľúč. K užívaniu nehnuteľnosti sa nevedela vyjadriť.
4. Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda vydalo dňa 26.10.2018 rozhodnutie č. PPZ- HCP-BA8-2454-013/2018-Z (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým v zmysle § 34 ods. 12 z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov zamietlo žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania, a to z dôvodu, že žalobca uviedol v žiadosti o udelenie prechodného pobytu nepravdivé a zavádzajúce údaje, keď na adrese uvedenej v žiadosti (Y. K. XXXX, R. P.) sa nezdržiaval ani pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, čím poskytol správnemu orgánu zavádzajúce a nepravdivé údaje. Súčasne Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem výsledku kontroly uskutočnenej dňa 29.01.2018 poukázalo na to, že šetrením u spoločnosti Západoslovenská distribučná a.s. Bratislava bolo zistené, že na odbernom mieste 24ZZS61311966000F, R. P., K. Y. XXXX na meracom zariadení 334206 namerali za obdobie od 08.04.2015 do 25.08.2016 spotrebu 831kWh a za obdobie od 26.08. do 02.04.2017 na meracom zariadení 21623386 namerali spotrebu 113 kWh, pričom od pracovníka Západoslovenskej distribučnej spoločnosti bolo zistené, že priemerná spotreba 4-člennej domácnosti, ktorá má ohrev teplej vody na elektrinu je zhruba 2500 kWh ročne. Tento údaj slúžil na porovnanie spotreby so spotrebou na kontrolovanom mieste, kde je nahlásených 34 cudzincov. Záverom prvostupňový správny orgán uviedol, že účastník konania nemá na území Slovenskej republiky rodinných príslušníkov, ktorým by zamietnutím prechodného pobytu účastníka konania bolo zasiahnuté do rodinného života.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zastúpení splnomocnenou zástupkyňou odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu, opiera sa o skutkové zistenia, ktoré neboli preukázané riadne vykonaným dokazovaním, a že vec bola zo strany prvostupňového správneho orgánu nesprávne právne posúdená.
6. Žalovaný rozhodnutím č. : PPZ-HCP-BA2-2019/018136-014 zo dňa 25.04.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia toto potvrdil a odvolanie žalobcu (účastníka konania) zamietol.
7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po opise priebehu administratívneho konania s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov skonštatoval, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu uvedeného ustanovenia, keď tento uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje ohľadne nehnuteľnosti, v ktorej sa mal zdržiavať a v ktorej mal zabezpečené ubytovanie, keď na základe vykonania opakovaných kontrol bolo preukázané, že sa na uvedenej adrese nezdržiava. Uviedol, že po preštudovaní spisu účastníka konania a vzhľadom na námietky splnomocneného zástupcu účastníka konania uvedené v odvolaní rozhodol o opätovnom preverení adresy, na ktorej má účastník konania zabezpečené ubytovanie. Dňa 09.01.2019 bola doručená informácia, z obsahu ktorej
vyplývalo, že na uvedenej adrese sa nachádza dvojpodlažný dvojdom, podpivničený, ktorý je v súčasnej dobe nedostavaný a neobývaný, dom má dva samostatné vchody, pričom podľa informácií susedov nepozorujú na mieste pohyb cudzincov ani ubytovaných osôb, občas sa tam pohybujú stavební robotníci. Žalovaný ďalej poukázal na to, že účastník konania bol prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom zabezpečených odvolacím orgánom pred vydaním rozhodnutia, pričom splnomocnený zástupca po nahliadnutí do spisu dňa 27.03.2019 doručil žalovanému dňa 03.04.2019 vyjadrenie. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca ani jeho splnomocnený zástupca žiadnym spôsobom nepreukázali a ani nedoložili dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia, že žalobca sa na uvedenej adrese v čase, keď je na území SR, aj zdržiava. V tejto súvislosti poukázal nato, že v spise cudzinca sa nachádza niekoľko záznamov z previerok, ktoré boli vykonané na uvedenej adrese, avšak záver zo všetkých vykonaných kontrol z rokov 2017 až 2019 je, že dom je neobývaný, neoznačený, bez popisných a orientačných čísiel, bez schránok, pri žiadnej z vykonaných kontrol sa v dome nezdržiaval cudzinec, ktorý má na danej adrese zabezpečené ubytovanie a preto skonštatoval, že tvrdenie splnomocneného zástupcu o tom, že účastník konania sa na uvedenej adrese zdržiava, nie je ničím podložené.
8. Tiež poukázal na to, že doloženie zákonom stanovených dokladov je jednou, nie však jedinou z podmienok pre obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, pričom zo zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že aj po splnení podmienok stanovených v zákone o pobyte cudzincov, pobyt nie je udeľovaný, resp. obnovovaný automaticky. Rovnako poukázal na skutočnosť, že účastník konania aj napriek tomu, že má na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt na účel podnikania, nevykonáva na území Slovenskej republiky žiadnu podnikateľskú činnosť. Z výpovede účastníka konania pri osobnom pohovore v deň podania žiadosti o prechodný pobyt mal preukázané, že jeho spoločnosť sa zaoberá sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti služieb a obchodu, sídlo spoločnosti je na Gröslingova 4, 811 09 Bratislava, v súčasnosti nemá žiadne skladové priestory, čo sa týka hmotného a nehmotného majetku, tak disponuje dvoma osobnými vozidlami. Ďalej poukázal na to, že účastník konania v rámci výpovede tiež uviedol, že v súčasnosti nemá žiadneho zamestnanca, ale určite by chceli hlavne Slováka, so slovenskými spoločnosťami momentálne prebieha prieskum trhu, internetovú schránku nemá a podnikateľskú činnosť vykonáva len na Slovensku, ubytovanie má zabezpečené na ulici Y. K. XXXX u pána J., mimo územia Slovenskej republiky sa zdržiava málo, nachádza sa hlavne na Slovensku, v domovskej krajine má rodinné zázemie a na otázku, koľko preinvestovala jeho spoločnosť počas pôsobenia na území SR odpovedal, že majú špičkové programy. Žalovaný vo vzťahu k podnikaniu účastníka konania uzavrel, že nepreinvestoval žiadne finančné prostriedky na území Slovenskej republiky a svoju činnosť vykonáva len fiktívne, so zameraním na taký zisk, aby splnil podmienky obnovenia prechodného pobytu. Žalovaný tiež zdôraznil, že na účel podnikania by mal byť obnovený prechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť je prínosom pre hospodárstvo SR a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov.
9. Žalovaný mal tiež z predložených dokladov jasne preukázané, že z udeleného prechodného pobytu má prospech výlučne účastník konania, a to voľných pohybom v schengenskom priestore.
10. Záverom svojho odôvodnenia žalovaný skonštatoval, že preskúmaním rozhodnutia a predloženého spisového materiálu mal preukázané, že správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie dodajúc, že v spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie založené listinné dôkazy, preskúmaním ktorých dospel k názoru, že zamietnutie žiadosti účastníka konania o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou prvostupňového správneho orgánu považoval za nepochybné. Preto žalovaný uzavrel, že nevyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby
11. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci Oddeleniu cudzineckej polície PZ Dunajská Streda na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
12. Namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že toto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu, a súčasne mal za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy spočívajúceho v neumožnení vyjadriť sa v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom k podkladom rozhodnutia. Ďalej mal za to, že nezákonnosť je založená v postupe pri získavaní podkladov pre rozhodnutie a v založení rozhodnutia na nových dôvodoch, ktoré neboli predmetom konania pred prvostupňovým správnym orgánom a ku ktorým preto nemal možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť.
13. Uvádzal, že postupom prvostupňového správneho orgánu bolo porušené jeho právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie, nakoľko k takémuto vyjadreniu nebol správnym orgánom vyzvaný.
14. Poukazoval na to, že jedinými dôkazmi, z ktorých správne orgány vychádzali, boli výsledky operatívneho šetrenia a kontroly a úradné záznamy spísané príslušníkmi Policajného zboru o týchto úkonoch, pričom osoby, ktoré sa mali údajne pri týchto úkonoch vyjadrovať k otázke, či sa na predmetnej adrese zdržiaval, nie sú označené žiadnym identifikačným údajom, iba všeobecným označením (susedia, svedkovia). Preto zastal názor, že nie je možné žiadnym spôsobom overiť, o aké osoby išlo a či skutočne išlo o osoby, ktoré mali možnosť sa k tejto otázke hodnoverne vyjadriť a za aké obdobie a rovnako nie je možné overiť, či išlo naozaj o osoby, ktoré môžu mať dostatočné informácie o položenej otázke.
15. Žalobca mal za to, že údajné vyjadrenia neznámych osôb a vykonanie ohliadky nehnuteľnosti príslušníkmi Policajného zboru nemôžu slúžiť ako dôkazy v predmetnej veci, nakoľko vyjadrenia osôb neboli vykonané ako výsluch svedka podľa § 35 správneho poriadku, pri ktorom by účastník konania alebo jeho zástupca bol prítomný a mal možnosť klásť svedkom otázky zopakujúc, že vyjadrujúce sa osoby naviac neboli v úradnom zázname identifikované, neboli poučené o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať a neboli poučené ani o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.
16. Podľa názoru žalobcu kontrolu priestorov, kde má zabezpečené ubytovanie, bolo možné v správnom konaní vykonať jedine formou ohliadky a za podmienky dodržania príslušných procesných postupov podľa správneho poriadku. Na vykonanie týchto kontrol, ktoré svojou podstatou boli ohliadkou v zmysle ustanovení § 34 ods. 2 a § 38 správneho poriadku nebol ako účastník konania prizvaný resp. nebola prizvaná jeho splnomocnená zástupkyňa, ani o nich neboli informovaní, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 38 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého má na miestnu ohliadku správny orgán prizvať účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať.
17. Vzhľadom na to, že zisťovanie skutkového stavu formou „operatívneho šetrenia“, „kontroly“ a „úradných záznamov“ bolo jediným spôsobom dokazovania, z ktorého správne orgány vychádzali, pričom vo všetkých prípadoch boli vykonávané spôsobom nerešpektujúcim zákonom stanovené procesné postupy mal žalobca za to, že tieto porušenia správneho poriadku je potrebné považovať za podstatné, nakoľko išlo o rozhodujúci podklad, na základe ktorého boli vydané napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov.
18. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný ako odvolací orgán založil svoje rozhodnutie o zamietnutí odvolania a potvrdení prvostupňového rozhodnutia okrem dôvodov uvádzaných prvostupňovým
správnym orgánom aj na ďalších dôvodoch, a to na tom, že údajne nevykonáva na území Slovenskej republiky žiadnu podnikateľskú činnosť a neprispieva k hospodárskemu rozvoju Slovenskej republiky a ďalej, že je údajne nedôveryhodná osoba. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetom posudzovania odvolacím orgánom bola otázka zabezpečenia ubytovania, keď dôvod zamietnutia bol výslovne vymedzený vo výroku prvostupňového rozhodnutia, a preto sa aj v rámci odvolacieho konania vyjadroval iba k tejto otázke dodajúc, že k novým dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie pobytu, ktoré prvý krát uviedol žalovaný až v napadnutom rozhodnutí, sa nemal možnosť pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyjadriť.
19. Dôvodil ďalej, že pokiaľ prvostupňový správny orgán a žalovaný tvrdia, že uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje o zabezpečení ubytovania, dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje orgány verejnej správy, pričom žalovaný bez pochybností nepreukázal, že by sa na adrese prechodného pobytu nezdržiaval v čase, keď bol na Slovensku alebo, že by nemal ubytovanie na tejto adrese zabezpečené, pričom zabezpečenie ubytovania na adrese uvedenej v žiadosti a možnosť jeho využívania bez obmedzení potvrdil aj vlastník predmetnej nehnuteľnosti.
20. V súvislosti s ďalším dôvodom pre zamietnutie žiadosti doplneným žalovaným, podľa ktorého nevykonáva na území SR žiadnu podnikateľskú činnosť a neprispieva k hospodárskemu rozvoju SR, žalobca namietal, že tieto závery nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu. V tejto súvislosti tiež uviedol, že bol z hľadiska prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky povinný preukázať skutočnosti podľa § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, čo aj splnil a splnenie tejto podmienky ani nebolo správnymi orgánmi spochybnené. Mal za to, že žalovaný, ktorý takto vymedzený nový dôvod zamietnutia žiadosti doplnil až v napadnutom rozhodnutí, nevykonal k otázke posúdenia prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky žiadne iné dokazovanie a jeho závery sú založené iba na subjektívnych úvahách a domnienkach.
21. Z vyššie uvedených dôvodov mal za to, že zistenie skutkového stavu prvostupňovým správnym orgánom je nesprávne a vychádza z nezákonných dôkazov, keď údajné uvedenie nepravdivých skutočností nebolo relevantným dôkazom preukázané, je založené iba na domnienke správneho orgánu a nemá oporu v administratívnom spise, pričom na takto nesprávne zistenom skutkovom stave nie je možné založiť rozhodnutie o zamietnutí žiadosti podľa ustanovenia § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov.
22. Bez ohľadu na námietky proti procesnému postupu pri získavaní podkladov pre rozhodnutie žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď na ním uvádzaný skutkový stav aplikoval ustanovenie § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. V súvislosti s takto vymedzeným dôvodom zamietnutia žiadosti argumentoval, že žiadateľ o obnovenie prechodného pobytu je povinný preukazovať, či má ubytovanie zabezpečené, ale nemá povinnosť sa na danom mieste nepretržite zdržiavať. Uviedol, že na danej adrese bude mať ubytovanie zabezpečené a táto ním uvedená skutočnosť zodpovedá skutočnému stavu v zmysle predložených dokladov dodajúc, že v žiadosti neuvádzal, či sa na danej adrese zdržiava nepretržite alebo v akom rozsahu a preto skutočnosti uvádzané správnymi orgánmi, či v určitom čase bol na adrese zastihnutý alebo nie, nemôžu mať žiadny vplyv na posúdenie a rozhodnutie o jeho žiadosti, pretože žiadne z ustanovení zákona o pobyte cudzincov neoprávňuje policajný útvar na zamietnutie žiadosti na základe takýchto dôvodov.
23. Žalobca ďalej poukázal na to, že uviedol v žiadosti, že ubytovanie bude mať zabezpečené na vyššie uvedenej adrese a predložil o tom doklad v zmysle § 122 zákona o pobyte cudzincov (čestné vyhlásenie vlastníka nehnuteľnosti), pričom správny orgán nespochybnil, že by tento doklad nemal potrebné náležitosti, alebo že by bol falošný alebo pozmenený a teda neuviedol žiadny nepravdivý údaj, pretože na adrese, ktorú uviedol, má skutočne zabezpečené ubytovanie, čo mu vlastník nehnuteľnosti aj potvrdil zákonom stanoveným spôsobom zopakujúc, že toto čestné vyhlásenie ani vlastnícke právo k nehnuteľnosti nebolo žiadnym spôsobom spochybnené.
24. Mal za to, že zabezpečenie ubytovania, ktoré je podmienkou stanovenou pre žiadateľov o prechodný pobyt, nemožno vykladať spôsobom uskutočneným správnymi orgánmi na úkor účastníka konania tak, že osoba s udeleným prechodným pobytom má povinnosť zdržiavať sa v mieste prechodného pobytu nepretržite, nakoľko nie je možné účastníkovi konania brániť, aby sa v rámci pobytu na území Slovenska krátkodobo zdržiaval aj na iných miestach (napr. v rámci pracovnej cesty, najmä pokiaľ účelom pobytu je podnikanie).
25. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď preskúmaval otázku zabezpečenia ubytovania nad rámec zákona o pobyte cudzincov dodajúc, že správny orgán môže požiadavky na ubytovanie skúmať jedine z hľadiska podmienok stanovených osobitným predpisom, a to podľa § 8 ods. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Teda jedine v prípade, ak by ubytovanie takéto minimálne požiadavky nespĺňalo, je správny orgán oprávnený žiadosť o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu zamietnuť podľa ustanovenia § 33 ods. 6 písm. h) zákona o pobyte cudzincov: „Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak je zjavné, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu.“ O takýto prípad však v posudzovanej veci nešlo. Minimálne požiadavky stanovené uvedeným osobitným predpisom posudzované ubytovanie spĺňa, správne orgány vo svojich rozhodnutiach ani nerozporujú, že by niektoré z týchto požiadaviek ubytovanie nespĺňalo.
26. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne aplikoval možnosť správnej úvahy pri posudzovaní jeho žiadosti, nakoľko takáto správna úvaha nemôže byť svojvoľná, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, môže byť vykonaná iba v medziach stanovených zákonom o pobyte cudzincov a musí byť riadne zdôvodnená. Správna úvaha v posudzovanom prípade je možná len v rámci dôvodov zamietnutia vymedzených v ustanovení § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Rovnako mal za to, že žalovaný okrem toho, že nesprávne postupoval pri zisťovaní a vyhodnotení skutkového stavu, prekročil tiež prípustné hranice správnej úvahy nad rámec uvedených zákonných ustanovení.
27. Žalobca v správnej žalobe nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania [§ 182 ods. 1 písm. g) zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“).
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného
28. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
29. Poukázal na to, že žalobcovi bol dňa 23.11.2015 správnym orgánom udelený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky s platnosťou do 31.03.2017 s tým, že dňa 20.06.2017 mu bol prechodný pobyt na účel podnikania s platnosťou do 20.09.2018 obnovený. Žalobcovi bol vyhotovený doklad vo forme identifikačnej karty č. D s dátumom ukončenia platnosti 20.09.2018. Žalobca dňa 20.04.2018 na správnom orgáne podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky, pričom vo vyplnenom úradnom tlačive v bode 27 ako bydlisko v Slovenskej republike uviedol adresu R. P., Y. K. XXXX/XX s tým, že úplnosť a pravdivosť uvedených údajov potvrdil svojím podpisom.
30. Splnomocnený zástupca žalobcu k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 34 ods. 3 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. ako doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania doložil dňa
20.08.2018 čestné vyhlásenie o zabezpečení ubytovania na adrese R. P., Y. K. XXXX/XX, podpísané majiteľom nehnuteľnosti dňa 09.07.2018 spolu s výpisom listu vlastníctva č. XXXX.
31. Uviedol, že lustráciou v informačnom systéme Policajného zboru bolo zistené, že na uvedenej adrese je nahlásených na prechodný pobyt 34 občanov Iránskej islamskej republiky. Na uvedenej adrese bola vykonaná kontrola, kedy bolo zistené, že sa jedná dvojdom, ktorý je nedostavaný, interiér je nezariadený, okolie domu je neupravené. Podľa zistení od susedov v dome nikto nebýva, ani sa tam dlhodobo nikto nezdržiava, počas kontroly sa v objekte nachádzala osoba, ktorá tam prišla opraviť vodovodné potrubie, ktoré malo prasknúť od zimy, na otázku, či v dome niekto býva povedala osoba, že v dome nikto nebýva, on tam chodieva od Vianoc minulého roka, podľa jeho vedomia v dome nikto nebýval a nikoho tam nevidel. Splnomocnenej osobe boli položené konkrétne otázky na zistené skutočnosti, pričom po chvíli p. Q. povedala, že ani jeden z cudzincov, ktorí sú tam prihlásení na prechodný pobyt v dome nikdy nebol, dom im bol iba ukázaný počas podávania žiadosti o prechodný pobyt, aby vedeli, kde majú pobyt nahlásený (záznam z vykonaného šetrenia č. p. :PPZ-HCP-BA8-2554-011/2018-Ž). Tiež poukázal na to, že šetrením u spoločnosti Západoslovenská distribučná a.s., Bratislava bolo zistené, že na odbernom mieste 24ZZS131966000F, R. P., K. Y. XXXX na meracom zariadení 334206 namerali za obdobie od 08.04.2015 do 25.08.2016 spotrebu elektriny 831 kWh a za obdobie od 26.08.2016 do 02.04.2017 na meracom zariadení 21163386 namerali spotrebu 113 kWh, pričom od pracovníka tejto spoločnosti bolo zistené, že priemerná spotreba 4-člennej domácnosti, ktorá má ohrev teplej vody na elektrinu je zhruba 2500kWh ročne. Tento údaj slúžil na porovnanie spotreby so spotrebou na kontrolovanom mieste, kde je nahlásených 34 cudzincov.
32. Poukázal na to, že k uvedeným skutočnostiam sa vyjadrila splnomocnená osoba žalobcu v zápisnici o podaní vyjadrenia zaev. pod č.p.: PPZ-HCP-BA8-2018/011445-001 zo dňa 29.01.2018, v ktorej uviedla, že majiteľom nehnuteľnosti je jej priateľ Q. J. a jeho brat S. J. s tým, že súhlas na ubytovanie dávali obaja majitelia, cudzincov tam prihlasovali od roku 2016, každému cudzincovi prípadne rodine bol poskytnutý kľúč zo strany majiteľov, kedy a koľkokrát sa cudzinci zdržiavali alebo bývali na uvedenej adrese, nevedela uviesť.
33. Žalovaný poukázal na to, že na základe týchto skutočností je zrejmé, že žalobca dňa 20.08.2018 doložením dokladu o ubytovaní k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania na adrese R. P., Y. K. XXXX/XX uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje, nakoľko sa na uvedenej adrese sa nezdržiaval ani pred podaním žiadosti, uvedené ubytovanie slúžilo žalobcovi iba čisto k udeleniu prechodného pobytu s tým, že adresu ubytovania nepravdivo uviedol vo vyplnenej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, pričom svojím podpisom žalobca potvrdil úplnosť a pravdivosť uvedených údajov. Na základe týchto skutočností a po zhodnotení predložených a zadovážených dokladov správny orgán rozhodnutím zo dňa 26.10.2018 zamietol žalobcovi žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 12 z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z., ktoré bolo doručené splnomocnenej osobe menom B. Q. prostredníctvom Slovenskej pošty dňa 15.12.2018.
34. Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Nakoľko správny orgán odvolaniu v plnom rozsahu nevyhovel a o odvolaní nerozhodol, podľa ustanovenia § 57 ods. 2 správneho poriadku ho dňa 29.01.2019 predložil žalovanému na rozhodnutie.
35. Žalovaný uviedol, že po preštudovaní spisu žalobcu a vzhľadom na námietky jeho splnomocneného zástupcu, rozhodol o opätovnom preverení adresy, na ktorej má žalobca zabezpečené ubytovanie. Na základe toho dňa 14.12.2018 požiadal súčinnostný orgán o preverenie adresy Y. K. XXXX/XXX, R. P.. Dňa 09.01.2019 mu bola doručená informácia, v ktorej bolo uvedené, že na uvedenej adrese sa nachádza dvojpodlažný dvojdom, podpivničený, ktorý je v súčasnej dome nedostavaný a neobývaný, podľa informácii susedov, títo nepozorujú na mieste pohyb cudzincov ani ubytovaných osôb, občas sa v okolí pohybujú stavební robotníci.
36. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v konaní o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky správny orgán zisťoval podmienky jeho obnovenia, a teda zisťoval, či žalobca bude mať počas obdobia prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie. V žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky žalobca uviedol ako svoje bydlisko v Slovenskej republike adresu Y. K. XXXX/XX, XXX XX R. P.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca na tejto adrese nebýva, ani sa na uvedenej adrese nezdržiava.
37. Pri výkone kontroly ubytovania je policajt oprávnený vstupovať do priestorov ubytovacích zariadení podľa § 75 ods. 2 písm. a) a podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. vykonávať kontrolu plnenia podmienok pobytu a dodržiavanie povinností cudzincov. Žalovaný dal do pozornosti, že pri podávaní žiadosti sa zabezpečenie ubytovania vyžaduje z dôvodu, aby mal policajný útvar možnosť kontroly pobytu cudzincov a vedel, kde sa cudzinec na území Slovenskej republiky v prevažnej miere zdržiava. Bez tejto znalosti, nie je možné zo strany policajného útvaru vykonávať kontroly v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z., pričom nezdržiavanie sa na adrese v čase kontroly, kde má cudzinec zabezpečené ubytovanie, môže mat' za následok, že predkladanie potvrdenia o ubytovaní je zo strany správneho orgánu považované za poskytovanie nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov zo strany žalobcu.
38. Dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky nebola otázka zabezpečenia ubytovania, resp. či ubytovanie spĺňa požiadavky z hľadiska podmienok stanovených osobitným predpisom a to § 8 ods. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach a požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia ale to, či sa na uvedenej adrese, ktorú uviedol žalobca v žiadosti o udelenie resp. o obnovenie prechodného pobytu vôbec zdržiaval počas pobytu.
39. Priebeh samotného konania je v rukách správneho orgánu a v zásade by mal smerovať k jednému - k nazbieraniu dostatočného množstva použiteľných podkladov, na základe ktorých môže správny orgán dokázať objektívne a správne rozhodnúť. K tomuto účelu má správny orgán viacero prostriedkov, ktoré môže v priebehu konania využiť v súlade so správnym poriadkom, pričom je na úvahe správneho orgánu, aké prostriedky na zabezpečenie dostatočného získania podkladov na rozhodnutie zvolí.
40. K námietke žalobcu týkajúcej sa nemožnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca bol prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, pričom výzvu prevzal splnomocnený zástupca dňa 09.03.2019, s tým, že B. Q., potom ako nahliadla do administratívneho spisu, dňa 03.04.2019 doručila žalovanému svoje vyjadrenie.
41. K zisťovaniu skutkového stavu žalovaný poukázal na to, že v administratívnom spise žalobcu sa nachádza niekoľko záznamov z previerok, ktoré boli vykonané na uvedenej adrese, avšak záver zo všetkých vykonaných kontrol z rokov 2017 až 2019 je, že dom je neobývaný, neoznačený, bez popisných a orientačných čísel, bez schránok, pričom žalovaný zdôraznil, že dom je napriek tomu, že v ňom má byť ubytovaných 34 cudzincov, neobývaný. Pri žiadnej z vykonaných kontrol sa v dome nezdržiaval cudzinec, ktorý má na danej adrese zabezpečené ubytovanie. Preto žalovaný skonštatoval, že tvrdenia splnomocneného zástupcu o tom, že žalobca sa na uvedenej adrese zdržiava, nie je ničím podložené.
42. Žalovaný poukázal na to, že pri podávaní žiadosti sa zabezpečenie ubytovania vyžaduje z dôvodu, aby mal policajný útvar možnosť kontroly pobytu cudzincov a vedel, kde sa cudzinec na území Slovenskej republiky v prevažnej miere zdržiava, pričom bez tejto znalosti nie je možné zo strany policajného útvaru vykonávať kontroly v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. Preto v prípade, ak žalobca uvedie adresu na ktorej sa nezdržiava, vzniká podozrenie o tom, že žalobca neplní
účel pobytu. Opätovné doloženie potvrdenia o zabezpečení ubytovania na adrese, na ktorej sa žalobca nezdržiaval bolo preto vyhodnotené za poskytovanie nepravdivých a zavádzajúcich údajov zo strany žalobcu a to len za účelom splnenia formálnych podmienok k obnoveniu pobytu.
43. Podľa žalovaného doloženie zákonom predpísaných dokladov je jednou, nie však jedinou podmienkou pre obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, keď zo žiadneho ustanovenia zákona o pobyte cudzincov nevyplýva povinnosť správneho orgánu, aby pri splnení zákonných podmienok obnovil prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky bez priestoru na správnu úvahu. Žalovaný mal za to, že doloženie dokladu o zabezpečení ubytovania bolo zo strany žalobcu len účelové, a to za účelom splnenia zákonných podmienok bez snahy reálneho zdržiavania sa na uvedenej adrese počas obnovenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky dodajúc, že žalobca nijakým spôsobom pri obnovovaní pobytu nepreukázal, že sa na danej adrese zdržiaval počas udeleného pobytu, keď správny orgán v rámci konania o obnovení pobytu využil podklady, ktoré sú mu známe z jeho služobnej činnosti a ktorými má (z úradného záznamu a z fotografií) za preukázané, že na uvedenej adrese žalobca nebýval počas udelenia pobytu aj napriek tomu, že mal na uvedenej adrese zabezpečené ubytovanie.
44. Vo vzťahu k previerkam žalovaný uviedol, že v zákone o pobyte cudzincov sa uvádza, že kontroly sú vykonávané policajným orgánom. V zákone sa neuvádza, že kontroly adries a ubytovania je oprávnené vykonávať len oddelenie cudzineckej polície, ale že ich vykonáva policajný útvar. V danom prípade sa jednalo o národnú jednotku boja proti nelegálnej migrácii úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, ktorá je policajným útvarom a ktorá má vykonávanie previerok v popise služobnej činnosti. Previerky takýto policajný útvar vykonáva buď na základe informácií, ktoré mu boli poskytnuté z iných súčastí Policajného zboru alebo na základe vlastných zistení. Informácie z takejto previerky poskytol správnemu orgánu, ktorý je miestne príslušný, nakoľko boli vykonávané v jeho služobnom obvode. Správny orgán takto poskytnuté informácie použil v rámci konania ako informácie mu známe zo služobnej činnosti. Nakoľko sa v danom prípade jednalo o preverovanie skutočností, nie je potrebné, aby boli k takýmto previerkam vyhotovované zápisnice o vypočutí a keďže v danom prípade policajný útvar neviedol vyšetrovanie v trestnej veci, nebolo potrebné vyťažované osoby vypočuť do zápisnice. Správny orgán v rámci konania využil skutočnosti, ktoré sú mu známe z jeho úradnej/služobnej činnosti, čiže využil podklady aj z iných útvarov Policajného zboru.
45. K zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že k povinnostiam žalobcu podľa § 111 ods. 1 písm. s) zákona č. 404/2011 Z. z. taktiež patrí oznámiť Policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní, pričom v administratívnom spise žalobcu sa žiadne oznámenie o pobyte mimo územia SR nenachádza.
46. Ďalej poukázal na to, že zo zistení správneho orgánu je jasne dokázané, že z udeleného pobytu má prospech výlučne žalobca, a to voľným pohybom na území Slovenskej republiky majúc za to, že sa nejedná o záujem podnikať na území SR, ale že ide len o vybavenie pobytu v schengenskom priestore prostredníctvom Slovenskej republiky. Poukázal na to, že žalobca je konateľom spoločnosti ATIKA spol. s r.o. spolu s ďalšími 9 štátnymi príslušníkmi Iránskej islamskej republiky, spoločnosť bola založená dňa 20.05.1993. Uvedená spoločnosť podľa názoru žalovaného a správneho orgánu bola zriadená iba pre účely zlegalizovania pobytov občanov z Iránskej islamskej republiky, pričom nevykonáva reálnu podnikateľskú aktivitu na území Slovenskej republiky a to s poukazom na ustanovenie § 2 Obchodného zákonníka (z daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2017 bolo preukázané, že spoločnosť ATIKA spol. s r.o. dosiahla len zákonom určený minimálny zisk).
47. Podľa žalovaného je žalobca ten, na kom leží dôkazné bremeno a povinnosť preukázať svoje tvrdenie, že sa zdržiava na adrese, na ktorej má zabezpečené ubytovanie dodajúc, že podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku je žalobca je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Z povinnej súčinnosti správneho orgánu a žalobcu vyplýva, že správnemu orgánu
nemožno vytýkať ako chybu konania, ak neprihliadol na dôkazy, ktoré mohol navrhnúť len žalobca, ak ich nenavrhol. Správny orgán pri zamietnutí žiadosti žalobcovi o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky nesleduje svoj prospech, ale sa rozhoduje na základe informácií, ktoré získa počas konania, alebo ktoré sú mu známe zo služobnej činnosti a ktoré mu žalobca v konaní o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky poskytne.
48. Mal za to, že v konaní boli zaobstarané dostatočné podklady a dôkazy, na základe ktorých sa rozhodlo, postupovalo sa aj v úzkej súčinnosti so žalobcom, nakoľko bola žalobcovi poskytnutá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a rovnako mu bola daná možnosť, aby svoje práva uplatnil a účinne obhajoval.
49. Žalovaný záverom uviedol, že preskúmal a prehodnotil všetky listinné dôkazy, ktoré sú uložené v administratívnom spise žalobcu týkajúce sa zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky, pričom s uvedenými sa stotožnil, čo viedlo k záveru o vecnom správnosti prvostupňového správneho rozhodnutia. Preto bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdené tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o odvolaní a to s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 2 správneho poriadku.
50. Žalovaný v písomnom vyjadrení nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania, hoci bol poučený podľa § 105 ods. 2 písm. a) SSP (č.l. 49).
51. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (okrem iného) poukazoval na to, že jediným dôvodom, na základe ktorého bola žiadosť zamietnutá, bol dôvod podľa ustanovenia § 33 ods. 6 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), podľa ktorého: „Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.“ Naplnenie tohto dôvodu spočíva podľa prvostupňového správneho rozhodnutia v tom, že údajne doložením dokladu o ubytovaní uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje, nakoľko na uvedenej adrese sa nezdržiaval, a preto adresu ubytovania účastník konania nepravdivo uviedol vo vyplnenej žiadosti. Uvedený dôvod bol jediným dôvodom zamietnutia žiadosti, a preto predmetom preskúmania v tomto konaní môže byť správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho rozhodnutia iba z hľadiska splnenia zákonných podmienok pre zamietnutie žiadosti na základe tohto dôvodu. Nie je prípustné, aby žalovaný až vo svojom druhostupňovom rozhodnutí alebo dokonca až vo vyjadrení v rámci súdneho prieskumu jeho rozhodnutia uvádzal ďalšie dôvody, ktoré neboli predmetom prvostupňového ani odvolacieho konania a teda nemal možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Konkrétne ide o skutočnosti týkajúce sa nevykonávania podnikateľskej činnosti, sídla spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, plnenia povinnosti oznamovať, že sa bude mimo miesta pobytu zdržiavať viac ako 30 dní alebo viac ako 180 dní, mimo územia Slovenskej republiky. V súvislosti s nevykonaním výsluchu svedkov podľa § 35 správneho poriadku a nevykonaním ohliadky podľa § 38 žalobca namietal, že konanie o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je správnym konaním, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok, vrátane procesného postupu pri získavaní podkladov pre rozhodnutie a pri dokazovaní, na čom nič nemení to, že vecne príslušným na rozhodovanie je policajný útvar. V ostatnom sa jeho vyjadrenie zhoduje so žalobnými bodmi.
52. Žalovaný dupliku nepodal.
IV. Relevantná právna úprava
53. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
54. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
55. Podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.
56. Podľa § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa a) § 33 ods. 6 písm. b) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27, b) § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5. c)
57. Podľa § 75 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu a) oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona, b) dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa tohto zákona.
58. Podľa § 75 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt oprávnený a) vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie alebo štúdium a do priestorov ubytovacích zariadení; to neplatí, ak je nedotknuteľnosť miesta zaručená osobitným predpisom, b) požadovať preukázanie totožnosti a vyžadovať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom kontroly.
59. Podľa § 120 ods. 1 vety prvej zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
60. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
61. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
62. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
63. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
64. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
65. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
66. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
67. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
68. Podľa § 34 ods. 6 správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.
69. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu
70. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
71. Správny súd mal z výroku prvostupňového rozhodnutia preukázané, že dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania bol dôvod uvedený v ustanovení § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, keď prvostupňový správny orgán na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania uviedol nepravdivý a zavádzajúci údaj týkajúci sa adresy, na ktorej mal mať zabezpečené bydlisko na území Slovenskej republiky a to v nadväznosti na predložené čestné vyhlásenie o zabezpečení ubytovania a výsledkov vykonaných operatívnych šetrení.
72. Zo žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania podanej dňa 20.04.2018 mal správny súd preukázané, že žalobca v tejto uviedol adresu bydliska v Slovenskej republike Y. K. XXXX, XXX XX R. P.. V administratívnom spise sa rovnako nachádza čestné vyhlásenie J. Q., vlastníka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie R. P., že žalobcovi poskytne ubytovanie na uvedenej adrese. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácií okrem iného v dňoch 12.10.2017 a 29.01.2018 vykonala podľa § 75 ods. 1 zákona o cudzincov šetrenie na adrese R. P., Y. K. XX, na ktorej sa mal žalobca zdržiavať v prípade, ak bol na území Slovenskej republiky na základe udeleného prechodného pobytu za účelom podnikania (tento mu bol udelený do 20.09.2018), pričom bolo zistené, že v dome ani v okolí susedia cudzincov nevideli, títo nemali vedomosť o tom, že na tejto adrese sú cudzinci ubytovaní. Operatívne šetrenie s rovnakým výsledkom boli tiež vykonané v dňoch 14.12.2018.
73. Rovnako mal správny súd z dôvodov uvedených v odvolaní preukázané, že žalobca napriek skutočnosti, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia mu muselo byť zrejmé na základe akých skutočností prvostupňový správny orgán zamietol jeho žiadosť o obnovenie prechodného pobytu, neoznačil konkrétne dôkazy, ktoré mali preukázať, že sa na uvedenej adrese počas udeleného prechodného pobytu (do 20.09.2018) skutočne zdržiaval, pričom v tomto smere bol zaťažený dôkazným bremenom.
74. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán porušil jeho právo vyjadriť sa k podkladu jeho rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2 správneho poriadku), keď na uplatnenie týchto práv nebol prvostupňovým správnym orgánom vyzvaný správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, uvádza, že toto procesné pochybenie bolo zhojené žalovaným, ktorý splnomocnenú zástupkyňu preukázateľne vyzval na vyjadrenie sa v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku, pričom ju súčasne oboznámil, že dňa 14.12.2018 vykonal s rovnakým výsledkom ďalšiu previerku ubytovania na adrese R. P., Y. K. XX a XX. Splnomocnená zástupkyňa právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia využila, keď 3. apríla 2019, potom ako nahliadla do administratívneho spisu (do administratívneho spisu nahliadla dňa 27.03.2019), doručila žalovanému svoje vyjadrenie.
75. V súvislosti s postupom žalovaného správny súd uvádza, že žalovaný bol, vzhľadom na vykonanú opakovanú previerku ubytovania, za účelom čistoty procesu povinný s touto skutočnosťou oboznámiť žalobcu, pričom tým, že splnomocnená zástupkyňa žalobcu bola následne oboznámená s jednotlivými podkladmi rozhodnutia, ku ktorým sa aj vyjadrila, došlo k odstráneniu vady konania pred prvostupňovým správnym orgánom a to s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1 správneho poriadku. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na ustálenú judikatúru uplatňujúcu sa v rámci správneho súdnictva, z ktorej vyplýva, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka [rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02 (R 122/2003)]. S poukazom na uvedené preto správny súd nepriznal relevanciu tejto procesnej námietke.
76. Pokiaľ ide o samotný dôvod zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania, správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s prijatým záverom konajúcich orgánov verejnej správy, že žalobca uvedením adresy R. P., Y. K. XXXX uviedol v žiadosti nepravdivý a zavádzajúci údaj, ktorá skutočnosť má, v prípade žalobcu, bez ďalšieho za následok zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. Tento záver je podložený vykonanými šetreniami, pričom z pohľadu námietok žalobcu, je pre správny súd zásadné šetrenie vykonané najmä v dňoch 12.10.2017, 29.01.2018 teda ešte počas udeleného prechodného pobytu, ktorým je preukázané, že žalobca sa na uvedenej adrese nezdržiaval. Uvedenie tejto adresy bolo preto dôvodne vyhodnotené ako formálne, a to výlučne za účelom získania obnovenia prechodného pobytu. V tomto smere, podľa názoru správneho súdu, konajúce orgány verejnej správy vykonali dostatočné dokazovanie, pričom žalobca nepreukázal, že by sa na adrese, ktorú uviedol vo svojej žiadosti skutočne zdržiaval.
77. Vo vzťahu k postupu príslušného policajného útvaru, ktorý vykonal viaceré šetrenia v súvislosti s tým, či sa žalobca zdržiaval na adrese, ktorú uviedol v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu správny súd uvádza, že tieto nemali povahu ohliadky alebo výsluchov svedkov, tak ako to v žalobe namietal žalobca, ale išlo o postup podľa § 75 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, keď účelom týchto šetrení bolo preveriť, či žalobcom uvádzané údaje vo svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu korešpondujú so skutočnosťou. Výlučne takýmito operatívnymi šetreniami a kontrolou bolo možné preveriť, resp. zistiť, či osoba, ktorá požiadala o obnovenie prechodného pobytu sa na uvedenej adrese zdržiava. Tento zákonný postup preto nemá charakter ohliadky, na ktorú je účastník konania podľa § 38 ods. 3 správneho poriadku prizvaný. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že žalobca nebol o vykonaní operatívneho šetrenia vopred informovaný, ako je tomu v prípade výkonu výsluchu svedka alebo výkonu ohliadky, je na účely daného konania logická a predpokladaná a to v záujme zabezpečenia objektívnosti šetrenia a hodnovernosť takto získaného dôkazu nijak neznižuje.
78. V súvislosti s námietkou, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, ako aj vo vyjadrení k správnej žalobe uvádza aj iné dôvody, pre ktoré došlo k zamietnutiu žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, správny súd uvádza, že v prípade žalobcu bol relevantným dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu dôvod v § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, teda uvedenie nepravdivého a zavádzajúceho údaja a preto následné posudzovanie samotnej podnikateľskej činnosti žalobcu žalovaným, správny súd hodnotí len ako podporný argument k hlavnému dôvodu. Inak povedané, aj bez zhodnotenia podnikateľskej činnosti žalobcu, by vymedzený dôvod zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, na základe zistení, bol postačujúci. Ako podporný argument k hlavnému dôvodu zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, správny súd rovnako vyhodnotil aj argumentáciu žalovaného založenú na neplnení si povinnosti ustanovenej v § 111 ods. 1 písm. s) zákona č. 404/2011 Z. z. S poukazom na uvedené doplnenie podporných argumentov k hlavnému dôvodu zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, nemá, podľa názoru správneho súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
79. S poukazom na uvedené, správny súd dospel k záveru, že žalobca v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podanej dňa 20.04.2018 uviedol vo vzťahu k adrese ubytovania na území Slovenskej republiky nepravdivý a zavádzajúci údaj, ktorá skutočnosť mala oprávnene za následok zamietnutie jeho žiadosti a to s odkazom na ustanovenie § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
80. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
81. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.