Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/90/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcov v rade 1/: X. A., S.. X.XX.XXXX, M. A. X, XXX XX, W., v rade 2/: M. A., S.. XX.X.XXXX, M. A. X, XXX XX, W., oboch zastúpených splnomocneným zástupcom - Občianskym združením ZASTAVME ÚŽERU - občianske združenie, so sídlom Pod Hájom 1367/169-44, 018 41, Dubnica nad Váhom, IČO: 51 255 022, proti žalovanému: V. V., L..V.., V. V.U. N. XX, XXX XX, M., E.: XX XXX XXX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01, Košice, IČO: 36 863 017, v konaní o zaplatenie sumy 9.418,67 € s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Žaloba žalobcov sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcom právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.9.2019 sa žalobcovia proti žalovanému domáhali zaplatenia sumy 9.418,67 € titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému na úkor žalobcov zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 5.1.2011 a úroku z omeškania z tejto sumy v sadzbe 5 % ročne od 29.5.2019 do zaplatenia. Žalobcovia súčasne požadovali plnú náhradu trov konania.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tou skutočnosťou, že podľa vyššie uvádzanej zmluvy veriteľ mal poskytnúť žalobcom spotrebiteľský úver vo výške 13.500 € pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti 14,90 % ročne, dohodnutom úroku z omeškania 8 % ročne, pričom úver mal byť poskytnutý jednorazovo a bezhotovostne za spracovateľský poplatok 239 €, uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy z prostriedkov úveru a dohodnutom poplatku za správu úveru 2,99 € mesačne odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy, poplatku za upomienku 25 €, pri výške splátky od prvého čerpania úveru do 31.1.2011 vo výške 153,85 € mesačne, zročnej k 20. dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške úrokov a poplatkov), od 20.2.2011 vo výške 233,59 € mesačne, zročná k 20. dňu v mesiaci, pri počte 119 splátok a konečnej splatnosti úveru 20.12.2020. Úver mal byť splácaný inkasom z inkasného účtu tam uvedeného, jeho RPMN predstavovala 17,17 % ročne, priemerná RPMN na obdobné úvery 11,25 % ročne, celková čiastka spojená s úverom predstavovala 26.738,37 € s tým, že predpoklady použité na výpočet RPMN vychádzali zo skutočnosti, že úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške, dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v úverovej zmluvy a sadzba úrokovej sadzby a poplatku za správu úveru budú platiť až do splatnosti úveru. Tento úver bol spotrebiteľskou zmluvou a žalobcovia ho nepoužili ne podnikateľské účely. Na tento úver sa vzťahujú ustanovenia Zákona o spotrebiteľských

úveroch a ustanovenia Obč. zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Podľa názoru žalobcov zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosti, ktoré mala mať podľa a a to celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Pokiaľ ide o celkovú výšku spotrebiteľského úveru, reálne bola žalobcom vyplatená iba suma 13.261 €. Suma 239 € predstavujúca spracovateľský poplatok reálne žalobcom vyplatená nebola a preto je nesprávny údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru. Keďže údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru je nesprávny, platí ako keby absentoval a v dôsledku tejto skutočnosti je úver podľa citovaného zákona bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na rozsudok Súdneho dvora z 21.4.2016 vo veci C-377/14. K absencii RPMN žalobcovia uviedli, že RPMN je v úverovej zmluve nesprávne uvedená, v dôsledku čoho platí ako keby údaj o nej v zmluve absentoval. Do RPMN totiž nebol zahrnutý mesačný poplatok za poistenie schopnosti splácať úver, hoci v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere na strane 7 sú náklady na poistenie úveru označené ako súvisiace náklady, konkrétne akékoľvek iné náklady vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poplatok za poistenie mal byť započítaný do RPMN, nakoľko ide o náklad súvisiaci s úverom. V zmluve sa uvádza, že dlžník žiada poistenie v rozsahu Komplexný súbor poistenia - jedna osoba, ale neuvádza sa, na ktoré poistné udalosti sa poistenie vzťahuje. Žalobcovia teda nemali ani možnosť rozhodnúť sa, či požiadajú o základný súbor poistenia, alebo iný súbor poistenia, nakoľko v predtlačenej zmluve bol uvedený len komplexný súbor poistenia, ktorý je oproti základnému logicky drahší. Ku dňu podpisu úverovej zmluvy bola výška poplatku za poistenie v rozsahu 12,18 € mesačne. Takto koncipované ustanovenia zmluvy sú na škodu spotrebiteľa, zneužívajú a reflektujú výhradne záujem dodávateľa na uzavretí poistnej zmluvy v prospech jeho zmluvného partnera. Žalobcovia ako spotrebitelia museli takúto zmluvu uzavrieť s poisťovňou, ktorú dokonca vybral sám veriteľ a ten vybral aj rozsah poistenia. Predmetná zmluva bola vopred pripravená, žalobcovia nemali možnosť zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah, nemali tiež možnosť podieľať sa na tvorbe jej obsahu a nemali možnosť odmietnuť uzavrieť právny vzťah, ktorý bol do nej včlenený. Keďže predmetné poistenie bolo predformulované v zmluve, dokonca vo vopred predformulovanej zmluve je uvedená výška mesačnej splátky vrátane poistného, je zrejmé, že veriteľ súhlas žalobcov uzatvoriť poistnú zmluvu už vopred prezumoval. Pokiaľ bolo v zmluve dohodnuté platenie poistenia, toto predstavuje doplnkovú službu a náklady za ňu mali byť zahrnuté do celkových nákladov úveru a v tejto súvislosti premietnuté do RPMN. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

3. K absencii RPMN, resp. k nesprávne vypočítanej RPMN žalobcovia uviedli, že urobili prepočet RPMN pomocou interaktívnej kalkulačky na portáli fininfo.sk s cieľom porovnať RPMN a podľa prepočtu pri čerpaní úveru 13.500 € v dodatočnom náklade 239 € za jednorazový spracovateľský poplatok, ďalší dodatočný náklad 153,85 €, zaplatené úroky a poplatky od prvého čerpania úveru a pri počte 119 splátok, pri výške splátky 221,41 € bez mesačného poistného, vyšla ich hodnota RPMN 17,04 %, čo je hodnota približne v tej výške, ako je uvedená v zmluve (17,07 %).

4. Pri prepočítaní RPMN pri výške 233,59 €, čiže splátky vrátane mesačného poistného, vyšla RPMN vo výške 18,70 %.

5. K nesprávne uvedenej celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 26.738,37 €, žalobcovia uviedli, že pri súčine splátky 233,59 €, počte splátok 119, suma predstavuje 27.797,21 € a spolu so sumou 153,85 €, ktorá predstavuje úroky a poplatky od prvého čerpania úveru do 31.1.2011 a spolu so sumou spracovateľského poplatku vo výške 239 € vychádza celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, 28.190,06 €. Pre prípad, že by sa tieto náklady počítali z mesačných splátok vo výške 221,41 €, suma vychádzala na 26.740,64 € a nie na sumu 26.738,37 €. V každom prípade tak žalovaná strana v zmluve celkovú výšku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítala a uviedla zle. Žalobcovia uhradili za obdobie od 31.1.2011 do 12.4.2019 sumu 22.679,67 €. Keďže podľa presvedčenia žalobcov nedostatky vyčítané vyššie v zmluve o spotrebiteľskom úvere spôsobujú to, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, tak keďže zo strany žalovaného bolo žalobcom poskytnutých celkovo 13.261 €, rozdiel predstavuje sumu 9.418,67 € a táto suma je bezdôvodným obohatením na strane žalovaného. Preto žalobcovia požadovali túto sumu zaplatiť spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 29.5.2019 do zaplatenia. Dňa 28.5.2019 totiž žalovanému doručili predžalobnú výzvu a uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa ich názoru sa žalovaný nasledujúcim dňom dostal do omeškania.

6. K žalobe žalobcovia pripojili zmluvu o splátkovom úvere uvedenú v žalobe a k nej prislúchajúce štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, výsledky výpočtu RPMN prostredníctvom interaktívnej kalkulačky, predžalobnú výzvu - pokus o zmier z 21.5.2019, odpoveď V. V. z 12.6.2019, súhrnné informácie údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok roku 2010, splátkový kalendár - prehľad splácania úveru do konečnej splatnosti, výpis z účtu preukazujúci spôsob splácania úveru žalobcami, následne výkaz o úhradách úveru, podací lístok preukazujúci podanie výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia na poštovú prepravu a výpis z internetového údaja Slovensky pošty o doručení zásielky žalovanému.

7. Žalovaný reagoval podaním zo dňa 14.10.2019, ktorým poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcov, najviac však s poukazom na ustanovenia konštatoval, že žalobcovia nesplnili ani len povinnosť tvrdenia k základnému predpokladu práva z bezdôvodného obohatenia a nešpecifikovali vrátenia, ktorých plnení sa domáhajú. Nestačí im totiž tvrdiť, že zaplatili celkovú sumu 22.679,67 €, aj keď je z ich podania zjavné, že bola realizovaná viacerými platbami a nie naraz. Žalobcovia sú povinní uviesť vrátenie plnení, prípadne, ktorých častí plnení korešpondujúcich s obsahom zmluvného vzťahu so žalovanou bankou sa domáhajú vrátiť a tvrdiť rozhodujúce skutočnosti o každom takomto plnení. Najmä, kto, kedy, komu, koľko a ako plnil. Len voči takýmto kvalifikovaným tvrdeniam žalobcov môže žalovaný následne rozvinúť náležitú procesnú obranu a teda preveriť, či skutočne išlo o platby na poskytnutý úver, či išlo o platby žalobcov, a či išlo o platby na tie zložky úverového záväzku, ktorého vrátenia sa žalobcovia domáhajú, či nešlo o platby zodpovednostného charakteru, napr. z dôvodu omeškania a podobne. Žalovaný následne žiadal, aby súd žalobu žalobcov zamietol.

8. Žalobcovia reagovali replikou z 11.11.2019 a uviedli, že sa s argumentáciou žalovaného nestotožňujú. V podanej žalobe opísali všetky rozhodujúce skutočnosti a každé tvrdenia žalobcov podložili listinnými dôkazmi. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia preukázali prostredníctvom výpisu z účtu, z ktorého uhrádzali jednotlivé splátky úveru, z ktorého je potom zrejmé, kto, kedy, komu a koľko platil. Tieto údaje sú prepísané do prehľadnej tabuľky, kde je vyčíslená suma bezdôvodného obohatenia, ako rozdiel medzi poskytnutými a uhradenými finančnými prostriedkami, čo predstavuje nárok, ktorý si žalobcovia uplatňujú. Naviac žalobcovia majú za to, že nárok nie je premlčaný. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť žalobcom od okamihu, keď sa dozvedeli, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na ich úkor obohatil a v tomto prípade žalobcovia sa dozvedeli, že sa žalovaný na ich úkor bezdôvodne obohatil od občianskeho združenia, ktoré ich zastupuje a ktorému dňa 19.7.2019 udelili plnú moc na zastupovanie v tomto konaní. Objektívna trojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavuje jeden celok a preto objektívna premlčacia doba začína plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa. Ku skončeniu bezdôvodného obohacovania vo výške 9.418,67 € došlo zaplatením poslednej splátky, to znamená 12.4.2019. Teda v tomto prípade aj trojročná subjektívna premlčacia doba bola dodržaná.

9. Žalovaný následne reagoval duplikou z 20.12.2019, kde zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach o tom, že žaloba žalobcov nemá predpísané náležitosti. Žalobcovia neuviedli skutočnosti konkrétne k tomu, aby bolo zrejmé, ktorými plneniami uskutočnenými v konkrétnej výške, v konkrétnych dňoch, sa údajne mal žalovaný na ich úkor bezdôvodne obohatiť. Naviac za zásadne nesprávnu a účelovú považovali argumentáciu žalobcov ohľadne určenia časového okamihu, keď začala plynúť subjektívna premlčacia doba, pre ktorú rozhodujúcim momentom mala byť informácia od občianskeho združenia. Takáto argumentácia totiž popiera súdnymi autoritami dlhodobo uznávané postuláty, ktorým je ovládaná právna úprava inštitútu premlčania. V tejto súvislosti poukázali na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V kontexte prejednávaného sporu je právne významná iba jediná skutková okolnosť, ktorou je obsah uzavretej zmluvy s tým, že nech žalobcovia vo svojich podaniach akokoľvek zahmlievajú vedomosť o tom, či je so spotrebiteľským úverom spojená sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti, je z povahy veci vedomosťou o právnej kvalifikácií a táto vedomosť nemôže mať relevantné účinky pre plynutie premlčacej doby. Zmluva o splátkovom úvere medzi žalovanou bankou a žalobcami bola uzavretá 5.1.2011. Dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia začala plynúť toho istého dňa, keďže má ísť o nárok vyvierajúci z bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru spôsobenej údajnými nedostatkami zmluvy rozhodujúcou skutkovou okolnosťou má byť preto práve namietaný

obsah uzavretej zmluvy, o ktorom žalobcovia nadobudli vedomosť najneskôr práve okamihom jej uzavretia.

10. Žalovaná strana následne ešte pripojila obchodné podmienky V. V., L. V.Č. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní, následne aj žiadosť o poskytnutie úveru, ktorá bola spísaná so žalovaným dňa 29.12.2019 a v súvislosti s argumentáciou žalujúcej strany po vypočutí právneho posúdenia súdom na prvom pojednávaní vo veci samej navrhla žalovaná strana ešte výsluch svedkov - pracovníčok banky, ktoré rokovali so žalobcami pri uzatváraní spornej úverovej zmluvy.

11. Žalobcovia na pojednávaní žiadali žalobe vyhovieť. Konkretizovali, že uplatnená istina pozostáva zo všetkých platieb, ktoré boli vykonané od 20.9.2015, keď k tomuto dňu bola vykonaná splátka 235,44 €, avšak z tejto splátky už suma 53,44 € bola preplatkom istiny. Teda to, čo po 20.9.2015 žalobcovia zaplatili na poskytnutú istinu úveru spolu so sumou 53,44 € až do 12.4.2019, je sumou uplatnenou v žalobe a túto sumu žalujúca strana žiada vydať titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia tvrdili, že subjektívna premlčacia doba v dĺžke dvoch rokov začala žalobcom plynúť dňa 19.7.2019, kedy udelili plnomocenstvo k zastupovaniu občianskemu združeniu na ochranu spotrebiteľa a keď sa dozvedeli, že žalovaný sa na ich úkor bezdôvodne obohatil. Objektívna premlčacia doba začala plynúť až vykonaním poslednej platby na splatenie úveru, teda 12.4.2019.

12. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zotrval na tvrdeniach vyplývajúcich z písomných podaní žalovanej strany.

13. Právna zástupkyňa žalovanej strany na pojednávaniach ešte uviedla a to v súvislosti s tvrdeniami žalobkyne o dojednaní poistení v úverovej zmluve, že žalobcovia žiadali o poistenie úveru v žiadosti o poskytnutie úveru, ktorú prvýkrát v kópii žalovaná strana pripojila na pojednávaní dňa 12.2.2020 a po spísaní tejto žiadosti až s odstupom niekoľkých dní došlo k uzavretiu samotnej zmluvy. Časť o poistení úveru v zmluve je potom výsledkom rokovaní strán, keďže žalobcovia o poistenie prejavili záujem. O poistenie prejavil záujem žalobca v rade 1/. Pokiaľ ide o rozdiel necelých 2 € v celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť z úverovej zmluvy, kde v zmluve bola uvedená suma 26.738,37 € po prepočte žalobcu i súdu. Táto suma predstavovala 26.740,64 €, tak tento rozdiel vznikol v súvislosti so samotným znením zmluvy. Na dôkaz tejto skutočnosti žalovaná strana upozornila na bod 5.5.3 obchodných podmienok banky, z ktorých vyplývalo, že posledná splátka banky je zostatok pohľadávky banky. Posledná splátka je vždy o malú sumu nižšia práve pre matematický rozdiel, ktorý vzniká tým, že obvyklé nie je možné poskytnutý úver navŕšený o úroky a poplatky, rozdeliť na potrebný počet splátok tak, aby tieto splátky boli celkom rovnaké a nevznikal tam minimálny rozdiel v súvislosti so zaokrúhľovaním a podobne. Rozdiely v niekoľkých eurách sú úplne štandardné a vždy banky na ne reagujú vo svojich obchodných podmienkach, kde je uvedené, že banka si inkasuje len skutočne zostatok pohľadávky a nie vyššiu sumu. k 5.1.2011 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy tvrdil, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov a táto suma uvedená v zmluve tomu presne zodpovedá. Nejedná sa o súčin, ale o súčet. Aj keď by sa mal zohľadniť rozdiel 2 €, ktorý vychádzal z prepočtov, je to tak malá suma povinnosti základného princípu proporcionality a zohľadnenia možnosti aplikácie sankcie bezúročnosti a bez poplatkovosti, že Súdny dvor Európskej únie už opakovane judikoval, že možnosť udeliť takúto sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti treba zohľadniť v okolnostiach konkrétneho prípadu. Výstižne to uviedol v prípade C 42/15 - Home Credit proti Z. M.. Suma 2 € popri sume 13.500 € pri zásade zachovania proporcionality medzi sankciou a porušením povinnosti nie je tak veľa, aby takýto rozdiel bolo možné sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Veľmi recentne to zahrnul aj Najvyšší súd Českej republiky, kde vo svojom rozhodnutí z 27.8.2019 uviedol, že uvalenie sankcie je nutné skúmať vždy cez prizmu spotrebiteľských vzťahov a konkrétne okolnosti daného prípadu. Predmetný rozdiel je v porovnaní s výškou úveru, ale aj so závažnosťou sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti tak zanedbateľný, že by následok sankcie mohol spôsobiť len vtedy, ak by banka po žalobcoch chcela viac, než je uvedené v zmluve. K tomu však zatiaľ nedošlo, pretože žalobcovia netvrdili, ani nedokázali, že by banka chcela sumu, ktorú si vyrátali, od nich aj reálne zaplatiť.

14. Súd potom vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu oboma procesnými stranami sporu a vypočul na pojednávaní dňa 10.6.2020 svedkyňu F. R., pracovníčku žalovaného, ktorá so žalobcami spisovala žiadosť o uzavretie úverovej zmluvy, aj samotnú úverovú zmluvu.

15. Žalobcovia sa už po vykonaní prvého pojednávania ďalších pojednávaní nezúčastňovali, rovnako ako sa ich nezúčastňoval ani ich zvolený zástupca, avšak svojím podaním zo dňa 18.5.2020 ešte spochybnili listinu („žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 29.12.2019“) s tým, že uviedli, že si nespomínajú, že by takúto listinu boli spisovali a podľa nich sú tam uvedené nesprávne údaje, ktoré sa týkajú vzdelania žalobcov s tým, že je tam uvedené stredné odborné vzdelanie s maturitou, hoci žalobcovia maturitu nemajú, v žiadosti nie je uvedený ani počet členov domácnosti správne, keďže v tom čase bol počet členov domácnosti v počte štyroch osôb a nie v počte troch osôb, ako je uvedené v žiadosti a nie je tiež pravdou, že v čase podania žiadosti bývali žalobcovia vo vlastnom byte. Vlastnú nehnuteľnosť vrátane pozemkov nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.7.2011 a šlo o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a XXXX v kat. úz. W.. Žalobcovia tvrdili, že takéto nesprávne údaje žalovanému nikdy neposkytli a uvedenie takýchto nesprávnych údajov znamená, že žalovaný ako veriteľ pred uzatvorením zmluvy neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcov ako spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver podľa o spotrebiteľských úveroch a takéto konanie tiež má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch.

16. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že žalobca žalobcov dôvodná nie je.

17. Ako súd zistil zo zmluvy o splátkovom úvere čísla uvedeného v žalobe, ktorá bola spísaná medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovaným ako veriteľom dňa 5.1.2011, pričom za V. V. ju ako poradkyňa podpísala aj vypočutá svedkyňa F. R.. Táto zmluva mala tie údaje, ktoré konštatovali žalobcovia už v samotnej žalobe a preto súd po obsahovej stránke na žalobu odkazuje. Je pravdou, že po spočítaní nákladov vychádzajúcich zo zaplatených úrokov a poplatkov od prvého čerpania úveru do 31.1.2011 v sume 153,85 €, pri započítaní spracovateľského poplatku v sume 239 €, ktorý podľa výslovnej dohody v zmluve bol uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy z prostriedkov úveru, pri súčine 119 splátok bez poistenia vo výške 221,41 € bez mesačného poistného v sume 12,18 € (súhlas s poistením úveru vyplýval z časti II. zmluvy), bola celková čiastka, ktorú mali žalobcovia ako spotrebitelia zaplatiť, vo výške 26.740,64 € a nie 26.738,37 € ako vyplývalo zo zmluvy.

18. Súd sa v tomto smere, pokiaľ ide o matematický výpočet celkovej čiastky, ktorú by mali žalobcovia zaplatiť vo výške 26.740,64 €, ktorý sa odchyľoval od sumy 26.738,37 €, ktorá vyplývala zo zmluvy, stotožnil s vysvetlením žalovanej strany a totiž, že odchýlka skutočne mohla vzniknúť zaokrúhľovaním pri výpočte výšky mesačných splátok, pričom rozdiel je skutočne tak minimálny, že by nebolo v súlade so zásadou proporcionality sankcionovať takúto odchýlku bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Naviac žalobcovi ešte úver nesplatili a preto nemohli ani produkovať dôkaz, že banka im z inkasného úverového účtu stiahla vyššiu sumu, ako mali podľa zmluvy platiť, teda, že by banke zaplatili viac, než sumu 26.738,37 €, ktorá bola uvedená v zmluve. Preto tento argument žalobcov ako argument neuvedenia celkovej čiastky, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť v dôsledku jeho nesprávnej výšky, neuznal. Na margo tej skutočnosti, že reálne žalobcom bola vyplatená len suma 13.261 €, súd opätovne poznamenáva a v tomto smere sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej strany, že už v základných podmienkach úverovej zmluvy, uvedenej v časti I. spornej úverovej zmluvy, bolo uvedené, že žalovaným bude poskytnutý úver vo výške 13.500 €, pri zaplatení spracovateľského poplatku vo výške 239 €, ktorý má byť uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy z prostriedkov úveru. Tým zmluvné strany dojednali v podstate fakt, že nárok žalobcov na vyplatenie úveru vo výške 13.500 € sa započítava proti nároku banky na zaplatenie spracovateľského poplatku, ktorý má banka právo strhnúť si z úverových prostriedkov. Akékoľvek iné nazeranie na takéto dojednanie a argumentácia, že v dôsledku tejto skutočnosti nie je správne uvedená celková výška úveru, je podľa presvedčenia súdu zo strany žalobcov čisto špekulatívne a účelové tvrdenie, podľa presvedčenia súdu konštatované v dôsledku tej skutočnosti, že žalobcovia majú snahu vyhnúť sa splateniu úveru podľa podmienok úverovej zmluvy.

19. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcov, ktorý bol prezentovaný vo vyjadrení žalobkyne v rade 2/, že bez poistenia úveru by úver neboli získali a že poistenie nemali možnosť odmietnuť, nakoľko tieto tvrdenia boli vyvrátené jednak výpoveďou svedkyne R., ale aj obsahom žiadosti o poskytnutie úveru. Podľa presvedčenia súdu úverová zmluva bola vyjednaná individuálne a jej obsah vychádzal z údajov, ktoré žalobcovia poskytli v žiadosti o poskytnutie úveru, ktorú spísali s pracovníčkami žalovanej banky ešte v decembri roku 2010, teda niekoľko dní pred vyhotovením samotného znenia úverovej zmluvy. Podľa presvedčenia súdu znenie úverovej zmluvy v podrobnostiach a v parametroch úverovej zmluvy vychádzalo z toho, čo žiadali žalobcovia v spísanej žiadosti o poskytnutie úveru. Tá bola totiž

predložená stranou žalovanou na prvom pojednávaní vo veci samej a spísaná bola so žalobcom v rade 1/ ako dlžníkom a žiadateľom o úver a jeho manželkou, žalobkyňou v rade 2/ ako spoludlžníčkou, dňa 29.12.2010. Aj keď žalobcovia následne sa obsah tejto listiny snažili spochybniť tvrdením, že si nespomínajú, že by ju boli podpisovali, súd jednoduchým porovnaním podpisov na tejto žiadosti s inými listinami, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a boli podpísané žalobcami, je toho presvedčenia, že je vysoko pravdepodobné, že túto listinu žalobcovia spísali a žalobcovia nenavrhli dôkazy, ktoré by vyvracali takéto tvrdenie. Naviac táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede svedkyne R. a ako boli žalovanou stranou produkované na žiadosť súdu ďalšie dôkazy, žalobcovia pri uzatváraní tejto úverovej zmluvy nevstupovali do vôbec prvého úverového vzťahu so V. V., ale mali už predchádzajúcu skúsenosť s úvermi, o čom sa súd následne zmieni.

20. Zo žiadosti, ktorá bola v kópii pripojená na č.l. 123 - 124 (súd jej zhodu s originálom overil na pojednávaní dňa 9.7.2020), vyplynulo, že o úver požiadal žalobca v rade 1/. Pôvodne žiadal o úver vo výške 12.000 €, neskôr však táto suma bola opravená na sumu 13.500 € a žalobcom v rade 1/ podpísaná. Už v samotnej žiadosti bola uvedená výška spracovateľského poplatku, ktorý mal byť podľa žiadosti uhradený z prostriedkov úveru, pričom žiadosť poskytovala aj možnosti uhradiť tento spracovateľský poplatok z prostriedkov klienta bezhotovostne, alebo hotovostne. Úver mal byť podľa žiadosti splatný po 10 rokoch, mal byť splácaný k 20. dňu v mesiaci, pričom v časti 3 žiadosti vyplýva, že žalobcovia žiadali o komplexný súbor poistenia pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti a straty zamestnania, pričom mali možnosť zvoliť si aj rozšírený súbor poistenia, alebo sa rozhodnúť pre úver bez poistenia s tým, že žalobcovia v žiadosti za pomoci pracovníčky banky vyplnili, že klient má znalosti a skúsenosti s poistením úveru. Žalobca ako žiadateľ úveru uviedol, že je ženatý, je držiteľom vodičského preukazu tam uvedeného čísla a pokiaľ ide o vzdelanie, je konštatované, že má stredné odborné vzdelanie s maturitou, uvádzaný je tiež jeho zamestnávateľ a pracovné zaradenie s tým, že pracovný pomer je uzavretý na dobu neurčitú a mzda je poukazovaná na účet do V. V.. Ako druh bývania je v žiadosti uvedené, že majú vlastný dom, resp. byt. Ďalšie časti tejto žiadosti obsahujú identifikačné číslo spoludlžníka, teda žalobkyne v rade 2/, ktorej vzdelanie je tiež uvedené ako stredné odborné s maturitou a jej pracovné zaradenie je uvedené ako podnikateľ, spoločný konateľ, prenajímateľ nehnuteľností. U oboch žalobcov je uvedená forma bývania byt na adrese Š. XXXXX/X W. X.. U žiadateľa o úver bol uvedený priemerný čistý mesačný príjem 930 € s tým, že žiadateľ o úver, čiže žalobca v rade 1/, spláca úver v V. V. vo výške 92,56 €, ktorého zostatok predstavuje sumu 12.971,57 €. Zo žiadosti vyplynulo, že bola spísaná s pracovníčkou banky F. R. dňa 29.12.2010. Žalobcovia následne pripojili doklady, ktoré mali vyvracať správnosť údajov o ich vzdelaní, bývaní a počte členov domácnosti, kde je uvedené, že počet členov domácnosti vrátane spoludlžníka, resp. vrátane žiadateľa je tri. Zo žiadosti však vyplýva, že u žalobcu v rade 1/ banka monitorovala 12 mesiacov, z ktorých posudzovala jeho priemerný mesačný príjem a u žalobkyne v rade 2/ ako spoludlžníčky štyri mesiace.

21. Už samotné spísanie žiadosti, o hodnovernosti ktorej súd pochybnosti nemal a argumentáciu žalobcov považoval za účelovú, vyplýva, že nie je pravdivé vysvetlenie žalobkyne, ktorá na pojednávaní dňa 12.2.2020 uviedla, že zmluva bola podpísaná 5.1.2011 a to v ten istý deň, keď ona a jej manžel V. V.Ň. požiadali o poskytnutie úveru. Samotné znenie žiadosti, z ktorej vyplývala aj možnosť zvoliť úver bez poistenia a samotná výpoveď svedkyne F. R. podľa presvedčenia súdu vyvrátila aj účelové tvrdenie žalobkyne, že žalobcovia museli uzavrieť úverovú zmluvu s poistením a teda náklady na poistné mali byť zahrnuté do výpočtu RPMN.

22. Aj keď žalobcovia predložili vysvedčenia o záverečnej skúške a to žalobca v rade 1/ zo Stredného odborného učilišťa strojárskeho v Martine a žalobkyňa v rade 2/ zo Stredného odborného učilišťa služieb v Martine (č.l. 170 - 173 ako aj výučné listy, táto skutočnosť nevylučuje, že neskôr nezískali maturitnú skúšku, podľa presvedčenia súdu k omylu ohľadne ich vzdelania pri spisovaní žiadosti o poskytnutie úveru mohlo dôjsť aj omylom z ich strany, pretože je ťažko predstaviteľné, že by banka u svojich klientov v súvislosti s poskytovaním údaji o vzdelaní ešte toto vzdelanie skutočne preverovala. Žalobcovia skutočne predložili rodné listy svojich detí, z ktorých vyplynulo, že sú rodičmi L. A., S.. X.XX.XXXX a H. A., S.. XX.X.XXXX, teda pravdou je, že došlo k neprávnemu údaju pri spísaní žiadosti o počte členov domácnosti. Pokiaľ však žalobcovia tvrdili, že rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. W. nadobudli až po uzavretí úverovej zmluvy v roku 2011, je zrejmé, že žalobcovia aj v čase kúpy rodinného domu bývali na Š. Y. XXXXX/X W. X. a skutočnosť kúpy rodinného domu v roku 2011 nevylučuje vlastníctvo ich bytu na Š. Y. W. X. pred uzavretím úverovej zmluvy.

23. Informácie žalobcov, ktorými reagovali na údaje v žiadosti o poskytnutie úveru, súd hodnotil ako účelové a vzhľadom na neúčasť žalobcov na ďalších pojednávaniach súdu ich nemal možnosť prípadnými ďalšími doplňujúcimi otázkami na žalobcov overiť, či žalobcovia poskytli skutočne súdu pravdivé informácie a či nezamlčali niektoré ďalšie skutočnosti, avšak vzhľadom na znenie v znení účinnom k 5.1.2011, keď bola spísaná úverová zmluva, súd ďalšie dokazovanie smerujúce k tomu, kto poskytol informácie pre spisovaní žiadosti o úver, či tieto banka overovala, presahovalo potreby dokazovania.

24. Súd naviac poukazuje, že žiadosť o poskytnutie úveru podpisovali obaja žalobcovia, ktorí si mali možnosť ju prečítať, overiť správnosť údajov v nej, prípadne žiadať opravu, ak boli niektoré údaje uvedené mylne. Naviac žiadosť obsahovala čestné vyhlásenie žalobcov, že údaje uvedené v žiadosti ohľadne ich rodinného stavu ku dňu podpisu žiadosti sú pravdivé.

25. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom k 5.1.2011 totiž veriteľ bol pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru, povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami, alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

26. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

27. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

28. Keďže súd zistil, že žalobcovia už boli klientmi žalovanej V. V. a mali poskytnutý úver, ktorý uvádzali v žiadosti z decembra 2010, súd žiadal, aby žalovaný poskytol údaje o úverovej zmluve, ktorá je uvedená ako záväzok žalobcov v žiadosti z 29.12.2010. Tento dôkaz predložila žalovaná strana na poslednom pojednávaní a ide o žiadosť o poskytnutie úveru spísanú so žalobcami 22.2.2010, keď žalobcovia žiadali o úver vo výške 7.000 €, uvádzali rovnaké údaje o svojom vzdelaní, byte, počte členov domácnosti (3) a vyživovaných osôb (2), ako v žiadosti z 29.10.2010 rovnako uvádzali, že vlastnia byt. Rovnako v tejto žiadosti požiadali o komplexný súbor poistenia.

29. Na margo oboch žiadostí, ktoré sú, pokiaľ ide o údaje o bývaní, vzdelaní a počte členov domácnosti žalobcov, zhodné, tak z februára 2010 ako aj z decembra 2010 súd udáva, že obe žiadosti sú podpísané žalobcami. Žalobcovia mali možnosť si prejsť ich obsah a nesprávne údaje pracovníka banky, ktorý s nimi žiadosť o úvery spisoval, mali možnosť upozorniť. Zo zákona im totiž vyplývala povinnosť poskytnúť banke pravdivé údaje potrebné pre zisťovanie ich bonity. V tejto súvislosti však súd zdôrazňuje, že pre posúdenie bonity žalobcov bol rozhodujúci ich príjem a výška záväzkov.

30. Podľa presvedčenia súdu banka v súvislosti s úverovou zmluvou z 5.1.2011 dôsledne skúmala bonitu žalobcov a s prípadným porušením tejto povinnosti je spájaný len následok nemožnosti vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, k čomu nedošlo a preto o prípadný nedostatok v plnení tejto povinnosti bankou nie je možné opierať tvrdenia žalobcov o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nakoľko v čase uzavretia úverovej zmluvy zákon o spotrebiteľských úveroch s porušením povinnosti podľa takýto následok (bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru) nespájal.

31. Samotná svedkyňa F. R., pracovníčka banky, sa na konkrétne uzavretie úverovej zmluvy so žalobcami na pojednávaní dňa 10.6.2020 už rozpamätať nevedela. Uviedla však, že ako dlhoročná pracovníčka banky sa snaží vždy pristupovať k plneniu svojich povinností a pri dojednávaní úverov a pri spisovaní žiadosti o poskytnutie úveru voči všetkým klientom veľmi korektne. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ uzatvárajú úverovú zmluvu dve osoby, z ktorých jeden je hlavný dlžník a druhý je spoludlžník, tak najmä otázku poistenia je veľmi nutné dobre odkomunikovať, pretože vždy je poistený len hlavný dlžník,

nie jeho spoludlžník a pokiaľ ide o samotné poistenie úveru, tak banka s klientom hovorí vždy o tom, že má možnosť poistiť schopnosť úver splácať s tým, že pracovníčka banky vždy klientovi prezentuje aj všeobecné poistné podmienky a na aké poistné udalosti sa vzťahuje ten ktorý súbor poistenia. Poistenie úveru väčšinou odmietajú klienti, ktorí majú iné zabezpečenie úveru a u ktorých prípadný výpadok príjmu hlavného dlžníka, ktorý nie je poistený, by neznamenal stratu schopnosti splácať úver, pretože úver je krytý niečím iným, prípadne finančnou situáciou spoludlžníka. Svedkyňa uviedla, že v V. V. nebola, ani v súčasnosti nie je, uzavretie poistenia klientom, resp. poistenia jeho schopnosti splácať úver, podmienkou pre poskytnutie úveru, teda, že by žalovaná banka vyžadovala poistenie úveru ako podmienku, bez ktorej k poskytnutiu úveru nedôjde. Svedkyňa však potvrdila, že klientov vždy informujú o možnosti poistenia, pretože sa snažia klientov viesť k zodpovednosti a k zodpovednému prístupu, preberaniu záväzkov a k financiám. Svedkyňa uviedla, až pri spracovávaní žiadosti o poskytnutie úveru s klientom vychádza z ich údajov, ktoré jej poskytnú o vzdelaní, vlastníctve, rodinných pomerov, teda vždy spíše to, čo jej klienti uvedú a spísanú žiadosť predkladá schvaľovateľovi úveru, ktorý niektoré údaje klientov overuje. Svedkyňa ešte uviedla, že vzhľadom na to, že v čase uzavretia úverovej zmluvy bolo poistenie dobrovoľné, tak by boli dostali žalobcovia taký úver, ako žiadali. Klient má navyše kedykoľvek po uzavretí úverovej zmluvy možnosť zrušiť poistenie bez udania dôvodu.

32. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcov dôvodná nie je a zmluva o splátkovom úvere, ktorú uzavreli žalobcovia ako dlžníci a žalovaný ako veriteľ dňa 5.1.2011, má všetky parametre platnej a korektnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanoveniami vtedy účinného o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách a úveroch pre spotrebiteľov.

33. Uzavretá úverová zmluva, ktorej predchádzala podrobná žiadosť o poskytnutie úveru, z ktorej nepochybne vyplynulo, že žalobca v rade 1/ si zvolil poistenie schopnosti splácať úver dobrovoľne a práve z tohto dôvodu bolo ustanovenie o poistení úveru zakomponované do listiny úverovej zmluvy, mala všetky náležitosti, z ktorých mohli dlžníci, čiže žalobcovia, poznať všetky podmienky budúceho plnenia podľa uzavretej zmluvy a poznať aj všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah ich záväzku. Keďže poistenie úveru nebolo podmienkou pre získanie samotného úveru, poplatky za poistenie nemali byť zahrnuté (a v skutočnosti ani neboli zahrnuté) do výpočtu RPMN úveru (viď ust. , veta po bodkočiarke argumentum a contrario . Zmluva uvádzala aj celkovú čiastku spojenú s úverom ako súčet celkových nákladov spotrebiteľa a celkovej výšky spotrebiteľského úveru, pričom nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaná banka žiadala proti žalobcom zaplatenie vyššej sumy, než tej, ktorá bola ako celková čiastka spojená s úverom uvedená v úverovej zmluve. Drobný rozdiel pri výpočtoch ktoré uskutočnili žalobcovia a preveril súd, je možné tolerovať v rámci prípustnej matematickej odchýlky vznikajúcej pri zaokrúhľovaní, avšak v súvislosti s výškou poskytnutého úveru nie je taký výrazný, že by bolo možné sankcionovať ho následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

34. Keď sa žalovaná strana odvolala na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 42/15 z 9.11.2016, súd vychádzajúc z tohto rozsudku vyslovuje presvedčenie, že zákonné sankcie pre porušenie vnútroštátnych ustanovení o spotrebiteľských úveroch a podmienok zmlúv o spotrebiteľských úveroch musia byť primerané a odrádzajúce, avšak ich tvrdosť musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú a to najmä zabezpečením skutočne odrádzajúceho účinku, pričom musia rešpektovať všeobecnú zásadu proporcionality.

35. Súd vychádzajúc z vyššie uvádzaných skutočností a zákonných ustanovení nezistil v namietanej zmluve nedostatok, ktorý by bolo možné postihnúť podľa ust. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Keďže súd nezhliadol poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov, je povinnosťou žalobcov vrátiť ho s dohodnutými úrokmi, poplatkami a ďalšími zmluvne dojednanými plneniami až do výšky celkovej čiastky spojenej s úverom uvedenej v zmluve s tým, že ak žalobcovia zaplatili vyššiu sumu, než bola výška úveru 13.500 €, nevzniklo vzhľadom na vyššie uvedené na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie.

36. Súd preto žalobu zamietol.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.