Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-20-2020.pdf
PDF · 84.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudcom JUDr. Vladimírom Tamaškovičom v trestnej veci obžalovaného H. R., narodeného XX.XX.XXXX v Q. M., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1 Pv/392/18/4404 zo dňa 03.03.2020 na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 09.07.2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný H. R., narodený XX.XX.XXXX v Q. M., trvale bytom H. XX, t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody U. v inej trestnej veci,
je v i n n ý , ž e
hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. vyplývala povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené maloleté dieťa X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX D. Q. T., Č. N., pričom v zmysle rozsudku Okresného súdu R. - M. sp. zn. 11 Nc 161/2011 zo dňa 08.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.01.2012, bol obžalovaný povinný od 22.10.2011 prispievať na jej výživu mesačne sumou vo výške 2.000,00 Korún českých vždy do každého 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca do rúk matky F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Q. T., X. XX, Č. N., ale túto vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil ani v minulosti, za čo bol rozsudkom Okresného súdu R. - M., pod číslom konania 17T 184/2015-143 zo dňa 30.12.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2015, odsúdený na nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody a aj napriek výkonu tohto trestu dňom 26.04.2016, si po prepustení z výkonu tohto trestu odňatia slobody za takýto skutok svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa X. R., nar. XX.XX.XXXX neplnil počnúc od mesiaca december 2017 až do 14.02.2019, kedy bol dňa 15.02.2019 v inej trestnej veci vzatý do výkonu trestu, kde je až doposiaľ, hoci od mesiaca december 2017 až do nástupu na výkon tohto trestu, mal príjmy z rôznych pracovných pomerov, z ktorých mohol výživné na svoje nezaopatrené maloleté dieťa riadne platiť, túto svoju povinnosť si však bezdôvodne neplnil, nakoľko na úrade práce bol v tomto období ako nezamestnaný zaevidovaný len štyri dni, čím mu z titulu neplatenia výživného v uvedenom období vznikol voči matke maloletého dieťaťa
- poškodenej F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Q. T., X. XX, Č. N. dlh v celkovej výške 1.170,34 €,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin, prepustený,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona. Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a za zistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona a podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 0T/22/2019 zo dňa 17.02.2019, obžalovanému doručený 17.02.2019, právoplatným 17.02.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky pod spisovou značkou 1Pv/392/18/4404 dňa 03.03.20202 podal na Okresný súd Nové Zámky obžalobu na obvineného H. R., narodeného XX.XX.XXXX v Q. M., trvale bytom H. číslo XX, t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody U. v inej trestnej veci, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. vyplývala povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené maloleté dieťa X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX D. Q. T., Č. N., pričom v zmysle rozsudku Okresného súdu R. - M. sp. zn. 11 Nc 161/2011 zo dňa 08.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.01.2012, bol obvinený povinný od 22.10.2011 prispievať na jej výživu mesačne sumou vo výške 2.000,00 Korún českých vždy do každého 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca do rúk matky F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Q. T., X. XX, Č. N., ale túto vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil ani v minulosti, za čo bol rozsudkom Okresného súdu R. - M., pod číslom konania 17T 184/2015-143 zo dňa 30.12.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2015, odsúdený na nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody a aj napriek výkonu tohto trestu dňom 26.04.2016, si po prepustení z výkonu tohto trestu odňatia slobody za takýto skutok svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa X. R., nar. XX.XX.XXXX neplnil počnúc od mesiaca december 2017 až do 14.02.2019, kedy bol dňa 15.02.2019 v inej trestnej veci vzatý do výkonu trestu, kde je až doposiaľ, hoci od mesiaca december 2017 až do nástupu na výkon tohto trestu, mal príjmy z rôznych pracovných pomerov, z ktorých mohol výživné na svoje nezaopatrené maloleté dieťa riadne platiť, túto svoju povinnosť si však bezdôvodne neplnil, nakoľko na úrade práce bol v tomto období ako nezamestnaný zaevidovaný len štyri dni, čím mu z titulu neplatenia výživného v uvedenom období vznikol voči matke maloletého dieťaťa
- poškodenej F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Q. T., X. XX, Č. N. dlh v celkovej výške 1.170,34 €.
Súd na základe podanej obžaloby rozhodol trestným rozkazom zo dňa 09.03.2020, ktorým uznal obvineného vinným v zmysle obžaloby a upustil od uloženia ďalšieho trestu. Proti citovanému trestnému rozkazu podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky odpor, na základe ktorého súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorom po prednesení obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Nové Zámky a po poučení v zmysle § 257 odsek 1, odsek 5, odsek 8 Trestného poriadku, využil obžalovaný svoje právo a v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval podľa 257 odsek 5 Trestného poriadku a položil obžalovanému otázky podľa § 333 odsek 3 písmená c), d), f), g), h), Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal áno. Po vyjadrení prokurátora súd v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásil uznesenie, že prijíma vyhlásenie obžalovaného, ktoré urobil podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie ohľadne skutku, ktorý obžalovaný priznal, sa nevykoná. Súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe z toho dôvodu, že z k obžalobe pripojeného vyšetrovacieho spisu nemal pochybnosti o tom, že sa skutok stal, spáchal ho obžalovaný v takom rozsahu ako je uvedené v obžalobe. Vyhlásenie obžalovaného v nadväznosti na zadovážené dôkazy v prípravnom konaní jednoznačne preukazujú, že skutok, pre ktorý bola podaná na obžalovaného obžaloba spáchal obžalovaný.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku a súd jeho vyhlásenie prijal, nevykonal dokazovanie ohľadom viny, ale vykonal dokazovanie len ohľadom trestu.
Za účelom rozhodovania o treste súd oboznámil lustráciu v registri priestupkov, správu z výkonu trestu, odpis z registra trestov a tiež podstatný obsah spisu Okresného súdu U. Z.. sp. zn. 0T/22/2019. Z takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa dostal do rozporu s Trestným zákonom celkovo desať krát. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu U. Z.. sp. zn. 0T/22/19 zo dňa 17.02.2019, právoplatným 17.02.2019, ktorý trestný rozkaz prevzal dňa 17.02.2019 pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok, na ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V evidencii priestupkov nemá žiadny záznam. Z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody U. je hodnotený kladne. Dosiaľ bol disciplinárne odmenený jeden krát, je pracovne zaradený. Disciplinárne potrestaný nebol.
Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody v sadzbe od jedného roka do piatich rokov.
Za prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona, Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody v sadzbe od jedného roka do piatich rokov.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu postupoval podľa § 34 Trestného zákona, pričom u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, t. j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť u obžalovaného súd vzhliadol podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona t. j. že spáchal viac trestných činov (súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody) a bol už za trestný čin odsúdený. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade prevyšuje pomer priťažujúcich okolností nad okolnosti poľahčujúcich dochádza k úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona, t. j. dolná hranica
trestnej sadzby sa zvyšuje o jednu tretinu postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona. Po takto vykonanej úprave je trestná sadzba vo výmere od dvadsaťosem mesiacov do piatich rokov. Vzhľadom k tomu, že súd odsudzoval páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok (trestný rozkaz Okresného súdu U. Z.. sp. zn. 0T/22/2019 doručený obžalovanému dňa 17.02.2019) za iný jeho trestný čin, uložil obžalovanému súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, osobu obžalovaného dospel k záveru, že trest odňatia slobody na samej dolnej hranici bude pre obžalovaného dostatočný a to aj vzhľadom na tú skutočnosť, aby po výkone trestu mohol čím skôr splniť svoju vyživovaciu povinnosť. Súčasne zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu U. Z.. sp. zn. 0T/22/2019 zo dňa 17.02.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody v predchádzajúcich 10 rokoch, zaradil ho súd na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.